Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220648
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210220648.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Service Center s.r.o., Mudroňova 14, Bratislava, zast.
BUŽEK & TEREM advokáti s. r. o., Mariánska 12, Bratislava, proti žalovanému: N.. H.. D. M., R. Q.
XX, R.A., zast. AKAK s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. septembra 2012, č. k. 51C/179/2010-389, pomerom
hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal náhrady škody vo výške 18.168,56 eur. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.119,64 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa
X.X.XXXX konateľ spoločnosti žalobcu udelil žalovanému plnú moc na konanie v mene spoločnosti vo
všetkých právnych úkonoch a obchodných záležitostiach a súčasne na zastupovanie spoločnosti pred
všetkými orgánmi štátnej správy a úradmi, pričom žalovaný plnú moc prijal. Rovnako podľa súdu prvého
stupňa nebolo sporné, že dňa X.X.XXXX žalovaný prevzal listovú zásielku odosielateľa Okresného súdu

Bratislava I obsahujúcu platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava I v právnej veci žalobcu
ML, s.r.o. voči žalovanému Service Center s.r.o. o zaplatenie 9.626,24 eur s príslušenstvom a že voči
uvedenému platobnému rozkazu žalovaný nepodal odpor. Sporným medzi účastníkmi konania však
bolo určenie dňa, kedy došlo k odvolaniu plnomocenstva udeleného žalovanému žalobcom. Súd prvého
stupňa po preskúmaní predmetného plnomocenstva dospel k záveru, že ide o plnú moc udelenú na
zastupovanie v súlade s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže išlo o plnú moc udelenú bez

obmedzenia, v zmysle § 31 ods. 3 Obč. zák. táto musela mať písomnú formu. Súd prvého stupňa tiež
poukázal na ust. § 33b ods. 1 písm. a/ Obč. zák., podľa ktorého plná moc zanikne, ak bola odvolaná a
uviedol, že pre odvolanie plnej moci zákon síce nevyžaduje písomnú formu, a to ani v prípade, ak sa
vyžaduje písomná forma plnej moci, avšak je nevyhnutné, aby sa splnomocnenec o odvolaní plnej moci
dozvedel(§33bods.4Obč.zák.).Žalobcapodľasúduprvéhostupňaneuniesoldôkaznébremenootom,
žežalovanémubolaplnámocodvolanáprostredníctvome-mailuzaslanéhodňa4.2.2009navšetkyjemu

známe adresy žalovaného, pretože žalobca nepreukázal, že by uvedený mail bol žalovanému doručený
a že sa žalovaný oboznámil s jeho obsahom. Navyše samotný obsah mailu považoval súd prvého
stupňa za neurčitý a nezrozumiteľný, z ktorého nie je jasné kedy a akú plnú moc ním žalobca odvolal,
dokonca nie je zrejmé, či plnú moc odvolal O. ako konateľ spoločnosti žalobcu alebo ako štatutárny
orgán spoločnosti Avanti Technology GmbH. Súd prvého stupňa preto za účinné odvolanie plnej moci
žalovaného žalobcom považoval až odvolanie plnomocenstva zo dňa XX.X.XXXX, ktorým žalobca

odvolal v najširšom možnom rozsahu akékoľvek plnomocenstvá, ktoré udelil pred dňom podpísania
odvolania splnomocnencovi N.. H.. D. M. za účelom konania splnomocnenca v mene spoločnosti vovšetkých právnych úkonoch, obchodných záležitostiach, pred akýmikoľvek orgánmi alebo osobami a/
alebo z akéhokoľvek iného dôvodu. Toto odvolanie plnej moci žalobca zasielal žalovanému jednak na
adresu Q.B. XX, R. ako aj na adresu Q. XX, N. M., kde si však žalovaný zásielku neprevzal. K prevzatiu

písomnosti došlo až na adrese spoločnosti EMMIES PROPERTIES, a.s., v ktorej je žalovaný predsedom
predstavenstva, a to dňa X.X.XXXX. Tento deň teda podľa súdu prvého stupňa došlo k riadnemu a
platnémuodvolaniuplnejmociudelenejžalovanémunazastupovaniežalobcudňaX.X.XXXX.Vzhľadom
na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný mal ku dňu X.X.XXXX udelenú platnú
plnú moc na zastupovanie žalobcu, a preto bol oprávnený prevziať listovú zásielku týkajúcu sa konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava I.

