Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/207/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913215932
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913215932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: F. E., H.. XX.XX.XXXX, C.

C. XXXX/X, XXX XX R. proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19.1.2012 č. 3C/1328/2012 z dôvodov
podľa § 40 ods. 1 písm j.) zákona č. 244/2002.

II. Súd odkladá vykonateľnosť rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012 č. 3C/1328/2012 do
právoplatného ukončenia veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/207/2013.

III. Žalovaný je povinný uhradiť súdu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok z návrhu na
začatie konania v sume 331,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012 číslo
3C/1328/2012. Zároveň žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku do
právoplatnosti ukončenia konania sp. zn. 12C/207/2013. Návrh odôvodnil tým, že rozhodcovský súd
nedostatočne preskúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky a pretože rozhodcovská doložka je vo
svojich dôsledkoch podľa žalobcu hrubo nemorálna a spôsobuje, že o právach a právom chránených

záujmoch osôb rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou
inštitúciou. V návrhu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31.05.2011 č. k. 20CoE
24/2011v ktorom sa uvádza, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm r) Občianskeho zákonníka nie je len o
možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom ale aj o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa
nenúti podrobiť sa arbitráži. Ďalej v návrhu uviedol, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže súd aj bez návrhu
sám mal vyhlásiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť. Tvrdil, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným t.j. 30.10.2007 nebolo súčasťou Občianskeho zákonníka ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r),
pretože toto sa stalo účinným až od 01.01.2008. Dohodu o rozhodcovskej doložke podľa žalovaného
účastníci dohodli 30.10.2007 a jej neprimeranosť ako zmluvnej podmienky nemožno hodnotiť s
ohľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že
podľa zmluvného dojednania žalobca mohol v lehote 30 dní po uzavretí zmluvy a teda aj dohody

o rozhodcovskej doložke odmietnuť túto rozhodcovskú doložku. Podľa žalovaného rozhodcovská
doložka tak ako je uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach nespôsobuje žiadnu nerovnováhu,
pretože nepriznáva jednej strane viac práv ako druhej. Zároveň uviedol, že došlo k individuálnemudojednaniu rozhodcovskej doložky na základe ktorej v prípade sporov je výlučne príslušným na konanie
rozhodcovský súd.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:

Žalovaný podal dňa 4.01.2012 proti žalobcovi návrh na začatie konania o zaplatenie 41,16 Eur ako aj
trovy konania v sume 276,00 Eur na Arbitrážnom súde v Košiciach. Arbitrážny súd v Košiciach ako
rozhodcovský súd bez nariadenia pojednávania dňa 19.012.2012 rozhodol rozhodcovským rozsudkom

č. 3C/1328/2012 o návrhu žalovaného tak, že uložil žalobcovi povinnosť uhradiť pre žalovaného sumu
41,16 Eur a trovy konania 276,00 Eur. Rozhodol tak o nároku žalovaného na zaplatenie nákladov
poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia. Z návrhu na začatie rozhodcovského konania súd
zistil, že malo ísť o nárok, ktorý uplatnil žalovaný v rozhodcovskom konaní z poistnej zmluvy, ktorú
uzavreli žalobca ako poistník a žalovaný ako poistiteľ dňa 30.10.2007 pod číslom XXXXXXXXXX.
Predmetom poistnej zmluvy bolo životné poistenie. Medzi účastníkmi boli dohodnuté ako súčasť zmluvy

aj Všeobecné poistné podmienky obsah, ktorý potvrdil žalobca vlastnoručným podpisom.

Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné zmluvné dojednania vyššie uvedenej
poistnej zmluvy. V bode 2. osobitných zmluvných dojednaní sa uvádza, že poistník a poisťovňa vyjadrujú
spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatnú vôľu a v prípade vzniku akéhokoľvek sporu

medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto Všeobecných poistných podmienok. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj osobitné zmluvné dojednanie je
opatrené podpisom žalobcu ako aj osoby konajúcej za žalovaného.

Podľa § 40 ods. 1 písm j ) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
súdu, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzne právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnou alebo inom
právnou vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je
neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá používa služby pre osobnú potrebu.

