Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/186/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208215626
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1208215626.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej

veci navrhovateľa: Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36,
Bratislava, IČO: 17 335 345, zastúpený: Advokátska kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o.,
Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti odporcom: N. E., O.. V., L.. XX.XX.XXXX, J. XXXX D., V.
A..XX, C. O., 2. W. V., L.. XX.X.XXXX, J. Y.O. A..XX, XXXX, K., C. O., obaja zastúpení: W.. E. L., nar.
XX.X.XXXX, G. P. XX, J., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že spoluvlastníkom pozemkov parcely registra "R." v katastrálnom území G. J.
- parcelné číslo XXX o výmere 10638 m2, orná pôda

- parcelné číslo XXX o výmere 1295 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXX/X o výmere 11020 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX/X o výmere 6298 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX o výmere 5406 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX/X o výmere 4849 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX o výmere 928 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXX/X o výmere 3766 m2, orná pôda

- parcelné číslo XXX/X o výmere 4039 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXX/X o výmere 4694 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXX/X o výmere 9560 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX/X o výmere 4915 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX o výmere 11132 m2, orná pôda
v podiele 1/6 je Slovenská republika, v správe Slovenského pozemkového fondu.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 31.7.2008 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom
určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným pozemkom. Petit svojho návrhu upravil následne podaním
zo dňa 26.4.2007, v rámci ktorého žiadal určiť, že Slovenská republika, v správe Slovenského
pozemkového fondu je vlastníkom pozemkov parcely registra "R." v katastrálnom území G. J.
- parcelné číslo XXX o výmere 10638 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXX o výmere 1295 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXX/X o výmere 11020 m2, orná pôda

- parcelné číslo XXXX/X o výmere 6298 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX o výmere 5406 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX/X o výmere 4849 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX o výmere 928 m2, orná pôda- parcelné číslo XXX/X o výmere 3766 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXX/X o výmere 4039 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXX/X o výmere 4694 m2, orná pôda

- parcelné číslo XXX/X o výmere 9560 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX/X o výmere 4915 m2, orná pôda
- parcelné číslo XXXX o výmere 11132 m2, orná pôda
a to v podiele 1/6 ( ďalej len " sporné pozemky"). Zmenu takto znejúceho petitu súd následne pripustil
uznesením č.k. 9C/186/2008-202 zo dňa 10.11.2015.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle § 34 ods. 1 a 3 zákona č. 330/1991 Z.z. Slovenský pozemkový
fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a v súlade s ustanovením § 34 ods.
14 zákona koná za štát pred súdom vo veciach poľnohospodárskych nehnuteľností. Odporcovia sú
osoby trvalé žijúce v Maďarskej republike, pričom na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD XXXX/
XXXX, K. XX/XXXX zo dňa 3.11.2005 sa mali stať vlastníkmi sporných nehnuteľností a to po poručiteľke

C. V., rod. T., ich matke. Sporné pozemky boli pôvodne zapísané v PK vložke č. XXXX k.ú. G. J. a
boli v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Jednou z nich, v podiele 1/6, bola ja C. V.. Dňa
15.5.1946 nadobudla účinnosť dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva,
publikovaná pod č. XXX/XXXX. V zmysle tejto dohody boli na územie Maďarska presťahované osoby
maďarskej národnosti, ktoré stratili podľa dekrétu prezidenta ČSR č. XX/XXXX československé štátne

občianstvo. V súlade s čl. VII tejto dohody, vlastnícke právo presťahovaných osôb k nehnuteľnostiam
prešlo na Československú republiku. C. V. bola presídlená dňa XX.X.XXXX. Odporcovia preto nemohli
nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam z titulu dedenia po ich nebohej matke, nakoľko
táto nebola v čase smrti ich spoluvlastníčkou. Naliehavý právny záujem na určení osvedčil navrhovateľ
tým, že len rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva môže byť podkladom pre zápis vlastníckeho

práva štátu do katastra nehnuteľností.

Odporcovia sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrili. Na pojednávaní, konanom dňa 3.2.2015
splnomocnený zástupca odporcom uviedol, že odporcovia s návrhom na začatie konania súhlasia a voči
určeniu vlastníckeho práva k sporným pozemkom nemajú námietky. Poukázal však na to, že pri zápise

ich vlastníckeho práva k sporným pozemkom boli dobromyseľní v tom, že tieto patria do dedičstva po
ich matke. Skutočnosť, že ich matka bola spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností osvedčoval zápis v
PK vložke a riadne prebehlo aj dedičské konanie. Pochybenie katastra, že nezapísal v rozhodnej dobe
vlastnícke právo v prospech štátu, nemožno pripísať na ťarchu odporcov. Odporcom v súvislosti s týmto
konaním vznikli určité náklady a bolo by nedôvodné zaťažovať ich ďalšími trovami.

Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a oboch odporcov, ktorí na pojednávanie písomne
predvolaní neboli. Súd konal s ich právnym zástupcom, resp. splnomocneným zástupcom, preto možno
konštatovať, že takýmto postupom im neodňal možnosť konať pred súdom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisom s Listu vlastníctva
č. XXXX a č. XXXX, osvedčením o dedičstve č.k. XXD XXXX/XXXX, K. XX/XXXX zo dňa 3.11.2005,
výpisom z PK vložky č. XXXX, výkazom nehnuteľného majetku, zoznamom osôb presídlených z obce
Podunajské Biskupice, listom Okresného národného výboru Bratislava- okolie v Bratislave zo dňa
27.3.1950, triednym pokonaním, potvrdením pracovnej skupiny Katastrálneho meračského úradu v

Bratislave z 23.3.1949 o odobratí majetku a zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu predloženej PK vložky č. XXXXsúd zistil, že p. C. T. bola spoluvlastníčkou sporných
nehnuteľností. Táto skutočnosť je zrejmá aj z obsahu výkazu nehnuteľného majetku, ktorý vydala
Oblastná vysídľovacia úradovňa Dunajská Streda a v rámci ktorej sa uvádza aj pozemnoknižný stav

vlastníctva pozemkov vysídlencov, medzi nimi aj p. C. T., vydatej V.. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že p. C. V. bola vysídlená z Československej republiky spolu s inými členmi svojej rodiny a to dňa
XX.X.XXXX. Tento záver osvedčujú viaceré listinné dôkazy predložené v súdnom konaní- zoznam osôb
presídlených z obce Podunajské Biskupice, triedne pokonanie so zástupcom p. C.L. T. ako aj potvrdenie
pracovnej skupiny katastrálneho meračského ústavu o odobratí majetku. Súd len dodáva, že tieto závery

žiadnym spôsobom nerozporovali odporcovia a súd preto vyššie ustálený skutkový stav podrobil právnej
subsumpcii pod rozhodné ustanovenia príslušných právnych predpisov.Zároveň je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti tvorili predmet dedenia po nebohej poručiteľke p. C. T.,
rod. V., pričom dedičmi a teda aj vlastníkmi sporných nehnuteľností sa stali odporca v 1. a 2. rade a
to v zmysle predloženého osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX, K. XX/XXXX zo dňa 3.11.2005.

Odporcovia boli ako vlastníci zapísaný aj v katastri nehnuteľností.

Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v znení
neskorších predpisov, pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu

ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené
osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem
pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník
nie je známy. Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností
pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Podľa § 34 ods. 14 vyššie citovaného zákona pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred
súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti
uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak
vlastníckeprávoštátuaneznámychvlastníkovjesporné;obdobnepostupujesprávcavoveciachlesných
pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa čl. V dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva, publikovanej pod
č. 145/1946 Zb., v počte rovnajúcom sa počtu osôb slovenskej a českej národnosti, presťahovaných
z území Maďarska na územie Československa, budú presťahované na územie Maďarska osoby
maďarskej národnosti, ktoré majú stále bydlisko na území Československa a stratili podľa dekrétu

prezidenta Československej republiky zo dňa 2. augusta 1945 o úprave československého štátneho
občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti č. 33/1945 Zb., československé štátne občianstvo.
V lehote 6 mesiacov počítaných odo dňa podpisu tejto dohody československá vláda oznámi maďarskej
vláde zoznam osôb určených k presťahovaniu.

Podľa čl. VII vyššie citovanej dohody vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležiacich
nehnuteľnostiam predchádza na štát ich doterajšieho bydliska.

Podľa § 1 ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 331/945, československí štátny občania národnosti
nemeckej alebo maďarskej, ktorí podľa predpisov cudzej okupačnej moci nadobudli štátnu príslušnosť

nemeckú alebo maďarskú, stratili dňom nadobudnutia takejto štátnej príslušnosti československé štátne
občianstvo. Ostatní československí štátny občania národnosti nemeckej alebo maďarskej strácajú
československé štátne občianstvo dňom, kedy tento dekrét nadobúda účinnosť.

Podľa § 2 vyššie citovaného dekrétu osobám, spadajúcim pod ustanovenie § 1, ktoré preukážu, že

zostali verní Československej republike, nikdy sa neprevinili proti národom českému a slovenskému
a buď sa činne zúčastnili boja za jej oslobodenie, alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým
terorom, sa československé štátne občianstvo zachováva. Žiadosť o zistenie, že československé
štátne občianstvo sa zachováva, možno podať do 6 mesiacov od počiatku účinnosti dekrétu u miestne
príslušného okresného národného výboru ( okresná správna komisia, alebo ak žiadateľ býva v cudzine

