Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221112
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:8113221112.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: T. P., nar. X.X.XXXX,

bytom W. XX, P., za účasti vedľajšieho účastníka konania Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov,
Škultétyho 3, 040 01 Košice, IČO: 42249708, zast. JUDr. Darina Solárová, advokátkou, Škultétyho
3, Košice, IČO: 31943683, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa a.s., Garbiarska 2, 040 71
Košice, IČO: 31690904, zast. JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát, B. Němcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, č.k. 3C/3261/2012 z 19.1.2012.

II. Súd návrh odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, sp.zn.
3C/3261/12 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

IV. Navrhovateľovi voči odporcovi súd trovy konania nepriznáva.

V. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania trovy konania vo výške 209,67 €,
na účet JUDr. Dariny Solárovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Trebišov z titulu súdneho poplatku z návrhu
na začatie konania sumu 331,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach č.k.
3C/3261/12zodňa19.1.2012apriznalmutrovykonania.Návrhodôvodniltým,žeuvedenýmrozsudkom
mu bolo uložené uhradiť pre odporcu sumu 102,90 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 €

do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Návrh opieral o ust. § 40 ods. 1 písm. c) z.č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to konkrétne o dôvod, v zmysle ktorého navrhovateľ ako účastník
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Odvolával sa na ust. § 53 OZ, v
zmyslektoréhoprávomocrozhodcovskéhosúduzakladalarozhodcovskádoložka uvedenávosobitných
zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve, v zmysle ktorej poisťovňa určila prejednanie
všetkých sporov na rozhodcovský súd. Takéto zmluvné dojednanie považuje navrhovateľ podľa § 53
ods. 3 OZ za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola individuálne dohodnutá a v súlade s

článkom 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS za považuje za nekalú, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, za ktorého treba
navrhovateľa považovať. Odvolával sa na ust. § 53 ods. 5 OZ v zmysle, ktorého neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Poukázal na § 53 ods. 4 písm. r) OZ tvrdiac, žespotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenie, ktoré okrem iného vyžaduje v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil veriteľ výlučne v rozhodcovskom
konaní. Vzhľadom na zákonnú úpravu teda došlo podľa neho k porušeniu zákona, a preto rozhodcovský
súd nebol príslušný na konanie vo veci v žiadnych sporoch týkajúcich sa poistnej zmluvy, ktorá bola
predmetom riešenia pred rozhodcovským súdom. Poukázal aj na ustanovenie Všeobecných poistných
podmienok / VPP/ zmluvy, článok XV, v zmysle ktorého rozhodcovské konanie je zakomponované

priamo vo VPP, tzn., že navrhovateľ by nemal podpísať nie len osobitné zmluvné dojednanie v poistnej
zmluve ale ani všeobecné poistné podmienky, o ktorých odporca tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy
a ani samotnú zmluvu. Napriek tomu, že navrhovateľ podpísal Osobitné zmluvné dojednanie k osobitnej
zmluve - rozhodcovskú doložku, tvrdil, že táto nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná.

Až do právoplatného skončenia konania vo veci samej žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
nie je spotrebiteľskou zmluvou, a preto nemožno na platnosť rozhodcovskej doložky uplatňovať
tie hmotnoprávne ustanovenia príslušných právnych noriem, ktoré oprávňujú namietať neplatnosť

rozhodcovskej doložky iba pri spotrebiteľských zmluvách. Podľa odporcu aj keby príslušná poistná
zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania, bola spotrebiteľskou zmluvou, tvrdenie navrhovateľa o
neplatnosti rozhodcovskej doložky nemá oporu v platnej právnej úprave, pretože v čase podpisu poistnej
zmluvy ako aj dohody o rozhodcovskej doložke bol vzhľadom na podrobnú znalosť právnej úpravy
a vzhľadom na stupeň jeho znalostí a vedomostí v oblasti uzatvárania tohto typu zmlúv dostatočne

spôsobilý na to, aby či už uvedenú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku nepodpísal.

Zdôraznil, že navrhovateľ pri podpise zmluve podpísal aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta,
v ktorom je obsiahnuté aj prehlásenie, že informácie sprostredkovateľom poistenia mu boli dané
vyčerpávajúco, jasne a zrozumiteľne.

