Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Oľga Bahníková
Legislation area – Obchodné právo – Cenné papiere
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/60/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313226390
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313226390.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár
cenných papierov SR, a.s., ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanej: L..
O.F. Y., D.. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Ľubica Bičianová, advokátka, Záhradnícka
16/II, 945 01 Komárno, o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 112/2014-62 zo dňa 1.12.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 112/2014-62
zo dňa 1.12.2014 potvrdzuje.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 34,95
eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalovanej.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanejtrovykonania19,50euratrovyprávnehozastúpenia103,80eurnaúčetjejprávnehozástupcu,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 28.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu 331,94 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia splatnej faktúry č. XXXXXXXXXX,
ktorou žalobca vyúčtoval poplatok za vedenie účtu majiteľa za rok 2009.
Súd vo veci rozhodol dňa 16.4.2014 platobným rozkazom č.k. 39Ro 2962/2013-10, proti ktorému podala
žalovaná odpor, v ktorom vzniesla s poukazom na § 101 Obč. zák. námietku premlčania.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že za vedenie účtu majiteľa v roku 2009 vystavil žalobca faktúru č.
XXXXXXXXXX vo výške 331,94 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 15.02.2010. Spoplatnená bola služba
CD-55, ktorú poskytuje žalobca žalovanej v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu, pričom cena služby
je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, konkrétne podľa čl. IV
bod. 1.
Žalobca poukázal na to, že účet bol zriadený 30.4.1993, teda za účinnosti zák. č. 600/1992
Zb. a v čase vzniku právneho vzťahu sa riadil podľa § 58 ods. 5 Obchodného zákonníka. Aj podľa
súčasnej právnej úpravy § 105 ods. 5 ZoCP sa právny vzťah riadi Obchodným zákonníkom, preto je
potrebné posudzovať premlčanie podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaná nemá postavenie
spotrebiteľa, keďže cenný papier nadobudla za účelom dosiahnutia zisku a zvyšovania majetku.Súd poukázal na ust. § 58 ods. 5 zák. č. 600/1992 Zb., § 174 ods. 1 ZoCP, § 161, § 105 ods. 5 ZoCP
a konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účet žalovanej bol zriadený dňa 30.04.1993,
t.j. za účinnosti zákona č. 600/1992 Zb., ktorý priamo v § 58 ods. 5 ustanovoval, že právny vzťah medzi
majiteľom účtu a strediskom sa spravuje Zákonom o cenných papieroch a Obchodným zákonníkom.
Zákon č. 600/1992 Zb. bol účinný do 31.12.2001; ZoCP účinný od 01.01.2002 v § 174 ods. 1 zrušil
okrem iného aj § 58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. a v § 161 stanovil, že právne vzťahy vzniknuté za
účinnosti ZoCP sa budú posudzovať podľa tohto zákona. Ustanovenie § 105 ods. 5 ZoCP však nemožno
použiť na posudzovanie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, keďže toto ustanovenie len
odkazuje na použitie ZoCP a Obchodného zákonníka na právne vzťahy medzi členom, ktorému bol
účet majiteľa zriadený a Centrálnym depozitárom, a právne vzťahy medzi členom a majiteľom takéhoto
účtu. Zástupkyňa žalobcu potvrdila, že žalovaná ako majiteľka účtu nemá žiaden vzťah s členom. Kto
je členom upravuje § 104 ods. 1 ZoCP.
Súd ďalej s poukazom na ust. § 261 ods. 1, 3 a § 262 ods. 1 Obch. zák. dospel k záveru, že v danom
prípadesanejednámedziúčastníkmioobchodno-záväzkovýprávnyvzťah,aleovzťah,ktorýjepotrebné
posudzovať podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. S
poukazom na § 52 ods. 1, 2, 3, § 52 ods. 4, § 354 ods. 1, 2 Obč. zák. a čl. II bod 1 zák. č. 102/2014 Z.z.,
v zmysle ktorého sa doplnil § 52 ods. 2 Obč. zák. pripojením vety, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“, súd prvého stupňa mal za to, že aj v prípade, ak
by mal byť daný vzťah posudzovaný podľa predpisov obchodného práva, normy obchodného práva sú
v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má z povahy veci prednosť, teda
úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku
a jeho vykonávacích predpisoch.
Súd preto aplikoval na posúdenie premlčania nároku ustanovenia § 100 ods. 1 a § 101 Obč. zák.,
keďže je to za žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšie. Súd podľa § 52 ods. 3, 4 Obč. zák. prihliadol na
charakter účastníkov konania pri uzatváraní zmluvy, keď žalobca konal v rámci predmetu podnikateľskej
činnosti a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ vystupovala v danom prípade ako spotrebiteľ.
