Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/679/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211201043
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4211201043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: Ing.
X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, K., zastúpený JUDr. Jánom Ikrényim, advokátom, so sídlom
Námestie sv. Imricha 17, Štúrovo proti žalovanému: F. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, S.,
zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Ľudmila Lorencová, s. r. o., so sídlom Metodova 7, Bratislava,
o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20.
februára 2015 č. k. 13C/18/2011-330 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p

o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť vypratať časť parcely registra
„C“ parcelné číslo 2328/102 pre k. ú. B. vymedzenej bodmi č. 5, 8-18, 8-13, 3 a 4 vytyčovacieho náčrtu,
ktorý tvorí prílohu č. 4 znaleckého posudku Ing. Romana Wágnera č. 13/2013, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v danom prípade sa žalobca domáhal ochrany svojho
vlastníckehoprávažalobouovyprataniečastinehnuteľnosti,ktorúžalovanývjúli2010odstránenímplotu

vybudovaného žalobcom pred vyše dvadsiatimi rokmi medzi oboma susednými pozemkami účastníkov
konania, mal odužívať z pozemku vo vlastníctve žalobcu vybudovaním nového oplotenia. Žalobca tvrdil,
že vybudovaním nového oplotenia v júli 2010 došlo k neoprávnenému posunutiu hranice pozemkov
účastníkov konania, lebo nové oplotenie sa nenachádza na spoločnej hranici medzi pozemkami oboch
účastníkov konania (parc. č. 2328/101 vo vlastníctve žalovaného a parc. č. 2328/102 vo vlastníctve
žalobcu), ale sa nachádza na jeho pozemku parc. č. 2328/102 pre katastrálne územie B.. Pre posúdenie
dôvodnosti návrhu na vypratanie sa vyžadovalo vyriešenie predbežnej otázky o priebehu vlastníckej

hranice medzi pozemkami účastníkov konania a jej vytýčenie v teréne. Obaja znalci, či už H.. O.
alebo H.. C. sa zhodli v tom, že žalovaný vybudovaním nového oplotenia zabral časť pozemku vo
vlastníctve žalobcu C- KN parc. č. 2328/102 pre katastrálne územie B.. Po podaní vysvetlenia znalcom
Ing. Binderom sa obaja znalci zhodli v tom, že z pozemku žalobcu zapísaného v katastri nehnuteľností
ako parcela „C“ - KN parcelné číslo 2328/102 pre katastrálne územie B. bola žalovaným zabratá časť
vo výmere 10 m2 vymedzená bodmi č. 5, 8-18, 8-13, 3 a 4 vytyčovacieho náčrtu, ktorý tvorí prílohu
č. 4 znaleckého posudku Ing. Romana Wágnera č. 13/2013. Obaja znalci pri zhotovení vytyčovacieho

náčrtu na vytýčenie hranice pozemkov účastníkov konania vychádzali zo súboru geodetických informácií
katastra nehnuteľností, najmä geometrického plánu č. 243-0-2720-1450-81 na stavebné pozemky
pre výstavbu rekreačných chát, vrátane pozemkov parc. č. 2328/101 a č. 2328/102 a Záznamu
podrobného merania - poľného náčrtu č. 8/82, vyhotoveného k uvedenému geometrickému plánu. Ajpodľa prípisu Správy katastra Komárno zo dňa 14. 04. 2010 (č. l. 54 súdneho spisu), ktorý súdu predložil
žalovaný, parcely registra „C“-KN č. 2328/101 a č. 2328/102 (v bývalom katastrálnom území Y. nad
P.) vznikli zápisom geometrického plánu č. 243-0-2720-1450-81, ktorý je na správe katastra vedený

pod záznamom podrobného merania zmien - ZPMZ č. 262, ktorý geometrický plán bol tiež podkladom
zákresov v katastrálnej mape č. ZS-VIII-29-4. Preto, pokiaľ bola hranica oboch pozemkov účastníkov
konania vytvorená geometrickým plánom č. 243-0-2720-1450-81, je návrh žalovaného na zameranie
širšieho okolia, teda celej, niekoľkohektárovej, rekreačnej oblasti v katastrálnom území B. nadbytočný,
najmä keď geometrickým plánom č. 241-1-2720-1924-80 na oddelenie stavebných pozemkov v tom

