Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/584/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111224404
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111224404.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U.. R. U., V. G. X, V., zast. advokátskou kanceláriou
LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava proti odporcovi: LLP Slovakia s. r. o., Galvaniho 7/
B, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI s.r.o., Vajanského nábrežie 5, Bratislava, o
náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.
septembra 2015, č. k. 9C/125/2011-89, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. septembra 2015, č. k.
9C/125/2011-89, v napadnutej časti m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu
trovprvostupňovéhokonaniapozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniavovýške1.944,47eurkrukám
právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia vo výške 47,49 eur k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na náhradu mzdy a
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.327,87 eur na účet
jeho právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom
doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.02.2007 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru uzatvoreného dňa 01.06.2005 medzi navrhovateľom a odporcom, a to na základe výpovede
zo dňa 31.01.2007, doručenej navrhovateľovi dňa 02.02.2007. Podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 24.05.2011 navrhovateľ navrhol rozšírenie petitu o nárok na náhradu mzdy od 14.03.2007

do právoplatnosti rozsudku. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 9C/53/2007 a rozsudkom zo dňa
08.02.2011, č. k. 9C/53/2007-130, v spojení z rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 04.04.2012, č. k.
2Co/474/2011-209, súd prvého stupňa určil neplatnosť predmetného skončenia pracovného pomeru.
Na pojednávaní konanom dňa 28.06.2011 zároveň súd prvého stupňa vylúčil návrh navrhovateľa
v časti náhrady mzdy na samostatné konanie, ktoré bolo na základe návrhu odporcu zo dňa
18.08.2014 napadnutým uznesením zastavené. Súd prvého stupňa totiž zo spisu Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. 10Cpr/2/2011 zistil, že ide o konanie o návrhu pôvodného navrhovateľa U.. R.
U. proti odporcovi LLP Slovakia s.r.o., o náhradu mzdy vo výške 87.078,86 eur s príslušenstvom
z neplatne skončeného pracovného pomeru vzniknutého dňa 01.06.2005 medzi navrhovateľom ako
zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom, a to výpoveďou doručenou navrhovateľovi dňa
02.02.2007. Návrh bol Okresnému súdu Bratislava II doručený dňa 23.03.2011. Uznesením zo dňa
24.02.2012, č. k. 10Cpr/2/2011-80, Okresný súd Bratislava II uvedené konanie zastavil z dôvodu skôr

prebiehajúceho totožného konania na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9C/125/2011 (t. j. konanie v
posudzovanej veci), predtým sp. zn. 9C/53/2007. Odvolací súd však na odvolanie navrhovateľa totouznesenie o zastavení konania zrušil uznesením zo dňa 31.05.2012, č. k. 6CoPr/1/2012-96 a vec vrátil
na ďalšie konanie za účelom ustálenia, ktoré z konaní prebiehajúcich na Okresnom súde Bratislava I a
Okresnom súde Bratislava II začalo skôr. Následne Okresný súd Bratislava II v konaní o náhradu mzdy

pokračoval a konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha
skôr začaté konanie pod sp. zn. 10Cpr/2/2011 o nároku navrhovateľa na náhradu mzdy z neplatne
skončeného pracovného pomeru, kde bol návrh vo veci súdu doručený dňa 23.03.2011. V konaní pred

súdom prvého stupňa si navrhovateľ rovnaký nárok na náhradu mzdy z toho istého neplatne skončeného
pracovného pomeru uplatnil dňa 24.05.2011. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, ide o prekážku
skôr začatého súdneho konania - litispendencie, ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné súdne
konanie v tej istej veci. Z týchto dôvodov a s poukazom na ust. § 79 ods. 1, § 83, § 103 a § 104 ods.
1 prvá veta O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Vzhľadom
na skutočnosť, že konanie bolo zastavené pre skôr začaté a prebiehajúce konanie iniciované
navrhovateľom na Okresnom súde Bratislava II, a teda dôvodom zastavenia konania nebolo správanie
odporcu, súd prvého stupňa mal za to, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ a je povinný nahradiť
trovy konania odporcovi. Odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2.327,87 eur pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia za
639,01 eur + režijný paušál 7,41 eur; písomné podanie zo dňa 03.06.2011 za 639,01 eur + režijný paušál
7,41 eur a podanie návrhu na zastavenie konania zo dňa 15.08.2014 za 639,01 eur + režijný paušál 8,04
eur, t. j. spolu 1.939,89 eur a po pripočítaní DPH celkom 2.327,87 eur. Pri výpočte základnej sadzby
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd prvého stupňa vychádzal zo sumy 109.040,44 eur

