Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715010455
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715010455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa
01.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
B. Ž.S., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom P., O. XXX/XX, okres C., prechodne bytom Š., Q. XX,
XXXX K. X.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 18.10.2010 okolo 19.30 hod. v Martine, na Ul. A. Kmeťa, podišiel k poškodenému C. J., nar.
XX.XX.XXXX, ktorého fyzicky napadol tak, že ho kopal do pravej aj ľavej nohy, následne ho päsťou
udrel do oblasti tváre, do ľavého oka, tiež ho udieral do oblasti zátylku, na čo sa mu C. J. vytrhol a
odišiel smerom domov, takto svojim konaním mu spôsobil podľa odborného vyjadrenia z Ortopedickej

kliniky UNM v Martine, traumatologického oddelenia, primára C.. G. N., zranenia: pomliaždenie v oblasti
ľavého oka okolo očnice, pomliaždenie v oblasti ľavej časti líca, pomliaždenie v oblasti záhlavia a
temena (nález neurológa) post traumatický vestibulárny syndróm (nález neurológa), post traumatický
vertebroalgický syndróm a cervikokraniálny syndróm (post traumatické bolesti hlavy a krčnej chrbtice)
- (nález neurológa), uvedené zranenia si vyžadovali liečbu v trvaní 10 dní, čo možno považovať i za
dobu potrebnej PN, uvedené poranenia obmedzovali poškodeného v obvyklom spôsobe života a to

hlavne bolesťami v oblasti hlavy a krku po dobu 10 dní a nie sú takého charakteru, že by bol predpoklad
zanechania trvalých následkov, podľa znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie neurológia, C.. I. Y., zranenia - pomliaždenie tváre v oblasti ľavej očnice a ľavej lícnej kosti, šok
ľahkého stupňa, po neurologickej stránke, po 10 dňoch PN mohla byť ukončená a dovtedy trval stav
obmedzeniaobvykléhospôsobuživota,pričomupoškodenéhopretrvávalipsychicképroblémyvzmysle,
že mal strach, bol bojazlivejší voči cudzím osobám, pričom doba liečby a PN pri udávaných ťažkostiach
je individuálna a záleží na liečbe psychiatrom a vhodnom psychologickom vedení, poškodený v čase

spáchania skutku a po spáchaní, netrpel poruchami nervového systému, resp. poruchami hybnosti
a citlivosti, alebo poruchami funkcií zmyslových a vnútorných orgánov, podľa znalkyne z odboru
Psychológia, Odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých C.. D.E. I. sa u svedka
poškodeného pomerne v krátkom čase po spáchaní skutku (na druhý deň) začali objavovať psychické
následky vo forme traumatizácie, ktorá bola spočiatku stredne ťažkého, postupne ľahšieho stupňa,
aktuálne je v takmer úplnej remisii, výraznejšie dôsledky traumatizácie trvali cca 3 mesiace a spočívali

predovšetkým v obmedzení sociálneho a školského fungovania svedka poškodeného, kvôli psychickým
následkom bola poškodenému doporučená aj návšteva psychologičky, ktorá mu pomohla, aby sa
so situáciou vyrovnal rýchlejšie, následkom napadnutia u svedka poškodeného trvalo obmedzenie
obvyklého spôsobu života min. 3 mesiace, psychické následky napadnutia boli zdesenie, neskôr
pocit strachu, bezmocnosti, bezradnosti, problémy so sústredením, strata radosti zo života, zhoršenie
sústredenia,nazákladeuvedenéhofyzickéhonapadnutiabolsvedokpoškodenýtraumatizovaný,pričom
jeho traumatizáciu možno hodnotiť ako stredne ťažkú, trvajúcu intenzívne cca 3 mesiace až pol roka,

aktuálne v úplnej remisii,t e d a

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil takým činom ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d/, l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 3, § 41 ods. 1 Tr.

