Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115207643
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8115207643.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: O. R. s.r.o., Z. XXX/A, XXX XX K., IČO:
XX XXX XXX, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka P. B., nar. XX.X.lXXX, XXX XX
Y. XXX, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 2K/22/2015-57 zo dňa
8.2.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka: P. B., nar. XX.X.lXXX, XXX XX Y. XXX. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ
odôvodnilpodanienávrhunavyhláseniekonkurzutým,žemávočidlžníkovipohľadávkupriznanúStálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ a.s. formou
právoplatného rozsudku sp.zn. IA-C/XXXX/XXXX zo dňa 25.4.2010. Ako ďalšieho veriteľa dlžníka

označil navrhovateľ Daňový úrad Vranov nad Topľou. Návrh s prílohami bol podaný v dvoch rovnopisoch
a obsahoval o.i. aj doklad o zaplatení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu
vo výške 663,88 eur, rozhodcovský rozsudok sp.zn. T zo dňa 7.10.2011 a výzvu zo dňa 26.5.2011 spolu
s doručenkou.

Uznesením zo dňa 4.5.2015 č.k. 2K/22/2015-30 začal súd voči dlžníkovi konkurzné konanie.

Následne súd uznesením zo dňa 19.5.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa
26.5.2015, uložil dlžníkovi povinnosť do 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadriť sa k
návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčiť svoju platobnú schopnosť a predložiť najmä zoznam všetkých
svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v
omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného

konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto
informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že
budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Súd zároveň predvolal dlžníka a
upovedomilveriteľovdlžníkaotermínepojednávaniazaúčelomosvedčeniaplatobnejschopnostidlžníka
vytýčeného na deň 16.6.2015 o 10.00 hod. na Okresnom súde Prešov.

Výzvou zo dňa 19.5.2015 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy,
ktoré preukazujú vznik pohľadávky a to Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.11.2009 spolu s
Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami.

Navrhovateľ na základe výzvy súdu doručil prvostupňovému súdu dňa 1.6.2015 vyjadrenie k výzve,
spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.11.2009 s Obchodnými podmienkami pre úver a

Všeobecnými obchodnými podmienkami.Dňa 16.6.2015 o 10.00 hod. sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie
výsluchom prítomných účastníkov. Po skončení dokazovania súd pojednávanie odročil na neurčito za
účelom rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Súd následne posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Navrhovateľ môže podľa ust.
§ 12 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu len ak svoju pohľadávku doloží medzi
iným vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. Podľa názoru súdu, za vykonateľné rozhodnutie možno považovať

len rozhodnutie, ktoré je vydané orgánom oprávneným na prejednanie veci. V prípade, ak je podkladom
pre konkurzné konanie rozhodcovský rozsudok, na prejednanie veci musí byť daná právomoc
rozhodcovského súdu. Tak, ako v exekučných konaniach aj v konkurznom konaní musí veriteľ, ktorý
podáva návrh na vyhlásenie konkurzu doložiť svoju pohľadávku materiálne vykonateľným titulom,
ktorý aj v konkurznom konaní podlieha preskúmaniu a posúdeniu tejto materiálnej vykonateľnosti
súdom ex offo. Aj súd je povinný z úradnej moci skúmať, či sú splnené formálne a materiálne

predpoklady pre vedenie konkurzného konania („generálnej exekúcie“), t.j. skúmať či na prejednanie
veci, výsledkom ktorého konania bol rozhodcovský rozsudok, bola daná právomoc rozhodcovského
súdu. V posudzovanom prípade bola zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a dlžníkom, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, od ktorého navrhovateľ
odvodzuje svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Túto zmluvu považuje súd za zmluvu

spotrebiteľskú. Súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10, C-XX/XX pri výklade
smernice rady 93/13 EHS, na základe ktorého je povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na
vyhlásenie konkurzu skúmať rozhodcovskú doložku a zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných a
teda nekalých podmienok, tým že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi, a teda či nie je
neplatná podľa § 53 ods. 5 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 2008.

