Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209964
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815209964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému W. Q.N., I.. XX. XX. XXXX, Z. Š., W. XXX,
v konaní o zaplatenie 509,73 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 175,16 Eur, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 100,28 Eur za čas od 26. 01. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 25,49 Eur za čas od 26. 12. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 14,50 Eur za čas
od 26. 11. 2012 do zaplatenia, vo výške 5,75 % zo sumy 3,89 Eur za čas od 26. 02. 2013 do zaplatenia,

v povolených mesačných splátkach po 40,- Eur, so splatnosťou vždy ku koncu kalendárneho mesiaca,
pod stratou výhody splátok, odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 509,73 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18,20 Eur za čas od 26. 11. 2012 do zaplatenia, vo výške

8,75 % ročne zo sumy 40,21 Eur za čas od 26. 12. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy
158,70 Eur za čas od 26. 01. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % zo sumy 43,67 Eur za čas od 26.
02. 2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26. 11. 2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovak Telekom, a. s., so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469 a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah v zmysle
Zákona č. 610/2003 Z.z., predmetom ktorého bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalovaný

sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby. Žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil
sumu 509,73 Eur. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry č. 7211383420 na sumu
18,20 Eur, so splatnosťou 25. 11. 2012, f. č. 7212424328 na sumu 40,21 Eur, so splatnosťou 25. 12.
2012, f. č. 7300040596 na sumu 158,70 Eur, so splatnosťou 25. 01. 2013, f. č. 7301150027 na sumu
43,67 Eur, so splatnosťou 25. 02. 2013 a f. č. 7311635830 na sumu 248,95 Eur so splatnosťou 25. 11.
2013. Keďže žalovaný riadne a včas nesplácal poskytnuté služby žalobcom, dostal sa do omeškania s
plnením peňažného dlhu a žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a. s., Bratislava a postupníkom EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, bola postúpená
pohľadávka voči žalovanému.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými v spise, s písomným
vyjadrením žalovaného, žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

Žalobca trval na podanej žalobe. Uviedol, že súhlasí s pojednávaním a rozhodnutím vo veci v jeho
neprítomnosti.

Žalovaný potvrdil, že si je vedomý určitého záväzku voči žalobcovi. K okolnostiam uzavretia zmluvy
uviedol, že celé to bolo vybavované telefonicky a na základe telefonického dojednania mu doniesol

kuriér modem, ktorý mal slúžiť pre účely zriadenia mobilného internetu. Telefonicky bol oboznámený,
že bude platiť mesačne 10,- Eur. Bolo to v letnom období, v roku ako sú vystavené faktúry. Žalovaný
zaplatil jednu faktúru, ale následne ďalšie faktúry boli vo vyšších sumách, ako mu bolo povedané,
z toho dôvodu zisťoval telefonicky od právneho predchodcu žalobcu dôvod vyšších platieb. Prisľúbili
riešenie, avšak od uvedeného obdobia nedostal žiadnu odpoveď, až žalobu zo súdu. Uviedol, že nemá
žiadne poznatky o tom, aké poplatky a služby sú uvedené vo faktúre, a v takej výške. Práve z toho

dôvodu, že mu nebolo nič vysvetlené, rozhodol sa, že ukončí spoluprácu so žalobcom a prestal aj
žalobcovi platiť. Aj samotný internet bol pomalý, a z toho dôvodu od roku 2013 si zriadil iný internet, ktorý
riadne platí a nemá s nim žiadny problém. Keďže si porovnával výdavky spojené s poskytnutím služieb
prostredníctvom nového dodávateľa internetu a internetu dodávaného právnym predchodcom žalobcu,
utvrdil sa v tom, že skutočne boli tie sumy neprimerané, ktoré žiadal právny predchodca žalobcu. Keď sa

domáhalopakovanevysvetlenia,bolodkázanýnapobočku, prostredníctvomktorejsazriaďovalinternet.
To znamená, že mal odcestovať do Z. a tam vybavovať celú záležitosť. S týmto postupom nesúhlasil, už
aj s poukazom na ďalšie finančné náklady z jeho strany, ktoré nezavinil on. Nemal vedomosti o žiadnych
nehlasových službách, ktoré mal platiť, keďže to bol mobilný internet, ktorý sa zasúval do notebooku.
O žiadnych nehlasových službách nebol informovaný. V prípade, že súd rozhodne o zaplatení určitej

sumy, požiadal žalovaný, aby mu bolo povolené zaplatiť dlh vo výške 40,- Eur mesačne v splátkach,
pretože jednorazovo nie je schopný uhradiť dlžnú sumu.