s prísl., ktorú si navrhovateľ v konaní uplatňoval titulom náhrady mzdy. Odporcovi nepriznal uplatnenú
náhradu odmeny za úkon právnej služby vyjadrenie zo dňa 10.03.2015 k vyjadreniu navrhovateľa,
pretože odporca žiadnym spôsobom nepreukázal účelnosť tohto úkonu ako ani samotný úkon a na
podanie takéhoto vyjadrenia nebol ani vyzvaný súdom prvého stupňa.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a napadol ním výrok o náhrade trov konania.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a rozhodol, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Zastával názor, že súd prvého stupňa
mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vysloviť, že
žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože v komentári sa pri tomto

ustanovení exemplifikatívne uvádzajú prípady zastavenia konania vrátane § 104 O.s.p., podľa ktorého
súd prvého stupňa zastavil konanie v prejednávanej veci. Pre prípad, že by sa odvolací súd s touto
argumentáciou nestotožnil, navrhovateľ namietal priznanie náhrady trov právneho zastúpenia odporcovi
za tri úkony právnej služby. Konkrétne vo vzťahu k úkonu prevzatie a príprava právneho zastúpenia
navrhovateľ uviedol, že pokiaľ advokát vystupoval ako právny zástupca odporcu v konaní o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru (čo mal potvrdiť aj samotný odporca), v rámci ktorého si
navrhovateľ uplatnil mzdový nárok vylúčený na samostatné konanie, nemá právo na odmenu za tento
úkon právnej služby v rámci konania o vylúčenom nároku na náhradu mzdy. Pokiaľ ide o písomné
podanievovecisamej-vyjadrenieknávrhunazmenupetituzodňa03.06.2011,ktorýmodporcanamietal
oprávnenosť navrhovateľom uplatneného mzdového nároku v rámci konania o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru vedeného pod sp. zn. 9C/53/2007, navrhovateľ mal za to, že nakoľko
predmetné vyjadrenie odporca založil pred vylúčením mzdového nároku navrhovateľa na samostatné
konanie, ide o vyjadrenie predložené v rámci konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a neexistuje dôvod pre uplatňovanie tohto úkonu právnej služby v rámci konania o vylúčenom
nároku na náhradu mzdy. Napokon navrhovateľ namietal aj priznanie náhrady trov právneho zastúpenia

odporcovi za návrh na zastavenie konania z dôvodu prekážky litispendencie zo dňa 15.08.2014, ktorý
považoval za procesný návrh a nie za písomné podanie vo veci samej, ako to posúdil súd prvého stupňa.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdil. Mal za to, že zastavenie konania zapríčinil navrhovateľ tým, že si na

súde prvého stupňa uplatnil nárok, ktorého sa domáhal už skôr žalobou podanou na Okresnom súde
Bratislava II. Súd prvého stupňa preto správne aplikoval § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré predstavuje výnimku
zo všeobecného pravidla upraveného v § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Odporca nesúhlasil ani s odvolacími
námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa jednotlivých úkonov právnej služby, za ktoré mu súd prvéhostupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Poznamenal, že právny zástupca zastupoval odporcu
na základe plnej moci udelenej primárne na zastupovanie v konaní o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Rozsah plnomocenstva však nebol obmedzený len na vtedy prebiehajúce konanie,

ale odporca ním splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie v situáciách, ktoré by mohli
vzniknúť v súvislosti s prípadnou neplatnosťou skončenia pracovného pomeru aj v budúcnosti. Keďže
navrhovateľ si krátko pred skončením konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
uplatnil nárok na náhradu mzdy, pričom išlo o nový nárok, ktorý súd prvého stupňa vylúčil na samostatné
konanie, takto podaný návrh možno podľa odporcu považovať za novú žalobu. Právny zástupca odporcu

sa teda mohol začať pripravovať na jeho zastupovanie vo veci náhrady mzdy, dohodnúť si spoločný
postup s klientom a oboznámiť sa s dôvodmi a s rozsahom uplatneného nároku na náhradu mzdy až po
podaní návrhu, hoci plnou mocou na zastupovanie disponoval už skôr. Odporca trval aj na oprávnenosti
priznania náhrady trov právneho zastúpenia za písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu,
pretože ide o bezprostrednú reakciu na návrh a obranu odporcu v konaní. Za irelevantnú považoval
skutočnosť,žekpodanémunávrhunavrhovateľasavyjadrilpredvylúčenímvecinasamostatnékonanie.