Podľa čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
priposkytovaníslužieb,bankovýchproduktova/alebovykonávaniabankovýchobchodovvrátanesporov
o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy. Podľa čl. 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok,
ak klient najneskôr pri uzatváraní bankového obchodu a/ alebo zmluvy nedoručí banke písomné

oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Na základe uvedeného je
rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a teda je neplatná. Podstatnou okolnosťou pre prijatie tohto záveru je skutočnosť, že táto
podmienka nebola so spotrebiteľom, t.j. dlžníkom individuálne dohodnutá, nakoľko bola zaradená do
Všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy a dlžník nemal reálnu možnosť obsah

predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Ide preto
o vnútenú podmienku, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Na základe uvedeného súd považoval túto podmienku za neprijateľnú
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda za absolútne neplatný právny úkon.

Podľa názoru súdu prvého stupňa podmienka dojednaná podľa článku 10.2.3. Všeobecných
obchodných podmienok, ktorá hovorí, že ak klient najneskôr pri uzatváraní bankového obchodu a/ alebo
zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že
ju prijal. Na základe uvedeného je rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných
podmienok neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Podstatnou okolnosťou pre prijatie

tohto záveru je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom, t.j. dlžníkom individuálne
dohodnutá, nakoľko bola zaradená do Všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy
a dlžník nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť.

Z vyššie uvedených dôvodov v danom prípade navrhovateľ nepreukázal svoje oprávnenie podať návrh
na vyhlásenie konkurzu, t.j. svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto súd prvého stupňa jeho návrh na
vyhlásenie konkurzu zamietol.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust. § 3 ods. 1, § 14 ods. 1, § 19 ods. 1 písm.a/

a ust. § 19 písm. b), c), d) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), ust. § 52 ods. 1, 3, 4
Občianskeho zákonníka, ust. § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 71/1986 Z.z., ust. §
31 ods. 3 a § 33 ods. 2 veta druhá a tretia zák.č. 244/2005 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 53 ods.
1, ods. 4 písm.r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, ust. § 196 ZKR a ust. § 199 ods. 1 ZKR.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že vyhlási konkurz na
majetok dlžníka, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že podávané odvolanie odvodzuje podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a) O.s.p. (t.j. že v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.), ust. § 205 ods. 2 písm.b) O.s.p. (t.j. že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), ust. § 205 ods. 2 písm.c)
O.s.p. (t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), ust. § 205 ods. 2 písm.d) O.s.p. (t.j. že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ust. § 205 ods.
2 písm.f) O.s.p. (t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a podľa ust. § 221 ods. 1 písm.d) O.s.p. (t.j. že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie), ust. § 221 ods. 1 písm.f) O.s.p. (t.j. že účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), ust. § 221 ods. 1 písm.h) O.s.p. (t.j. že súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav).

Poukázal na to, že konkurzný súd je viazaný svojim rozhodnutím v uznesení sp.zn. 2K/22/2015 o začatí
konkurzného konania na dlžníka. V predmetnom uznesení konkurzný súd skonštatoval, že návrh na
vyhlásenie konkurzu podaný veriteľom obsahuje všetky ustanovené náležitosti. Konkurzný súd týmto
potvrdil, že sú dané podmienky pre začatie konkurzného konania a týmto rozhodnutím je viazaný. To

znamená, že v predmetnom konkurznom konaní sp.zn. 2K/22/2015 už o splnení podmienok pre začatie
konkurzného konania rozhodol a nemôže o tom rozhodovať znova.

Okresný súd Košice I zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka z dôvodu, že po
vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania zistil, že neboli splnené podmienky pre začatie

konania, nakoľko veriteľ doložil svoju pohľadávku v zmysle § 12 ods. 2 písm.b/ Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii rozhodcovským vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe
ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. V zmysle uvedeného je zrejmé, že
konkurzný súd rozhodol v rozpore so zákonom, nakoľko rozhodol spôsobom, ktorý zákon nepovoľuje.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2CoKR/174/2014-63, ktorým bolo potvrdené

uznesenie Okresného súdu Trnava o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, v ktorom uviedol, že
ROZHODCOVSKÝ ROZSUDOK je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Krajský súd
v Bratislave mal za preukázané, že navrhovateľ preukázal oprávnenie podať návrh na vyhlásenie
konkurzu.