Žalobca bol vyzvaný súdom, aby sa vyjadril, o aké nehlasové služby a poplatky sa malo vo fakturácii
jednať. Žalobca na uvedenú výzvu súdu uviedol, že naďalej trvá na podanej žalobe, nepredložil však

súdu žiadne doklady, nevysvetlil dôvody pre fakturovanie nehlasových služieb. Nepredložil ani zmluvu
o poskytovaní služby, pretože podľa jeho písomného vyjadrenia zo dňa 15. 02. 2015 nedisponuje s
uvedenou zmluvou. Uviedol, že súhlasí s mesačnými splátkami po 40,- Eur. Vyjadril názor, že žalovaný
neuviedol žiadne skutočnosti, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu.

Vzhľadom k tomu, že zmluva o poskytnutí služieb nebola k dispozícii, žalobcom nebola predložená súdu,
súd vychádzal z pripojených faktúr a z výpovede žalovaného, ktorý potvrdil, že uzavrel zmluvu s právnym
predchodcom žalobcu niekedy v lete 2012. Kópiou zmluvy nedisponoval, keďže bola uzatváraná
telefonicky a s istotou nevedel potvrdiť, či mu bola doručovaná v písomnej forme v čase, kedy mu
doručoval kuriér modem, ktorý mal slúžiť na prevádzkovanie mobilného internetu.

Z pripojených faktúr bolo zistené, že:
- faktúrou č. 7300040596 zo dňa 08. 01. 2013, splatnou dňa 25. 01. 2013, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky, nehlasové služby a iní poplatky a služby, v sume 158,70 Eur, za obdobie od 08. 12.
2012 do 07. 01. 2013. Súčasťou faktúry boli nehlasové služby vo výške 48,6767 Eur, ktoré s pripočítaním

DPH predstavovali výšku 58,42 Eur. Po odpočte nehlasových služieb predstavovala suma na úhradu
100,28 Eur,
- faktúrou č. 7212424328 zo dňa 08. 12. 2012, splatnou dňa 25. 12. 2012, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky, nehlasové služby, v sume 40,21 Eur, za obdobie od 08. 11. 2012 do 07. 12. 2012.
Súčasťou faktúry boli nehlasové služby vo výške 12,2716 Eur, ktoré s pripočítaním DPH predstavovali

výšku 14,72 Eur. Po odpočte nehlasových služieb predstavovala suma na úhradu 25,49 Eur,
- faktúrou č. 7311635830 zo dňa 08. 11. 2013, splatnou 25. 11. 2013, bola žalovanému fakturovaná
zmluvná pokuta na sumu 248,95 Eur, za obdobie od 08. 10. 2013 do 07. 11. 2013,
- faktúrou č. 7301150027 zo dňa 08. 02. 2013, splatnou dňa 25. 02. 2013, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky, nehlasové služby a iné poplatky a služby, v sume 43,67 Eur za obdobie od 08. 01.

2013 do 07. 02. 2013. Súčasťou faktúry boli nehlasové služby vo výške 7,3248 Eur a poplatky a služby
označené ako prerušenie služby-neplatenie vo výške 16,50 Eur. Po pripočítaní DPH k nehlasovým
službám predstavovali výšku 8,78 Eur. Po odpočte nehlasových služieb predstavovala suma na úhradu
34,89 Eur,- faktúrou č. 7211383420 zo dňa 08. 11. 2012, splatnou dňa 25. 11. 2012, boli fakturované žalovanému
mesačné poplatky a nehlasové služby, v sume 18,20 Eur za obdobie od 08. 10. 2012 do 07. 11.2012.
Súčasťou faktúry boli nehlasové služby vo výške 3,0802 Eur, ktoré s pripočítaním DPH predstavovali

výšku 3,70 Eur. Po odpočte nehlasových služieb predstavovala suma na úhradu 14,50 Eur.