Ďalejsasúdprvéhostupňazaoberalotázkouvznikuprávažalobcunanáhraduškodyvočižalovanému,a
to so zreteľom na tvrdenia žalobcu, že nemal vedomosť o záväzkoch voči spoločnosti ML, s.r.o., nevedel
o existencii predmetných faktúr a nikdy nemal žiadny právny vzťah s touto spoločnosťou. Pravdivosť
týchto tvrdení súd prvého stupňa nemal za preukázanú, keď nevyplynula zo žiadnych dôkazov,

s výnimkou výpovede žalobcu, ktorú však vyhodnotil ako nehodnovernú, pričom z iných dôkazov
vyplynul opak a minimálne to, že žalobca o uvedených skutočnostiach musel vedieť. Rozhodujúce
pre posúdenie, či žalobcovi mohlo vzniknúť voči žalovanému právo na náhradu škody, súd prvého
stupňa považoval posúdenie otázky existencie pohľadávky, na zaplatenie ktorej bol žalobca zaviazaný
predmetnýmplatobnýmrozkazomOkresnéhosúduBratislavaI,nakoľkovprípadejejexistenciebypodľa

súdu prvého stupňa žalobcovi nemohla vzniknúť škoda v dôsledku konania či nekonania žalovaného,
pretože existujúcu pohľadávku by bol povinný uspokojiť. Z vykonaných dôkazov súd prvého stupňa
mal existenciu pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi preukázanú, pričom táto zanikla až
uspokojením v rámci výkonu exekúcie. Podľa vykonaného dokazovania žalobca túto pohľadávku v čase
jej vzniku ani v neskoršej dobe nespochybňoval, dokonca ju aj výslovne uznával, mal ju zaúčtovanú

v účtovníctve. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na ust. § 420 Obč. zák. upravujúce
základné predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti, pričom dospel k záveru, že v danom
prípade absentuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným vznikom škody a konaním žalovaného (porušením
povinnosti). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol povinný uhradiť spoločnosti ML, s.r.o. peňažnú
sumu, na ktorú bol zaviazaný platobným rozkazom, ktorý prevzal žalovaný, možno podľa súdu prvého

stupňa konštatovať, že žalovaný nemôže žalobcovi zodpovedať za škodu, teda za zmenšenie jeho
majetku, ku ktorému došlo v dôsledku toho, že žalobca neuhradil riadne a včas svojmu obchodnému
partnerovi pohľadávku. Pokiaľ by sa teda aj žalovaný dopustil určitého porušenia právnej povinnosti,
zmenšenie majetku žalobcu za takýchto okolností nemá žiadnu súvislosť s týmto porušením povinnosti,
keďže by k zmenšeniu došlo aj v prípade, ak by žalovaný odovzdal žalobcovi predmetný platobný rozkaz

počas plynutia lehoty na podanie odporu voči nemu. Podľa súdu prvého stupňa je nepochybné, že ak
by si žalobca riadne splnil svoju povinnosť a zaplatil by včas faktúry spoločnosti ML, s.r.o., nebola by
na jeho strane vznikla žalobou uplatnená škoda.
Z týchto dôvodov, v dôsledku absencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdenou
škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik práva na

náhradu škody, súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 4.119,64
eur celkom za 13 úkonov právnej služby. Súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal

odmenu a režijný paušál za úkon označený ako písomné podanie na súd zo dňa XX.X.XXXX, nakoľko
išlo o vyčíslenie trov právneho zastúpenia, a teda nejde o úkon vo veci samej, za ktorý by advokátovi
patrila odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil
tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nehodnotil
vo vzájomnej súvislosti ďalšie dôkazy a skutočnosti, z ktorých vyplývalo, že žalovaný vedel o odvolaní
plnej moci emailom zo dňa X.X.XXXX. Konkrétne výpoveď konateľa žalobcu, novú plnú moc udelenú
p. Y. N. XX.X.XXXX, výpoveď svedkov C. Y. K. C. Y., ako aj skutočnosť, že v období od W. XXXX N.

