Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/568/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216661
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210216661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: H. L., R. Q. XXXX/
XX, L., štátny občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Polákom, so sídlom Moyesova 38,
Košice, IČO: 422 39 711, proti odporcom: 1/ UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/
A, Bratislava, IČO 35 730 978, 2/ CORSO INVEST s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 253 533, o
zaplatenie 27.782,52 euro oproti vráteniu motorového vozidla, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.6.2013, č.k. 50C/139/2010-169, jednohlasne (pomerom hlasov
3:0) a takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a v napadnutej časti potvrdzuje.

Odporcom v 1/ a 2/ rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa:
- zastavil konanie o povinnosti odporcu v 1/ rade a odporcu v 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne
a nerozdielne sumu 6.055,08 euro a vrátiť navrhovateľovi motorové vozidlo zn. E. M. O. X,X, výr. č. (H.)
C., rok výroby XXXX, šedej metalízy,
- návrh zamietol,

- odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal,
- navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania k rukám jeho
právneho zástupcu JUDr. Mario Holler, advokát so sídlom Krmanova 16, Košice vo výške 1.526,20
euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o zastavení konania o časti návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcom v 1/ a 2/ rade
spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť mu sumu 6.055,08 euro a vrátiť motorové vozidlo, ktoré vydá

odporca v 2/ rade odporcovi v 1/ rade právne odôvodnil § 96 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej
„O.s.p.“) prihliadajúci na procesný úkon navrhovateľa prezentovaného na pojednávaní dňa 14.6.2013.

Zamietajúci výrok o veci samej právne odôvodnil § 262 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení
(ďalej „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. f/, § 451 ods. 1, 2, § 457, §
507 ods. 1, § 527 ods. 1, § 623 ods. 1, § 655 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč.
zákonník“), keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa. Ako

prvoradou otázkou sa zaoberal posúdením, či všetky uzatvorené zmluvy (Leasingová zmluva zo dňa
5.6.2008, Zmluva o postúpení leasingu zo dňa 28.11.2008, Zmluva i prevode práv a povinností zo dňa
31.3.2009) sú platné s poukazom na ust. §§52 a nasl. Obč. zákonníka.V predmetnej veci nebolo sporné, že dňa 28.11.2008 uzatvoril navrhovateľ s odporcom v 2/ rade
Zmluvu o postúpení leasingu, pričom predmetom postúpenia bolo motorové vozidlo zn. E. M. O. X,X,
H.. Č.. (H.) C., rok výroby 2008, šedej metalízy, za ktoré navrhovateľ zaplatil odstupné v sume 4.195,97

euro (126.408,-Sk), ktoré dňa 1.4.2009 navrhovateľ osobne prevzal od odporcu v 2. rade . Z bodu č.
4.2 tejto leasingovej zmluvy (č. 10500116) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli previesť všetky práva
a povinnosti k vozidlu a jeho príslušenstvu ako aj povinnosti vyplývajúce zo Všeobecných podmienok LZ
č. XXXXXXXX, pričom v ďalších ustanoveniach zmluvy nie je žiadny odkaz na prevod práv a povinností
z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX spolu s obchodnými podmienkami odporcu v 1/ rade. Na základe

uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že uvedená zmluva je platná, uzatvorená podľa § 262 Obch.
zákonníka ako zmluva nepomenovaná, od ktorej navrhovateľ písomne dňa 14.5.2010 odstúpil.

Pri skúmaní splnenia podmienok na platné odstúpenie od tejto zmluvy zo strany navrhovateľa súd
prvého stupňa uviedol, že keďže Zmluva o postúpení leasingu zo dňa 28.11.2008 je platná, vzťahujú
sa na práva povinnosti zmluvných strán príslušné ustanovenia o vadách (§507,§567,§623,§655 Obč.

