Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201315
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201315.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresnému
úradu Bardejov, katastrálny odbor, so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16, za účasti W. Q., bytom N. č.
XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 23. septembra 2014, č. T. XXXX/
XX-Fo takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 23. septembra 2014 č. T. XXXX/XX-Fo.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností týkajúceho sa nehnuteľností, a to pozemku, záhrady, parcely reg. C-KN, parc. č. XXX,

pozemku, zastavanej plochy, parcely reg. C-KN, parc. č. XXX, pozemku, záhrady, parcely reg. C-KN,
parc. č. XXX a stavby, rodinného domu, so súpisným č. XX, postaveného na parcele č. XXX, všetko
zapísané na LV č. XXX, k.ú. Kučín, obec Kučín, okres Bardejov, v bezpodielovom spoluvlastníctve
záložcu v podiele 1/2 a to tak, že podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) návrh na vklad záložného
práva zamietol.

Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva,
predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, dohody o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného
návrhu na vklad, s odkazom na ustanovenia § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, 4, § 39, § 52, § 53 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 18, § 22 ods. 2, § 30, § 31, § 31a Katastrálneho
zákona, § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, dospel k záveru, že Dohoda o

splnomocnenívoformeformulárovejtypovejzmluvy,kdezáložcovineboladanámožnosťovplyvniťvýber
splnomocnenca, je absolútne neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou neplatnosť záložnej
zmluvy podľa § 39 OZ. Výber osoby, ktorá za splnomocniteľa je poverená obstarávať jeho (právne)
záležitosti, je jedným zo základných prejavov slobodnej vôle pri udelení splnomocnenia. Toto v tejto veci
dodržané nebolo. Záujmy dlžníka, záložcu, sú v tejto veci v zjavnom rozpore s konaním jeho zástupcu,
čímdošlokporušeniu§22ods.2OZ.Konaniezástupcudlžníkavsúladesozáujmamizáložnéhoveriteľa

výrazným spôsobom zasahuje do práv záložcu, dlžníka, pričom zároveň dochádza k nerešpektovaniu
vyváženosti medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom zálohu. Takéto konanie je bezpochyby
možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Záložná zmluva, podpísaná v mene
záložného veriteľa ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci bez platne udeleného plnomocenstva
má tak za následok jej neplatnosť a na jej základe preto nemôže byť návrhu na vklad záložného práva
vyhovené.Proti rozhodnutiu, ktorým odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy, podal navrhovateľ včas
opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby odporca autoremedúrou napadnuté rozhodnutie zrušil a
vklad záložného práva k nehnuteľnostiam povolil tak, ako sú tieto v zmluve špecifikované v prospech

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, sídlo: Pribinova 25, Bratislava, ako záložného
veriteľa podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - M. zo dňa 26.04.2013. V prípade,
že správny orgán nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a vklad záložného práva nepovolí,
navrhovateľ žiadal, aby príslušný súd na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil na nové konanie o povolení vkladu záložného práva.

Na podporu vznesených námietok navrhovateľ citoval ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1,
§ 32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Navrhovateľ uviedol, že dohoda o splnomocnení
bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa požadované náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa jeho názoru
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý

je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dlžník sa pre udelenie plnomocenstva
rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho
mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy. Správny orgán nepreukázal,
že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým
konkrétnymspôsobomdošlokporušeniu§22ods.2OZ.Rozporzáujmovnamietanýsprávnymorgánom

musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné
ustanoveniabezprimeranéhovýkladuaaplikácieprávnejnormy.Navrhovateľpoukázalnato,žesprávny
orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 3 ods. 5 v spojení s § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku
a § 31 Katastrálneho zákona), neoboznámil sa dostatočne s predkladaným návrhom a jednotlivými
pripojenými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím udelené plnomocenstvo

nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré nedostatočným odôvodnením
porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v
rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody

o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil
zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a odporca nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac,
pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods.

2 OZ dostatočná, keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý
bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,

ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná, a ak bol prejav
urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno

konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý

najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu,
a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.

Uviedol, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo

medzi zmluvnými stranami dohodnuté a veriteľ tak len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť
svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia
svojejpohľadávkyzáložnýmprávomlenvprípadoch,kedyjezáložcadlhodobovomeškanísosplácaním
svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľa poskytnutiepeňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil navrhovateľovi riadne vrátiť. Súčasne poukázal na to, že
počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa ani v jednom prípade, kedy bolo zriadené záložné
právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii

záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Navrhovateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení podľa § 53 ods. 1 OZ, posúdenej ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorá upravuje bezplatné zastupovanie splnomocniteľa

splnomocnencom, nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, keďže tá
nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, na aké sa príslušné ustanovenia OZ upravujúce
problematiku ochrany práv spotrebiteľa vzťahujú.