X.X.XXXX, kedy žalovaný prevzal v mene žalobcu platobný rozkaz, žalovaný nevykonal pre žalobcu
žiadny iný úkon, a teda vedel, resp. musel vedieť o odvolaní plnej moci. Žalobca preto považoval za
nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa, ktorý za jediný relevantný spôsob odvolania plnej
moci považoval písomné oznámenie doručené žalovanému dňa XX.X.XXXX. Ďalej namietal, že súdprvého stupňa opomenul bližšie skúmať skutočnosť, či pohľadávka spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi
nebola uhradená, resp. z akých dôvodov k jej splneniu napriek vôli žalobcu nedošlo. Uviedol, že súd
prvého stupňa síce výpoveď svedka C. vyhodnotil ako plne hodnovernú, avšak nehodnotil ju ako

celok či vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, čím došlo k výraznému zásahu do jeho záverov o
skutkových zisteniach. Súd prvého stupňa sa totiž nezaoberal dôležitými tvrdeniami svedka C. týkajúcimi
sa uhradenia záväzkov žalobcu voči spoločnosti ML, s.r.o. Podľa žalobcu z vykonaných dôkazov môže
vyplývať, že finančné prostriedky, ktoré dňa X.X.XXXX vybral jeho konateľ za prítomnosti žalovaného
z účtu žalobcu v banke v sume zodpovedajúcej záväzku voči spoločnosti ML s.r.o. a navyše ešte v

sume 20.000,- Sk, odovzdal v hotovosti žalovanému ako svojmu splnomocnenému zástupcovi, aby ich
v mene žalobcu uhradil spoločnosti ML, s.r.o., pričom mu uhradil aj odmenu za jeho služby. Mal za to,
že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že pán X. (konateľ žalobcu) od X.X.XXXX svoj
záväzok voči ML, s.r.o. riadne uhradil a vysporiadal. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal
možnosťou, že žalovaný v rozpore so záujmami žalobcu jemu odovzdané peniaze spoločnosti ML, s.r.o.
nikdyneodovzdalasám(akosynjedinejspoločníčkyakonateľkyML,s.r.o.)iniciovalvedenierozkazného

a exekučného konania na škodu majetku žalobcu. Žalobca zdôrazňoval skutočnosť, že žalovaný si len
16 dní pred prevzatím platobného rozkazu dal vystaviť kartičku na preberanie pošty za žalobcu, z čoho
možno predpokladať, že o vydaní platobného rozkazu vedel a chcel ho prevziať tak, aby sa o ňom
žalobca nedozvedel. Dodal, že žalovaný ho o doručení platobného rozkazu ani o začatí exekučného
konania neinformoval. Konanie žalovaného bolo preto podľa žalobcu nielen v rozpore s jeho záujmami,

ale aj s dobrými mravmi a žalovaný ním spôsobil žalobcovi škodu. Z dôvodu komplexnosti žalobca vo
svojom odvolaní argumentoval aj tým, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, v akom rozsahu
by bol zmenšený majetok žalobcu, ak by predmetná pohľadávka spoločnosti ML, s.r.o. existovala a
nebola z dôvodov na strane žalobcu uhradená. Pripomenul, že tvrdená pohľadávka bola len vo výške
290.000,- Sk (cca 9.626,24 eur), pričom v dôsledku trov exekúcie a právneho zastúpenia sa zvýšila o