zákonníka). V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ si prevzal predmetné
motorové vozidlo od odporcu v 2/ rade dňa 1.4.2009 a najazdil na ňom cca 75.000 km. Navrhovateľ v
konaní nepreukázal, že od 1.4.2009 do dňa 17.3.2010 reklamoval predmetné motorové vozidlo, ktoré
bolo do dňa 17.3.2010 v riadnom technickom stave. Až dňa 17.3.2010 sa na území Rakúska
objavili vady vozidla, ktoré opravil iný autorizovaný servis E. K. R. a dňa 25.3.2010 bola u

odporcuv2/radepoprvýkrátuplatnenáreklamácia. Zdokazovaniaďalejvyplynulo,žeodporcav2/rade
upozornil navrhovateľa na nekvalitne vykonanú opravu vozidla v Rakúsku (zákazkový list č. XXX/XXXX),
po prevezení vozidla na územie SR odporca v 2/ rade motorové vozidlo opravil na základe požiadania
importéra firmy Mikona, s.r.o a dňa 3.5.2010 bolo na vozidle potrebné vykonať už len drobné opravy
(dotiahnuté dve skrutky na držiaku motora, kvapkala chladiaca zmes a nebola vymenená hadička), ktoré

nespôsobovali neodstrániteľnú vadu. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ nepreukázal, že
by sa reklamácia týkala tých istých vád, resp. takých vád, ktoré by spôsobovali nepoužiteľnosť a ktoré
uplatnil u odporcu v 2/ rade. Navrhovateľ na výzvu odporcu v 2/ rade následne odmietol si prevziať
motorové vozidlo, ktoré odporca v 2/ rade odovzdal vlastníkovi t.j. prenajímateľovi - odporcovi v 1/ rade
a ktorý vozidlo následne predal. Z uvedeného dôvodu nebol zo strany navrhovateľa dôvod na platné

odstúpenie od zmluvy, a to ani z dôvodu jeho opakovanej nespokojnosti so stavom vozidla a ani s
tvrdeným nedôkladným odstránením vád v servise v Rakúsku, za ktoré odporca v 2/ rade nenesie
zodpovednosť.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa voči odporcovi v 1/ rade, i v tomto prípade súd prvého stupňa dospel k

záveru, že nebol podaný dôvodne. Aj keď navrhovateľ poukázal na neplatnosť Leasingovej zmluvy č. č.
XXXXXXXX spolu s obchodnými podmienkami odporcu v 1/ rade pre nemožnosť odstúpenia od zmluvy
ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. f/ Obč. zákonníka, táto zmluva bola uzatvorená
medzi dvoma právnickými osobami a nevzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré poskytujú spotrebiteľovi právnu ochranu.

Súd prvého stupňa dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o prevode práv a povinností z Leasingovej
zmluvy č. XXXXXXXX s predmetom leasingu motorové vozidlo zn. E. O. X.XD uzavretej dňa 31.3.2009,
ktorej nedeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky, nakoľko neobsahuje možnosť navrhovateľa
ako spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy. Od neplatnej zmluvy však navrhovateľ nemohol platne odstúpiť.

Neplatnosť tejto zmluvy preto spôsobuje postup podľa § 457 Obč. zákonníka, kedy v takomto prípade
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V súvislosti s otázkou bezdôvodného obohatenia na strane účastníkov súd prvého stupňa poukázal
na to, že vzhľadom na charakter a povahu inštitútu leasingu, splátky, ktoré leasingový nájomca

uhrádza, predstavujú splátky nájomného za predmet leasingu a nie splátky kúpnej ceny. V prípade,
ak dôjde k predčasnému ukončeniu predmetu leasingu, bez toho, aby došlo ku kúpe prenajatej veci, aj
z dôvodu neplatnosti tejto zmluvy nevzniká leasingovému nájomcovi nárok na vrátenie už uhradených
leasingových splátok, nakoľko tieto predstavujú "nájomné", ktoré leasingový nájomca platí za užívanie
predmetu leasingu. Vo vzťahu k danej poukázal ďalej na to, že navrhovateľ predmet nájmu užíval od

jeho prevzatia až do dňa 25.3.2010, pričom leasingové splátky prestal platiť a odporca v 1/ rade od
zmluvy dňa 31.1.2011 odstúpil. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ v konaní nepreukázal
existenciu takých skutočností, ktoré mohli mať za následok vznik jeho nároku voči odporcom v 1/ a 2/
rade.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko tento si ich v konaní neuplatnil.

