Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114010429
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114010429.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov

JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. februára
2016 v Košiciach, v trestnej veci obžalovaného P. G., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1
Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24.8.2015, sp. zn.
5T/18/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. ukladá obžalovanému P. G., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom I.Í. Č.. XX
podľa § 200 ods.1 Tr. zák., § 38 ods.2, ods.7 Tr. zák., § 42 ods.1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 61 (šesťdesiatjeden) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. súd z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému skorším trestným
rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T/9/2014 zo dňa 25. februára 2014, ktorý bol obžalovanému
doručenýdňa27.februára2014,ktorýmbolodsúdenýpodľa§364ods.1Tr.zák.natrestodňatiaslobody
v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. bol zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 24.8.2015, sp. zn. 5T/18/2014 uznal obžalovaného P. G. za
vinného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v W. dňa 21.11.2013 v čase o 01,15 hod. pod vplyvom alkoholu v parku na ulici J. O. zozadu pristúpil k I.
V., pričom ju držal jednou rukou za ústa a druhou rukou okolo pásu, strkal jej svoje ruky do jej nohavíc,
nasilu ju bozkával, ďalej v konaní pokračoval tak, že ju stále držal silno za ruku, nechcel ju pustiť, a takto
ju ťahal z parku cez ulicu G. na ulicu W. na schody ku vchodu do firmy T., pričom počas uvedenej doby
sa neustále I. V. vyhrážal, že ju zabije, aby bola ticho, lebo jej zlomí ruky, násilím jej vtlačil jazyk do úst,
hrýzoljuzaspodnúperu,rukoujejroztrholopasoknanohaviciach,strkalsvojurukudojejnohavíc,dostal

sa jej do rozkroku pod nohavičky a proti jej vôli jej chytal pohlavné orgány, jej ruku si prikladal na svoje
nohavice zvonku v miestach s pohlavnými orgánmi a v momente, kedy poškodená zbadala okoloidúce
vozidlo, podarilo sa jej od neho vytrhnúť a privolať pomoc, čím uvedeným konaním spôsobil pre I. V.drobné poranenia a to modriny na zápästí, škrabance na predlaktí a bruchu a roztrhnutím opasku na
nohaviciach škodu vo výške 10,- Eur.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 200 ods.1 Tr. zák., § 38 ods.2, ods.5, § 42 ods.1 Tr. zák. súhrnný
trest odňatia slobody vo výške 90 (deväťdesiat) mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého ho zaradil
podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom

Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T/9/2014 zo dňa 25.2.2014, ktorý bol obžalovanému doručený dňa
27.2.2014, ktorým bol odsúdený podľa § 364 ods.1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov
nepodmienečne a podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák., bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie čo do výroku o vine a treste obžalovaný, ktoré prostredníctvom
obhajcu aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým
rozsudkom okresného súdu a nepovažuje ho za správny, lebo okresný súd nepostupoval v súlade so
zásadou trestného konania „in dubio pro reo“. Poukázal na výpovede svedkov T., V., ako i poškodenej,
hlavne na ich jednotlivé rozdiely. Vytkol okresnému súdu, že vychádzal aj z výpovede z prípravného

konania, a iba z tej časti, ktorá bola v jeho neprospech. Vyjadril sa i vo vzťahu k trestu, ktorý je podľa
názoru odvolateľa neprimeraný a navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti
dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Predpokladom zákonného rozhodnutia je správne zistenie skutkového stavu veci a zákonné a logické

vyhodnotenie získaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn.
4To 71/2014 zo dňa 21.1.2015 doplnil dokazovanie a následne vo veci opätovne rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný P. G. na hlavnom pojednávaní čiastočne priznal spáchanie skutku okrem zločinu lúpeže,
pričom uviedol, že poškodenú bozkával, obchytával ju, avšak opasok v nohaviciach jej neroztrhol. Na
svoju obhajobu tvrdil, že poškodená sa v podstate nebránila a neodťahovala sa. Príchod na ulicu G.
popísal tak, že ho poškodená chytila za ruku a normálne tam došli, pričom naokolo bolo dosť ľudí.

Poškodená I. V. podrobne popísala celú situáciu, ktorá sa v nočných hodinách dňa 21.11.2013 odohrala
v parku na ul. J. O. v W.. Uviedla, že obžalovaného nepozná, a keď prechádzala cez park, chytil ju
jednou rukou za ústa, druhou ju oblapil a povedal, že má byť ticho a má mu dať peniaze. Následne ju
strhol ku stromu, kde ju začal ohmatávať. V snahe rozptýliť obžalovaného sa k nemu prihovárala, na čo

ju obžalovaný pevne držiac ťahal k ďalšiemu stromu, kde jej pritlačil hlavu o strom, nasilu jej pchal jazyk
do úst a hryzol ju do spodnej pery. Zároveň sa jej snažil dávať svoju ruku do jej nohavíc. V snahe dostať
ho preč z parku mu navrhovala, aby šli niekde na panáka, pričom obžalovaný ju pevne držal celý čas
za ruku, takže nemohla ujsť a snažil sa ju zatiahnuť do brány, ktorá však bola zatvorená. Aj tam ju začal
ohmatávať, dávať jej ruku do nohavíc, a taktiež sa snažil dávať jej jazyk do úst. Pritom ako jej nasilu

dával ruku do nohavíc, jej roztrhol aj opasok.Svedkovia I. K.aš a L. X. vypovedali ako členovia hliadky, kde po príchode na miesto sa k nim prihlásili
poškodená a svedkovia a uviedli, že poškodená tvrdila, že obžalovaný sa ju snažil zrejmé znásilniť, proti
jej vôli sa dotýkal jej pohlavných orgánov, ohmatával ju a roztrhol jej pritom aj opasok.