u zastupiteľského úradu.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Pre účely rozhodnutia vo veci samej súd v prvom rade skúmal, či štát zastupuje príslušný štátny orgán.
Skutočnosť, že v tomto konaní zastupuje štát práve Slovenský pozemkový fond osvedčuje osobitný
právny predpis a to zákon č. 330/1991 Z.z. na ktorého rozhodné ustanovenia § 34 ods. 4 a 14 súd
odkazuje. Ako už bolo vyššie naznačené je nesporné p. C. T., vydatá V., bola na základe dohody

medzi Československom a Maďarskom vysťahovaná na územie Maďarska, nakoľko v zmysle vyššie
citovaného prezidentského dekrétu, došlo na jej strane k strate československého štátneho občianstva.
V tomto rozhodnom čase bola spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, vtedy zapísaných v PK vložke
č. XXXX. Priamo v zmysle dohody došlo k zániku jej vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiama vlastníctvo prešlo na štát- v tom čase Československú republiku. Zmenou vlastníka nehnuteľností
došlo k prenosu všetkých vlastníckych oprávnení na štát a je teda zrejmé, že tieto nehnuteľností v
čase smrti p. C.Í. T., vydatej V. nemohli byť predmetom dedenia. Poručiteľke nesvedčila existencia

vlastníckeho práva k nim, hoci v katastri nehnuteľností bol tento údaj nesprávne uvedený. Znamená
to, že odporcovia sa smrťou poručiteľky nestali vlastníkmi sporných nehnuteľností, hoci im toto právo
deklarovalo právoplatné dedičské rozhodnutie. Vlastníkom nehnuteľností sa stal štát a to účinnosťou
dohody dňa 15.5.1946, teda Československá republika. Dňom 1.1.1993 sa stala vlastníkom Slovenská
republika, ako novovzniknutý štát a to podľa ústavného zákona č. 541/1992 Z.z. o delení majetku Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na
Českú republiku a Slovenskú republiku a vlastníkom sporných nehnuteľností je doteraz.

Súd v zmysle vyššie uvedeného návrhu vo veci samej vyhovel a určil vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam v rozsahu vymedzenom vo výroku tohto rozhodnutia. V tomto prípade súd len dodáva,
že práve chybný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností ( teda taký, ktorý nie je v súlade so

skutočnosťou) osvedčuje naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení vlastníckeho práva. Súd
nepovažoval sa potrebné podrobnejšie sa zaoberať právnou a skutkovou argumentáciou, nakoľko
samotní odporcovia v konaní s podaným návrhom vo veci samej v plnom rozsahu súhlasili a žiadali
mu vyhovieť.

O trovách súd rozhodil podľa § 142 ods.1 a § 150 ods.1 Občianskeho zákonníka. V konaní bol nesporné
úspešným účastníkom navrhovateľ, nakoľko súd mu vyhovel v plnom rozsahu. Ako taký by mal nárok
na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli. Práve ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku však dáva súdu možnosť výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa. V zmysle zákona je súd povinný prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému

sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti s dôkazy pri prvom úkone, ktorú mu patril. Toto
zákonné ustanovenie však dáva súdu pomerne širokú rozhodovaciu autonómiu, kedy mu umožňuje
subsumovať pod hypotézu tejto právnej normy rôzne skutkové situácie, súvisiace s postojom účastníkov
konania a okolností, ktoré viedli k podaniu návrhu na začatie konania. Taktiež súd môže prihliadnuť na
celkový kontext sporu. Súd v tomto konaní zistil na strane odporcov dôvod hodný osobitného zreteľa,

preto navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V prvom rade je nesporné, že odporcovia vyjadrili
súhlas s návrhom na začatie konania, a žiadali, aby mu súd vyhovel. Zjavne uznali právnu a skutkovú
argumentáciu navrhovateľa v konaní. Nemožno opomenúť ani to, že obaja odporcovia ako fyzické
osoby, dokonca príslušníci iného štátu, nemohli mať relevatnú vedomosť o platnej právnej úprave v
Slovenskej republike. Taktiež im nemožno uprieť dobromyseľnosť v tom, že sporné nehnuteľnosti patrili

do ich vlastníctva. Tomuto záver svedčí jednak to, že poručiteľka bola zapísaná v katastri nehnuteľností
ako vlastníčka, pričom rozhodne nebolo jej povinnosťou ( a ani povinnosťou jej dedičov) iniciovať
úpravu tohto zápisu. Tento záujem mal mať v prvom rade skutočný vlastník, teda Slovenská republika,
ktorá však zjavne chybný zápis v oficiálnej evidencii nehnuteľností zistila až po uplynutí niekoľkých
desaťročí. Taktiež prebehlo dedičské konanie, ktorého výsledok tiež svedčí v prospech domnienky o

dobromyseľnosti odporcov, že zdedené nehnuteľnosti im skutočne patria. Všetky tieto okolnosti podľa
názoru súdu umožňujú aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, čo bolo
dôvodom rozhodnutia o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.