zákona a s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výmere 900 €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. J., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., L. XXX/X, škodu z titulu bolestného vo výške 372,25 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 1 Pv 268/12/5506 podala dňa 16.04.2015
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému B. Ž., stíhanému pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a) Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.,
ktorých sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného
z prípravného konania ako i prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania ako i znaleckých

posudkov a listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný B. Ž. sa na hlavné pojednávanie vytýčené na deň 01.03.2016 nedostavil, hoci bol riadne
a včas predvolaný. Samotný obžalovaný požiadal, aby sa hlavné pojednávanie dňa 01.03.2016 konalo

v jeho neprítomnosti, nakoľko pracuje v zahraničí. Keďže v zmysle ust. § 252 ods. 2, 3 Tr. por.
obžalovanému bola riadne doručená obžaloba; bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný;
mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní
(ako i súdom), boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní; obvinený bol v prípravnom konaní upozornený
na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania; zároveň bol na možnosť

vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a následky s tým spojené upozornený, pričom súd
mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného, súd vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovaného, keď
i sám obžalovaný listom zo dňa 21.02.2016 požiadal súd, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho
neprítomnosti vzhľadom k tomu, že pracuje mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.Obžalovaný B. Ž. po zákonnom poučení v prípravnom konaní uviedol, že po oboznámení sa s
predmetom výsluchu on uvádza, že to, čo sa píše v uznesení o vznesení obvinenia je pravda, on sa ku
skutku priznáva v plnom rozsahu. Fyzicky napadol poškodeného C. J., z akého dôvodu nevedel uviesť,

on ho nikdy predtým nevidel, nepoznal ho. Je mu ľúto celej udalosti, nemal v úmysle nikomu ublížiť,
mal vtedy vypité. Týmto by sa chcel ospravedlniť poškodenému za svoje konanie.

Svedok poškodený C. J. po zákonnom poučení vypovedal, že niekedy v októbri 2010, ale na presný
dátum si nespomínal, mohlo byť okolo 19.00 -19.30 hod išiel z mesta domov. Keď prechádzal cez

križovatku pri Pošte, pri Kamaráte, tam stálo 6-10 ľudí, chcel sa im vyhnúť, preto išiel po ľavej strane
chodníka. Z tej skupinky ľudí naraz na neho jeden muž vykríkol hej počkaj, na čo sa obzrel a tá osoba
sa mu zdala povedomá tak zastal. Ten muž prišiel s jedným mužom k nemu, ani jedného nepoznal
a povedal mu, že kamarát sa chce s ním porozprávať. Z ničoho nič ho niekto kopol najprv do jednej
nohy, potom do druhej nohy v oblasti stehien. Otočil sa, skríkol čo robíš, vtedy si všimol, že má na hlave
kapucňu a tričko alebo mikinu, ale toho muža nikdy predtým nevidel. On mal ruky vo vrecku a on ho

udrel päsťou do hlavy, do oblasti medzi spánkom a okom na ľavej strane. Na chvíľu stratil orientáciu, na
to zacítil ako ho udrel do temena záhlavia vonkajšou hranou dlane a na prednej časti hlavy nad čelom,
potom ho oboma rukami chytil za krk z druhej strany a chcel si ho pritiahnuť a kopnúť (nazýva sa to
klinč, je to úder v thajskom boxe), ale stihol sa mu vyšmyknúť a potom utekal domov. Oni sa rozbehli
všetci traja za ním, kričali za ním aby počkal, ale on nereagoval a bežal. Keď utekal domov, všimol si,

že na druhej strane stojí nejaký muž a keď videl čo sa robí, tak zakričal polícia, na čo tí traja chalani
reagovali, tak že nechajme ho tak. Keď dobehol domov povedal rodičom čo sa stalo, zavolali políciu,
im povedal čo sa stalo, opísal páchateľov, otec išiel pozrieť vonku, či ich niekde v okolí nevidno, chvíľu
na to volali aj policajti, že ich našli na nejakej zastávke. On potom išiel s policajtom na tú zastávku a
tam identifikoval všetky tri osoby. Jeden z nich bol ten čo ho napadol a neskôr sa dozvedel, že sa volá