Odvolateľ ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 1 zák.č. 7/2005 (ZKR), ust. § 19 ods. 1 ZKR.

Konkurzný súd na základe podaného návrhu začal konkurzné konania a teda možno z toho vyvodiť
záver, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, v opačnom prípade by
súd postupoval nezákonne. Exekučný titul nebol rozhodnutím súdu zrušený ani za neprípustné neboli

súdom vyhlásené zmluvné dojednania. Vzhľadom na to, že absentuje takéto súdne rozhodnutie je
svojvôľou súdu ho svojim právnym názorom nahrádzať.

V napadnutom uznesení konkurzný súd konštatoval, že dôvodom jeho rozhodnutia o zastavení
konkurzného konania nebol fakt, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť. Je teda zrejmé, že sa súd

pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu zaoberal skutočnosťami, ktoré v zmysle zákona, nie sú právne
relevantné pre rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, a teda postupoval nezákonným
spôsobom. Konkurzný súd zašiel vo svojej činnosti dokonca tak ďaleko, že dokazoval skutočnosti, ktoré
nie sú sporné a ktoré žiaden z účastníkom nenamietal. Odvolateľ zdôraznil, že konkurzný súd nie je
oprávnenou osobou zrušiť rozhodcovský rozsudok, alebo nerešpektovať jeho právne účinky a jeho

záväznosť.

Je teda zrejmé, že svojim postupom konkurzný súd porušil nielen ustanovenia zákona o konkurze a
reštrukturalizácii ale aj Ústavu Slovenskej republiky.Rozhodnutie konkurzného súdu považuje navrhovateľ za arbitrárne. Má za to, že po začatí konkurzného
konania je predmetom dokazovania jedine skutočnosť, či dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť.

V prípade, ak platobnú schopnosť neosvedčí je konkurzný súd povinný vyhlásiť konkurz na majetok
dlžníka, súd nemá inú možnosť. Akýkoľvek iný postup je nezákonný a arbitrárny.

Týmto rozhodnutím došlo k výraznému zásahu do princípu rovnosti účastníkov, a odňatiu možnosti
navrhovateľa konať pred súdom a to tým, že:

- súd má poučovaciu povinnosť len vo vzťahu k dlžníkovi, pričom reeviduje ustálený skutkový stav na
strane navrhovateľa,
- súd nepoučil navrhovateľa o možnosti predkladať dôkazy v tejto fáze konania, ani o tom, že
ide vykonávať dokazovanie k preukázaniu iných skutočností ako spornosť pohľadávky či platobnú
neschopnosť dlžníka,
- dôkazné bremeno o spornosti pohľadávky má znášať dlžník, no súd ho svojim postupom preniesol

na navrhovateľa,
- súd skúma preukazuje spornosť pohľadávky, čím na seba preberá dôkazné bremeno, aj keď je dlžník
nečinný,
- súd reeviduje ustálený skutkový stav na strane navrhovateľa bez zákonného oprávnenia,
- súd by mal veriteľa len upovedomiť o predvolaní na pojednávanie dlžníka, v rozpore s týmto, súd

predvoláva veriteľa na pojednávanie, aj keď mu to zákon neumožňuje.