Odporcovi v 2/ rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.526,20 euro vyčíslenú podľa
§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3, § 16 ods. 4a § 18 ods. 3 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov za 4 úkony právnej služby: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia s odmenou za

úkon 55,49 euro + režijný paušál 7,21 euro + 20% DPH, 2/ vyjadrenie k žalobe zo dňa 28.10.2010 s
odmenou 55,49 euro + režijný paušál 7,21 euro + 20% DPH, 3/ účasť na pojednávaní dňa 7.11.2012 s
odmenou 403,34 euro + režijný paušál 7,63 euro + 20% DPH, 4/účasť na pojednávaní dňa 14.6.2013 s
odmenou 237,34 euro + režijný paušál 7,81 euro + DPH. Ďalej súd prvého stupňa priznal odporcovi v
2/ rade v zmysle § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky v spojení s § 7 zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a v spojení s opatrením Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných
motorových vozidiel pri pracovných cestách, náhradu preukázaných cestovných výdavkov za použitie
motorového vozidla E. W. Y. na trase Košice - Bratislava a späť z dôvodu účasti právneho zástupcu
odporcu v 2/ rade na pojednávaniach dňa 7.11.2012 a dňa 14.6.2013 náhradu cestovných výdavkov
v celkovej výške 588,37 euro.

Proti zamietajúcemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd
rozhodnutie zmenil tak, že uloží odporcovi v 1/ rade povinnosť zaplatiť mu sumu 16.654,83 euro spolu
s 9% úrokom z omeškania od 24.2.2010 do zaplatenia a odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť mu
sumu 6.825,75 euro spolu s 9% úrokom z omeškania od 24.2.2010 do zaplatenia a oboch odporcov

zaviaže k spoločnej a nerozdielnej povinnosti zaplatiť mu trovy konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote.
Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nezohľadňuje vecné

fakty, ktoré vplývajú z listinných dôkazov a ústnych vyjadrení navrhovateľa, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu. Navrhovateľ zopakoval skutkové okolnosti prípadu poprel tvrdenie súdu prvého stupňa uvedené
na str.9 ods. 2 o tom, že zmluva bola uzavretá medzi dvoma právnickými osobami a nevzťahujú sa na
ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré poskytnú spotrebiteľovi právnu ochranu. Ustanovenia §
52, § 53, § 451, §457, § 507 súd prvého stupňa neaplikoval na daný právny vzťah, ktorý vznikol medzi

fyzickou osobou a odporcami v 1/ a 2/ rade - dodávateľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských
zmlúv konali v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a neprihliadol na jeho
argumentáciu uvedenú v podaní zo dňa 8.2.2013. Na základe uvedeného mal za zjavné, že Leasingová
zmluva č. XXXXXXXX, Zmluva o postúpení leasingu č. XXXXXXXX zo dňa 28.11.2008 a Zmluva
o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 31.3.2009 sú neplatné a

odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní vrátiť sumu 23.480,58 euro. Navrhovateľ na základe uvedeného
poprel tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že mu v postavení nájomcu nevzniká nárok na vrátenie
leasingovej splátky.

Odporca v 1/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako

vecne a právne správne potvrdiť. Konštatoval, že dôvody, o ktoré sa odvolanie opiera nemá žiadny
vplyv na výsledok konania, navrhovateľ mal plné právo využiť zákonné možnosti odstúpenia od zmlúv
v prípade, že by sa naplnila niektorá zo skutočností zákonom prezumovaných, avšak sa tak nestalo.
Argumenty navrhovateľa v odvolaní neprezentujú žiadne nové dôkazy, ktoré by bez vlastnej príčiny
nemohol predložiť v prvostupňovom konaní, nijakým spôsobom nepreukazuje bezdôvodné obohatenie

odporcu v 1/ a 2/ rade aj napriek tomu, že nesie dôkazné bremeno.

Odporca v 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu konštatoval, že súd prvého stupňa sa
detailne zaoberal predloženými dôkazmi a vyjadreniami účastníkov konania a vec správne právne
posúdil a rozhodol vo veci. V konaní bolo preukázané, že neexistovali skutkové ani právne dôvody

na odstúpenie od zmluvy, Súd prvého stupňa správne osobitne posudzoval Leasingovú zmluvu č.
XXXXXXXX (vrátane všeobecných obchodných podmienok) ktorú uzavreli dve právnické osoby
podľa Obchodného zákonníka a správne ustálil, že na uvedený zmluvný právny vzťah sa nevzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré poskytujú spotrebiteľovi právnu ochranu. Odporca v 2/ radekonštatoval, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť svojho nároku a žiadal, aby bolo napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdené a boli mu priznané trovy odvolacieho konania.

