Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106240337
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106240337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov

JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: D.. P. Q., bytom
E. X, E., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie 4.774.115,30 Eur (143.825.000,- Sk), na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14. februára 2012, č.k.
22C 128/2006-282, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14.02.2012, č.k. 22C
128/2006-282, potvrdzuje.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 4.774.115,30 Eur (143.825.000,- Sk) na tom skutkovom základe, že
navrhovateľovi ako jedinému spoločníkovi spoločnosti Venus Project Slovakia, s.r.o., súdny exekútor
JUDr. Ladislav Jakubec doručil exekučný príkaz (sp. zn. Ex 365/2012), ktorý navrhovateľ považoval za
nezákonné rozhodnutie, pretože mu jednak nepredchádzalo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
súdom a tiež nebolo možné vykonať exekúciu spôsobom uvedenom exekútorom v exekučnom príkaze.

Exekútor totiž vykonával exekúciu na obchodný podiel spoločnosti po novele exekučného poriadku,
účinnej od 01.02.2002 napriek tomu, že tak mohol robiť len v prípadoch keď exekučný titul nadobudol
právoplatnosť po uvedenom dátume. V prípade navrhovateľa exekučný titul nadobudol právoplatnosť
v roku 1995. Doručenie exekučného príkazu Ex 365/2002 dňa 25.01.2005 malo za následok, že
navrhovateľnemoholnakladaťsobchodnýmpodielom.Zároveňnavrhovateľvpriebehuprvostupňového
konania uviedol, že spoločnosť Venus Project Slovakia, s.r.o., uzatvorila dňa 15.11.2004 dohodu s
anglickou spoločnosťou European Enterprises Ltd. na základe ktorej Venus Project Slovakia, s.r.o.

mohla do 30.10.2005 predať 80 % obchodného podielu tejto anglickej spoločnosti za kúpnu cenu
2.500.000 anglických libier. Preto navrhovateľ výšku škody odvodzoval od uzavretej dohody s anglickou
spoločnosťou, pričom následkom nezákonného exekučného príkazu a nezákonného postupu exekútora
túto sumu nezískal, čím mu vznikla škoda, resp. ušlý zisk v rozsahu kúpnej ceny za 80 % obchodného
podielu.

Navrhovateľ uviedol, že ide o nesprávny úradný postup exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, ktorý

za svoje konanie v exekučnej veci Ex 365/2002 na návrh ministra spravodlivosti SR bol uznaný
za disciplinárne zodpovedného za disciplinárne previnenie a bolo mu uložené písomné pokarhanie
disciplinárneho senátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.04.2007. Tiež za nesprávny úradný postup
považoval aj konanie súdu prvého stupňa, pretože po tom ako exekútor doručil súdu návrh navýmaz navrhovateľa ako spoločníka spoločnosti Venus Project Slovakia, s.r.o. z obchodného registra
a exekučný príkaz, súd uznesením zo dňa 19.05.2005 vymazal navrhovateľa ako spoločníka zo
spoločnosti Venus Project Slovakia, s.r.o.. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, odvolací súd

rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Následne exekútor zobral
návrh o výmaz spoločníka späť, súd preto konanie o návrhu zastavil. Súd prvého stupňa vec právne
posúdil s poukazom na § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. ako i na ust. § 9 ods. 1
citovaného zákona, pričom konštatoval, že navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania domáha
jednak náhrady škody a jednak ušlého zisku, ktoré odvodzoval od uzatvorenej dohody s anglickou

spoločnosťou zo dňa 15.11.2004, ktorej mohol predať 80 % obchodného podielu za kúpnu cenu
2.500.000 anglických libier. Teda navrhovateľ odvodzoval vznik škody a ušlého zisku od nemožnosti
predať časť obchodného podielu v spoločnosti Venus Project Slovakia, s.r.o., pričom súd prvého stupňa
konštatoval, že tá časť hodnoty obchodného podielu, ktorá by znamenala ocenenie reálnej hodnoty
obchodného podielu a následkom nesprávneho úradného postupu by navrhovateľ o túto hodnotu
prišiel, by predstavovala škodu na strane navrhovateľa. Tá časť hodnoty obchodného podielu, ktorá