Poukázal na ust. § 35, § 37, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s
tým,ževykonateľnémurozhodcovskémurozhodnutiuzákonjednakpriznávaspôsobilosťbyťexekučným
titulom a jednak ho zákon zrovnoprávňuje s rozhodnutím civilného súdu. Exekučný titul nebol súdnym

rozhodnutímzrušenýaniinaknebolaurčenájehonezáväznosť.Aksúdtvrdí,žeideonulitnérozhodnutie,
nakoľko rozhodoval orgán, ktorý na to nemal právomoc, pretože tá mala byť odvodená od neprijateľnej
teda neplatnej zmluvnej podmienky, tak má odvolateľ za to, že ide len o právny názor súdu, ktorý nemá
právomoc, a teda ani zákonný rámec o tomto rozhodovať, či to určovať. Vadou nedostatku právomoci,
ktorej sa dovoláva v prípade rozhodcovského rozsudku, trpí rovnako napadnuté rozhodnutie, keďže

konkurzný súd nie je orgán, teda nemá právomoc rozhodovať o rozhodcovskom rozsudku, ani svojvoľne
sa rozhodovať, či ho akceptovať bude alebo nie.

Platná právna úprava neprezumuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale jej
nekalosť musí byť v konkrétnom prípade pozitívne dokázaná v súdnom konaní podľa predpisov platných

v čase jej dojednania.

Navrhovateľ má za to, že konkurzný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK), podľa ustanovení
§ 159 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný; výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Teda je tu prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu
dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 zák.č. 460/1992 Z.z., Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na

základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd svojím konaním išiel
nad rámec zákona. Nakoľko súd nerešpektujúc ustanovenie § 35 zák.č. 244/2002 Z.z. a ustanovenia §
40 a nasl. zák.č. 244/2002 Z.z., teda právne predpisy ako aj práva tak povinného ako aj oprávneného,
rozhodoval o správnosti vydaného rozhodcovského rozsudku. Preto má odvolateľ za to, že konkurzný
súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
nakoľko ide o sekundárny zdroj práva a je záväzná pre každý členský štát, nemožno ju použiť v
horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva, obzvlášť ak už bola do právneho poriadku

implementovaná.

Rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je platným právnym úkonom, ktorý je v súlade so
zákonom, pokiaľ sa ad hoc v každom jednotlivom prípade nepreukáže, že je možné ju považovať zaneprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že to
sa vzťahuje predovšetkým na zmluvy uzatvorené po 1.1.2008, dovtedy sa na spotrebiteľské zmluvy o
úveroch vzťahoval výlučne zákon č. 129/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako špeciálny predpis.

Aplikácia Občianskeho zákonníka nebola prípustná taxatívnym vymedzením typov zmlúv, na ktoré sa
jeho úprava vzťahovala.

Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné
záveroneplatnostirozhodcovskejdoložkyoprieťoSmernicuEHSč.93/13/EHS,nakoľkotentonepriamy

normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého
priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade
interpretačný.

Zdôraznil, že teóriu o tzv. euro konformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť
len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný

priestor, a spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku; ústavnými
predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva.

Podľačl.7ods.3ÚstavySR,Slovenskárepublikamôžemedzinárodnouzmluvou,ktorábolaratifikovaná
a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti

svojichprávnaEurópskespoločenstváaEurópskuúniu.PrávnezáväznéaktyEurópskychspoločenstiev
a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov,
ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
Avšak, trvajúc na vyššie uvedenom, judikatúra ESD považuje rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských
zmluvách za všeobecne prípustnú.

V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou
oboch strán, a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by
si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležité
naplánovať. Akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil,

zasiahol do práv navrhovateľa. Sám navrhovateľ bol v rozhodcovskom konaní nečinný, nereagoval na
výzvy súdu a ani nenamietol rozhodcovskú doložku.

Odvolateľ má za to, že rozhodcovský súd nepochybil, nezasiahol do práv navrhovateľa a pritom
postupoval v súlade so zákonom. Práve naopak zasiahol by do práv účastníkov (právo domáhať sa

súdnejochrany,právonaprejavslobodnejvôle,právonauspokojeniepohľadávky,....),poprelbyichvôľu
(prejavenú podpisom zmluvy), svojim konaním by porušil viaceré zákonné ustanovenia. Navrhovateľ
nemal možnosť ovplyvniť ani iné dojednania v zmluve, avšak tie nenamietal. V tejto súvislosti dal do
pozornosti súdu Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňa 30.5.2005 (ďalej len