ďalších 8.542,32 eur. Podľa žalobcu sa možno domnievať, že ak by bol žalovaným riadne informovaný
a vydaní platobného rozkazu a výkone exekúcie, mal možnosť údajne existujúci záväzok vyrovnať ešte
predvykonanímexekúcie,abymunevznikalaďalšiaškoda,najmätrovyexekúcieaprávnehozastúpenia
v exekučnom konaní, prípadne sa brániť argumentáciou o jeho skoršej úhrade. Súd prvého stupňa
mal preto individuálne skúmať výšku spôsobenej škody, čo neurobil. Zároveň súd prvého stupňa podľa

žalobcu neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch G. M., jedinej spoločníčky
a konateľky spoločnosti ML, s.r.o. a matky žalovaného, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a
vychádzal len z jej výpovede v trestnom konaní bez možnosti konfrontácie so žalobcom. Taktiež namietal
nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa, že podpísal nájomnú zmluvu so spoločnosťou ML, s.r.o., keď
skutočnosť, že nájomná zmluva nebola uzatvorená, nebola ani medzi účastníkmi konania sporná.

V závere svojho odvolania žalobca poukázal na skutočnosť, že okresný súd, resp. konajúca sudkyňa
nebola v konaní objektívne nestranná a nepristupovala k účastníkom v súlade so zásadou ich rovnosti.
Odôvodnil to tým, že pokiaľ súd prvého stupňa hodnotil výpoveď žalobcu ako nehodnovernú, mal
takto hodnotiť aj výpoveď žalovaného, keďže tento má rovnako priamy záujem na výsledku sporu a

tiež nevypovedá pod hrozbou trestného stíhania. Súd prvého stupňa podľa žalobcu tým, že pristúpil
k výpovedi žalobcu ako en bloc nedôveryhodnej, porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. V tomto
smere poznamenal, že samosudkyňa na súde prvého stupňa ani neuvažovala o možnosti, že žalobca
de facto nerozumel, prečo po ňom spoločnosť ML, s.r.o. vymáhala ďalšie pohľadávky, keď on všetky
existujúce záväzky považoval za uhradené a neskúmala, či pán X. rozumie tomu, úhradu ktorých

pohľadávok od neho spoločnosť ML, s.r.o. v platobnom rozkaze požadovala.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa
ohľadom časového okamihu odvolania plnomocenstva, ktoré mu bolo udelené žalobcom dňa 5.5.2008,

a to vzhľadom na časový okamih, kedy sa mal možnosť o odvolaní plnomocenstva dozvedieť. Tvrdenie
žalobcu, že od februára XXXX pre neho žalovaný nevykonával žiadne úkony, je podľa žalovaného
len v rovine nepotvrdených hypotéz, pričom relevantnou je aj skutočnosť, že žalovaný v rozsahu
plnomocenstva vykonáva jednotlivé úkony na pokyn žalobcu. Pokiaľ mu žalobca žiadne pokyny nezadal,
žalovaný nemohol úkony vykonávať. K predmetnej pohľadávke mal žalovaný za to, že v konaní bolo

preukázané, že táto pohľadávka mala vzniknúť v dôsledku neuhradených faktúr žalobcu voči spoločnosti
ML,s.r.o.,atokonkrétnefaktúryč.XXXXzodňaXX.XX.XXXXafaktúryč.XXXXzodňaXX.XX.XXXX,za
služby poskytované spoločnosťou ML, s.r.o. žalobcovi. Podotkol, že žalobca začal úhradou pohľadávky
argumentovať až po tom, ako sa v konaní preukázala nespornosť nároku obchodnej spoločnosti ML,s.r.o. voči žalobcovi. Peňažné prostriedky, ktoré boli vybraté konateľom žalobcu, účtovník žalobcu
zaúčtoval len na základe e-mailu zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom žalobca uviedol, že 290.000,- Sk mal p.
M. H.yplatiť v hotovosti v R. a nie na základe čestného vyhlásenia, ktoré by bolo prípustné z hľadiska