by predstavovala sumu nadinvestovanú hodnotu obchodného podielu, a ktorú by navrhovateľ nemohol
získať v dôsledku nesprávneho úradného postupu by predstavovala ušlý zisk. Súd prvého stupňa
konštatoval, že navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal vznik škody, ale ani vznik ušlého zisku,
keď naďalej vlastní obchodný podiel v spoločnosti Venus Project Slovakia, s.r.o., nebol vymazaný
z obchodného registra ako spoločník, ani spoločnosť nebola vymazaná, nedošlo teda k zmenšeniu

majetkového stavu navrhovateľa oproti stavu pred škodnou udalosťou a ani k zmareniu majetkového
prospechu. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ stále vlastní obchodný podiel, ktorý i podľa
vyjadrenia navrhovateľa má vysokú hodnotu, pričom navrhovateľ obchodný podiel môže kedykoľvek
predať aj so ziskom. Súd prvého stupňa sa priklonil k názoru odporcu, že existuje pochybnosť o reálnej
možnosti predať obchodný podiel navrhovateľa v spoločnosti Venus Project Slovakia, s.r.o., anglickej

spoločnosti z dôvodu, že navrhovateľ ani nie po mesiaci od uzavretia zmluvy o predaji 80 % obchodného
podielu anglickej spoločnosti (15.11.2004), už dňa 07.12.2004 uzavrel ďalšiu zmluvu o budúcej zmluve
o prevode obchodného podielu so spoločnosťou Vakov, s.r.o., ktorej mal záujem predať 50 % toho
istého obchodného podielu. V priebehu konania navrhovateľ nevedel logicky vysvetliť svoje konanie
pri uzatváraní oboch zmlúv a nenavrhol vykonať žiaden dôkaz preukazujúci reálnosť predaja časti

obchodného podielu.

Súd prvého stupňa uviedol, že v konaní bol preukázaný nesprávny úradný postup exekútora a
vydanie nezákonného rozhodnutia - exekučného príkazu, ktorá skutočnosť vyplynula aj z rozhodnutia
disciplinárnej komisie č.k. DK 20/2006. Navrhovateľ však nepreukázal všetky predpoklady pre priznanie

nároku na náhradu škody a ušlého zisku súčasne, síce preukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a
nesprávneho úradného postupu avšak vznik škody a ušlého zisku sa mu nepodarilo preukázať, preto ani
nemôže existovať príčinná súvislosť medzi vznikom škody resp. ušlým ziskom a nesprávnym úradným
postupom, resp. nezákonným rozhodnutím. Z týchto dôvodov súdu prvého stupňa návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej
sumy spolu so 6 % úrokom ročne od 01.11.2005 do zaplatenia ako i na náhradu trov konania,
resp. aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že mu vznikla majetková ujma vo forme ušlého zisku vo výške
4.774.115,30 Eur s príslušenstvom, a to v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekútora JUDr. Jakubca a obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave v
konaní 32Exre 16/2005 uviedol, že súd prvého stupňa ani po zrušení predchádzajúceho súdneho
konania neodstránil procesnoprávne pochybenia a opätovne sa nevyhol hmotnoprávnemu pochybeniu.

Vytýkal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne presvedčivé a je nepreskúmateľné.
Uviedol, že podľa Najvyššieho súdu SR ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, t.j.
prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného, ktorý bolo možné poškodeným
navrhovateľom očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku
škodovej udalosti za ktorej vznik navrhovateľ nezodpovedá ani k jej vzniku neprispel. Je nesporné, že