B. Ž.. On najprv popieral, že ho pozná, ale potom zrejme oni ho vyprovokovali, tak povedal, že prečo
sa nebránil. Policajti ho následne odviedli na policajnú stanicu. Po tomto skutku išiel na ošetrenie do
nemocnice kde mu ošetrili zranenia a to pomliaždenie tváre v oblasti ľavej očnice a ľavej lícnej kosti.
Večer keď prišiel domov, tak ho začala veľmi bolieť hlava, nevracal iba sa mu točila hlava, preto na
druhý deň išiel k svojej obvodnej lekárke, ktorá ho poslala na neurológiu a k očnému. Na neurológii

mu povedali, že mal slabší otras mozgu, bol na PN asi dva týždne. Asi dva tri dni na to, sa u neho
začali prejavovať psychické následky tohto činu, napríklad bál sa chodiť von, strach či sa to nezopakuje,
úzkosť a podobne. Lieky nebral ale asi dva krát do mesiaca navštevoval psychologičku C.. Š., ktorú
navštevoval asi mesiac, dva a potom sa s touto situáciou snažil vyrovnať samostatne. Toto mu trvalo
asi tak pol roka kým sa s tým úplne vyrovnal, ale aj teraz keď náhodou ide vonku a je tam viac ľudí,

tak je opatrnejší. On tohto chalana nikdy predtým nevidel, ani tých dvoch, ktorí boli s ním. V ten deň ani
predtým s nikým z nich troch nemal konflikt. Ten chalan, ktorý ho napadol sa mu ani neospravedlnil, ani
ho neskôr nekontaktoval. Čo sa týka škody, ktorá mu bola spôsobená týmto skutkom, uplatnil si ju vo
výške 372,25 Eur a to podľa znaleckého posudku č. 8/2014, ktorý vypracoval C.. Y..

Svedok I. T. po zákonnom poučení vypovedal, že bolo to niekedy v roku 2010, ale na presný dátum si
nespomínal. Myslí, že išli on, B. Ž. a ešte jeden chalan na ktorého meno si už nespomínal z nejakého
pohostinstva a B. napadol na ulici nejakého chalana. Bližšie sa k tomuto on už vyjadriť nevedel,
nespomínal si, kde presne ho napadol, ako to začalo, ani ako ho konkrétne napádal. Bolo to už veľmi
dávno.

Svedok I. X. po zákonnom poučení vypovedal, že po oboznámení sa s predmetom výsluchu uvádza,
že to bolo niekedy v roku 2010, ale na presný dátum si nespomínal. Myslí, že išli on, B. Ž. a ešte jeden
chalan na ktorého meno si už nespomínal z nejakého pohostinstva a B. napadol na ulici pri pošte v
Martine nejakého chalana. Bližšie sa k tomuto on už vyjadriť nevedel, nakoľko to bolo už veľmi dávno,

nespomínal si ako sa to začalo, ani ako B. toho chalana konkrétne napádal. Spomenul si iba na to, že
ten napadnutý chalan sa sťažoval, že ho bolí ucho.

Zo záverov znaleckého posudku č. 11/2014 znalkyne C.. D. I. vyplýva, že u svedka poškodeného
C. J. sa v pomerne krátkom čase po spáchaní skutku (na druhý deň) začali objavovať psychické

následky vo forme traumatizácie. Traumatizácia bola spočiatku stredne ťažkého postupne ľahšieho
stupňa aktuálne je v takmer úplnej remisii. Výraznejšie dôsledky traumatizácie trvali cca 3 mesiace a
spočívali predovšetkým v obmedzení sociálneho a školského fungovania svedka poškodeného. Najviac
obmedzujúco na svedka poškodeného pôsobil strach, pocit bezmocnosti a bezradnosti. Dôsledkomtýchto pocitov sa spočiatku intenzívnejšie, neskôr menej intenzívne vyhýbal spomienkam na udalosť,
miestam, ktoré by mu udalosť mohli pripomenúť aj ľuďom. Dôsledkom udalosti mával obťažujúce
myšlienky, v ktorých sa mu udalosť vracala, snívali sa mu desivé sny, pociťoval menšiu radosť zo