účtovných predpisov. Takéto čestné prehlásenie nebolo súdu prvého stupňa nikdy predložené. Upozornil
na skutočnosť, že sám konateľ žalobcu poprel použitie peňažných prostriedkov za účelom uspokojenia
pohľadávok obchodnej spoločnosti ML, s.r.o. (zápisnica z pojednávania zo dňa X.X.XXXX). Nesplnenie
povinnosti žalobcu podľa žalovaného preukazuje aj skutočnosť, že nevyužil dostupné prostriedky
obrany, keď nezaplatil súdny poplatok v konaní o návrhu na obnovu konania sp. zn. 35Cb/147/2010 v

dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Pohľadávka žalobcu voči spoločnosti ML, s.r.o. tak nebola
uhradená z dôvodu vôle konateľa žalobcu. Žalobca ani nijakým spôsobom nepreukázal odovzdanie
peňazí žalovanému. Žalovaný považoval za správny aj záver súdu prvého stupňa, že žalobca mal
vedomosť o pohľadávkach voči spoločnosti ML, s.r.o. Podľa jeho názoru listinnými dôkazmi bolo
preukázané, že konateľ žalobcu musel mať vedomosť o predmetných pohľadávkach aj z daňových
priznaní, ktoré ako oprávnená osoba podpisoval. Poznamenal, že trovy exekučného konania by

žalobcovi nevznikli v takom rozsahu, nakoľko o existencii exekučného konania sa musel dozvedieť
najneskôr po tom, ako došlo na základe príkazu na začatie exekúcie k zablokovaniu jeho účtov v
banke. Tiež uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný neinformoval žalobcu o platobnom
rozkaze. Práve naopak, tieto informácie žalovaný konateľovi žalobcu poskytol a informoval ho aj o
upomienkach a prebiehajúcej exekúcii. Konal teda v súlade s prevenčnou povinnosťou. S náležitou

starostlivosťou však nekonal žalobca, keď riadne a včas neuhradil svoje záväzky. Preto nemôže byť
daná protiprávnosť konania žalovaného a nemožno hovoriť o škode na strane žalobcu. Žalovaný sa
nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu o tom, že konajúca sudkyňa nebola objektívne nestranná a
mal za to, že postupovala v konaní profesionálne, zákonne, nestranne a nezaujate, o čom svedčí aj
napadnutý rozsudok a rozsah vykonaného dokazovania.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní namietol zaujatosť zákonnej sudkyne súdu
prvého stupňa, odvolací súd sa v prvom rade zaoberal touto námietku žalobcu. Nedostatok objektívnej
nestrannosti zákonnej sudkyne žalobca videl v odlišnom spôsobe hodnotenia výpovede žalobcu a
výpovede žalovaného a tiež v tom, že samosudkyňa na súde prvého stupňa ani neuvažovala o možnosti,
že žalobca de facto nerozumel, prečo od neho spoločnosť ML, s.r.o. vymáhala ďalšie pohľadávky, keď

on všetky existujúce záväzky považoval za uhradené a neskúmala, či rozumie tomu, úhradu ktorých
pohľadávok od neho spoločnosť ML, s.r.o. v platobnom rozkaze požadovala. Nakoľko ide len o okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci a tieto v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. nie
sú dôvodom na vylúčenie sudcu, pričom súd v prípade, že sa námietka zaujatosti týka len takýchto
okolností, na ňu neprihliada a vec nadriadenému súdu ani nepredkladá (§ 15a ods. 5 O.s.p.), odvolací

súd nepovažoval námietku zaujatosti vznesenú žalobcom za dôvodnú.

Následne sa odvolací súd na základe odvolania žalobcu zaoberal meritom veci.