V priebehu odvolacieho konania v návrhu označený odporca v 2/ rade STILCAR s.r.o., so sídlom
Raketová 1A, Košice, IČO: 36 211 486 zanikol v dôsledku zlúčenia so spol. CORSO INVEST s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 253 533 na základe Zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice N
XXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XX zo dňa 1.6.2015 a k 1.7.2015 bol vymazaný z obchodného
registra. Na základe uvedeného odvolací súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom odporcu v 2/

rade spol. CORSO INVEST s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 47 253 533. Odvolací súd zároveň
konštatuje, že zánikom spol. STILCAR s.r.o., so sídlom Raketová 1A, Košice, IČO: 36 211 486 zanikla
i plná moc udelená touto spoločnosťou dňa 27.10.2010 advokátovi JUDr. Mariovi Hollerovi, so sídlom
Krmanova 16, Košice.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcemu výroku vo veci samej nie je podané dôvodne. Súd

prvéhostupňariadnezistilskutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil
(§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel vo vzťahu k uplatnenému nároku k správnym skutkovým a
právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné
ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný
odvolaním (§ 212 ods. 1 O. s. p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý

zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje
rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých
má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa
len čo do rozsahu (t.zn. len zamietajúci výrok vo veci samej a závislý výrok o trovách konania) a
čo do dôvodov odvolateľa obsiahnutých v podanom odvolaní. Poznamenáva, že z obsahu odvolania

nevyplývajú žiadne právne a ani skutkové dôvody, ktorými by navrhovateľ namietal vecnú a právnu
správnosť výroku, v ktorom súd prvého stupňa s použitím § 96 O.s.p. zastavil konanie o povinnosti
odporcu v 1/ rade a odporcu v 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 6.055,08
euro a vrátiť navrhovateľovi motorové vozidlo zn. E. M. O. X,X, výr. č. (H.) C., rok výroby 2008, šedej
metalízy.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutievoveci, vcelomrozsahuposkutkovejaprávnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového

súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi v
1/ rade zaplatiť mu sumu 16.654,83 euro s 9% úrokom z omeškania za obdobie od 24.4.2010 do
zaplatenia a odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť mu sumu 6.825,75 euro s 9% úrokom z omeškania
za obdobie od 24.4.2010 do zaplatenia, v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní

podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia v tejto časti,
odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia.K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd udáva nasledovné.

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom
konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č.
XXXXX/XX/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34,

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo
na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je k námietkám navrhovateľa o nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám

vyhovuje a námietky navrhovateľa sú nedôvodné a nepodložené.

K zásadnému odvolaciemu dôvodu navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to
vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci
dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým
po čiastočnom späťvzatí návrhu zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcom v 1/ a
2/ rade zaplatiť mu sumu 16.654,83 euro, resp. 6.825,75 euro s 9% úrokom z omeškania za obdobie od
24.4.2010dozaplatenia nemožnovytknúť,žebyvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazov

alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia

nesprávne vyložil.

K námietke odvolateľa, že rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktoromkonajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval
správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

Zdokazovaniavykonanéhosúdomprvéhostupňavrozsahudôkaznýchnávrhovúčastníkovnepochybne
vyplýva, že dňa 5.6.2008 uzavreli odporca v 1/ rade ako prenajímateľ s právnym predchodcom odporcu
v 2/ rade ako nájomcom Leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo
zn. E. M., A. H. XXXX, farba tmavošedá metalíza; predmetné motorové vozidlo si dňa 5.6.2008 právny
predchodcaodporcuv2/radeododporcuv1/radeprevzal.SúčasťouLeasingovejzmluvyč.XXXXXXXX

bol splátkový kalendár a Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel,
podľa ktorých sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako zmluva nepomenovaná (bod 1 písm. d/ Obchodných podmienok).