Veľmi podrobne vysvetlil dôvody, ktoré by mali byť rozhodujúce pri skúmaní rozhodcovského
konania pred Arbitrážnym súdom, v rámci ktorého bol sporný rozhodcovský rozsudok vydaný. Vytýka
navrhovateľovi, že v návrhu nešpecifikuje konkrétne, z ktorého právneho dôvodu má byť rozhodcovský

rozsudok zrušený, teda v tomto smere je jeho návrh nejaský a neurčitý a na základe vlastnej právnej
analýzy popiera spotrebiteľský charakter rozhodcovského konania aj napriek tomu, že základný zmluvný
vzťah, ktorý existoval medzi účastníkmi konania, takýto spotrebiteľský charakter mal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Zo spisu Arbitrážneho súdu Košice č.k. 3C/3261/2012 súd konštatuje, že odporca podal na Arbitrážny
súd Košice dňa 4.1.2012 žalobu zo dňa 2.1.2012, ktorou žiadal, aby Arbitrážny súd Košice rozhodol o
jeho pohľadávke voči navrhovateľovi, ktorá pozostávala z nezaplatenej pohľadávky vo výške 102,92 €,
ktorú bližšie nešpecifikoval. Zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť uhradiť trovy rozhodcovského

konania. Arbitrážny súd Košice bez nariadenia pojednávania dňa 19.1.2012 rozhodol rozhodcovským
rozsudkom č.k. 3C3261/2012 tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 102,90
€ a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 € do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 27.6.2013.

Navrhovateľ podal dňa 17.7.2013 na tunajšom súde návrh proti odporcovi a žiadal, aby súd vyššie
uvedený rozhodcovský rozsudok zrušil. Tieto skutočnosti súd zistil zo spisu Arbitrážneho súdu Košice
sp.zn. 3C/3261/2012, ako aj samotného návrhu navrhovateľa a jeho účastníckeho výsluchu.

Výsluchomnavrhovateľasúdďalejzistil,ženávrhnasúdvtejtovecipodalsúmyslomdosiahnuťzrušenie

arbitrážneho rozsudku, ktorý vôbec neuznáva, aby nebol povinný na základe neho plniť odporcovi
tvrdiac, že mu nič nedlží. Poukázal na to, že mu z rozhodcovského rozsudku nie je zrejme akým
spôsobom dospel súd k sume 102,90 €, z čoho pozostáva, ako vznikla a z akého titulu mu ukladá takúto
povinnosť odporcovi zaplatiť.Po ukončení zmluvného vzťahu s odporcom v r. 2009 mu totiž prišlo oznámenie o zániku poistenia, kde
mu odporca oznamuje, že nemá voči nemu žiadne nároky, a preto po 5 rokoch s počudovaním zistil,
že na základe konštatácie v spornom rozhodcovskom rozsudku má mu ešte zaplatiť 102,90 € a trovy

arbitrážneho konania s čím nesúhlasí a dôrazne sa voči tomu ohradil.
Zdôraznil, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy osoba, ktorá sprostredkovávala uzavretie poistenia,
mu nevysvetlila v poistnej zmluve tzv. rozhodcovskú doložku, ktorej dodnes nerozumie. Nevedel, že v
prípade ak v budúcnosti medzi nimi vznikne akýkoľvek spor na jeho riešenie bude predurčený výlučne
arbitrážny súd a nemal vedomosti o tom, žeby tým súdom nemal byť všeobecný súd. Napriek tomu,

že svojim podpisom na poistnej zmluve ako aj na osobitných zmluvných dojednaniach odsúhlasil tzv.
rozhodcovskú doložku, nevedel čo podpisuje, nerozumel tomu v čom spočívala jej podstata. Priznal, že
v čase uzavretia poistnej zmluvy sa dôkladne neoboznámil so všetkými zmluvnými podmienkami, ktoré
si ani neprečítal, lebo tomu nepripisoval význam. K zániku poistenia došlo na jeho žiadosť, lebo sám
požiadal odporcu o zrušenie poistnej zmluvy listom zo dňa 28.9.2009.

Listom zo dňa 7.7.2013 oznámilo Občianske združenie Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov
Košice, že vstupujú do konania na strane navrhovateľa ako vedľajší účastník konania. V priebehu
konania došlo k zmene názvu združenia vystupujúceho ako vedľajší účastník konania na strane
navrhovateľa , na Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, čo vyplýva z Dodatku č. 1 k Stanovám
občianskeho združenia pod názvom „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov“ registrovaným MV

SR dňa 4.6.2012 pod č. VVS/1-9000/09-39438 zo dňa 17.9.2013.