Žalobca sa v prejednávanej veci voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 18.168,56 eur titulom

náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalovaný ako splnomocnenec žalobcu ho neinformoval
o prevzatí platobného rozkazu vydaného proti žalobcovi Okresným súdom R. B. dňa XX.X.XXXX, č. k.
35Cb/97/2009-38 a následnej exekúcii na majetok žalobcu, a teda riadne nezabezpečil všetky kroky k
tomu, aby sa žalobca o konaní dozvedel a aby mal možnosť sa prípadne brániť voči platobnému rozkazu
a následnej exekúcii príslušnými opravnými prostriedkami. V dôsledku rozkazného a následného

exekučného konania pritom vznikla žalobcovi škoda na majetku vo výške 18.168,56 eur, keď táto suma
bola v exekučnom konaní vymožená od žalobcu prikázaním z jeho účtu v banke na základe exekučného
príkazu súdneho exekútora C.. A. H. zo dňa XX.X.XXXX, č. EX XXX/XXXX-XX. Škoda, ktorej náhrady
sa žalobca v konaní domáha, pozostáva z istiny vo výške 4.979,06 eur, úrokov z omeškania vo výške
17 % ročne zo sumy 4.979,09 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia na základe exekučného príkazu č.

836/2010, istiny vo výške 4.647,15 eur, úrokov z omeškania vo výške 17 % ročne zo sumy 4.647,15 eur
od XX.XX.XXXX do zaplatenia na základe exekučného príkazu č. 836/2010, trov právneho zastúpenia
vo výške 577,50 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 253,94 eur, súdnehopoplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur a trov súdneho exekútora vo
výške 3.564,97 eur (viď špecifikácia žalobcu na č. l. 105).

Z obsahu spisu vyplýva, že konateľ žalobcu dňa X.X.XXXX udelil žalovanému generálne plnomocenstvo
na konanie v mene žalobcu vo všetkých právnych úkonoch a obchodných záležitostiach žalobcu a
súčasne na zastupovanie žalobcu pred všetkými orgánmi štátnej správy a úradmi. Na základe tohto
plnomocenstva žalovaný dňa X.X.XXXX prevzal listovú zásielku adresovanú žalobcovi a obsahujúcu
platobný rozkaz vydaný Okresným súdom R. B. dňa XX.X.XXXX, č. k. 35Cb/97/2009-38, ktorým

bola žalobcovi (v konaní sp. zn. 35Cb/97/2009 v postavení žalovaného) uložená povinnosť zaplatiť
spoločnosti ML, s.r.o. (ako žalobcovi v konaní sp. zn. 35Cb/97/2009) istinu 4.979,09 eur s úrokom
z omeškania vo výške 17 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a istinu 4.647,15 eur s úrokom z
omeškania vo výške 17 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 577,50
eur. Medzi účastníkmi konania pritom aj v odvolacom konaní okrem iného zostalo sporným určenie
dňa, kedy došlo k odvolaniu plnomocenstva udeleného žalovanému žalobcom dňa 5.5.2008, a teda

aj skutočnosť, či žalovaný bol oprávnený dňa X.X.XXXX prevziať v mene žalobcu predmetnú zásielku
obsahujúcu platobný rozkaz. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,
že k účinnému odvolaniu žalovanému udeleného plnomocenstva žalobcom došlo až odo dňa X.X.XXXX,
kedy bolo spoločnosti EMMIES PROPERTIES, a.s., v ktorej je žalovaný predsedom predstavenstva,
doručené odvolanie plnej moci zo dňa XX.X.XXXX, a teda v tento deň sa dostalo do sféry dispozície

žalovaného a žalovaný sa mal možnosť s ním oboznámiť. Pre účinné odvolanie plnomocenstva je totiž v
zmysle § 33b ods. 4 Obč. zák. potrebné, aby odvolanie plnomocenstva bolo splnomocnencovi známe, v
opačnom prípade majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Z tohto dôvodu
ani odvolací súd nepovažoval za účinné odvolanie plnomocenstva žalobcom prostredníctvom e-mailu
zaslaného žalovanému dňa X.X.XXXX, nakoľko v konaní nebolo preukázané doručenie tohto emailu