Nesúhlasil ani so záverom odporcu ohľadom rozporu s dobrými mravmi. Nevedno, či odporca vidí rozpor
s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Ak sa týka poplatku, tak poukazuje na to, že

odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by
aj bola postihnutá neplatnosťou, nemôže to mať vplyv na celkovú neplatnosť zmluvy o úvere. Ak by
aj odporca narážal na výšku dojednaného poplatku, nekonal ani v tomto prípade správne. Z hľadiska
prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale
aj všetky ostatné okolnosti konkrétneho prípadu. Zároveň sa domnieva, že odporca prekročil rámec

svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení skúmal rozpor
predmetnej zmluvy s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží súdu v rámci občianskeho súdneho
konania a preto považuje konanie odporcu za nezákonné. K úrokom z omeškania uviedol obdobne,
že z hľadiska ich primeranosti sú rozhodujúce celkové okolnosti prípadu, nielen samotná číselná výška,
čo potvrdzuje aj početná ustálená judikatúra. Má za to, že dohodnutá výška úrokov z omeškania vo

výške 0,25% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol sledovaný.
Právne posúdenie týchto dojednaní odporcom je nielen nesprávne, ale aj nedostatočne odôvodnené a
vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu.

Krajský súd v Prešove podľa § 250l zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, podaný opravný prostriedok navrhovateľa,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal u odporcu dňa 22.05.2013 návrh

na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - M.. K návrhu pripojil Zmluvu o zriadení
záložného práva zo dňa 26.04.2013 uzavretú medzi záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a záložcom W. Q., ktorú za záložcu uzavrel na základe Dohody o splnomocnení B. W. v mene
ProHelp - Združenia občianskoprávnej pomoci (ďalej len „Združenie“) ako jeho predseda.

Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení, podpísaná záložcom, splnomocniteľom
dňa 08.08.2012 vo Vranove nad Topľou. Zo strany Združenia ako splnomocnenca je dohoda podpísaná
dňa 09.08.2012 v Bratislave. V dohode je o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov
uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou

POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. XXXXXXXXX, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v
dohode uvedených. Osoba splnomocnenca je uvedená v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej
dohody. Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva
rukou.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k
nehnuteľnostiam. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv
k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné a predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.Podľa § 28 ods. 1 práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra
vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 práva k nehnuteľnostiam uvedených v § 1 ods.
1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3

právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či
je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy
vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie

sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Z uvedených zákonných citácií je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na vklad
oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, W. Q., splnomocnil Združenie
na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného
práva.

Za týmto účelom, postupom v súlade s § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona, odporca rozhodnutím zo
dňa 20.06.2013 prerušil vkladové konanie, pričom za účelom zabezpečenia presného a úplného stavu
veci boli navrhovateľ, POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložca, W. Q., vyzvaní na podanie vysvetlenia vo vzťahu
k okolnostiam uzavretia Dohody o splnomocnení a na predloženie zmluvy o úvere. Záložca, W. Q., na

výzvu predchodcu odporcu nereagoval.

Navrhovateľ vo vyjadrení k prerušeniu konania zo dňa 07.08.2013 uviedol, že záložca sa v zmysle
riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho
zo zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na

uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu a na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Poukázal na to, že splnomocnenec splnomocnenie s dlžníkom osobne
prerokoval, poučil záložcu o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere a z
dohody o splnomocnení, ako aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo udelené za účelom hájenia

záujmovsplnomocniteľa,najehožiadosťazastupovaniejebezplatné.Zdôraznil,žepredmetomzáložnej
zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo
vlastníctve splnomocniteľa. Z textu je zrejmé, že žiadna z nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa
nie je vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohu. Text teda nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo
môže byť predmet zálohu, rozsah splnomocnenia je dostatočne určitý, keďže je určený druh majetku,

ktorý môže tvoriť predmet zálohu. Zároveň priložil úradne overené kópie oboch zmlúv o úvere. Žiadal,
aby odporca povolil vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Dňa 28.07.2014 bol záložca, W. Q., vyzvaný, aby sa dostavil k odporcovi a podal vysvetlenie k
okolnostiam uzavretej zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení.