Dodal, že v čase podania predmetného vyjadrenia ešte nemal vedomosť o podaní na Okresnom súde
Bratislava II a existencii prekážky litispendencie, preto jeho vyjadrenie bolo účelné a v rámci procesnej
obrany nevyhnutné. K písomnému podaniu vo veci samej - návrhu na zastavenie konania odporca
uviedol, že súd prvého stupňa mohol konanie zastaviť až po tom, čo sa na základe tohto jeho podania
dozvedel o existencii prekážky litispendencie. Navrhovateľ mohol tomuto úkonu predísť a sám navrhnúť

zastavenie konania, čo však neurobil a odporcovi v súvislosti s podaním vznikli náklady na právne
zastúpenie. Podľa názoru odporcu sa teda jedná o účelný úkon právnej služby týkajúci sa veci samej.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu,

prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou
výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Druhou výnimkou je prípad, ak sa pre správanie odporcu vzal
späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vtedy je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2

druhá veta O.s.p.). Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. teda vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.

Keďže ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je všeobecnou, subsidiárnou úpravou k ust. § 146 ods. 2
O.s.p., jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípade, ak nejde o zavinenie zastavenia konania jedným

z účastníkov konania podľa § 146 ods. 2 prvej alebo druhej vety O.s.p.. Súd sa preto pri rozhodovaní
o trovách konania v prípade zastavenia konania z akéhokoľvek dôvodu (napr. z dôvodu späťvzatia
návrhu na začatie konania, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí najprv zaoberať otázkou,
či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napríklad v
tom, že účastník podal návrh na začatie konania vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo

o ktorej už prebieha iné konanie, že návrh podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom
konania, že vzal návrh späť a pod. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska
(podľa procesného výsledku) a nie podľa hmotného práva. Ak zastavenie konania bolo účastníkom
zavinené, súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu
trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Iba v prípade, ak

zavinenie zastavenia konania nemožno pričítať žiadnemu z účastníkov, súd rozhodne o trovách konania
v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..Uvedeným sa v prejednávanej veci správne riadil aj súd prvého stupňa, pri rozhodovaní o trovách
konania správne vychádzal z ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a odvolacie námietky navrhovateľa sú
v tomto smere nedôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že zastavenie

konania v danej veci zavinil navrhovateľ, keďže podal dva návrhy na začatie konania, v ktorých si
uplatnil totožné nároky, pričom skôr začaté konanie predstavovalo prekážku litispendencie pre neskoršie
konanie, a teda bolo dôvodom pre zastavenie neskoršieho konania. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť,
že nárok navrhovateľa v posudzovanej veci vylúčil na samostatné konanie súd prvého stupňa z konania
vedeného pod sp. zn. 9C/53/2007 o neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu,

keďže o nárok na náhradu mzdy navrhovateľ svoj návrh rozšíril až podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 24.05.2011, t. j. v čase kedy už na Okresnom súde Bratislava II prebiehalo konanie sp. zn.
10Cpr/2/2011 o tom istom nároku navrhovateľa na náhradu mzdy z uvedeného neplatného skončenia
pracovného pomeru u odporcu.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa jednotlivých úkonov

právnej služby, za ktoré súd prvého stupňa priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne priznal odporcovi náhradu trov právneho
zastúpenia za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k zmene návrhu,
nakoľko išlo o účelne vynaložené trovy konania. Pokiaľ ide o prevzatie a prípravu zastúpenia, odvolací
súdpoznamenáva,žeodporcovinemožnozatentoúkonprávnejslužbynepriznaťnáhradutrovprávneho

zastúpenia len z toho dôvodu, že právny zástupca ho zastupoval aj v konaní o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, v rámci ktorého si navrhovateľ uplatnil mzdový nárok vylúčený na
samostatné konanie. Odvolaciu argumentáciu navrhovateľa preto nepovažoval za opodstatnenú.
Odvolací súd poznamenáva, že nárok na náhradu mzdy a nárok na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru predstavujú dva nároky, ktoré nemusia byť uplatňované v rámci jedného konania

a ak právny zástupca zastupuje účastníka v konaní o obidvoch týchto nárokoch, patrí mu zároveň vo
vzťahu k obidvom aj odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia, resp. ak by boli uplatňované v rámci
jedného konania (alebo ak by nárok na náhradu mzdy nebol vylúčený na samostatné konanie) išlo
by o spojenie dvoch vecí a mal by nárok na zvýšenie základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2
vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Rovnako neopodstatnené sú aj odvolacie námietky navrhovateľa vo vzťahu