žalovanému ako ani skutočnosť, že sa oboznámil s jeho obsahom. Zároveň, ako správne uviedol aj
súd prvého stupňa, obsah tohto e-mailu nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný a nevyplýva z neho
jednoznačne, že ide o odvolanie plnej moci žalobcom. V nadväznosti na uvedené tak žalovaný konal v
súlade s udelenou generálnou plnou mocou, keď dňa X.X.XXXX prevzal zásielku adresovanú žalobcovi
a obsahujúcu platobný rozkaz, pričom plná moc mu bola účinne odvolaná až dňa X.X.XXXX. Odvolacie

námietky žalobcu vo vzťahu k uvedenému sú preto nedôvodné a žalobca ani v odvolaní neuvádza
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť iný záver odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o samotnú existenciu pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi, na zaplatenie ktorej
bol žalobca zaviazaný predmetným platobným rozkazom, odvolací súd má za to, že dokazovaním

vykonaným na súde prvého stupňa bola preukázaná existencia tejto pohľadávky. Konkrétne ide o
pohľadávku vzniknutú na základe faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 150.000,- Sk (4.979,09
eur) a faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 140.000,- Sk (4.647,15 eur) vystavených
spoločnosťou ML, s.r.o. žalobcovi, ktoré boli zaevidované aj v účtovníctve žalobcu a ktorých existencia
vyplýva aj zo svedeckých výpovedí. Vzhľadom na skutočnosť, že kópie uvedených faktúr priložil k svojej

žalobe samotný žalobca, odvolací súd považoval za právne bezvýznamnú odvolaciu argumentáciu
žalobcu,ktorouvytýkalsúduprvéhostupňa.ženeuvažovalomožnosti,žejehokonateľnerozumel,prečo
od neho spoločnosť ML, s.r.o. vymáhala ďalšie pohľadávky a neskúmal, či konateľ žalobcu rozumie
úhradu ktorých pohľadávok od neho spoločnosť ML, s.r.o. v platobnom rozkaze požadovala. Obdobne
z vyjadrení žalobcu v priebehu konania vyplýva, že vedel o aké pohľadávky uplatňované spoločnosťou

ML, s.r.o. išlo, aj keď popieral, že by vyfakturované činnosti boli skutočne vykonané. Odvolací súd
zároveň nemal za preukázané tvrdenia žalobcu, že predmetné pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o. už boli
z jeho strany uhradené, resp. že za účelom ich uhradenia vybral dňa X.X.XXXX . konateľ žalobcu z
účtu v banke sumu zodpovedajúcu ich výške (290.000,- Sk) navýšenú o 20.000,- Sk a túto odovzdal
žalovanému za účelom úhrady záväzkov voči spoločnosti ML, s.r.o. Je pravdou, že dňa X.X.XXXX došlo

k výberu hotovosti z účtu žalobcu vo výške porovnateľnej so záväzkami žalobcu voči spoločnosti ML,
s.r.o. a z výpovede svedka, účtovníka žalobcu A. C., na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa
dňa X.X.XXXX vyplýva, že táto suma podľa vyjadrení konateľa žalobcu, ktoré mu poskytol telefonicky,
mala byť použitá na úhradu záväzkov voči spoločnosti ML, s.r.o. Avšak samotný konateľ žalobcu na
pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa X.X.XXXX uviedol, že v roku XXXX vybral z účtu v

banke sumu 290.000,- Sk (9.626,24 eur), ale nie za účelom úhrady predmetných faktúr, pričom poprel,
že by pri uzávierke za rok XXXX spomínal účtovníkovi p. C., že tieto peniaze vybral za účelom ich
úhrady. Vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa tak nebolo preukázané, že žalobca riadne
vysporiadalsvojezáväzkyvočispoločnostiML,s.r.o.,keďvyjadreniakonateľažalobcuotejtoskutočnostina pojednávaní na súde prvého stupňa dňa X.X.XXXX a v podanom odvolaní sú rozporné a odvolací
súd ich preto považoval za účelové. Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd mal za to, že pohľadávka
spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi vo výške 290.000,- Sk (9.626,24 eur) reálne existovala, žalobca mal