Vo svojom písomnom vyjadrení vedľajší účastník konania poukazuje na Rozsudok Krajského súdu
Prešov sp.zn. 16Co2/2014, ktorý sa venuje napádanej časti smernice 93/2013 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zdôrazňujúc, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať,

aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi
a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. Zdôrazňuje, že
odporca sa až alibistickým spôsobom a špekulatívne snaží preniesť svoju povinnosť, postupovať
odbornou starostlivosťou pri výkone svoje činnosti, na navrhovateľa. Tvrdí, že navrhovateľ nemusel
podpísať osobitné zmluvné dojednania a nemusel sa tak podrobiť arbitrážnemu konaniu. Poukazuje

však na časť XV. Všeobecných poistných podmienok „rozhodcovské konanie“ v ktorom sa v bode 8
uvádza, že dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych
nástupcov zmluvných strán. V časti XVII. „záverečné ustanovenie“ bode 2 je zakotvené, že VPP je
neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Z bodu 7 vyplýva, že spory sa budú riešiť pred arbitrážnym
súdom, čo vyplýva zo zásad dohodnutých v týchto VPP. Priamo v poistnej zmluve bolo uvedené, že

VPP sú časťou poistnej zmluvy a sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. V tejto súvislosti teda
navrhovateľ by nemal podpísať nie len osobitné zmluvné dojednanie k poistnej zmluve ale ani VPP, o
ktorých odporca tvrdí, že sú súčasťou poistnej zmluvy a ani samotnú poistnú zmluvu. Len tak by sa v
skutočnosti vyhol arbitrážnemu konaniu. Zdôrazňuje, že ak rozhodcovské doložky, ktoré sú súčasťou
spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné, bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takéhoto neplatného

zmluvného dojednania preto je dôvod na jeho zrušenie, a tak v tomto smere žiadali, aby súd návrhu
vyhovel v plnom rozsahu.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že odporca si uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní ako
nárok z poistnej zmluvy uzavretej odporcom ako poistníkom a navrhovateľom ako poistencom. Ide o

poistnú zmluvu č. 4508490001 zo dňa 21.4.2009. Predmetom poistnej zmluvy bolo životné poistenie
a nie je sporné ani to, že k zmluve boli pripojené Všeobecné poistné podmienky (VPP) ani to, že
obsah týchto poistných podmienok potvrdil navrhovateľ svojim podpisom dňa 21.4.2009. Súčasťou VPP
bolo Osobitné zmluvné dojednanie č. 02/2008 k poistnej zmluvy č. 4508490001, kde v bode 3 sa
uvádza, že poistník a poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatnú

vôľu a v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa na miesto súdneho
konaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysleXV.časti
týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj osobitné zmluvné
dojednanie je opatrené podpisom navrhovateľa ako aj osoby konajúcej za odporcu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.Podľa § 41 ods. 1 (prvá veta) cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený do vlastných rúk dňa 27.6.2013
a žalobu na tunajší súd doručil dňa 17.7.2013, teda v zákonnej 30 dňovej lehote včas.

Podľa § 43 ods. 1,2 cit. zák. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a
c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská
zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z

nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví
rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom

vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len
vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Podľa § 4 ods. 8 z.č. 250/07 Z.z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je

v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 2 písm. b/ cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania,
alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm. i/ cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon,

ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými
predpismi, 5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú
uvedené v § 19.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd zrušil rozhodcovský rozsudok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami lebo zistil, že rozhodcovská doložka, uzavretá medzi účastníkmi konania

dňa 21.4.2009, spočívajúca v tom, že o nároku navrhovateľa vyplývajúceho z vyššie uvedenej
poistnej zmluvy môže rozhodovať výlučne iba rozhodcovský súd, je neplatná. Takto formulovaný text
rozhodcovskej doložky z 21.4.2009 nie je medzi účastníkmi sporný. Vzhľadom na ust. § 53 ods. 4 písm.
r) a § 53 ods. 5 OZ dohoda rozhodcovskej doložky je neplatná, pretože sa v nej uvádza, že sporys dodávateľom vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je oprávnený riešiť výlučne
rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní.

V prípade neprijateľných podmienok ide stále o porušenie všeobecných právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, a preto je u navrhovateľa daný dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ z.č. 244/2002 Z.z. Ak sa odporca v konaní bráni a žiada návrh
zamietnuť, že v prípade zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu, súd
s týmto argumentom nesúhlasí. Jeho argument nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platnej

právnej úprave. Ani ostatné dôvody uvádzané odporcom v súvislosti s absenciou zákonných dôvodov
na strane navrhovateľa na podanie návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú na mieste. Ani v
jednom z tvrdení odporcu sa nenachádza argument, žeby obsah rozhodcovskej doložky bol v súlade s §
53 ods. 4 písm. r/ a § 55 ods. 5 OZ. Preukázanie toho, že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne určuje,
že spory medzi účastníkmi sa musia riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní ju činí zo zákona neplatnou.

Navrhovateľ ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádza neplatnosť rozhodcovskej
doložky, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Dohoda o rozhodcovskej doložke je
neplatnýmprávnymúkonom,pretožeodporujezákonu,teda§53ods.4písm.r)OZ.Idetedaoabsolútnu
neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke, a preto súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou neplatnosti
právneho úkonu tak ako ho určí účastník konania, resp. aj keby ho účastník konania presne nevymedzil

v návrhu na začatie konania.