Dňa 28.11. 2008 uzatvoril navrhovateľ ako preberajúci s právnym predchodcom odporcu v 2/ rade ako
odovzdávajúcim na predmet nájmu s predmetom leasingu motorové vozidlo zn. E. O. X.XD Zmluvu

o postúpení leasingu č. XXXXXXXX. Podľa záverečných ustanovení tejto zmluvy sa zmluvné strany
dohodli,žeichprávnevzťahysaspravujúObchodnýmzákonníkom. Podľabodu3.2 zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že odstupné tvorí zaplatená akontácia vo výške 256.000,- Sk s DPH, zaplatených 5
splátok x 26.408,-Sk t.j. 132.040,-Sk s DPH, preberajúci zaplatí pri postúpení leasingu
30 splátok a po splatení poslednej splátky k 5.6.2011 odkúpi vozidlo za predajnú cenu

vo výške 192.000,-Sk, za odstúpenie leasingu zaplatí preberajúci predávajúcemu odstupné vo výške
126.408,-Sk vrátane DPH. Podľa bodu 4.2 a 4.3 zmluvy , práva k vozidlu a jeho príslušenstvu ako
aj povinnosti vyplývajúce zo všeobecných podmienok LZ XXXXXXXX prejde na preberajúceho dňom
zaplatenia odstupného a prevzatím vozidla so všetkými dokladmi a kľúčmi. Nebezpečenstvo
škody prechádza na preberajúceho dňom podpisu zmluvy dňom odovzdania vozidla.

Dňa 31.3.2009 uzatvoril navrhovateľ ako budúci nájomca s odporcom v 1/ rade ako prenajímateľom a
právnympredchodcomodporcuv2/radeakosúčasnýmnájomcomZmluvuoprevodeprávapovinnostíz
Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX s predmetom leasingu motorové vozidlo zn. E. O. X.XD, kde podľa čl.
3.1 sa navrhovateľ ako budúci nájomca sa oboznámil s podmienkami leasingovej zmluvy a obchodnými

podmienkami uzatvorenými medzi odporcom v 1/ rade a právnym predchodcom odporcu v 2/
rade , ako aj so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z nich vyplývajú a vstúpil do všetkých práv a
povinností súčasného nájomcu vo vzťahu k prenajímateľovi, a to v plnom rozsahu leasingovej zmluvy a
obchodných podmienok. Podľa čl. 5.1 tejto zmluvy nároky z prípadných vád predmetu leasingu
je budúci nájomca povinný uplatniť si voči súčasnému nájomcovi. Prenajímateľ nezodpovedá novému

nájomcovi za vady predmetu leasingu, jeho funkčnosť, použiteľnosť ani za vhodnosť ním vybraného
predmetu leasingu. Podľa čl. 8.6 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah
sa spravuje v zmysle § 262 ods. 1 Obchodným zákonníkom. Nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli
obchodné podmienky odporcu v 1/ rade, ktoré navrhovateľ prevzal a podpísal dňa 31.3.2009.

Leasingová zmluva má povahu inominátnej zmluvy v zmysle § 51, § 491 Obč. zákonníka, resp. §
269 Obchodného zákonníka, ktorej cieľom je konečný prevod vlastníctva predmetu na leasingového
nájomcu. Finančný leasing je chápaný ako záväzkový vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým
povinnosť poskytovateľa leasingu odovzdať príjemcovi leasingu na určitú dobu do užívania vec, či
inú majetkovú hodnotu, a na druhej strane povinnosť príjemcu leasingu úplne uhradiť poskytovateľovi

leasingu prostredníctvom leasingových splátok náklady spojené so zaobstaraním. Príjemca leasingu má
obvykle právo na kúpu predmetu leasingu do svojho vlastníctva za tzv. zostatkovú cenu. V tejto súvislosti
ide o obstarávaciu funkciu finančného leasingu, ktorá ju kvalitatívne odlišuje od nájmu, pri ktorom je
primárna funkcia užívacia. Príjemca leasingu nesie už od začiatku vzťahu riziká spojené s predmetom
leasingu i náklady spojené s jeho užívaním. Ekonomickým účelom finančného leasingu je zaobstaranie

veci, či inej majetkovej hodnoty s využitím cudzích zdrojov. Finančný leasing je alternatívou k úverom,
ktorého ekonomický účel je obdobný; ide o finančnú službu, ktorá sa od úveru líši tým, že tu nedochádza
k poskytnutiu peňažných prostriedkov dlžníkovi.