nebyť namietaného nesprávneho úradného postupu tak by navrhovateľovi v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom exekútora a súdu majetková škoda nevznikla. Nebyť namietaného
nesprávneho postupu exekútora a súdu mohol navrhovateľ v zmysle dohody zo dňa 15.11.2004 do
30.10.2005 odpredať 80 % svojho obchodného podielu v jednoosobovej spoločnosti Venus ProjectSlovakia, s.r.o., za dohodnutú cenu 2.500.000 anglických libier. Vzhľadom na zákaz nakladania s
majetkom obchodným podielom vo vzťahu na exekútorom zvolený nesprávny úradný postup - exekúcia
na obchodný podiel spoločníka, ktorého účinky nastali dňa 25.01.2005, navrhovateľ nemohol slobodne

rozmnožiť svoje aktíva, t.j. majetkom 2.500.000 anglických libier v období do 30.10.2005. Navrhovateľ
osvedčil nesprávny úradný postup exekútora, priamu príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou majetkovou škodou a majetkovú škodu vo výške 4.774.115,30 Eur. Súd prvého
stupňa však počas konania formalistickým prístupom k veci znemožnil navrhovateľovi spravodlivosť
konania vo veci samej.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že odporca sa
stotožňuje s napadnutým rozsudkom a s jeho odôvodnením v tom smere, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal vznik škody v podobe ušlého zisku. Úlohou súdu prvého stupňa bolo po vrátení veci
odvolacím súdom posúdiť nárok uplatňovaný navrhovateľom ako nárok z titulu ušlého zisku v zmysle

ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. Mal za to, že súd správne konštatoval, že navrhovateľ naďalej
disponuje odchodným podielom ako jeho vlastník ho môže kedykoľvek predať a navrhovateľ v konaní
nevyvrátil pochybnosti ohľadom reálnosti odpredaja časti obchodného podielu, keď len o necelý mesiac
neskôr uzatvoril s inou obchodnou spoločnosťou zmluvu o odpredaji 50 % toho istého obchodného
podielu. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik ušlého zisku, ak by došlo k prevodu

obchodného podielu, následne by došlo k transformácii jeho majetku z vlastníctva obchodného podielu
na vlastníctvo finančných prostriedkov za obchodný podiel. Preto ušlým ziskom na strane navrhovateľa
nemôže byť cena dohodnutá za predaj obchodného podielu, pretože priznanie sumy, ktorá predstavuje
dohodnutú cenu za predaj obchodného podielu by v podstate znamenala bezdôvodné obohatenie na
strane navrhovateľa, navyše navrhovateľ v priebehu konania obhajoval reálnosť ceny dohodnutej za

predaj obchodného podielu, a teda aj v súčasnosti by mal byť pre navrhovateľa dosiahnuteľný predaj
obchodného podielu za totožnú, resp. vyššiu sumu.

Z odvolania navrhovateľa nevyplýva, akú poučovaciu povinnosť súd prvého stupňa porušil, pričom
odporca zdôraznil, že poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov len o ich

procesných právach a povinnostiach. Pokiaľ navrhovateľ namieta porušenia ust. § 100 ods. 1 veta
tretia O.s.p. z textu citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd môže, ale nemusí účastníkom konania
uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie
veci. Navyše vzhľadom na priebeh konania bolo minimálne od rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé
čo bude predmetom ďalšieho konania (preukazovanie vzniku ušlého zisku) a v tomto smere mal

navrhovateľ smerovať aj svoju aktivitu a nečakať či súd využije alebo nevyužije zákonné oprávnenie
podľa citovaného ustanovenia. Zdôraznil, že začatie predmetného konania sa datuje na rok 2006, a
preto navrhovateľ mal 6 rokov aby preukázal dôvodnosť svojho návrhu nielen svojimi tvrdeniami, ale aj
dôkaznými prostriedkami.