Súd konštatuje, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o
rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzný právny predpis na ochranu
spotrebiteľa, ktorým je práve ust. § 53 OZ a tak návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

Podaním doručeným súdu dňa 10.1.2014 navrhol odporca prerušiť konanie, ktorý návrh odôvodnil
tým, že v prebiehajúcom súdnom konaní sa navrhovateľ opiera o právne závery uvedené v uznesení
NS SR č.k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Citovaným rozhodnutím NS SR rozhodol v procesnej
forme o odmietnutí dovolania. Napriek tomu vyslovil v odôvodnení uznesenia závery meritórnej povahy

nemajúce žiaden vzťah k dôvodom odmietnutia dovolania. Citujúc nález ÚS sp.zn. IÚS 402/2008 z
1.4.2009 poukázal na to, že zmienenie rozhodnutie NS SR č. 2Cdo 5/2012, ktoré bolo ÚS zrušené
(a postup NS a nižších exekučných súdov) je takmer totožné s rozhodnutím NS sp.zn. 6Cdo 1/2012,
teda s tým uznesením NS, o ktoré navrhovateľ opiera svoju argumentáciu v tomto konaní. Uznesením
sp.zn. II.ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2013 ÚS prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu, ktorou namieta

porušenie jeho základného práva na jeho súdnu ochranu okrem iného aj postupom a uznesením NS
SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012. Z prijatia ústavnej sťažnosti dotýkajúcej sa tohto uznesenia na
ďalšie konanie vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s istou, že uznesenie NS SR č. k. 6Cdo 1/2012
bude zrušené nakoľko vec prejednáva identický senát. Z toho dôvodu navrhol prerušiť konanie až do
právoplatného skončenia konania o sťažnosti proti uzneseniu NS SR č. 6Cdo 1/2012 vedeného na ÚS

pod č. II.ÚS 382/13 Rvp 5052/2012.

Navrhovateľ ani vedľajší účastník konania s prerušením konania nesúhlasili.

Podľa §109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť ak

prebieha konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi a argumentmi odporcu súd konštatuje, že jeho
návrhu na prerušenie konania nebolo možné vyhovieť, pretože neexistuje na to dôvod vzhľadom

k tomu, že výsledok konania č.k. II.ÚS 382/2013 pred ÚS nemá právny význam pre toto konanie.
Odporca poukázal na pravdepodobnosť zrušenia rozhodnutia NS SR č. k. 6Cdo 1/2012 s poukazom na
totožnosť konania a predmetu sporu v konaní na NS SR č. k. 2Cdo 5ú2012. Súd po oboznámení sa s
obsahom daných rozhodnutí konštatuje, že nález ÚS SR riešil otázku procesnú a z dôvodu procesného
pochybenia NS a súdov nižších stupňov zrušil rozhodnutie NS. V náleze ÚS nebola riešená otázka

prijateľnosti resp. neprijateľnosti zmluvných podmienok. Napokon ÚS nenahrádza všeobecné súdy,
nemôže preskúmavať ich právne názory s výnimkou arbitrážnych rozhodnutí. Navyše z judikatúry NS
ako aj ÚS vyplýva ustálenosť riešenia danej otázky. Z uvedeného dôvodu návrh odporcu na prerušenie
konania súd zamietol.Navrhovateľ mal v konaní úspech, trovy konania nežiadal. Odporca v konaní úspech nemal a tak súd
navrhovateľovi voči odporcovi trovy nepriznal (§ 142 ods. 1 v spojitosti s § 151 ods. 1 OSP).

Vedľajší účastník konania vystupoval na strane navrhovateľa, ktorý úspech v konaní mal a žiadal priznať
náhradu trov konania. Súd uložil odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi konania z titulu z trov právneho zastupovania (§ 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004
Z.z.) za 3 úkony právnej služby á 61,85 € (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 4.2.2014,

účasť na pojednávaní dňa 16.5.2014) 3 x 8,04 € RP, spolu 209,69 €.

Podľa § 149 ods. 1 OSP uložil súd odporcovi povinnosť trovy právneho zastúpenia zaplatiť na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania.

Navrhovateľ bol zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. za/ z.č. 71/92 Zb. o

súdnych poplatkoch v platnom znení), preto podľa § 2 ods. 2 cit. zák. je odporca povinný zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na začatie konania, preto v konaní úspech nemal. Súdny poplatok predstavuje 331,50
Eur / pol. 3 písm. c/ SSP/.

Na návrh navrhovateľa súd podľa § 40 ods. 2 z.č. 244/2002 odložiť vykonateľnosť citovaného

rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že konanie o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku nie je
právoplatne skončené a vo veci je rozhodnuté tak, že rozhodcovský rozsudok sa zrušuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.