Vzhľadom na to, že faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 331,94 eur bola splatná 15.2.2010 a žaloba bola
podaná 28.11.2013, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, súd žalobu zamietol. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že žalovaný ako majiteľ cenných papierov nespĺňa podmienky spotrebiteľa podľa
§ 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v rozhodnom období, nakoľko
nenakupoval výrobky ani nepoužíval služby pre priamu osobnú spotrebu seba alebo členov domácnosti.
Predmetom sporu je záväzok žalovaného ako majiteľa cenných papierov uhrádzať žalobcovi poplatky
za poskytnutú službu vedenie účtu majiteľa a neexistuje iné ako obchodnoprávne využitie cenných
papierov.
Žalobca poukázal na to, že podľa § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. (ďalej len ZoCP) sa vzťah medzi
členom CDCP a majiteľom účtu výslovne spravuje ZoCP a Obchodným zákonníkom. Napriek absencii
výslovného určenia rozhodného predpisu, ktorým sa spravujú vzťahy súvisiace s vedením účtu majiteľa
medzi CDCP a klientmi, žalobca má za to, že ust. § 105 ods. 5 ZoCP je potrebné analogicky použiť aj
na tento právny vzťah. V prípade právneho vzťahu v súvislosti s vedením účtu majiteľa medzi klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom a členom CDCP ide o obchodnoprávny vzťah bez ohľadu na povahu
týchto osôb. Vlastníctvo k cenným papierom možno nadobudnúť v rámci podnikateľskej činnosti alebo
mimo nej, zákon však v § 105 ods. 5 nerozlišuje majiteľov účtov v závislosti od výkonu podnikateľskej
činnosti.
Rovnako v zmysle právnej úpravy účinnej v čase zriadenia účtu žalovaného (30.4.1993) sa právny vzťah
spravoval ustanoveniami zák. č. 600/1992 Zb. a Obchodným zákonníkom.
V prípade, ak CDCP vedie za odplatu účet majiteľa, ktorý nie je členom, právny vzťah sa spravuje § 261
ods. 5 písm. c/ Obchodného zákonníka.Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že ustanovenia Obč. zák. súvisiace s ochranou spotrebiteľa (najmä §
52 ods. 2) nemožno aplikovať ako normy s najvyššou právnou silou potláčajúcou dokonca kogentnosť
právnych noriem. Výpočet kogentných noriem obsahuje § 263 Obch. zák., z ktorého jednoznačne
vyplýva, že ust. § 261 Obch. zák. konštituujúce existenciu absolútnych záväzkových vzťahov, ako
aj ust. § 397 Obch. zák. sú kogentné ustanovenia, teda nemožno aplikovať iný zákon. V súvislosti
s použitím inštitútu premlčania podľa Obč. zák. v obchodno-právnych vzťahoch z dôvodu ochrany
spotrebiteľa žalobca poukázal i na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo 3337/2010 zo dňa 24.7.2012, kde
súd uviedol, že ustanovenia Obč. zák. o premlčaní nemožno považovať za ustanovenia smerujúce k
ochrane spotrebiteľa.
Žalobca má preto za to, že posúdenie vzťahu ako spotrebiteľského a použitie občianskoprávnej
premlčacej lehoty nemá oporu v zákone a súvisiacej judikatúre. Preto navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej trovy
právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 34,95 eur. Má za to, že žalobca sa v odvolaní
nevysporiadal s ust. § 9 ods. 1, 2, 3 ZoCP, ktorý nevylučuje ako použitie ustanovení Obchodného
zákonníka, tak ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaná naďalej zotrváva na dôvodoch svojho
podania zo dňa 10.11.2014 a v ďalšom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.
Rovnako takýto záväzkovo-právny vzťah posúdil aj napr. Krajský súd Žilina (rozsudok 9Co/474/2014 z
13.11.2014).
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 15.3.2016. Oboznámil sa s obsahom spisu, s dôvodmi uvedenými v odvolaní
žalobcuakoajsvyjadrenímžalovanejkodvolaniuadospelkzáveru,žeodvolaniuniejemožnévyhovieť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom.
Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a
k správnym právnym záverom, keď konštatoval, že premlčanie je potrebné posudzovať v danej veci
podľa Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku
prvostupňovým súdom, s ktorým sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:
V danej veci je zo žaloby nepochybné, že žalobca vedie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch (ďalej len ZoCP) žalovanej ako fyzickej osobe (nepodnikateľovi) účet majiteľa cenných
papierov, pričom službu poskytuje v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu v súlade s Cenníkom.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2009 splatnou dňa 15.2.2010 žalobca vyfakturoval žalovanej
poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 vo výške 331,94 eur, ktorý žalovaná
neuhradila.
Podľa § 105 ods. 1 písm. a/, b/ ZoCP, podľa ktorého je potrebné predmetné vedenie účtu majiteľa
cenných papierov posudzovať, účet majiteľa obsahuje najmä:
a) číselné označenie účtu majiteľa a dátumu jeho zavedenia,
b) tieto údaje o majiteľovi účtu:
1. obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo, ak je právnickou osobou,
2. meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt, ak je fyzickou osobou.
Podľa § 105 ods. 5 ZoCP, právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet zriadený a centrálnym
depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a
Obchodným zákonníkom.
Podľa § 104 ods. 1 ZoCP, členom môže byť:a) obchodník s cennými papiermi, ktorý je oprávnený poskytovať investičné služby podľa § 6 ods. 1 písm.
a), b) alebo d) a pri ich poskytovaní je oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými
nástrojmi klienta,
b) zahraničný obchodník s cennými papiermi s povolením podľa § 54, ktorý je oprávnený poskytovať
investičné služby na území Slovenskej republiky v rozsahu podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) alebo d) a pri
ich poskytovaní je oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými nástrojmi klienta,
c) zahraničný obchodník s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte za rovnakých podmienok
ako obchodník s cennými papiermi so sídlom v Slovenskej republike,
d) Národná banka Slovenska,
e) iný centrálny depozitár,
f) zahraničná právnická osoba s obdobným predmetom činnosti ako centrálny depozitár.
Ustanovenie § 104 ods. 1 jasne určuje, kto môže byť členom, čo však žalovaná ani žalobca nie je. V
danom prípade sa teda jedná o záväzok zo vzťahu majiteľa účtu (žalovanej), ktorý vedie žalobca, a
žalobcu, a nie o záväzok zo vzťahu uvedenom v § 105 ods. 5 ZoCP. Keďže ust. § 105 ods. 5 presne
stanovuje, ktoré právne vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom a ZoCP, podľa odvolacieho súdu
analógia aj na právny vzťah medzi centrálnym depozitárom (žalobcom) a majiteľom cenných papierov
(žalovanou) nie je možná.
Z povahy záväzku, ktorý nie je záväzkom súvisiacim s podnikateľskou činnosťou oboch účastníkov (§
261ods.1Obch.zák.),anizáväzkompodľa§261ods.6písm.c/Obch.zák.,keďženevznikolnazáklade
zmluvy, ale zo zákona, ako aj z povahy žalovanej, ktorá nie je podnikateľkou, podľa názoru odvolacieho
súdu taktiež vyplýva, že na daný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd
prvého stupňa tak dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade sa nejedná medzi
účastníkmioobchodnoprávnyvzťah,pretoženárokžalobcunaodplatuzavedenieúčtumajiteľacenných
papierov jednoznačne nespadá medzi záväzkové vzťahy z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných
papierov (§ 261 ods. 6 písm. c/).
Súd prvého stupňa správne poukázal i na skutočnosť, že aj v prípade, ak by mal byť daný vzťah
posudzovaný podľa predpisov obchodného práva, s poukazom na § 52 ods. 2 Obč. zák. sa prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o vzťah spotrebiteľský.
Súd prvého stupňa, ktorý pri posudzovaní premlčania pohľadávky navrhovateľa uplatnenej žalobou
aplikoval ust. § 100 ods. 1 a § 101 Obč. zák. a nie ust. § 397 Obch. zák., tak postupoval v súlade so
zákonom.
Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že doplnením prednostného použitia Občianskeho zákonníka do
ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. (zákonom č. 102/2014 Z.z.) sa len spresnilo už judikované pravidlo, že ak
bude možné na vzťahy, ktoré sú upravené aj Občianskym zákonníkom aj Obchodným zákonníkom,
použiť Občiansky zákonník, tento sa použije prednostne (ide o prípady konkurencie právnej úpravy
Obchodného a Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd považuje dôvody odvolania v celom rozsahu za právne irelevantné
a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 34,95 eur za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 26,56 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a 1x 8,39 eur
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.).
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., k rukám
právnej zástupkyne žalovanej.
Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.