Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/797/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114211641
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114211641.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti odporcom: 1. X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.
XXX, 2. W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov:
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO:

42 362 962, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o
zaplatenie 1.065,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 1. júna 2015 č. k. 19C/124/2014-51 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcov m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov
náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, odporcom náhradu trov konania nepriznal
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 209,05
eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ďalším výrokom námietku navrhovateľa na
nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcov zamietol. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 1, 2 a 4, § 96 ods. 1, 2 a 3, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvéhostupňauviedol,žepodanímzodňa21.11.2014oznámilvedľajšíúčastník,ževstupujedokonania
na strane odporcov. Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho

účastníka do konania. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 02. 2015 navrhovateľ vzal návrh
na začatie konania späť v celom rozsahu. Súd prvého stupňa uviedol, že pri posudzovaní skutočností
majúcich vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady trov konania vychádzal zo spisových podkladov
predložených účastníkmi konania a skutočností vyplývajúcich zo spisu. Súd prvého stupňa konanie
zastavil, nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania bez uvedenia dôvodu, t.j. bez toho, aby
odporcovia plnili, čiže zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a preto o náhrade trov konania rozhodoval

súd podľa § 146 ods. 2 OSP. Mal za to, že úspešným odporcom však žiadne trovy nevznikli, preto im
náhradu trov konania s poukazom na ust. § 151 ods. 2 OSP nepriznal. Ďalej zdôraznil, že vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov
konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Súd prvého stupňa sa
zaoberal otázkou, či trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa, boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v zásade právo na

náhradu trov konania a rovnako ako každý iný subjekt sa môže dať zastúpiť v konaní zástupcom,
ktorého si zvolí. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhodol súd prvého stupňa rovnakov zmysle § 142 ods. 1 OSP a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 209,05
eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia pri hodnote jedného právneho úkonu vo výške 61,41
eura vypočítaného z predmetu sporu vo výške 1.065,19 eura (tarifná odmena: 1/prevzatie a príprava

zastúpenia v roku 2014 - § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky: 61,41 eura + 8,04 eura režijný paušál, písomné
vyjadrenie právneho zástupcu 2015 - § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky: 61,41 eura + 8,39 režijný paušál,
vyjadrenie k späťvzatiu 2015 - § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky: 61,41 eura + 8,39 eura režijný paušál)
vypočítané a priznané podľa § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 zák. č. 655/2004 Z.
z. v aktuálnom znení. Na záver konštatoval, že nakoľko navrhovateľ v priebehu konania vzniesol voči

vstupu vedľajšieho účastníka konania námietku, vzhľadom k tomu, že zároveň navrhovateľ vzal návrh
na začatie konania späť, považoval ju za neopodstatnenú a z uvedeného dôvodu ju zamietol.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov
napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ namietal

nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, nezákonnosť samotného
priznania náhrady trov právneho zastúpenia. Konštatoval, že nenapáda otázku samotného právneho
zastúpenia ako takého, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie
zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Mal za
to, že ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie (viď § 25 zákona č.

250/2007 Z. z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento
subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Predloženie
podania vedľajším účastníkom je zhodné, ako predkladá v iných veciach. Teda ich môže, vzhľadom na
svoje osobitné postavenie a odborné zameranie, predkladať sám. Navrhovateľ poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 06. 2014 sp. zn. 6 M Cdo 9/2013, z ktorého vyplýva, že opakované

podávanie toho istého podania len so zmenou účastníka nie je opodstatneným základom na priznanie
náhrady trov konania. Tvrdil, že údajné trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné,
uplatňujú sa v rozpore so zákonom, a preto priznanie ich náhrady nemá legitimitu a oporu v zákone.
Ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti,
ale je len prostriedkom generovania trov právneho zastúpenia. Ďalej bol toho názoru, že súd neuviedol,

aké skutočnosti vzal do úvahy, aké skutkové závery z nich vyvodil a ako ich následne právne posúdil.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2012 sp. zn. 17Co/91/2012.
Uviedol, že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani
nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko s účinnosťou od 01. 01. 2015 pre každý
takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na

takýto subjekt neprihliada a vedľajší účastník uvedené nesplnil, tak ako v iných prípadoch vstúpil do
konania spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané zo súdu. Zákonodarca výslovne stanovil
požiadavku preukázania súhlasu už spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril vedľajší

účastník na strane odporcov, poukazujúc na to, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho
posúdenia veci, a preto je vecne správne. Poukázal na to, že odporca bol v konaní plne úspešný,
a to aj vzhľadom na poukázanie podstatných skutočností vedľajším účastníkom na strane odporcu v
konaní, ktoré mali za následok zamietnutie žaloby. Mal za to, že navrhovateľ využil zákonné právo a je
zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, čo je v rozpore s

čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Podľa argumentácie navrhovateľa by tak ani jemu v prípade plného úspechu
nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko ide o veľkú spoločnosť skupujúcu pohľadávky,
ktorá má dostatočné finančné zázemie, bohatý pracovný aparát, v rámci ktorého zamestnáva ľudí s
právnickým vzdelaním, a preto nie je nevyhnutné, aby sa dala zastupovať advokátskou kanceláriou,
ktorá zbytočne navyšuje trovy konania. Mal za to, že právne argumenty vedľajšieho účastníka boli

opodstatnené, úkony boli účelne vynaložené, a preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Mcdo 5/2013, ako aj sp. zn. 7M Cdo
4/2010 zo dňa 14. 09. 2011 a nález Ústavného súdu SR z 15. 10. 2014 sp. zn. III. ÚS 457/2014-27.
Uviedol, že opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdzuje judikatúra a
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 03. 2012 sp. zn. 7Co/34/2012, uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 08. 2012 sp. zn. 15Co/169/212, zo dňa 25. 04. 2012 sp. zn.
17Co/87/2012, zo dňa 30. 07. 2012 sp. zn. 13Co/193/2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 10. 12. 2012 sp. zn. 6Co/204/2012 a iné rozhodnutia krajských súdov. Zdôraznil, že trovy právneho
zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy a každý má právo na to, abyhoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Mal za to, že trovy
právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a boli dostatočne preukázané a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/124/2014 zo dňa 01. 06. 2015 v napadnutej časti potvrdil

ako vecne správny a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi
vo výške 129,56 eura na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko
bol v celom rozsahu úspešný.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov, podľa § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutom výroku je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcov náhradu trov konania nepriznať.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcom domáhal vydania

platobného rozkazu, ktorým by im súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
sumu 1.065,19 eura s príslušenstvom a trovy právneho zastúpenia. Podaním zo dňa 21. 11. 2014
oznámil vstup do konania vedľajší účastník - občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, žiadajúc o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Následne súd
prvého stupňa zaslal účastníkom konania oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Na

pojednávaní konanom dňa 02. 02. 2015 odporkyňa v 1. rade vyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na strane odporcov. Navrhovateľ dňa 16. 02. 2015 zaslal súdu podanie,
ktorým navrhol, aby súd uznesením nepripustil vstup občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka. Podaním zo dňa 20. 02. 2015 vedľajší účastník, zastúpený
právnym zástupcom, zaslal súdu prvého stupňa vyjadrenie vo veci a navrhol, aby súd návrh v celom

rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške
139,60 eura na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ospravedlnil
neúčasť na pojednávaní a navrhol, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Dňa 27. 02.
2015 doručil navrhovateľ súdu prvého stupňa podanie, v ktorom uviedol, že podaný návrh na začatie
konania berie v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Vedľajší účastník sa k späťvzatiu

žaloby vyjadril podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. 04. 2015 a navrhol, aby súd konanie
zastavil a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 209,40 eura
na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Následne súd prvého stupňa
rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil, odporcom náhradu trov konania nepriznal a
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 209,05

eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám jeho právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až § 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie súdu

o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,
podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade
rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v§ 142 ods. 1 OSP. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred
hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa
jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci,
opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá
snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp.

zn. I. ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver,
že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na

riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Z obsahu spisu v predmetnej veci bolo zrejmé, že vedľajší účastník zastúpený advokátom hromadne
vstúpil do porovnateľných vecí, pričom v písomnom vyjadrení poukázal na to, že ide o spotrebiteľský
vzťah a namietal náležitosti zmluvy, ako aj vzniesol námietku premlčania celého nároku. Napriek

tomu, že vedľajší účastník v predmetnej právnej veci nepodal formulárové vyjadrenie, odvolací súd
má za to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v predmetnej veci nemožno považovať
za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde a to
z dôvodu, že na skutočnosti, namietané vedľajším účastníkom, je povinný súd prihliadať z úradnej
moci, a preto bolo nadbytočné, aby ich namietal aj vedľajší účastník, zastúpený právnym zástupcom. S

poukazom na uvedené, ako aj skutočnosť, že pri spotrebiteľských sporoch sám súd poskytuje zvýšenú
ochranuspotrebiteľom,sazastúpenievedľajšiehoúčastníkaadvokátomvoveciach,ktoréspolunapĺňajú
charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva
na právnu ochranu. To všetko má za následok povinnosť odvolacieho súdu konštatovať neúčelnosť
nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich

náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci odporcom v postavení
spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie
v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký
jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie formulárového podania, ktoré by
potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých

porovnateľných veciach. Výnimku netvorí ani namietanie náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Naviac,
vychádzajúc z účelu založenia združenia, odvolací súd má za to, že združenie by malo byť spôsobilé
poskytnúť základnú ochranu spotrebiteľom aj bez účasti právneho zástupcu, napr. preskúmať náležitosti
zmluvy, vzniesť námietku premlčania a pod. Z uvedených dôvodov, ako aj oboznámiac sa s uzneseniami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcimi sa trov vedľajšieho účastníka, najmä uznesením z

19. marca 2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 a uznesením z 20. júna 2014 sp. zn. 6 M Cdo 9/2013, vydanými
v dôsledku nejednotnosti rozhodovania okresných a krajských súdov o otázke účelnosti trov právneho
zastúpenia za účelom zjednotenia ich názorov, a to na podnet vedľajšieho účastníka, odvolací súd
sa stotožnil so závermi navrhovateľa, že v danej veci nešlo zo strany vedľajšieho účastníka o účelne
vynaložené trovy konania a rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o

náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, podľa § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcov nepriznal náhradu trov konania. Uvedený právny názor odvolací súd považuje za
súladný aj s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a

napriek úspechu navrhovateľa v odvolacom konaní odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich nežiadal a iné trovy konania
mu v odvolacom konaní nevznikli.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.