Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215454
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712215454.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 6C/152/2012-50 zo dňa
15.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom z 15.10.2014 sp.zn. 6C/152/2012-50
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala
byť spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím súdu prvého stupňa v
exekučnom konaní, konkrétne tým, že súd nerozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonnej lehote 15 dní v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tým, že v tomto konaní
vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Vydaniu tohto nezákonného

rozhodnutia pritom predchádzal nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v preskúmavaní zákonnosti
exekučného titulu, t.j. opätovne posudzoval právo žalobcu na zaplatenie dlhu a časti istiny bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť na jeho strane
k vzniku škody a nemajetkovej ujmy postupom exekučného súdu v exekúcii vedenej proti povinnej L.

Q.. Žalobca tvrdil, že exekučný súd rozhodol o jeho žiadosti ako oprávneného o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po viac ako 101 dňoch. Tento postup považuje za nesprávny a v rozpore so
zákonom, lebo neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi.
Majetkovú škodu vyčíslil sumou 1 160,29 eur a nemajetkovú ujmu v sume 232,06 eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poukazoval na zmätočnosť podania žalobcu, nakoľko v žalobe sa
vyskytujú nedostatky a to napríklad uvedenie odlišného dátumu narodenia povinného v exekučnom

konaní a v návrhu, nie sú uvedené spisové značky v príslušných exekučných konaniach, chýbajú
relevantné údaje atď. Žalobca celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno má znášať sám, s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR.Súd prvého stupňa zistil, že v konaní pod sp. zn. 18Er/437/2012, že u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého sa vedie exekučná veci pod sp. zn. Ex/8635/2012, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol
spísaný u exekútora oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, proti povinnej L. Q., dňa 15.5.2012

na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 01149/11. Žiadosť o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolauznesenímzodňa7.08.2012zamietnutáanáslednedňa
26.02.2014 bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.3.2014.

Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie dňa 15.10.2014, ktorého sa však žalobca bez

ospravedlnenia nezúčastnil. Požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť,
predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva na zákonného sudcu a práva na zákonného sudcu.
Uvedený dôvod súd prvého stupňa nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania ako to
predpokladá § 119 O.s.p. v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p. nakoľko žalobca mal o tom, že pojednávajúca
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania veci vedomosť, nakoľko o tom rozhodol nadriadený súd a
rozhodnutie mu bolo doručené a preto návrh na odročenie pojednávania neakceptoval.

Súd prvého stupňa vec právne posudzoval podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 6
ods. 1 § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Uviedol, že tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá sa škodu,

ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci. Nárok musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v tomto zákone. Žalobca tvrdil,
že jeho nárok vyplýva zo skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, čím si uplatnil zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Ako to vyplýva z obsahu exekučného spisu, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 24.7.2012 a o žiadosti súdneho exekútora
bolo rozhodnuté 07.08.2012 zamietnutím žiadosti súdneho exekútora, teda v lehote. O zamietnutí
žiadosti bolo rozhodnuté nie z dôvodu nečinnosti exekučného súdu, ale pre nedostatky samotnej
žiadosti o udelenie poverenia. Ďalej súd prvého stupňa mal za preukázané, že nárok navrhovateľa
na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zákon

č. 514/2003 Z.z. a preto nie je daný ani samotný základ nároku. Žalobca zároveň nepreukázal
splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody, a to predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom. Žalobca síce v návrhu uviedol, že o predbežné prerokovanie požiadal,
nepredložil však o tom žiadny dôkaz. Žalovaný nepoprel, že mu bol adresovaný návrh žalobcu, tento
však vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení

relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa
nároky mali týkať a pod. Súd prvého stupňa nevidel akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti
o predbežné prerokovanie mal dokazovať súd alebo žalovaný. Nejde tu o listinný dôkaz, ku ktorému
nemá žalobca prístup. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, dostal sa do dôkaznej núdze a nemôže
prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania. Mal teda za preukázané, že

skutkové tvrdenia žalobcu o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie alebo rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote sa nezakladajú na pravde. Výrok o trovách konania
odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedených

v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, v konaní rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čo zakladá
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p. a
ďalej odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania
s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s

označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak tak spravil, odňal
žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola námietka,
že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím v
právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na prejednanieinému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto okolností
neobstojínázorKrajskéhosúduvKošiciachvovecinestrannostiprerozporsrozhodovacoupraxouiných
krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne pojednávanie

nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní,
avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Namietal, že
meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa v čase jeho vydania neprichádzalo do úvahy a to vzhľadom
na skutočnosť, že súd v rovnakom období rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Mal za to, že dôsledok správania súdu, kedy

predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania
z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu
ochranu a maria jeho možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd
vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa právo na kontradiktórne

konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a
právnym otázkam vecí. Žalobca v odvolaní tvrdil, že nebolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca
tiež zdôraznil, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému
návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Pokiaľ sa týka majetkovej škody namietal odvolateľ názor súdu prvého stupňa o jej nedôvodnosti,
pretože konajúci súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania
správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, a preto

je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Konajúci súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a

neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamejtak,abymalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Ak sám konajúci súd
zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, mal konštatovať porušenie práva
a priznať nemajetkovú ujmu žalobcovi.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej
lehote, preskúmal rozsudok bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v súlade s

ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.02.2016 potom, čo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 19.02.2016 (§ 156 ods.
1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok

žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré
žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu
zamietol.

Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu ku skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo

ústne pojednávanie, námietka, že žalovaná sa vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému
žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k posúdeniu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 15.10.2014, ktorého
sa účastníci konania nezúčastnili. K námietke žalobcu proti neodročeniu nariadeného pojednávania sa

odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Keďže však ústne pojednávanie
vo veci bolo nariadené a bolo vykonané, je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho
pojednávania irelevantná.Pokiaľ ide o rozhodnutie o majetkovej škode a nemajetkovej ujme z odôvodnenia rozsudku jednoznačne
vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy bolo zistenie konajúceho
súdu, že vo veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím neboli naplnené dôvody, pre ktoré by

bol daný základ žalovaného nároku.

Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu výšky škody a nemajetkovej ujmy sú teda
rovnako bezpredmetné a nemajú žiaden vzťah k napadnutému rozsudku.

Jediná odvolacia námietka, ktorú je možné ako relevantnú preskúmať a posúdiť vo vzťahu ku konaniu
vo veci samej a k napadnutému rozsudku je tá, ktorá sa týka vykonania pojednávania dňa 15.10.2014
po podaní žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania v súvislosti s jeho opakovanou námietkou, že vo
veci rozhoduje vylúčený sudca.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo však dospel k záveru, že ani

tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože súd vec prejednal v jeho neprítomnosti hoci na to neboli splnené podmienky podľa § 101 ods.

2 O.s.p. a navyše vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ide o taký postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred
súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci
na to nie sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.

Predpokladom pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie

účastníka na pojednávanie, na ktoré sa tento nedostaví ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie.

Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na deň
05.11.2014 písomne, pričom žalobcovi bolo doručené dňa 30.09.2014 a žalovanej a právnemu
zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené 29.09.2014, čím bola zachovaná lehota na prípravu

pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca doručil dňa 13.10.2014 elektronickými prostriedkami súdu prvého stupňa návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V
podaní namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení

sudcov Okresného súdu Michalovce, žalobca pritom trvá na tom, aby mu rozhodnutie bolo doručené a v
prípade, že krajský súd rozhodne o nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, má záujem sa proti
tomu brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami. V tomto podaní žalobca zopakoval námietku
zaujatosti, ktorú oznámil už v žalobnom návrhu. Navrhol pojednávanie zrušiť až do právoplatného
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v pojednávaní nepokračovať. V podaní

namietol, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Posudzovanie námietky musí byť
reštriktívne. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je podporená pomerom sudcu k veci, ktorý má
za následok jeho zaujatosť, vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom než z
dokazovania a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.10.2014 (č. l. 48 spisu) vyplýva, že konajúci súd posúdil návrh
na zrušenie pojednávania, resp. na jeho odročenie tak, že nespĺňa požiadavku ustanovenú v § 119

O.s.p., pretože nadriadeným súdom bolo rozhodnuté o tom, že pojednávajúca sudkyňa nie je vylúčená
z prejednávania veci.

Súdprvéhostupňasavenovalposúdeniunávrhunaodročeniepojednávaniaajvodôvodnenípísomného
vyhotovenia rozsudku. Súd prvého stupňa k dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal odročenie pojednávania

uviedol, že žalobca má viac ako rok vedomosť o tom, že pojednávajúca sudkyňa nie je vylúčená z
prejednávania veci, pretože o tom rozhodol nadriadený súd. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie
dokazovania znaleckým posudkom, považoval ho za nadbytočné, vzhľadom na dôvody, pre ktoré vo
veci rozhodol.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odročenie pojednávania,

označenáakonávrhnazrušeniepojednávanianeobsahujedôvody,prektorébybolopotrebnénariadené
pojednávanie odročiť.

O skutočnosti, že sudkyňa JUDr. Agáta Štefaničová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci, rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.07.2014 sp. zn. 2NcC/28/2014.

Námietka odvolateľa, že vo veci koná vylúčená sudkyňa teda nie je dôvodná, pretože o nevylúčení bolo
rozhodnuté právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým je súd viazaný.

Z uvedených dôvodov teda nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení

s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Rovnako nie je daný ani § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v konaní
nebol preukázaný taký postup súdu, ktorým by sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 18Er/437/2012.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd preto

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.