Podľa § 2 ods. b) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa § 2 písm i ) zákona č. 250/2007 Z. z., sa na účely tohto zákona rozumie službou akákoľvek činnosť
alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne, s výnimkou činnosti upravených osobitnými

predpismi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 4 písm r ) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa ( neprimeraná podmienka ).
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zrušil vyššie uvedený
rozhodcovský rozsudok potom čo zistil, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi účastníkmi dňa
30.10.2007 spočívajúca v tom, že o nárokoch žalobcu vyplývajúcich z vyššie uvedenej poistnej zmluvy

môže výlučne rozhodovať iba rozhodcovský súd je neplatná lebo odporuje zákonu. Takto formulovaný
text rozhodcovskej doložky z 30.10.2007 nie je medzi účastníkmi sporný. Vzhľadom na ustanovenie
§ 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007 dohoda rozhodcovskej doložky je
neplatná, pretože sa v nej uvádza, že spory s dodávateľom vyplývajúce s poistnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. V prípade

neprijateľných podmienok ide stále o porušenie všeobecne právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
a preto u žalobcu je daný dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm j ) zákona č. 244/2002 Z. z.

Pokiaľ žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že v prípade zmluvy uzavretej medzi účastníkmi

nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu, tak súd sa nestotožňuje s týmto jeho tvrdením, pretože toto jeho
tvrdenie nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní ani v platnej právnej úprave. Rovnako aj ostatné
dôvody uvádzané odporcom v súvislosti s absenciou zákonných dôvodov na strane žalobcu na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemajú pre konečný záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky žiadny právny ani skutkový význam. Súd poznamenáva, že ani v jednom z týchto svojich tvrdení

žalovaný neargumentuje tým, že by obsah rozhodcovskej doložky bol v súlade s ustanovením § 53 ods.
4 písm. r ) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Preukázanie skutočnosti, že obsah rozhodcovskej
doložky rigorózne určuje, že spory medzi účastníkmi sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní,
činí zo zákona takúto dohodu o rozhodcovskej doložke neplatnou.

Argumentácia žalovaného, že k uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke došlo ešte pred účinnosťou
ustanovenia § 53 ods. 4 písm r) Občianskeho zákonníka zodpovedá skutočnosti. V súvislosti s ochranou
práv spotrebiteľa - žalobcu súd konštatuje, že aj pred účinnosťou citovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka bolo povinnosťou žalovaného umožniť žalobcovi v dohode o rozhodcovskej doložke takú
klauzulu, ktorá by nevylučovala uplatnenie nárokov aj na všeobecnom súde.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007 t.j. v čase uzavretia dohody o rozhodcovskej
doložke neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy bolo každé ustanovenie spôsobujúce
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že až pri neskoršej
zmene právnej úpravy sa rozšíril taxatívny príkladný výpočet neprijateľných zmluvných podmienok aj

o podmienku uvedenú v § 53 ods. 4 písm. r) až po uzavretí zmluvy neznamená, že pred účinnosťou
tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka išlo o podmienku prijateľnú. Preto súd v predchádzajúcej
časti odôvodnenia uviedol, že dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatná pre dôvod, ktorý je uvedený
v teraz platnom znení ustanovenia § 53 ods. 4 písm r) Občianskeho zákonníka a to s ohľadom na
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007.

Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, teda
ustanoveniu § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007 ide o absolútnu neplatnosť
dohody o rozhodcovskej doložke. Z uvedeného dôvodu súd určil, že je to dôvod na zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písmj)zákona244/2002,pretožerozhodcovskýsúdporušil

všeobecne záväzný predpis na ochranu spotrebiteľa, ktorým je práve ustanovenie § 53 Občianskeho
zákonníka. Toto vyplýva aj z poznámky pod čiarou ako odkaz č.13 a práve na § 53 Občianskeho
zákonníka.Na návrh žalobcu súd podľa § 40 ods. 2 zákona 244/2002 Z. z. odložil vykonateľnosť vyššie citovaného
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že konanie o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku nie je
právoplatne skončené, a vo veci je rozhodnuté tak, že sa rozhodcovský rozsudok zrušuje.

Súd v tomto smere poukazuje na nález ÚS SR z 24.10.2013 č. I. ÚS 38/2013-50 ktorým rozhodol,
že ústavná sťažnosť odporcu vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrica sp. zn. 16 CoE157/2011 je
nedôvodná. Súdy konštatovali, že rozhodcovská doložka v znení ako ju v zmluvách uvádzal žalovaný
je neplatná resp. neprijateľná.

Žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. zákona č. 71/1992 Zb.,
pretože ako spotrebiteľ sa domáha ochrany svojho práva na súde. Keďže žalovaný nebol v konaní
úspešný, súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.