života, horšie sa sústredil a výraznejšie sa vedel vyľakať. Čo sa týka subjektívneho utrpenia svedka
poškodeného toto bolo po napadnutí najvýraznejšie „cca 3 -mesiace až 0,5 roka. Kvôli psychickým
následkom mu bola doporučená aj návšteva u psychologičky, ktorá mu pomohla, aby sa so situáciu
vyrovnal rýchlejšie. U svedka poškodeného následkom napadnutia trvalo obmedzenie obvyklého
spôsobu života minimálne 3 mesiace. Psychické následky napadnutia bolo najskôr zdesenie, neskôr

pocit strachu, bezmocnosti, bezradnosti, problémy so sústredením, strata radosti zo života, zhoršenie
sústredenia. Osobnosť svedka poškodeného C. J. je v období mladej dospelosti, menej zrelá, hlavne
v sociálnej oblasti a s výraznejším sebazaujatím. Rozumové schopnosti svedka poškodeného spadajú
do stredného pásma priemernej inteligencie. Rozumové aj pamäťové schopnosti, ako aj osobnosť
svedka poškodeného sú mu primeraným predpokladom pre správne vnímanie, zapamätanie a následnú
reprodukciu prežitých udalostí. Na základe uvedeného fyzického napadnutia bol svedok poškodený

traumatizovaný, pričom jeho traumatizáciu možno hodnotiť ako stredne ťažkú, trvajúcu intenzívne cca
3 mesiace až pol roka, aktuálne v takmer úplnej remisii. Fyzický útok, ako bol opísaný svedkom
poškodeným aj ostatnými svedkami síce neviedol podľa súdno-lekárskeho posudku k závažným
fyzickým dôsledkom, psychické dôsledky takéhoto útoku však môžu byť vo všeobecnosti závažnejšie.
Každý človek pre svoje normálne fungovanie potrebuje mať pocit, že svet je predvídateľné a relatívne

bezpečné miesto. Bezdôvodný útok môže v človeku vyvolať stratu tohto pocitu, môže naštartovať pocit
bezmocnosti a strachu. Neočakávané fyzické napadnutie je v každom prípade stresujúca udalosť, ktorá
v závislosti na kapacitách jednotlivca pre zvládanie stresu, môže u neho vyvolať krátkodobejšie, alebo
dlhodobejšie psychické následky.

Zo záverov znaleckého posudku č. 8/2014 znalca C.. I. Y.É. vyplýva, že poškodený C. J.Ý. v čase
spáchania skutku a po spáchaní netrpel poruchami nervového systému, nemal poruchy hybnosti a
citlivosti, nemal poruchu funkcie zmyslových a vnútorných orgánov. Z vykonaného vyšetrenia znalcom
sa t.č. nedá zistiť skutočná doba liečenia poškodeného C. J., čo sa týka jeho subjektívneho utrpenia v
súvislosti s poruchami nervového systému, poškodený utrpel úraz hlavy a to pomliaždenie v oblasti ľavej

očnice a ľavej lícnej oblasti, ktoré vyžadujú PN max 6-10 dní. Neutrpel úraz ktorý by poškodil nervový
systém, po úraze mal psychické problémy, pre ktoré navštevoval ambulanciu klinickej psychológie, ich
posúdenie spadá do kompetencie znalca z odboru psychiatria event psychológia. Poškodený utrpel
dňa 18.10.2010 pri napadnutí inou osobou pomliaždenie tváre v oblasti ľavej očnice a ľavej lícnej
kosti, pri kontrolnom neurologickom vyšetrení 28.10.2010 bolo konštatované, že bolesť hlavy ustúpila,