čase v katastrálnom území Y. nad P., na ktorý poukazoval žalovaný, boli vytvorené iné stavebné
pozemky, z ktorých boli navyše geometrickým plánom č. 243-0-2720-1450-81 vytvorené aj pozemky
účastníkov konania (z parcely č. 2328/37). Geometrickým plánom č. 243-0-2720-1450-81 bolo súčasne
určené aj geometrické a polohové určenie pozemkov, vrátane pozemkov účastníkov konania, a hranica
medzi nimi. Teda pre určenie priebehu hranice pozemkov účastníkov konania je geometrický plán č.
241-1-2720-1924-80 bez významu. Z fotokópie geometrického plánu č. 241-1-2720-1924-80, ktorým

bola vytvorená aj parcela č. 2328/98 - ostatná plocha o výmere 400 m2, ktorá z opačnej strany než
je parcela vo vlastníctve žalobcu hraničí s parcelou žalovaného, nevyplýva, že by na uvedenej parcele
stála stavba, ako to tvrdí žalovaný, bez ohľadu na to, že na uvedenej fotokópii je voľnou rukou zakreslený
aj obdobný tvar novovytvorenej parcely č. 2328/98, do ktorej zakreslil aj stavbu, avšak táto je voľne
rukou zakreslená aj na uvedeným geometrickým plánom novovytvorenej parcele č. 2328/37 - ostatná

plocha o výmere 18.212 m2. Tieto zákresy nepochybne nie sú pôvodnými zákresmi geometrického
plánu. Nepresnosť súradnice „Y“ bodu 5016 znalec Ing. Binder v priebehu svojho výsluchu dňa 20. 02.
2015 vysvetlil, pričom obaja znalci sa na pojednávaní dňa 20. 02. 2015 zhodli v tom, že táto nepresnosť
sa nedotkla plochy užívanej žalovaným z parcely č. 2328/102 vo vlastníctve žalobcu, ale sa dotkla
hranice pozemku parc. č. 2328/101 (vo vlastníctve žalovaného) susediaceho s pozemkom parc. č.

2328/121. S poukazom na uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd prvého stupňa
návrhu žalobcu čiastočne vyhovel v rozsahu 10 m2, pričom vypratať sa majúcu časť parcely registra C
parc. č. 2328/102 pre katastrálne územie B. vymedzil v súlade s vytyčovacím náčrtom tvoriacim prílohu
č. 4 znaleckého posudku Ing. R. Wágnera č. 13/2013 bodmi 5, 8-18, 8-13, 3 a 4 a v prevyšujúcej časti
návrh žalobcu zamietol. Uvedený znalecký posudok je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. O trovách

konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že o týchto rozhodne v súlade s § 151 ods. 3 OSP do 30 dní
po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný,
domáhajúc sa ním zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. V podanom odvolaní

namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a v danej veci nesprávne po právnej stránke posúdil skutkový stav a nevykonal ním navrhnuté dôkazy
pre posúdenie veci a v rozsudku sa s touto skutočnosťou nevysporiadal. Poukázal na znalecký posudok

súdneho znalca Ing. Vojtecha Bindera v ktorom znalec uviedol, že napriek tomu, že zameral spornú
hranicu pozemkov, tak z porovnania údajov vytýčených v roku 1982 s údajmi zameranými toho času
zistil, že u všetkých parciel pôvodný stav vytýčený v roku 1982 nezodpovedá terajším hraniciam.
Napriek tomu sa znalec stotožnil s geometrickým plánom č. 35/2011, kde je odčlenená parcela č.
2328/191 o výmere 16 m2 s tým, že túto žalovaný zaberá žalobcovi neoprávnene. Ďalej poukázal na

nariadené kontrolné znalecké dokazovanie súdnym znalcom Ing. Romanom Wágnerom, ktorý potvrdil
skutočnosť, že u parciel pôvodný stav vytýčený v roku 1982 nezodpovedá terajším hraniciam a uviedol,
že zabratá časť pozemku žalovaným môže byť 10 m2. Ďalej uviedol, že ako žalovaný žiadal pre zistenie
riadneho skutkového stavu veci vykonať doplnenie znaleckého posudku Ing. Wágnera a porovnať
správnosť geometrického plánu č. 243-0-2720-1450-81 s geometrickým plánom č. 241-1-2720-1294-80

