Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237586
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110237586.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa N.S.L.E.B. - Consulting, s.r.o., Radlinského 2,
Bratislava, IČO: 47 235 179, práv. zast. FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti
odporcovi 1/ Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603
147, práv. zast. advokátom Mgr. Juraj Švec, Bajkalská 2/a, Bratislava a odporcovi 2/ Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o náhradu škody

vo výške 4.989.499,03 EUR s príslušenstvom a odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/192/2010-479 zo dňa 19.3.2014 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/192/2010-479
zo dňa 19.3.2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť
odporcovi 1/ trovy právneho zastúpenia v sume 24.993,28 EUR k rukám právneho zástupcu odporcu 1/ a
odporcovi 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že k zastaveniu
konania došlo jednoznačne z dôvodov na strane navrhovateľa, ktorý nezaplatil vyrubený súdny poplatok

za podaný návrh. Nakoľko navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, nárok na náhradu trov
konania vznikol odporcom. Odporca 2/ si náhradu trov konania neuplatnil a preto súd rozhodol, že tento
účastník nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca 1/ rade si podaním doručeným súdu dňa 10.03.2014 vyčíslil trovy konania na sumu 74.980,28
EUR za 6 úkonov právnej služby. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania odporcu 1/ podľa ust.

§ 146 ods. 2 O.s.p. a priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania pozostávajúcich z 2
úkonov právnej služby a to za prípravu a prevzatie zastúpenia zo dňa 10.5.2011 a vyjadrenie k návrhu
zo dňa 7.7.2011 v zmysle ust. § 10 ods.1, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. b) a nasl. vyhl.č.655/2004
Z.z v súhrnnej sume 24.993,28 EUR zvyšok uplatnených trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa
odporcovi 1/ nepriznal, nakoľko ich nepovažoval za účelné bránenie práva.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa sa riadne a včas odvolal navrhovateľ, ktorý odvolaciemu súdu
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil a odňal mu tak možnosť konať pred súdom. Uviedol, že súd prvého stupňa
nepripustil doplnenie návrhu zo dňa 19.4.2011, z ktorého však vyplývalo, že návrh navrhovateľa okrem
iného vyplýva aj zo zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov. Poukázal na to, že konanie podľa zákona 514/2003 Z.z. by malo

byť podľa § 4 ods.1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch účinného do 30.9.2012 od súdneho poplatku
oslobodené. S poukazom na túto skutočnosť navrhovateľ vyslovil názor, že súd prvého stupňa nemalza podaný návrh súdny poplatok vyrubiť a následne nemal konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku
zastaviť. Ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil podľa
ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. tú skutočnosť, že odporca 1/ zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním

a má aj vlastný právny útvar a preto právne zastúpenie odporcu 1/ advokátom nemožno považovať za
účelne vynaložené trovy konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podľa
ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že

odvolanie odporcu 1/ nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je
správne po vecnej ako i právnej stránke a plne sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. K odvolaniu
navrhovateľa odvolací súd uvádza, že sa nie je možné stotožniť s jeho tvrdením, že mu súd prvého
stupňa odňal právo na prístup k súdu tým, že zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že súd prvého stupňa vyhodnotil rozšírenie návrhu ako
podstatnú zmenu právnej kvalifikácie a s poukazom na rozdielnosť titulu uplatnených nárokov zamietol
návrh na rozšírenie návrhu nemožno chápať ako úkon súdu smerujúci k odňatiu práva konať pred súdom
ako sa nesprávne domnieval navrhovateľ, nakoľko nepripustením zmeny návrhu súd prvého stupňa
sledoval hospodárnosť a efektívnosť konania. Navrhovateľ svoj návrh zo dňa 13.9.2010 odôvodnil tým,

že mu vznikla reálna škoda vyplývajúca z ustanovení Obchodného zákonníka, tento nárok navrhovateľa
nie je možné stotožniť s nárokom uplatneným podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a preto aj podlieha
poplatkovejpovinnostiakosprávnesúdprvéhostupňavyhodnotil.Ďalejnavrhovateľvodvolanínamietal,
že priznanie trov právneho zastúpenia odporcovi 1/ nebolo účelné vzhľadom na personálny aparát
odporcu1/. K uvedenej námietke odvolací súd dodáva, že vzhľadom na ústavne zaručené právo na

právnu pomoc nie je možné vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by z hľadiska právneho zastúpenia mala
odlišné postavenie, nakoľko by tak z hľadiska ostatných účastníkov dochádzalo k diskriminácii. Podľa
ustálenej judikatúry dovolacieho súdu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015,
sp. zn. 4MCdo/16/2014 nie je možné účastníka sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada
nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Dôvody

rozhodnutia účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho
právneho vzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii
na danú problematiku a podobne. V prípade nároku uplatneného navrhovateľom odvolací súd navyše
zastáva názor, že problematika sa netýka bežného chodu odporcu 1/, jeho bežnej agendy s opakujúcou
sa problematikou, ale predmetom konania je právo na náhradu škody, v prípade ktorom ide či už po

právnej ako aj dôkaznej stránke obtiažnu problematiku a nie o obvyklý bežný nárok a preto v žiadnom
prípade nie je možné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že právne zastúpenie odporcu 1/ nie je účelným
vynaložením trov konania.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods.1

O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 153 ods. 2 O.s.p.
a formálne úspešnému odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto
konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.