„Rokovací poriadok“). V zmysle ustanovení § 10 (Obsadenie rozhodcovského súdu) Rokovacieho
poriadku, v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia. Po podaní žaloby, ak žalobca neurčil
rozhodcu v žalobe, vyzve Predseda Rozhodcovského súdu účastníkov konania, aby vybrali zo Zoznamu
rozhodcov Rozhodcovského súdu rozhodcov v určenej lehote; súčasne im zašle fotokópiu Zoznamu
rozhodcovRozhodcovskéhosúdu.Žalobcaažalovanýurčiakaždýjednéhorozhodcu.Aksporovéstrany

neustanovia rozhodcov v určenej lehote alebo ak ich určenie ponechajú na Rozhodcovskom súde,
rozhodne bezodkladne o ustanovení rozhodcov Predsedníctvo Rozhodcovského súdu. Ustanovených
rozhodcov vyzve Predseda Rozhodcovského súdu, aby v určenej lehote ustanovili predsedajúceho
rozhodcu. Ak sa tak v stanovenej lehote nestane, predsedajúceho rozhodcu ustanoví Predsedníctvo
Rozhodcovského súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy
trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa
i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické

osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo
zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc.Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou
bol poskytnutý úver bankou, bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny

nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.

Dlžník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého uznesenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

Na doplnenie dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a k odvolaniu navrhovateľa odvolací
súd uvádza:

Podľa § 196 ZKR sa v konaní o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu použijú ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré Zákon o konkurze a reštrukturalizácii odkazuje vždy vtedy,

ak sám neobsahuje právnu úpravu pre prejednanie takéhoto návrhu v konaní, ktoré má charakter
sporového konania. Okrem náležitostí veriteľského návrhu uvedených v § 12 ZKR je preto nevyhnutné,
aby konkurzný súd posúdil všetky obsahové náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, na ktoré
odkazuje§42a§79O.s.p.,atoztohodôvodu,žeoprotinávrhudlžníkanavyhláseniekonkurzu,ktorému
stačí uviesť v návrhu na vyhlásenie konkurzu skutočnosti osvedčujúce jeho úpadok, musí veriteľ dlžníka

navyše uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že on je tou oprávnenou osobou na podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu a musí tiež preukázať, že má pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá je nielen splatná,
ale tak, ako to ukladá ust. § 12 ods.2 písm.b) ZKR, aj vykonateľná. Aj keď vykonateľné rozhodnutie
dokladané veriteľom k návrhu je len prílohou tohto návrhu, je zároveň dôkazným prostriedkom na
tvrdenie veriteľa o existencii pohľadávky, ktorým veriteľ plní svoju dôkaznú povinnosť.

Keďže bol v prejednávanej veci návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podaný veriteľom,
jeho úspech v konaní závisí na splnení obidvoch zákonných podmienok stanovených v § 12 ods. 2 ZKR,
a to, že osvedčí úpadok osoby, proti ktorej návrh smeruje a že preukáže, že je na podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu oprávnený. Zároveň musí osvedčiť aj skutočnosti, z ktorých je možné odôvodnene

predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, označiť, a teda osvedčiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote
splatnosti a označiť aj ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Okrem toho je povinný
knávrhupripojiťlistiny,ktorédokladajújehopohľadávkujednouzlistínuvedenýchv§12ods.2ZKR,čím
osvedčuje nielen úpadok dlžníka, ale aj jeho oprávnenie veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Je treba uviesť, že ak Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 12 ods. 2 ukladá veriteľovi, ktorý podal
návrh na vyhlásenie konkurzu, aby doložil, že má proti dlžníkovi nielen splatnú, ale aj vykonateľnú
pohľadávku, nejde už v tomto štádiu konania u veriteľa, ktorý je navrhovateľom o splnenie povinnosti
tvrdenia, ale o splnenie dôkaznej povinnosti. Práve z tohto dôvodu musí návrh veriteľa obsahovať
náležitosti uvedené v § 12 ods. 2, prvá veta ZKR, ako aj náležitosti stanovené v § 79 a § 42 O.s.p.,

vrátane doloženia dôkazov.