a situačným plánom č. 35974672-202/2014 a na pojednávaní žiadal vykonať ďalšie zameranie okolia.
Namietal, že súd prvého stupňa navrhnuté dôkazy nevykonal, pričom tým, že sa súd prvého stupňa v
rozhodnutínezaoberalvšetkýmijehorelevantnýmitvrdeniamianávrhmi,tým,žerozhodnutiedostatočne
neodôvodnil, došlo k vade konania- k odňatiu možnosti konať pred súdom. Záverom uviedol, že vo
zvyšku sa v dôvodoch odvolania v plnom rozsahu pridržiava jeho návrhov, tvrdení a podaní vykonaných

počas konania, ktoré súd nesprávne posúdil, prípadne na ne vôbec neprihliadol a riadne v napadnutom
rozsudku nevyhodnotil.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrholrozhodnutiesúduprvéhostupňapotvrdiť.
Uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní neuvádza žiadnu novú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala
zmenu napadnutého rozhodnutia. Vo veci boli vyhotovené tri geometrické plány, kde je minimálna

odchýlka, pokiaľ ide o zabratú plochu žalovaným. Nie je preto potrebné žiadne ďalšie znalecké
dokazovanie a akékoľvek zameranie širšieho okolia je nereálne, nešpecifikované a najmä nadbytočné
a nad rámec žaloby.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

žalovaného (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil,
keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.
Predmetom konania je žaloba žalobcu (pôvodne žalobcov v 1. a 2. rade) na vypratanie nehnuteľnosti

v katastrálnom území B., na LV č. XXX ako parc. č. 2328/102 zastavané plochy a nádvoria o výmere
333 m2. Z odôvodnenia podanej žaloby, doručenej súdu prvého stupňa dňa 18. 01. 2011, vyplýva,
že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., zapísanej na LV č.
XXX ako parc. č. 2328/102 zastavané plochy a nádvoria o výmere 333 m2 a rekreačná chata súpisné
č. 179 a žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B.,

zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 2328/101 zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2,
parc. č. 2328/186 zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2 a rekreačnej chaty súpisné č. XXX.
Žalovaný asi v mesiaci júl 2010 bez vedomia a súhlasu žalobcu, ako sused žalobcu, odstránil jeho plot
v dĺžke asi 19 metrov a vnikol do pozemku žalobcu v šírke 130 cm. Súčasne žalovaný odstránil i trvalé
porasty a okrasné stromčeky a zabratú plochu následne spevnil dlažbou. Žalobca opakovane vyzýval

žalovaného na odstránenie oplotenia, na čo žalovaný nereagoval, pričom súčasne zabránil žalobcovi,
aby dal oplotenie na pôvodnú hranicu pozemkov. Vlastníctvo žalobcu je nespochybniteľné, potvrdené,
pokiaľ ide o hranice, i vytyčovacím geometrickým plánom Ing. Ľubomíra Šagáta zo dňa 03. 06. 2010. V
priebehu konania súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie, a to uznesením zo dňa 28. 07. 2011
č. k. 13C/18/2011-91, ktorým ustanovil v konaní znalca Ing. Vojtecha Bindera, znalca z odboru geodézia

a kartografia. Súdom ustanovený znalec Ing. Vojtech Binder doručil súdu prvého stupňa dňa 07. 02.
2012 znalecký posudok č. 18/2011, v ktorom znalec konštatoval, že z porovnania údajov vytýčených
v roku 1982 s údajmi ním zameranými zistil, že u všetkých parciel pôvodný stav vytýčený v roku 1982
nezodpovedá súčasným hraniciam, vrátane sporných parciel. Súčasne žalovaným vybudovaný dočasný
plot zaberá časť pozemku žalobcu, ktorý je zameraný a vykreslený v geometrickom pláne číslo 35/2011,