neurologickýnálezbolvnorme.Poneurologickejstránkepo10dňochPNmohlabyťukončenáadovtedy
tiež trval stav obmedzenia obvyklého spôsobu života. U poškodeného pretrvávali psychické problémy v
zmysle, že mal strach, bol bojazlivejší voči cudzím osobám. Doba liečby a PN pri udávaných ťažkostiach
je individuálna a záleží na liečbe psychiatrom a vhodnom psychologickom vedení. Bodové ohodnotenie
zranenia poškodeného podľa Zb.z. č. 437/2004 o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia znalec hodnotil nasledovne:
Pol. 4 Pomliaždenie tváre 5 bodov
Pol. 246a Šok ľahkého stupňa 20 bodov
Bodové ohodnotenie o náhrade za bolesť znalec určuje počtom bodov 25. Suma stanovená na 1 bod
je 14,89 Eur. Uvedený úraz nezanechal trvalé následky.

Ďalej súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to lekárske
potvrdenie, ambulantný záznam, lekárske správy, odborné vyjadrenie C.. N., správa o povesti, výpis
z evidencie priestupkov a odpis z registra trestov na obžalovaného. Zo správy o povesti - z obce P.
na č.l. 150 spisu vyplýva, že obvinený sa v obci nedopúšťal žiadnych trestných činov ani priestupkov

a nebol riešený na obecnej polícii v P. ani na komisii verejného poriadku pri Obecnom úrade v P.. Z
výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obvinený sa dňa 10.11.2011 dopustil jedného priestupku na
úseku dopravy (prekročil povolenú rýchlosť), za čo mu bola uložená bloková pokuta 50,- EUR. Z odpisu
z registra trestov vyplýva, že na obvineného sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil
skutku, ktorý sa mu kládol za vinu v podanej obžalobe prokurátorky.Zo skutku uvedeného v rozsudku je obžalovaný usvedčovaný (okrem vlastného priznania) presvedčivou
výpoveďou svedka poškodeného C. J., ktorý podrobne popísal ako ho obžalovaný napadol, ako bol
obžalovaný ním opoznaný v prítomnosti polície a aké zranenia a následky utrpel v dôsledku konania

obžalovaného. Obžalovaného zo spáchania predmetného skutku usvedčujú i výpovede svedkov I. T. a I.
X. a znalecké posudky. V neposlednej miere aj samotný obžalovaný sa vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní priznal k predmetnému skutku a svoje konanie oľutoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych

dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátorky.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu
zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému prihliadol na tú skutočnosť, že

u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť- priznanie a oľutovanie trestného činu a jednu
priťažujúcu okolnosť - obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako i na postoj samotného
obžalovaného k trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu (priznanie a oľutovanie činu už v

prípravnom konaní) súd je toho názoru, že na nápravu obžalovaného postačí uloženie úhrnného
(nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy) peňažného trestu vo výmere 900,- EUR, teda pri dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Keďže súd ukladal obžalovanému úhrnný peňažný trest,
tak bol povinný podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanoviť obžalovanému náhradný trest odňatia slobody a to
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Súd obžalovanému stanovil

primeraný náhradný trest odňatia slobody súd vo výmere 6 mesiacov.

Súd vyššie uvedený úhrnný peňažný trest považuje za dostatočný preto, aby obžalovanému zabránil
dopustiť sa obdobného konania v budúcnosti (individuálna prevencia) a zároveň bol výstrahou pre
ostaných členov spoločnosti (generálne prevencia).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C. J., nar.
XX.XX.XXXXvC.,trvalebytomC.,L.XXX/X,škoduztitulubolestnéhovovýške372,25€znasledovných
dôvodov: Poškodený C. J. si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil (dňa 19.01.2015 č.l. 73
spisu), tento nárok bol v spise riadne listinnými dôkazmi preukázaný (znaleckým posudkom C.. I. Y. č.

8/2014 na č.l. 122-133 spisu - bodové ohodnotenie o náhrade za bolesť - 25 bodov krát 14,89 € sa
rovná sume 372,25 €) a škodu tomuto poškodenému spôsobil trestným činom obžalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol

urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovanýpozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či

smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho

výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.