k úkonu právnej služby - vyjadrenie k zmene návrhu zo dňa 03.06.2011. Ide totiž o podanie vo veci
samej, ktoré sa týka nároku na náhradu mzdy uplatneného navrhovateľom a vylúčeného súdom prvého
stupňa na samostatné konanie, bez ohľadu na to, že bolo podané ešte v čase pred jeho vylúčením.
Odporca sa týmto podaním na základe výzvy súdu prvého stupňa na pojednávaní konanom vo veci sp.
zn. 9C/53/2007 dňa 24.05.2011 (ako to vyplýva z pripojeného spisu sp. zn. 9C/53/2007) vyjadroval k

návrhu navrhovateľa na zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 24.05.2011 podaného ešte v konaní
sp. zn. 9C/53/2007 (ktorým rozšíril svoj návrh o nárok na náhradu mzdy), avšak následne vylúčeného
na samostatné konania, čím sa stal samostatným návrhom na začatie konania. Zároveň odporca vo
svojom podaní zaujal stanovisko aj k opodstatnenosti nároku navrhovateľa na náhradu mzdy, a teda
jeho podanie možno považovať za podanie vo veci samej, ktoré sa vzťahuje k nároku navrhovateľa na

náhradu mzdy a nie k jeho nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Správnosť
výpočtov náhrady trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby odvolací súd nepreskúmaval,
nakoľko to navrhovateľ vo svojom odvolaní nenamietal.

Za dôvodné považoval odvolací súd jedine odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa úkonu právnej

služby - návrh na zastavenie konania zo dňa 15.08.2014. Odvolací súd má zhodne s navrhovateľom
za to, že v prípade tohto úkon nejde o písomné podanie vo veci samej, ale iba o procesný návrh na
zastavenie konania z dôvodu existencie prekážky litispendencie. Odporca sa v tomto podaní nevyjadruje
k veci samej, len navrhuje zastavenie konania pre existenciu neodstrániteľného nedostatku procesnej
podmienky konania. Za toto podanie preto odporcovi v zmysle § 13a ods. 2 písm. a/ v spojení s ods.

5 vyhl. č. 655/2004 Z. z. patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny, t. j. 1 zo 639,01 eur = 319,51 eur a po pripočítaní režijného paušálu 8,04 eur v
sume 327,55 eur. Spolu za všetky úkony právnej služby tak náhrada trov právneho zastúpenia odporcu
predstavuje 1.620,39 eur (639,01 eur + režijný paušál 7,41 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia,
639,01 eur + režijný paušál 7,41 eur za vyjadrenie k zmene návrhu z 3.6.2011 a 319,51 eur + režijný

paušál 8,04 eur za návrh na zastavenie konania z 15.8.2014), ktorú je potrebné ešte zvýšiť o 20 % DPH
(20 % z 1.620,39 eur = 324,08 eur) na sumu 1.944,47 eur.Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov
konania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov
prvostupňového konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 1.944,47 eur.

Výrok napadnutého uznesenia, ktorými súd prvého stupňa zastavil konanie, nebol napadnutý odvolaním
a nadobudol právoplatnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods.

2 O.s.p. Navrhovateľ v odvolaní namietal priznanie náhrady trov právneho zastúpenia prvostupňového
konania odporcovi vo výške 2.327,87 eur. Táto suma teda bola predmetom odvolacieho konania.
Odvolací súd priznal odporcovi v tomto uznesení náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového
konania vo výške 1.944,47 eur, t. j. o 383,40 eur menej než mu priznal súd prvého stupňa. Navrhovateľ
teda mal v odvolacom konaní úspech v rozsahu 16,47 % (v sume 383,40 eur) a odporca v rozsahu
83,53 % (v sume 1.944,47 eur). V zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak odporcovi vzniklo právo na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 67 % (83,53 % - 16,47 % = 67,06 %). Právny zástupca odporcu
v odvolacom konaní vykonal jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa
11.12.2015, za ktorý mu v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/, v spojení s § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
v platnom znení patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom tarifnou hodnotou je
suma 2.327,87 eur, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Odmena právneho zástupcu odporcu

tak predstavuje 1 zo 101,25 eur = 50,63 eur a po pripočítaní režijného paušálu 8,39 eur sumu 59,02 eur.
Keďže právny zástupca odporcu je platcom DPH, jeho odmenu bolo potrebné zvýšiť aj o 20 % DPH (t.
j. o 11,80 eur) na sumu 70,82 eur. Pomerná náhrada trov právneho zastúpenia odporcu v odvolacom
konaní tak predstavuje 67,06 % zo 70,82 eur, t. j. 47,49 eur.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.