pričom zabratá časť v geometrickom pláne je označená novým parcelným číslom 2823/91 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 16 m2. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 30. 01. 2013 č. k.
13C/18/2011-183 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia a za
znalca do konania pribral Ing. Romana Wágnera. Dňa 30. 07. 2013 znalec Ing. Roman Wágner doručil
súdu znalecký posudok č. 13/2013, z obsahu ktorého vyplýva záver, že súčasnou polohou oplotenia

osadeného žalovaným zaberá žalovaný časť pozemku parc. č. 2328/102, ktorý je vo vlastníctve žalobcu.
Táto zabratá časť pozemku parc. č. 2328/102 je vo vytyčovacom náčrte (ktorý tvorí prílohu č. 4 k
znaleckému posudku) vyznačená plocha, ktorá je vymedzená bodmi č. 5, 8-18, 8-13, 3 a 4, výmera tejto
plochy je 10 m2. Na to súd prvého stupňa dňa 20. 02. 2015 rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvodypreskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred

súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutiabeztoho,abyodvolacísúdtietodôvodyopakoval,keďsúd
prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými
skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní, pričom v prvom rade sa zaoberal
žalovaným namietanou vadou konania, spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vzhľadom na to, že zákon
bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje,
vo všeobecnosti treba ním rozumieť postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na

zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj

napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04).

Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať
určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,
ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho

priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza
oporu v zákone, je preto treba považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na
súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu

(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že
procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia
tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku

nesprávneho postupu súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na
súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal všetkými jeho relevantnými
tvrdeniami a návrhmi, ako i namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. K uvedenému

odvolací súd udáva, že ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je
postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý
dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP). Podľa názoru
odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého bolo možné
ustáliť spoľahlivý záver pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, a

to bez toho, že by bolo potrebné dokazovanie vo veci doplniť. Za účelom posúdenia odbornej otázky
súd prvého stupňa správne nariadil znalecké dokazovanie a jeho výsledky správne vyhodnotil. Len
samotná skutočnosť, že účastník konania nesúhlasí so závermi znaleckého posudku nie je dôvodom na
to, aby súd v danej veci nariadil ďalšie znalecké dokazovanie, pokiaľ sám nemá pochybnosti o správnostiznaleckých záverov. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že tak znalec Ing.
Vojtech Binder, ako i znalec Ing. Roman Wágner dospeli k rovnakému odbornému záveru ohľadne
umiestnenia hranice pozemkov vo vlastníctve účastníkov konania. Skutočnosť, že sa nezhodli v hranici

pozemkov, ktorá (hranica) netvorila predmet tohto sporu, je tak pre danú právnu vec irelevantná.
Požiadavka žalovaného na vykonanie širšieho zamerania okolia vrátane zamerania pozemkov, ktoré sú
vo vlastníctve tretích osôb je v tomto konaní neopodstatnená, nakoľko takéto zameranie pozemkov by
sa dotklo i práv tretích osôb - vlastníkov pozemkov, ktorí nie sú účastníci tohto konania a z hľadiska
rozhodovania v tejto právnej veci, v spore o priebeh konkrétnej hranice pozemkov vo vlastníctve žalobcu

a žalovaného, by bolo takéto dokazovanie nadbytočné. S ohľadom na uvedené je potrebné ustáliť taký
právny záver, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne
závery, pričom sa nedopustil žiadneho takého pochybenia, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako odňatie
možnosti účastníka konať pred súdom.

K žalovanému namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že súd

prvého stupňa svoje rozhodnutie správne, dostatočne a presvedčivo odôvodnil, preto nie je možné
konštatovať, že toto rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti.

V zmysle ust. § 157 OSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s

poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom, ako i
obranou proti tomuto nároku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvého stupňa právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Preto nemožno konštatovať, že by

pre nedostatočné odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu bolo konanie pred ním zaťažené vadou
znamenajúcou odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom.

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody, pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom v jeho napadnutej
vyhovujúcej časti uložil žalovanému povinnosť vypratať časť parcely registra „C“ parcelné číslo 2328/102

pre k. ú. B. vymedzenej bodmi č. 5, 8-18, 8-13, 3 a 4 vytyčovacieho náčrtu, ktorý tvorí prílohu č.
4 znaleckého posudku Ing. Romana Wágnera č. 13/2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.