Svedkyňa Z. V. i svedok G. T. potvrdili tú skutočnosť, že poškodená sadla do ich auta a povedala im, že
obžalovaný, ktorému unikla, sa ju snažil znásilniť, že ju obchytával, roztrhol jej opasok. Bola v strese,
rozrušená a plakala.

Správne postupoval okresný súd, keď vzhľadom na vykonané dôkazy a závery znaleckých posudkov
uznal obžalovaného za vinného zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1 Tr. zák. a vypustil
právnu kvalifikáciu lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák. a náležite k tomu upravil aj znenie skutku. Odvolací
súd k tomu udáva, že vykonaným dokazovaním skutočne nebolo preukázané, aby sa obžalovaný
dopustil aj zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák. Je potrebné poukázať v tejto časti, že okrem
výpovede poškodenej, túto skutočnosť nepotvrdili ani obžalovaný, ani vypočutí svedkovia. Na výpoveď

obžalovaného z prípravného konania ani odvolací súd neprihliadol z dôvodu, že nebola vykonaná
štandardnýmspôsobomtak,akotovyžadujeTrestnýporiadok.Žiadnekonanie,ktorébynaznačovalo,že
obžalovaný sa mal dopustiť zločinu lúpeže zistené nebolo, ale naopak bolo preukázané, že obžalovaný
mal peniaze, ponúkal poškodenej dokonca jogurty, a keď poškodenú prvýkrát chytil, dovolil jej odopnúť
si z ucha náušnice, do ktorých sa zamotala šnúra z volkmenu, a tieto si aj odložiť.

Zo zločinu sexuálneho násilia je obžalovaný dostatočne usvedčený výpoveďou poškodenej, svedkami I.
K., L. X., G. T. a Z. V.. I keď sú určité rozdiely vo výpovedi svedkov G. T. a Z. V., tie sa týkajú iba okolnosti,
ktoré tesne predchádzali, keď sa poškodená dostala do ich motorového vozidla od obžalovaného.
Táto rozdielna časť ich výpovedi nemá žiaden vplyv na to, ako sa skutok odohral. Ani odvolací súd

nemal pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej ohľadom jej obťažovania. Skutočnosť, že bola
rozrušená, plakala, a v takomto stave si sadla do motorového vozidla, v ktorom boli svedkovia G. T.
a Z. V. tiež dokazuje, že musela zažiť nepríjemný zážitok v čase, keď bola s obžalovaným. To, že ju
obžalovaný obchytával na pohlavných orgánoch, snažil sa ju bozkávať, poškodená všetkým vypočutým
svedkom ihneď po skutku porozprávala. O násilnom konaní obžalovaného svedčí aj roztrhnutý opasok

poškodenej. Správne sa vyrovnal okresný súd aj s tvrdením poškodenej, že ju obžalovaný chcel
znásilniť, lebo mohla vnímať jeho konanie ako laik v tomto zmysle.

Odvolací súd sa zaoberal aj možnosťou posúdenia konania obžalovaného ako trestného činu vydierania
podľa § 189 ods.1 Tr. zák. K tomu je potrebné uviesť, že obžalovaný násilím, po prekonaní odporu

poškodenej a proti vôli poškodenej, túto ohmatával aj po pohlavných orgánoch a bozkával ju. To, že
poškodenú obchytával za pohlavné orgány, prekročil zákonom stanovenú toleranciu, kedy by sa jeho
konanie mohlo posudzovať aj ako trestný čin vydierania.

Pri ukladaní trestu správne postupoval okresný súd, keď uložil obžalovanému P. G. súhrnný trest odňatia

slobody. Obžalovaný má v registri trestov 2 záznamy, pričom prvé odsúdenie je trestným rozkazom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T 56/2013 zo dňa 31.7.2013, kde bol uznaný za vinného podľa § 188
ods.1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom
s probačným dohľadom v trvaní troch rokov a povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej. Naposledy
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T/9/2014 zo dňa 25.2.2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2014 pre prečin podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Trestný rozkaz bol doručený obžalovanému 27.2.2014. Bola zistená priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., lebo už v minulosti bol za trestný čin odsúdený. Poľahčujúca
okolnosť zistená nebola.

Na rozdiel od okresného súdu odvolací súd neuložil trest s použitím § 38 ods.5 Tr. zák., ale s použitím §
38 ods.7 Tr. zák. Predmetného skutku sa v posudzovanej veci obžalovaný dopustil skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, preto mu bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody. Trestná sadzba pri najprísnejšie trestnom žalovanom čine - zločine sexuálneho

násilia podľa § 200 ods.1 Tr. zák. je od 5 do 10 rokov. Odvolací súd dospel k záveru, že s prihliadnutím
na spôsob spáchania skutku a hlavne na jeho následok, trest odňatia slobody na dolnej hranici v trvaní
61 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, splní svoj účel
sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou. Zároveň podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zrušil výrok o tresteuložený obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn.
6T 9/2014 zo dňa 25.2.2014, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 27.2.2014, ktorým bol odsúdený
podľa § 364 ods.1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48

ods.2 písm. a) Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd rozsudkom tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.