Ten následne, v podaní zo dňa 10.09.2014 uviedol, že dohodu o splácaní podpísal sám a dobrovoľne,
avšak nie je si vedomý, aby splnomocnenec za neho mohol podpisovať ďalšie listiny, napr. záložnú
zmluvu.Poukázalnahrubýnepomervýškypôžičkykhodnotepredmetuzálohu.Zdôraznil,žemázáujem
splatiť svoj dlh v primeraných čiastkach.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.Podľa § 151d ods. 2 OZ, prvá veta, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151d ods. 3 záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve
záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1. OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

Z obsahu spisu, z formy uzavretej dohody o splnomocnení je zrejmé a nesporné, že dlžník udelil
predmetné plnomocenstvo v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a poskytnutím
finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Podpísanie dohody

zo strany Združenia ako splnomocnenca v Bratislave, v iný deň, ako bola dohoda podpísaná
splnomocniteľom, svedčí o tom, že tento zástupca nerokoval s dlžníkom, záložcom, priamo pri
uzatváraní dohody. Tieto okolnosti sú súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti a početných
obdobných prejednávaných vecí. Navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil žiadne dôkazy na podporu
svojich tvrdení a údajov uvedených v dohode o splnomocnení.

Predloženie čiastočne vyplneného návrhu dohody dlžníkovi svedčí nepochybne o tom, že
splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol
znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany W. Q. a bol
takto porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri realizácii právneho úkonu. Súd

má za to, že splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak
mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Nepravdepodobné je aj to tvrdenie, aby si splnomocniteľ
sám, slobodne na základe vlastného uváženia vybral za splnomocnenca veriteľom určené Združenie so
sídlom v Bratislave na to, aby výlučne bránilo záujmy splnomocniteľa a poskytovalo dlžníkovi právne
poradenstvo či zastupovalo ho na rokovaniach so záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ,

s.r.o. Uvedenie splnomocnenca priamo v predtlači veriteľom predloženej formulárovej Dohody o
splnomocnení spochybňuje skutočnosť, že išlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby
splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú dohodu s uvedomením si
možných následkov tohto právneho úkonu.

Súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na konštatovanie rozporu udeleného
plnomocenstva s ustanovením § 39 OZ, v zmysle ktorého je predloženie čiastočne vyplnenej Dohody o
splnomocnení posúdené ako konanie veriteľa v rozpore s dobrými mravmi. Navyše, za týchto okolností
je možné tento právny úkon posúdiť ako neplatný pre spochybnenie slobodného prejavu vôle, vážnosti
a určitosti udelenia plnomocenstva zo strany dlžníka.

Zároveň súd poukazuje na rozpor predmetnej Dohody o splnomocnení s ustanovením § 22 ods. 2 OZ,
t.j. konštatovanie neplatnosti právneho úkonu pre zrejmý rozpor záujmov splnomocniteľa a zástupcu.
Ak je v predtlači textu vopred uvedená osoba splnomocnenca, a zároveň je vopred uvedený tiežveriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto Dohoda o splnomocnení je v priamej súvislosti so
zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné údaje sú až
následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý konflikt záujmov

splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa,
poskytovateľa úveru a záložného veriteľa zároveň.

Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo
dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene W. Q. uzavrelo s

navrhovateľom ProHelp - Združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené B. W., predsedom Združenia.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej Dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských
zmluvách, súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva vymedziť v
dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná medzi

spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým
treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52
a nasl. OZ. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné
podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade, spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť ich obsah. Z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné, že

dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými
prostriedkami zo strany veriteľa. Zo znenia a formulácie samotnej zmluvy však nemožno bezpochyby
určiť, akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť. Udelené plnomocenstvo je koncipované obšírne
a neurčito, bez presnej identifikácie nehnuteľností, ku ktorým má splnomocnenec právo zriadiť záložné
právo v prípade nesplácania úveru. Jednoduchá rukou vpísaná špecifikácia všetkých nehnuteľností

vo vlastníctve splnomocniteľa do vopred predtlačenej formy v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku
určitosti, keďže nie je možné jednoznačne určiť, ktoré z tam uvedených nehnuteľností majú reálne tvoriť
predmet zálohu.

Nazáverodvolacísúdvovzťahukodvolacejnámietkenavrhovateľatýkajúcejsapoplatkuzaposkytnutie

úveru a úrokov z omeškania, vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa navrhovateľ vôbec oboznámil
so samotným rozhodnutím odporcu, ktoré napadol opravným prostriedkom, keďže podaný opravný
prostriedok a v ňom uvedené argumenty vôbec nereagujú na závery obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého uznesenia totiž niet ani zmienky o tom, že
by odporca posudzoval otázku poplatku resp. odplaty za úver a primeranosti úrokov z omeškania v

predmetnom právnom vzťahu. Rozpor s dobrými mravmi vyslovil na základe úplne iných dôvodov.
Viac než pravdepodobné sa vo svetle tejto námietky v opravnom prostriedku javí nedostatok náležitej
starostlivosti oprávnenej pri oboznamovaní sa s obsahom napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. prvá veta, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Prešove postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, záložca
a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší

súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.