Celková fakturovaná suma bez zmluvnej pokuty predstavovala výšku 260,78 Eur.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase

od preukázaného poskytnutia služby /výlučne na základe predložených faktúr/, podnik má právo na
úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa odseku 12 písm. a.), b.) uvedeného ustanovenia, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že určitý záväzkový vzťah vznikol medzi právnym
predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, čo vyplynulo z jeho výpovede.
Nebolo presne zistené, kedy vznikol tento zmluvný vzťah a preto súd vychádzal pri posudzovaní
uplatneného nároku len z predložených faktúr, z ktorých mohol čerpať určité informácie. Žalovaný však

vo svojej výpovedi spochybnil nárok na nehlasové služby, pretože nemal vedomosti, o aké nehlasové
služby sa malo jednať a v súvislosti s jeho tvrdením, ešte komunikoval aj s právnym predchodcom
žalobcu. Na doriešenie veci bol odkázaný na osobný kontakt s pobočkou na právneho predchodcu
žalobcu v Z., pretože s touto pobočkou uzatváral zmluvu. Ani žalobca, ani žalovaný nepredložili súdu
písomnú zmluvu, nie je možné nájsť žiadny odkaz na existenciu zmluvy a jediná identifikácia existencie

zmluvného vzťahu vyplýva len z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014, kde
je žalovaný zavedený údajne v starom systéme pod ref. č. 192339179, ktoré sa súčasne vyskytuje aj
na jednotlivých faktúrach. Keďže žalobca ani na výslovnú výzvu súdu nevysvetlil, z akých dôvodov boli
fakturované nehlasové služby a nebolo možné zistiť ani podmienky, za akých sa mali takéto nehlasové
služby spoplatniť, súd dospel k záveru, že v tomto prípade budú priznané len mesačné poplatky a iné

poplatky a služby, ktoré boli z faktúry zrejmé a neboli spochybnené ani žalovaným. Za daného stavu teda
súd považoval za dôvodné výlučne zaplatenie sumy v prípade f. č. 7300040596 vo výške 100,28 Eur, v
prípade f. č. 7212424328 vo výške 25,49 Eur, v prípade f. č. 7301150027 vo výške 34,89 Eur a v prípade
f.č. 7211383420 vo výške 14,50 Eur. Spolu súd priznal sumu 175,16 Eur, ktorú považuje za dôvodnú.
V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 43 ods. 12 písm. b.) Zákona č. 351/2011 Z. z., bol povinný

žalovaný vykonávať úhrady za poskytované služby žalobcom. V dôsledku porušenia povinnosti, vzniklo
žalobcovi právo na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy, ako aj právo na zaplatenie úroku z omeškania,
pretože žalovaný nezaplatil za poskytnuté služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Výška úroku k uvedeným dňom omeškania, 26.11.2012, 26. 12. 2012 a 26. 01. 2013, sa riadila ust.

§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995
Z. z., v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dnu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výška úroku z omeškania ku dňu 26. 02. 2013 sa riadila podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 20/2013
Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty

splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade f. č. 7211383420 bol prvým dňom omeškania deň 26. 11. 2012,
v prípade f. č. 7212424328 bol prvým dňom omeškania 26. 12. 2012 a v prípade f. č. 7300040596 bol
prvým dňom omeškania deň 26. 01. 2013. K uvedeným dňom výška úroku z omeškania predstavovala
8,75 % ročne (základná úroková sadzba predstavovala 0,75 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov).V prípade f. č. 7301150027 prvým dňom omeškania bol deň 26. 02. 2013 . K uvedenému dňu výška
úroku predstavovala 5,75 % ročne (základná úroková sadzba predstavovala 0,75 %, s pripočítaním 5
percentuálnych bodov).

Súd vyhovel žalobe do výšky istiny 175,16 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania z jednotlivých
priznaných súm, preto v tejto časti považuje za dôvodnú žalobu.

Súčasťou uplatneného nároku žalobcu bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

248,95 Eur.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah, v zmysle platných predpisov Zákona o
ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (ďalej len „OZ“), účinného v čase od preukázaného

poskytnutia služby /výlučne na základe predložených faktúr/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa ust.§ 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 4 písm. a.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej
podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,

bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly
(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú
pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Žalobca tvrdil, že zmluvná pokuta bola súčasťou záväzkového vzťahu, čo však v konaní nebolo vôbec
preukázané. Za týchto okolností súd konštatuje, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo vykonané v
súlade s ust. § 544 ods. 2 OZ, pretože absentuje písomné dojednanie o zmluvnej pokute, čo má za
následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle ust. § 40 ods. 1 OZ.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bol dôvodný do výšky
priznanej istiny a priznaného úroku z omeškania z jednotlivých omeškaných priznaných súm a vo
zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol, z vyššie uvedených dôvodov.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade v konaní bol úspešný žalobca do výšky 34 %, žalovaný do výšky 66 %, tzn. že
konečný úspech vo veci mal žalovaný vo výške 32 %, ktorému nevznikli žiadne trovy konania, z toho
dôvodu súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.