Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/390/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115221085
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115221085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. O., narodený XX. X. XXXX, bytom A.
XX, K., o zaplatenie 486,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 145 eur, úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo
sumy 9,67 eur od 10. 3. 2013 do zaplatenia, zo sumy 46,42 eur od 10. 4. 2013 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 49,79 eur od 10. 5. 2013 do zaplatenia, zo sumy 39,12 eur
od 10. 6. 2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 8. 11. 2011
uzavretá medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným v bode 4 „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti
uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému

vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č. 1 (vo výške 331,94 eur ) tohto dodatku“ je neprijateľná.

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 8. 2015 domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 486,92 eur, úroku z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 9,67 eur od 10. 3. 2013 do zaplatenia, zo
sumy 51,41 eur od 10. 4. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 54,78 eur od
10. 5. 2013 do zaplatenia, zo sumy 39,12 eur od 10. 6. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,25 %

ročne zo sumy 331,94 eur od 13. 2. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 24.
7. 2015, Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 8. 11. 2011, faktúrami na č.l. 10-14, Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku
neboli prítomní.Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávky voči dlžníkom uvedeným aj v prílohe
zmluvy, aj pohľadávka voči žalovanej.

Z formulárového tlačiva spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. označenom ako Dodatok k Zmluve o
pripojení zo dňa 8. 11. 2011 vyplýva, že žalobca na tlačive vyplnenom uvedenou spoločnosťou dňa 8. 11.
2011 sa zaviazal žalovanému poskytnúť zľavu zo spotrebiteľskej ceny akciového mobilného telefónneho
prístroja typu HTCWildfire 5 Grey a zároveň sa žalobca zaviazal predať a odovzdať žalovanému

zakúpený mobilný telefónny prístroj. Zároveň sa dohodli na programe PODĽA SEBA 3NAJ. Žalovaný sa
zaviazalpodobu24mesiacovzotrvaťvovzťahukžalobcovi,platiťcenuslužiebvsúladesovšeobecnými
podmienkami, nedať svojím konaním žiaden podnet, aby pred uplynutím doby 24 mesiacov bol žalobca
nútenýskončiťplatnosťzmluvyalebododatkuknejzdôvoduzavineniažalovanéhoprenesplneniealebo
porušenie niektorých zo zmluvných povinností, ku ktorým sa žalovaný zaviazal, prípadne porušenia
zmluvných povinností zo strany odporcu, v prípade ukončenia zmluvy pred uplynutím 24 mesiacov zo

strany žalobcu sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 331,94 eur.

Z faktúry č. 7305537011 zo dňa 22. 5. 2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval
žalovanému sumu 39,12 eur so splatnosťou 9. 6. 2013 za obdobie 22. 4. 2013 - 21. 5. 2013.
Z faktúry č. 7303270748 zo dňa 22. 3. 2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval

žalovanému sumu 51,41 eur (z toho 4,99 eur upomienka) so splatnosťou 9. 4 2013 za obdobie 22. 2.
2013 - 21. 3. 2013.
Z faktúry č. 7304383880 zo dňa 22. 4. 2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval
žalovanému sumu 54,78 eur (z toho 4,99 eur upomienka) so splatnosťou 9. 5 2013 za obdobie 22. 2.
2013 - 21. 3. 2013.

Z faktúry č. 7401148899 zo dňa 22. 1. 2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval
žalovanému sumu 331,94 eur za zmluvnú pokutu.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník

oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., zanikla bez likvidácie po zlúčení
so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá sa stala jej univerzálnym nástupcom a dňa 20. 11. 2014
uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v platnom znení zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa, ods. 2 podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 81 zákona č. 351/2011 Z. z. tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2011

okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2012.
Podľaustanovenia§43ods.12písm.b)zák.č.351/2011Z.z.(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),
účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ku dňu uzavretia dodatku spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,

ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.

