Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/66/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203950
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115203950.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová spol., s.r.o. Advokátska kancelária,
IČO: 35855673, adresa na doručovanie písomností Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, proti
žalovanému: D. O., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 289,51 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 103,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 103,59 eur od 25.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote pätnástich dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.2.2015 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 289,51
eur, a to titulom náhrady škody a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.
V odôvodnení návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvy č. Y. XXXXXXX, Y. XXXXXXX, ktorých
neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy vypožičal žalovanému 2 kusy
SIM kariet, ktoré mu umožňovali využívať ním poskytované telekomunikačné služby.
V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 185,92 eur, s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom bola
dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo iným súdnym
konaním označené ako neprijateľná zmluvná podmienka sa žalobca domáhal nároku vo výške škody
voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenie Prestigio
MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G .

Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou - telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou, to znamená, že predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalobcovi spôsobil tým, že získal
- telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa
zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, následne pritom porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnutá
služby.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu bola žaloba doručená dňa 17.3.2015 a bol vyzvaný,
aby sa v lehote pätnástich dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe oznámil, či nárok
uznáva; pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

a v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo svojom vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).

Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 6.6.2012
zmluvu č. Y. XXXXXXX o poskytovaní služby „Lite TV“ a dňa 6.6.2013 zmluvu o poskytovaní verejných
služieb s účastníckym programom „Mobilný internet Premium“ č. Y. XXXXXXX.

K tejto zmluve súčasne bol uzatvorený dodatok, na základe ktorého žalobca žalovanému aktivoval
služby v rámci ponukovej akcie „ Mobilný internet Premium“, pričom podľa bodu 1.2 sa dohodli na tom,
že žalobca poskytne po dobu platnosti dodatku žalovanému zariadenie Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo
8.0 3G, za zľavnenú cenu 1,00 eur.

V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa
uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako
účastník služieb poskytovaných mu žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo
dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu.

V zmysle čl. 2, ods. 2.5 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal, že počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2
bode 2. 3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení
tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo
účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo
účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti
zaplatiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 194 eur.

Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, vyplynulo, že neuhradil faktúry za
zúčtovacie obdobie od júna 2013 do júla 2013 v celkovej sume 103,59 eur.

Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 10.10.2013 zaslal žalovanému sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na úhradu, v dodatočnej lehote žalovaný na
pokus o pokonávku nereagoval.

Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011,
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri
vyúčtovaní predpísaných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca svoj návrh v časti uplatneného nároku v celkovej sume 185,92 eur skutkovo vymedzil tak, že
uviedol, že škodu v tejto výške mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenia za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby žalobcu a za
tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy,
konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje,
ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj
predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými jej túto vyfakturoval.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovaným.

Otázkou teda zostáva, či suma celková suma 194 eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanému
poskytol pri kúpe zariadenia, predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalovaným platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti
dohodnutú v Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym
úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti
s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovaným pri využívaní určitého účastníckeho
programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného
zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca
žalovanému odpredal mobilný telefón so zľavou z ich spotrebiteľskej ceny.

V čl. 2 ods. 2.1 každého dodatku je stanovená povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu
v dohodnutej výške a určená lehota na jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných
strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé,
že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalobcu žalovanému vrátiť
poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatkov
vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny
mobilného telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá
by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie
vymedzenej skupiny povinností žalovaným z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas
uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá v čl. 2.5 Dodatku
zmluvná pokuta.

Povinnosť žalovaného zaplatiť alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia
povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku
alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny
mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto
povinnosti žalovaným. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri
kúpe mobilného telefónu poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaným platiť žalobcovi za
poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho
procesu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovaným riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si žalobca a žalovaný v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná
pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza žalobca)
vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach
priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku
práve on. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne nahrádzať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý
by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok,
ktorým tento nie je.

Vzhľadom na to, že žalobca konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti 185,92 eur zamietol.

Čo sa týka žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby
poskytované žalovanému, tento nárok žalobcu mal súd v konaní preukázaný jednak nepochybným
tvrdením žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval o tom, že žalovanému telekomunikačné služby v určitom
rozsahu poskytoval, ako aj faktúrami, ktorými žalovanému cenu za tieto poskytnuté služby vyfakturoval
a ktoré žalovaný neuhradil. Žalobca si uplatňoval predmetný nárok vo výške 103,59 eur.

Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr
vystavených žalobcom, sa žalovaný dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu
voči žalobcovi, preto bol povinný mu za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/ 1995 v znení účinnom do 31.1.2013, teda 5,5 % ročne. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal od
ním žiadaného dátumu od 25.10 2013, nakoľko k tomuto dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením
svojho dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo, žalobca si v konaní uplatňoval nárok v celkovej výške 289,51 eur, čo predstavuje
100 %. Vyhovené bolo jeho návrhu v sume spolu 103,59 eur. Predstavuje to 35,84 %. Neúspech
predstavuje 64,16 %. V takomto pomere má žalovaný právo na náhradu trov konania, ktorú si však
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.