K vydaniu uznesenia o zamietnutí návrhu na zloženie preddavku odporca uviedol, že ide o procesné
rozhodnutie bez vplyvu na meritórne rozhodnutie a jeho vydaním po vyhlásení rozsudku nie je podľa
odporcu možné vyvodzovať nezákonnosť či vadnosť rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade

s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a s poukazom na ust. § 214 ods. 2
O.s.p. bez nariadenia dokazovania dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáha žalovanej
sumy 4.774.115,30 Eur s príslušenstvom, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v priamej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom, jednak exekútora JUDr. L. Jakubca a nesprávnym úradným
postupom obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave v konaní 32Exre 16/2005.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa už vo veci jedenkrát rozhodol, a to rozsudkom č.k.
22C 128/2006-123 zo dňa 22.09.2009, ktorým návrh navrhovateľa zamietol. Odvolací súd uznesením

zo dňa 09.03.2011, č.k. 15Co 42/2010-163 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, keď odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa pochybil keď sa striktne pridržiaval návrhu
navrhovateľaaneposudzovaljehonávrhajtitulomušléhozisku.Súdprvéhostupňamalvďalšomkonaní
posúdiť či navrhovateľovi vznikla škoda i titulom ušlého zisku, prípadne v akom rozsahu, a či je možnétakýto ušlý zisku uplatňovať vo vzťahu k odporcovi v nadväznosti na zachovanie všetkých atribútov
náhrady škody a ušlého zisku v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania opätovne vo veci nárok navrhovateľa zamietol, keď mal
za to, že v konaní síce bol preukázaný nesprávny úradný postup exekútora a vydanie nezákonného
rozhodnutia exekučného príkazu, avšak bolo potrebné aby navrhovateľ preukázal všetky predpoklady
pre priznanie nároku na náhradu škody a ušlého zisku súčasne. Vznik škody a ušlého zisku sa však
navrhovateľovi v konaní preukázať nepodarilo, a preto neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom

škody resp. ušlým ziskom.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a písm.
d/ Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/
Ústavy SR. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákon síce pojem nesprávneho úradného postupu

definuje avšak ide len o demonštratívny výpočet úkonov, ktoré je možné považovať za nesprávny úradný
postup. V súlade s ustálenou judikatúrou k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť jednak v rámci
rozhodovacej činnosti orgánov štátu, ako aj v rámci činnosti, ktorá nesmeruje k rozhodnutiu. Súd prvého
stupňa konštatoval, že v danom prípade ide o nesprávny úradný postup exekútora, ktorý bol za svoje
konanie v exekučnej veci Ex 365/2002 na návrh ministra spravodlivosti SR uznaný za disciplinárne

zodpovedného za disciplinárne previnenie a bolo mu uložené i písomné pokarhanie. Súd prvého
stupňa za nesprávny úradný postup považoval aj konanie súdu prvého stupňa, pretože potom ako
exekútor doručil súdu návrh na výmaz navrhovateľa ako spoločníka spoločnosti Venus Project Slovakia,
s.r.o., a exekučný príkaz, súd uznesením zo dňa 19.05.2005 vymazal navrhovateľa ako spoločníka
zo spoločnosti Venus Project Slovakia, s.r.o. Následne proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Následne exekútor
zobral návrh o výmaz spoločníka späť, súd preto konanie o návrhu zastavil. Podľa odvolacieho súdu,
správne súd prvého stupňa uviedol, že v konaniach o náhradu škody alebo ušlého zisku je potrebné aby
navrhovateľ preukázal základné predpoklady pre priznanie na náhradu škody prípadne ušlého zisku, a
to vznik škody prípadne ušlého zisku, existenciu nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného

postupu a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody, ušlého zisku a nezákonným rozhodnutím (alebo
nesprávnym úradným postupom), pričom všetky tieto základné predpoklady je potrebné preukázať
súčasne.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa v dostatočnom

rozsahu doplnil dokazovanie v tom smere, že výsluchom navrhovateľa, ktorý jednoznačne, zrozumiteľne
uviedol z akých dôvodov sa svojho nároku voči odporcovi domáha, keď v predchádzajúcich podaniach
navrhovateľa nejasne uvádzal či v danom prípade ide o skutočnú škodu resp. o ušlý zisk, a to vzhľadom
i na vyjadrenie navrhovateľa z pojednávania zo dňa 22.09.2009, keď na otázku súdu prvého stupňa,
čoho sa v konaní domáha, navrhovateľ uviedol, že sa domáha len náhrady skutočnej škody a nedomáha