4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníku ku dňu uzavretia dodatku spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia dodatku zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom žalobcu a k nemu predložených
príloh posudzoval uplatnený nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci z právneho vzťahu účastníkov
založeného na základe uzavretia zmluvy o pripojení podľa cit. ustanovenia § 43 ods. 1, 2 cit. zákona č.
610/2003 Z.z. s predmetom poskytovania odplatných elektronických komunikačných služieb (verejných

telekomunikačných služieb), definovaných v cit. zákone a v zmluve o pripojení, keď účastníci uzavreli
kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca v návrhu tvrdí, že voči žalovanému
si uplatňuje sumu za poskytnuté telekomunikačné služby zo strany právneho predchodcu žalobcu v
sume 154,98 eur a zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Žalobca predložil na preukázanie výšky
žalovanej sumy faktúry. Súd mal ďalej preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila

na žalobcu zmluvou z 20. 11. 2014 aj pohľadávku voči žalovanému vo výške žalovanej sumy. Súd
považoval požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 145 eur za dôvodnú (hovorné), keď mal preukázané
predloženými faktúrami poskytnutie služieb žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu a v
tejto časti návrhu vyhovel. Návrh v časti hovorného vo výške 9,98 eur (2x 4,99 eur za upomienky
ako nedôvodný zamietol. Súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by poplatok

za upomienku v uvedenej výške boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté (k tomu súd
poukazuje na poučenie žalobcu v konaní podľa § 120 ods. 4 O.s.p.). Čo sa týka poplatku za upomienku,
nebolo súdu preukázané ani len vystavenie upomienky (nieto jej doručenie žalovanému), žalobca
nepreukázal skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Ďalej súdu nebol
predložený žiaden cenník obsahujúci uvedené poplatky, pričom súd zároveň poukazuje pojem služby,

keď z pohľadu súdu upomienky nemožno považovať za služby poskytujúce žalovanému určitý prospech,
za ktoré by teda bol žalovaný povinný platiť. Návrhu v časti zmluvnej pokuty 331,94 eur nevyhovel,
keď túto považoval za nedôvodnú. Z predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, že
by žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, zabezpečenú zmluvnou pokutou vo výške 4331,94 eur, ktorá
by viedla k následnému vypojeniu SIM karty žalovanému, pričom podľa názoru súdu z jazykového

výkladu bodu 2 Zmluvy je zrejmé, že ide o kumulatívne podmienky nároku postupcu na zmluvnú pokutu,
zdôraznené aj spojkou „a“. Žalobca nepreukázal ani ekvivalent zvýhodnenia žalovaného zabezpečením
predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú cenu a nepreukázal ani splnenie predpokladov prípadnej
zodpovednosti žalovaného za škodu (postupcu). Žalobca na preukázanie dôvodnosti svojho nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, neoznačil

žiadny dôkaz až do vyhlásenia dokazovania za skončené, a tak s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p.
neuniesol dôkazné bremeno preukázania pravdivosti svojho tvrdenia o nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty.Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo
povinnosti viazaný, sa neprihliada.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej dojednania.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre
členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“

a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods. 4 písm. k).

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej

pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
pokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,

predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými
mravmi.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Súd skúmal aj platnosť dojednania o zmluvnej pokute. Je evidentné, že formulár „Dodatok k Zmluve

o pripojení“ bol spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vyhotovený vopred. Žalovaný tento štandardný
formulár uvedeného mobilného operátora ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, ktorými zmluvy
o pripojení nepochybne sú, podpísal dňa 8. 11. 2011 bez možnosti ovplyvniť text formuláru, ktorý
v bode 4 Dodatku k zmluve obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovaného
ako účastníka, v prípade porušenia niektorej z jeho povinností a následného vypojenia SIM karty,