Doloženie vykonateľného rozhodnutia, prípadne iného podkladu, na základe ktorého možno nariadiť
výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu priznanej pohľadávky je podstatné preto, aby z neho bolo
možné spoľahlivo urobiť záver o existencii vykonateľnej pohľadávky. Práve doložením vykonateľnej

pohľadávky voči dlžníkovi preukazuje navrhovateľ svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, a teda jeho aktívnu legitimáciu.

Pokiaľ sa navrhovateľovi nepodarí preukázať hoci len jednu z vyššie uvedených dvoch podmienok, ktoré
musia byť splnené pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu kumulatívne, a teda ak nedoloží existenciu

splatnej pohľadávky priznanej vykonateľným titulom, na základe ktorého možno nariadiť voči dlžníkovi
výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, nie je možné návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu
vyhovieť, a to bez ohľadu na to, že z ďalších zistení súdu by bolo možné úpadok dlžníka usudzovať.Z obsahu spisu vyplýva, že prílohou návrhu, ktorou navrhovateľ dokladoval svoju vykonateľnú
pohľadávku bol rozhodcovský rozsudok, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť.
Vyplýva z neho nielen špecifikácia pohľadávky navrhovateľa proti dlžníkovi, ale najmä to, že dlžník

uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, O. bankou, a.s. úverovú zmluvu ako spotrebiteľ a že
s poskytovateľom úveru dohodol na prejednanie prípadných sporov rozhodcovskú doložku, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať v tejto veci.

Práveztohtodôvodumusíkonkurznýsúdprimárneskúmať,činavrhovateľskutočneosvedčil,žemávoči

dlžníkovi vykonateľným rozhodnutím priznanú pohľadávku po lehote splatnosti a až následne zisťuje, či
sú splnené základné podmienky zákonnej definície úpadku dlžníka. K takémuto skúmaniu však Zákon o
konkurzeareštrukturalizáciinedávadostatočnýčasovýpriestor,pretovtejtoprvejfázesúdskúmanajmä
podmienky konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a teda právomoc,
príslušnosť a spôsobilosť byť účastníkom konania a formálne náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie
konkurzu,keďžemánatakýtoprieskumoddoručenianávrhunavyhláseniekonkurzukonkurznémusúdu

do jeho začatia len lehotu 15 dní. Návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu spĺňal zákonom predpísané
formálne náležitosti, preto bol konkurzný súd povinný na jeho základe konkurzné konanie začať. Ak
až následne, a to po začatí konkurzného konania zistil, že navrhovateľom doložený exekučný titul (nie
pohľadávka) nie je preskúmaný, nepostupoval nezákonne, ak túto skutočnosť preskúmal.

Odvolací súd z týchto dôvodov nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa v odvolaní, že Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii nedáva v tomto štádiu konania súdu možnosť rozhodnúť o zamietnutí návrhu, keďže
konkurzný súd mohol rozhodnutím návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 14 ods.1 ZKR len odmietnuť
alebo podľa § 19 ods.1 písm.c/ ZKR po posúdení platobnej schopnosti dlžníka konanie o návrhu
na vyhlásenie konkurzu zastaviť a ani s tým jeho tvrdením, že ak exekučný titul nebol rozhodnutím

súdu zrušený, nemal konkurzný súd inú možnosť, než v danom štádiu konkurzné konanie zastaviť. Z
rozhodnutia konkurzného súdu vyplýva, že podstatným dôvodom na zamietnutie návrhu na vyhlásenie
konkurzubolatáskutočnosť,ženavrhovateľvkonanínepreukázal,žejeaktívnelegitimovanýnapodanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

V konkurznom konaní, ktoré začalo na základe veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorému sa
historicky hovorí „generálna exekúcia“ musí konkurzný súd prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré sú pre
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka rozhodujúce. Medzi tieto nesporne patrí najmä vykonateľnosť
rozhodnutia, ktorým bola priznaná navrhovateľovi pohľadávka, ktorá je zároveň exekučným titulom, ale
aj zistenie, či na prejednanie veci, výsledkom ktorej bol rozhodcovský rozsudok bola daná právomoc

rozhodcovského súdu ako orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pretože len rozhodnutie vydané na to
oprávneným orgánom môže nadobudnúť vykonateľnosť a byť tak podkladom nielen pre exekučné
konanie, ale aj pre konanie konkurzné.

Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v exekučných veciach dlhodobo zrejmé, že sa

exekučné súdy ex offo zaoberajú posúdením materiálnej vykonateľnosti rozhodnutí, a to najmä
rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach, ktoré sú podkladom pre vykonanie exekúcie.
Rovnaký postup by mal byť aj v tých prípadoch, keď podá návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka veriteľ, ktorý je podnikateľom voči dlžníkovi, ktorý podnikateľom nie je a keď záväzky dlžníka po
lehotesplatnostivznikliprávezospotrebiteľskýchzmlúv,exoffozistiť,čijeexekučnýtitulriadnymtitulom,

pretože postavenie dlžníka ako spotrebiteľa je v oboch konaniach rovnaké. Aj postavenie navrhovateľa
v konkurznom konaní je rovnaké, ako v exekučných konaniach, pretože v ňom vystupuje na strane
veriteľa a v exekučných konaniach je v pozícii oprávneného rovnako veriteľom, ktorému by malo podľa
toho istého vykonateľného rozhodnutia svedčiť ním priznané právo. Ako veriteľ, ktorý podal veriteľský
návrh je v rovnakej pozícii účastníka, ktorý, ak chce byť v súdnom konaní, a to bez ohľadu na to, či je to

konanie exekučné alebo konkurzné, musí svoju pohľadávku doložiť takým istým formálne a materiálne
vykonateľným titulom.

Ďalej odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé aj to, že exekučné konania vedené
v obdobných veciach (v ktorých na strane veriteľa - oprávneného vystupovala O. banka, a.s. ako

právnická osoba, ktorá poskytovala úvery spotrebiteľom a ktorá poskytla spotrebiteľský úver aj dlžníkovi
v tomto konaní boli vedené na základe rozhodcovských rozsudkov, a teda rovnakých exekučných titulov,
aký doložil k veriteľskému návrhu navrhovateľ, na ktorého O. banka, a.s. pohľadávku voči dlžníkovi
postúpila), boli zastavené.Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská

zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a
§ 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
vyplýva pre konkurzný súd rovnako ako aj pre súd exekučný priamo zo zákona a nie je potrebné ju
osobitne odôvodňovať. Ak sa konkurzný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej

správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani oprávnenosti, či spornosti pohľadávky a jeho postup
nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Aj keď bola rozhodcovská doložka súčasťou úverovej zmluvy uzavretej právnym predchodcom veriteľa
s dlžníkom obsiahnutá priamo v úverovej zmluve, nie je možné prehliadnuť, že sa práve v dôsledku
spornosti vykonateľnosti exekučného titulu rieši medzi účastníkmi konkurzného konania pohľadávka

vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho je nutné na posúdenie spornej rozhodcovskej
doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa, cieľom ktorého je ochrana slabšej zmluvnej
strany. Pri skúmaní platnosti rozhodcovskej doložky je treba zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných,
a teda nekalých podmienok tým, že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi zmluvy, pričom
takáto nerovnováha dosahuje obvykle značnú disproporčnú intenzitu spôsobilú vo svojom dôsledku

viesť k procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania, ktorým je obvykle dlžník - spotrebiteľ. Podľa
názoru odvolacieho súdu je preto konkurzný súd rovnako, ako súd exekučný, či všeobecný povinný ex
offo prihliadnuť na prípadný nedostatok právomoci rozhodcovských súdov, a to aj vtedy, ak by dlžník
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nenamietol.