o nej vedomosť, v čase vydania platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/97/2009-38
táto nebola uhradená a k jej úhrade došlo až v priebehu exekučného konania prikázaním z účtu žalobcu
v banke. Žalobca mal teda povinnosť existujúcu pohľadávku spoločnosti ML, s.r.o. v sume 9.626,24
eur na základe predmetných faktúr uhradiť a v tomto rozsahu mu v dôsledku konania, resp. nekonania
žalovaného nemohla byť spôsobená škoda. Prípadná škoda však žalobcovi mohla vzniknúť tým, že

ho žalovaný neupovedomil o vydaní platobného rozkazu a začatí exekučného konania na vymoženie
pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o. V zmysle § 415 Obč. zák. (všeobecná prevenčná povinnosť) bolo
totiž povinnosťou žalovaného ako splnomocnenca počínať si tak, aby splnomocniteľovi nevznikla žiadna
škoda. Žalovaný však tým, že žalobcu neupovedomil o doručení platobného rozkazu a exekučnom
konaní, podľa názoru odvolacieho súdu konal v rozopre s ust. § 415 Obč. zák. a žalobcovi neumožnil
brániť sa proti pohľadávke uplatňovanej spoločnosťou ML, s.r.o., resp. uhradiť ju ešte pred začatím

súdneho, príp. exekučného konania a predísť tak vzniku ďalších nákladov s ňou spojených.

V nadväznosti na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď predpoklady
zodpovednosti žalovaného za údajnú škodu spôsobenú žalobcovi neskúmal osobitne vo vzťahu k
základnej pohľadávke spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi v sume 9.626,24 eur a vo vzťahu k jej zvyšku

v sume 8.542,32 eur, o ktorý bola navýšená v dôsledku vydania platobného rozkazu a exekučného
konania. Nie je správny záver súdu prvého stupňa, že k zmenšeniu majetku žalobcu by došlo aj v
prípade,akbyžalovanýodovzdalžalobcovipredmetnýplatobnýrozkazpočasplynutialehotynapodanie
odporu voči nemu, nakoľko v takomto prípade by žalobca mal možnosť odpor proti platobnému rozkazu
podať a v konaní o veci samej predložiť dôkazy na vyvrátenie tvrdení spoločnosti ML, s.r.o., prípadne

predísťexekučnémukonaniuzaplatenímsumyuloženejmupredmetnýmplatobnýmrozkazom.Odvolací
súddávazapravdusúduprvéhostupňa,žepokiaľbysižalobcariadnesplnilsvojupovinnosťazaplatilby
včas faktúry spoločnosti ML, s.r.o., nebola by mu vznikla žalobou uplatnená škoda, avšak ak si žalobca
túto povinnosť nesplnil a v dôsledku toho sa spoločnosť ML, s.r.o. domáhala svojich nárokov súdnou
cestou, nemôže byť žalobcovi na ujmu, že žalovaný si riadne neplnil svoje povinnosti pri zastupovaní

žalobcu, neurobil potrebné opatrenia na predídenie navýšenia tejto pohľadávky v súdnom a exekučnom
konaní, a teda si nesplnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák.

Z týchto dôvodov vzhľadom na odlišné skutkové aj právne závery odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 psím. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec

vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný. Úlohou súdu prvého stupňa
bude opätovne posúdiť predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi
v zmysle § 420 Obč. zák. v nadväznosti na § 415 Obč. zák., a to osobitne vo vzťahu k sume 9.626,24
eur predstavujúcej pohľadávku spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi na základe faktúry č. XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX na sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) a faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu
140.000,-Sk(4.647,15eur)aosobitnevovzťahuksume8.542,32eur,oktorúsapohľadávkaspoločnosti
ML, s.r.o. navýšila v dôsledku jej neuhradenia riadne a včas a následného vydania platobného rozkazu
a exekučného konania. Po posúdení predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu
spôsobenú žalobcovi súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
X O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.