Odvolací súd sa stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že Leasingová zmluva č. 51907503

uzavretá dňa 5.6.2008 medzi odporcom v 1/ rade ako prenajímateľom s právnym predchodcom odporcu
v 2/ rade ako nájomcom je platným právnym úkonom, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia §§52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatuje, že sporom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa právnej úpravy
platnej v čase uzatvárania označenej leasingovej zmluvy je každý spor, ktorý sa týka vzniku, zmien alebozániku (platnosti) takejto zmluvy, prípadne spor podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak
je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú
odplatu, súd môže odplatu znížiť. Z hľadiska subjektov musí byť účastníkom takejto zmluvy spotrebiteľ

a dodávateľ. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré

si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne
ovplyvniť. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je nesporné, že odporca v 1/ rade
a i právny predchodca odporcu v 2/ rade boli v čase uzatvárania Leasingovej zmluvy č. 51907503
právnickými osobami. Uvedené znamená, že námietky navrhovateľa o neplatnosti tejto zmluvy sú
nedôvodné a nevychádzajú z platnej právnej úpravy.

Odvolací súd sa stotožnil i s úvahou súdu prvého stupňa vzťahujúcu sa k právnemu posúdeniu Zmluvy
o postúpení leasingu č. XXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu
v 2/ rade dňa 28.11.2008 a Zmluvy o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX
uzavretej medzi navrhovateľom, odporcom v 1/ rade a právnym predchodcom odporcu v 2/ rade dňa
31.3.2009. Z obsahu Zmluvy o postúpení leasingu č. XXXXXXXX vyplýva, že na jej základe sa právny

predchodca odporcu v 2/ rade zaviazal odovzdať motorové vozidlo zn. E. O. X.XD navrhovateľovi
a previesť na neho všetky práva a povinnosti vyplývajúce z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXX. Až
Zmluvou o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 31.3.2009 vstúpil
navrhovateľdovšetkýchprávapovinnostíprávnehopredchodcuodporcuv2/radevovzťahukodporcovi
v 1/ rade, a to v plnom rozsahu Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX (čl. 3.1 zmluvy).

Uvedené znamená, že navrhovateľ sa dňom 31.3.2009 stal zaviazaným z leasingovej zmluvy namiesto
pôvodného dlžníka. Obsah záväzku leasing motorového vozidla sa prevzatím dlhu nezmenil. Popri
pôvodnom záväzku však pri zmene dlžníka/prijímateľa leasingu z podnikateľského subjektu na fyzickú
osobu, spotrebiteľa, vznikol nový záväzok, ktorý súd prvého stupňa správne posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu a navrhovateľa ako spotrebiteľa. Súdom prvého stupňa prijatý záver o neplatnosti Zmluvy

o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 31.3.2009 nebol odvolaním
napadnutý.

Odvolací súd sa zhoduje i s právnymi a skutkovými závermi súdu prvého stupňa o tom, že zo strany
navrhovateľa nebol v súvislosti s reklamáciou motorového vozidla zn. E. O. X.XD uplatnenej

u odporcu v 2/ rade dňa 25.3.2010 dôvod na platné odstúpenie od zmluvy. Za správny posúdil i jeho
právny záver o tom, že dôsledkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy si vrátiť
navzájom všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (§ 457 Obč. zákonníka). Dodáva, že vzhľadom
na charakter leasingovej zmluvy je pri posudzovaní otázky bezdôvodného obohatenia podstatné, či
bolo leasingovému nájomcovi umožnené predmet leasingu užívať. Keďže v prejednávanom prípade

z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ predmet leasingu užíval od jeho
prevzatia od odporcu v 2/ rade až do dňa 25.3.2010 (kedy prestal uhrádzať leasingové splátky), jeho
nárok na vrátenie uhradených splátok leasingu súd prvého stupňa správne zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p.

(vrátane výroku o trovách konania) ako vecne a právne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným odporcom v 1/ a 2/ rade, ktorí náhradu trov
konania v lehote podľa § 151 ods.1 O.s.p. nevyčíslili, právo na náhradu trov konania nepriznal. V danej

veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák. č. 36/2005
Z. z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.