sa ušlého zisku ani nemajetkovej ujmy. Následne však v odvolaní poukázal, že v konaní sa domáha
náhrady ušlého zisku podľa § 420 a nasl. Obč. zákonníka v spojení s ust. § 442 ods. 1 Obč. zákonníka.
Následne navrhovateľ na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 14.02.2012 uviedol, že jeho nárok
môže byť aj ušlým ziskom, pričom či už ušlý zisk alebo škoda je tá istá kategória. Súd prvého stupňa
preto uzavrel, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania v danom prípade domáha náhrady škody

resp. ušlého zisku avšak i v konaniach o náhradu škody, ale i v konaniach o náhradu ušlého zisku je
vždy potrebné okrem iného preukázať ďalšie základné predpoklady, a to vznik škody a ušlého zisku,
ktoré navrhovateľ v konaní nepreukázal.Škodu je možné definovať ako peniazmi vyjadriteľnú ujmu na majetku poškodeného, ktorú možno
vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi, ide o ujmu ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
je vyjadriteľná peniazmi, pričom môže sa prejavovať ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočnou

škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu.

Za inú škodu (ušlý zisk) možno považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať. Správne súd

prvéhostupňakonštatoval,ženavrhovateľvkonanínepreukázalanivznikškodyaniušléhozisku,keďna
základe nesprávneho úradného postupu exekútora a ani súdu nedošlo k zmenšeniu majetkového stavu
navrhovateľaoprotistavupredškodnouudalosťouanikzmareniumajetkovéhoprospechunavrhovateľa.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že navrhovateľ
nepreukázal ani vznik škody ani ušlého zisku, ku ktorým malo dôjsť nesprávnym právnym postupom,
a to v žalovanej výške, pričom odvolací súd zhodne s vyjadrením odporcu má za to, že nemôže

v danom prípade byť cena dohodnutá za predaj obchodného podielu škodou a ani ušlým ziskom,
keď priznanie žalovanej sumy vo výške dohodnutej ceny za predaj obchodného podielu by skutočne
znamenal na strane navrhovateľa bezdôvodné obohatenie a nie škodu resp. ušlý zisk. Správne preto
súd prvého stupňa rozhodol, keď návrh navrhovateľa zamietol, keď v danom prípade nebola preukázaná
ďalšia podmienka priznania nároku, a to škoda a následne ani príčinná súvislosť medzi prípadnou

škodou, resp. ušlým ziskom a nesprávnym úradným postupom či už exekútora alebo súdu. Navyše po
doplnení dokazovania správne súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že existuje pochybnosť o
reálnej možnosti predať obchodný podiel navrhovateľa v spoločnosti Venus Project Slovakia, s.r.o., keď
navrhovateľ dňa 07.12.2004 uzavrel ďalšiu zmluvu o budúcej zmluve o Prevode obchodného podielu so
spoločnosťou Vakov, s.r.o. čo v priebehu prvostupňového konania navrhovateľ vysvetliť nevedel.

Ďalšie námietky navrhovateľa v odvolacom návrhu, že súd prvého stupňa opätovne svojim rozhodnutím
pochybil považoval za nedôvodné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí pod sp.zn. II ÚS 373/08 poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR ako aj na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, v zmysle ktorých účastník súdneho konania má právo na také odôvodnenie
súdnerozhodnutia,vktoromsasúdjasnýmprávnekorektnýmazrozumiteľnýmspôsobomvysporiadaso
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné. Súčasne však Ústavný súd konštatoval, že toto právo neznamená, že ak nebolo
rozhodnuté podľa predstáv navrhovateľa ako účastníka konania, že tým by malo dôjsť k porušeniu jeho

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci avšak trovy odvolacieho
konania si neuplatňoval preto odvolací súd rozhodol tak, že úspešnému odporcovi sa náhrada trov

odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.