uhradiť postupcovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Neuniklo pozornosti súdu, že pre prípad
porušenia povinností mobilného operátora ako dodávateľa (poskytovateľ) nie je v dodatku k zmluve
o pripojení vôbec dojednaný prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej
pokuty mobilným operátorom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom
prípade len jednostranne zaťažujú spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého
povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a platiť cenu
služieb včas. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani skutočnosť, že žalovaného zaťažuje povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške bez ohľadu na to, kedy v priebehu zmluvnej viazanosti
poruší niektorú (hociktorú) zo svojich zmluvných povinností. Súd v danom prípade nemal preukázané

ani splnenie podmienok pre prípadnú zodpovednosť žalovaného za škodu. Obsahom princípu právneho
štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06).
Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci,
a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a

predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom
verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej
istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a
rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v

právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Z uvedených dôvodov(neunesenie dôkazného bremena na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou súd nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa názoru súdu, zmluvná pokuta tak, ako bola medzi účastníkmi dohodnutá, teda bez závislosti
jej výšky od doby riadneho a včasného plnenia si povinností žalovaného (ako aj každého iného
spotrebiteľa), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, sú teda neprijateľnou podmienkou, pričom táto je zo zákona neplatná.

Občiansky zákonník vyššie citovaným ustanovením (§ 53a ods. 1) zakazuje dodávateľovi používať
zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej
podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie
vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je

pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Súd nad rámec poukazuje na to, že v obdobných právnych veciach Okresný súd Dunajská Streda

rozsudkom zo dňa 25.4.2012, sp. zn. 12C/197/2011, Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.5.2012
sp. zn. 15C/132/2010, Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 10.7.2012 sp. zn. 9C/55/2012
opakovane rozhodli o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení uplatňovanej v
tomto konaní žalobcom. Vzhľadom k uvedeným právoplatným rozsudkom právny predchodca žalobca
s poukazom na § 53a, ods. 1 OZ je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu

jej neprijateľnosti vo zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Citované právoplatné rozsudky predstavujú
pre žalobcu ako právneho nástupcu dodávateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej
zmluvnej podmienky a zároveň pre súd zákonnú prekážku priznať žalobcovi plnenie z takejto absolútne
neplatnej zmluvnej podmienky. Bolo by v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, aby súdy v rámci
jednej republiky v obdobných veciach (o nárokoch uplatnených na tých istých skutkových základoch)

rozhodovali rôzne, a to je ďalší podstatný dôvod, pre ktorý nebolo možné (v zmysle ustanovenia § 53a
O.s.p.) návrhu vyhovieť, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Uplatnený nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodný v celom
rozsahu a preto ho súd v celom rozsahu zamietol.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa
týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú
z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky
alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu

výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v
spotrebiteľskej zmluve.Keďže žalobca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd
z tohto dôvodu nepriznáva právo žalobcovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. určil takúto zmluvnú
podmienku v zmluve, resp. v jej dodatku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú účastníci povinní prispieť k tomu,
aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníkavplatnomznenívýškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaná podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Súd sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 10. 3. 2013 s úhradou sumy 9,67
eur, s dňom vzniku omeškania 10. 4. 2013 s úhradou sumy 46,42 eur, s dňom vzniku omeškania 10.

5. 2013 s úhradou sumy 49,79 eur, s dňom vzniku omeškania 10. 6. 2013 s úhradou sumy 39,12 eur.
Výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania
10. 3. 2013 a ku dňu 10. 4. 2013 bola vo výške 0,75 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t.
j. 0,75 % + 8 bodov spolu výška 8,75 % ročne, základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania 10. 5.
2013 a ku dňu 10. 6. 2013 bola vo výške 0,50 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,50

% + 8 bodov spolu výška 8,50 % ročne. Nakoľko bol súd viazaný návrhom priznal požadovanú výšku
úroku z omeškania. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení
rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.Podľa ustanovenia § 151 ods.8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak vo veci úspešnému žalovanému, ktorý dosiahol čistý úspech 40 % (úspech 70 % - neúspech 30
%) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisového
materiálu mu žiadna náhrada trov konania nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.