Decision was made at the court Okresný súd Zvolen
Judgement was issued by Mgr. Dalibor Miľan
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/363/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214229
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715214229.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľky W.
P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I.Z. X, V., zam. T. O., O. ako chyžná, občianky SR, proti odporcovi
W. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. J.S., B. X, W., občanovi SR, o návrhu na zrušenie vyživovacej
povinnosti, takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e navrhovateľke W. P., nar. XX. XX. XXXX vyživovaciu povinnosť voči odporcovi
W. E., nar. XX. XX. XXXX a to ku dňu 01. 10. 2015.
Súd n e p r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa svojim písomným podaním domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojmu
synovi W. E., nar. XX. XX. XXXX, hoci vo svojom pôvodnom písomnom podaní zo dňa 05. 10. 2015
uviedla dátum otca odporcu s totožným krstným menom aj priezviskom. Uvedené písacie pochybenie
odstránila písomným podaním zo dňa 03. 12. 2015, kedy už správne označila odporcu.
Súd na základe skutočností obsiahnutých v písomnom odôvodnení podaného návrhu zo dňa 05. 10.
2015, ako aj doplneného návrhu zo dňa 03. 12. 2015, na základe listinných dôkazov a to spisu
Okresného súdu Zvolen 5P/119/2013, rozsudku 5P/519/2010 zo dňa 09. 05. 2011, rozsudku Okresného
súdu Zvolen 5P/119/2013, výsluchom svedka W. E. - otca dieťaťa a ďalších dôkazov, zistil tento skutkový
stav:
RozsudkomOkresnéhosúduZvolen5P/519/2010zodňa09.05.2011súd rozhodoltak,žemaloletédeti
W. E., nar. XX. XX. XXXX a W. E.Ú., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca maloletých
detí a navrhovateľku zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu sumou 30 % zo sumy životného
minima pre maloleté nezaopatrené dieťa a to na každé z detí zvlášť počnúc dňom 01. 05. 2011. Výživné
bolo splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca.
Dňa 26. 08. 2013 ten istý súd v konaní 5P/119/2013 zmenil pôvodné rozhodnutie v časti o výživnom
tak, že zvýšil výživné na obe maloleté deti z pôvodnej sumy na čiastku 32,- Eur mesačne na každé dieťa
zvlášť. Po podaní odvolania otcom maloletých detí, odvolací súd zmenil rozsudok súdu nižšieho stupňa
tak, že určil vyživovaciu povinnosť v sume po 40,- Eur na každé maloleté dieťa osobitne.
Navrhovateľka uviedla, že obe deti dosiahli plnoletosť, pričom od otca detí má informácie, že dcéra
W. študuje formou denného štúdia na strednej škole, pričom výživné na ňu uhrádza v sume naposledy
určenej súdom, syn W. skončil strednú školu predpísaným spôsobom a 09. 09. 2015 sa mal zaevidovať
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen ako uchádzač o zamestnanie. Opravnú maturitnúskúšku absolvoval XX. XX. XXXX. Matka uviedla, že má vedomosť od otca dieťaťa, že syn pracuje cez
agentúru O..W., W.. Y.. R.., F..
Otec odporcu uviedol, že v minulosti bolo jeho manželstvo s matkou odporcu rozvedené, pričom obe
deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti a výchovy. Vo svojom prednese potvrdil, že syn je v
súčasnosti zamestnaný prostredníctvom agentúry.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to,
že návrh navrhovateľky je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Vyživovaciu povinnosť voči
odporcovi W. E., nar. XX. XX. XXXX zrušil ku dňu 01. 10. 2015, nakoľko súd mal z prednesu otca dieťaťa
preukázané, že tento je v súčasnosti už zamestnaný; a teda nie je odkázaný na výživu zo strany svojej
matky - navrhovateľky.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní podľa §
142 ods. 1 OSP jej náleží právo na náhradu trov konania; súd jej však nepriznal náhradu eventuálne
vzniknutých trov z toho dôvodu, že podaním predmetného návrhu bolo predovšetkým v jej záujme na
strane jednej a na strane druhej, odporca svojim správaním nezavdal príčinu k podaniu takéhoto návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.