Konkurzný súd tak musí v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti postupovať ešte do
vyhlásenia konkurzu, keďže práve spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok návrhu
na vyhlásenie konkurzu, ktorý podáva veriteľ. Jej nedostatok je neodstrániteľný a je dôvodom na
zamietnutie návrhu. Odvolací súd nevylučuje, že pokiaľ súd zistí, že exekučný titul, predložený veriteľom
nespĺňa formálne, ale ani obsahové náležitosti, nemusí konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu ani

začať. K takémuto procesnému postupu by však musel mať dostatok informácii a dôkazov, ktoré doložil
navrhovateľ konkurznému súdu až na základe jeho výzvy, po začatí konkurzného konania.

Z uvedených dôvodov nepovažuje odvolací súd námietky veriteľa, podľa ktorých mal konkurzný
súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu

- rozhodcovského rozsudku so zákonom, za dôvodné. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom
Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už

začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.
januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že postupom konkurzného súdu nedošlo k porušeniu čl.
2 ods.2 Ústavy SR tak, ako to navrhovateľ v odvolaní tvrdil, pretože konkurzný súd konal v súlade so
Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, pri zachovaní všetkých ústavných práv jeho ako veriteľa a

aj dlžníka, v medziach a rozsahu stanovenom Ústavou SR. Práva navrhovateľa na súdnu ochranu a
na spravodlivý súdny proces neboli rozhodnutím súdu porušené a rozhodnutie súdu nebolo vydané v
rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a ani princípom právnej istoty.

Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že ak dlžník neosvedčí po začatí konkurzného

konania svoju platobnú schopnosť, nemôže súd následne skúmať rozhodcovskú doložku, aj keď ide o
spotrebiteľskú zmluvu, pretože inak by nemohol právne posúdiť, či je navrhovateľom predložený titul
riadnym exekučným titulom tak, ako to vyplýva z § 12 ods. 2 písm. b) ZKR.Konkurzný súd opätovne neprejednával tak, ako to navrhovateľ v odvolaní tvrdil a nanovo neskúmal
skutkový stav a ani nevykonával dôkazy. Posudzoval len platnosť rozhodcovskej doložky, k čomu
je ex offo oprávnený z dôvodu posúdenia nadobudnutia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

predloženého navrhovateľom, a teda či nebola dohodnutá v rozpore s § 52 a nasl. OZ. Na základe
posúdenia rozhodcovskej doložky, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku správne dospel
k záveru, že táto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie návrhu navrhovateľa,
a preto nemohol rozhodcovský rozsudok vydaný neoprávneným orgánom nadobudnúť účinky riadneho
exekučného titulu.

Odvolací súd je z vyššie uvedených dôvodov toho právneho názoru, že pri skúmaní materiálnych
podmienok nevyhnutných na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby - spotrebiteľa nie je
možné opomenúť tie skutočnosti, ktoré by mohli vykonateľnosť rozhodcovských rozhodnutí o priznaní
pohľadávky v prospech navrhovateľa spochybniť, pretože práve tie majú na posúdenie aktívnej
legitimácie navrhovateľa podstatný vplyv.

Pokiaľ v priebehu konania o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vyšli
najavo skutočnosti, ktoré vykonateľnosť exekučného titulu týkajúceho sa pohľadávky navrhovateľa
spochybňujú, postupoval konkurzný súd podľa § 12 ods. 2 písm.b/ ZKR správne, keď sa prv, než
by skúmal splnenie podmienok pre konštatovanie úpadku dlžníka právne vysporiadal s tým, či je

rozhodcovský rozsudok takým exekučným titulom, na základe ktorého by eventuálne mohla byť
vykonaná exekúcia podľa zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, pretože konkurz je svojim
charakterom konania podobný konaniu exekučnému, aj keď jeho cieľom je len pomerné uspokojenie
veriteľov.

Z dôvodu, že navrhovateľom deklarovaná splatná pohľadávka voči dlžníkovi nebola osvedčená
vykonateľným rozhodnutím, musel súd jeho návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok aktívnej
legitimácie zamietnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne

správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.