Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208145
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113208145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: QUALITEX,
s.r.o., Poľná 107, Banská Bystrica, IČO: 36 660 337, zastúpeného FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského
2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporkyni: Slovenská republika, za ktorú koná Národná banka
Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o zaplatenie náhrady škody 13.375 eur s
prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 4C/47/2013-220, zo
dňa 13.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 13.375 eura s prísl. predstavujúcej náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou SPORITEĽNÉHO
DRUŽSTVA STRED BB „v konkurze“ (ďalej len „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi CAPITAL
INVEST,o.c.p.,a.s.(ďalejlen"obchodníksCP")azamietolnávrhnavrhovateľanapodanieprejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods.
1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.)., keď z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom v
žalobe mal za zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáha náhrady škody titulom zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania
súd prvého stupňa zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 22.3.2002

schválil družstvu Prospekt investície, Dodatok k prospektu investície zo dňa 21.3.2003 bol schválený
rozhodnutím Úradu zo dňa 6.5.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2003, ďalší Dodatok
bol schválený Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) rozhodnutím zo dňa 31.7.2008. Dňa
2.6.2008 uzavrelo družstvo s obchodníkom s CP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník
s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným
Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe
rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie

predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu
portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. O.-XXXX/
X/XXXX, NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške
500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Bankovárada Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím
zodňa7.5.2008,č.GUV-841/2008zrušilaavrátilavecnaopätovnéprejednaniearozhodnutie.Následne
NBS rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. O.-XXXX-X/XXXX, uložila obchodníkovi s CP opätovne pokutu,

a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1,
ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. NBS rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č. O.-XXXX-X/XXXX-
D., zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila okrem iného poskytovanie
investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 566/2001

Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných
činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v
špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s CP zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa
30.3.2010, PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“) požiadalo listom zo
dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac,
že výpoveďou zmluvy sa družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s CP zabezpečoval

pre družstvo odbyt výrobkov, družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od
existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnávacích podielov pre vystupujúcich
členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm
prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa obchodník
s CP spôsobil družstvu pri plnení zmluvy, a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac

než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa 23.4.2010 žiadalo družstvo NBS o zjednanie nápravy v
činnosti obchodníka s CP, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči družstvu ako subjektu
dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu
zverených do správy. NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u obchodníka s CP dohľad na
mieste. Vychádzal tiež zo zistenia, že NBS vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení,

č. O.-XXXX/XXXX, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom uložila obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol
zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä družstva, vzniklo
dôvodnépodozreniezmožnéhopoškodeniaklientovobchodníkasCP.Rozhodnutímzodňa21.12.2010,
č. ODT-8305-5/2010, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č. 566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s

CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, 9,
§ 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť
predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska
rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. I.-XXX/XXXX. NBS oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej
správy predmetnú informáciu. NBS rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. O.-XXXX/X-X/XXXX, zastavila

konanie začaté na žiadosť družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek
poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené
zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo
dňa 7.12.2010, č. I.-XXXX/XXXX. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010
na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.4.2010, ako aj

doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.5.2010, č.k. O.-XXXX/X-X/
XXXX, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom. Ďalším rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. O.-XXXXX-X/XXXX, NBS zakázala družstvu
ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods.
4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128

ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície družstvo tento prospekt
nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt
investíciestalneaktuálnyadružstvoneurobiložiadnekrokyknápraveaktomu,abystavdružstvauviedlo
do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného

rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2011. NBS po zistení niektorých skutočností
nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky
skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.7.2010 trestné oznámenie na Prezídium Policajného
zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo
dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre družstva zistila, že majetok vložený

do investičných nástrojov družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 %
podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť, podiel ktorého emitenta CI HOLDING,
a.s., na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupineCI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúru aktív družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a družstvo
sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci

reakcie splnomocnený zástupca družstva Mgr. Leonard Holbling v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že
zo strany družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu
investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať
iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania družstva zodpovedal daný stav
dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., s jej dcérskymi spoločnosťami

a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne družstvo listom zo dňa
29.1.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch
samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie
zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Z listinných dokladov predložených navrhovateľom na CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich

nachádza 1/ výzva NBS na predloženie dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských
schôdzí družstva za rok 2007, 2008 a 2009, spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie,
2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze PDSI zo dňa 3.3.2009, ktorej predmetom bolo,
okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na
rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej

členskej schôdze PDSI zo dňa 23.10.2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie
a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii PDSI ku dňu 31.12.2009, 5/
oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti
s oznámením zo dňa 21.10.2009 NBS listom zo dňa 27.10.2009 informovala PDSI, že oznámenie spĺňa
požiadavky podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129

ods. 2 tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o
odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu PDSI ohľadne podozrenia z naplnenia znakov
skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona a
trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm. b)
Trestného zákona na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.7.2010,

ktorým PDSI reagovalo na vyjadrenia obchodníka s CP ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení
portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi s CP, z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že
PDSI vo vyjadrení zo dňa 19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej
finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník s CP riadil a obhospodaroval, oproti
prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 PDSI vyzvalo

obchodníka s CP na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1.
štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 družstvo oznámilo
obchodníkovi s CP predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň
považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi
predpismi a súčasne obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú

stratu aj nahradil. Listom zo dňa 3.5.2010 a opätovne zo dňa 17.5.2010 PDSI vyzvalo obchodníka s
CP na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho
i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou
portfólia družstva. Listom zo dňa 18.5.2010 PDSI vyzvalo obchodníka s CP na vrátenie neoprávnene
vyplatenej odmeny vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál

2009 a I. kvartál 2010, nakoľko portfólio PDSI nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 percentnú
úroveň a bolo vo výraznej strate. Mal tiež za preukázané, že navrhovateľ si prihlásil svoju pohľadávku
voči družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. XK/XX/XXXX vo výške
žalovanej sumy, ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. Ďalej
súd prvého stupňa konštatoval, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XK/XX/XXXX-XX

zo dňa 15. 8. 2011, právoplatným dňa 6.9.2011 a vykonateľným 20.8.2011 bol vyhlásený konkurz na
majetok družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. D. H., so sídlom kancelárie G..
A.. Š. X, XXX XX H. L.. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave
konkurzu vedeného pod sp. zn. 1K/28/2011 správca konkurznej podstaty uviedol, že konkurzné konanie
sa nachádza v štádiu vymáhania pohľadávok. V súčasnosti nie je možné určiť ukončenie súdnych

sporov ani úspešnosť v nich. Okrem týchto pohľadávok má úpadca pohľadávky voči spoločnosti CI
Holding v konkurze a CI Development v reštrukturalizácii. Žiadny iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok
úpadca nevlastní. Z vykonaného dokazovania pre súd prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľ sa
stal členom družstva SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB, čo vyplýva z vystavenej zmenky zo dňa3.2.2011 na sumu 13.375 eur so splatnosťou na videnie, ktorú navrhovateľ predložil na vyplatenie, avšak
z dôvodu dočasného výpadku likvidných prostriedkov nebola suma vyplývajúca zo zmenky vyplatená.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa

15.8.2011, sp. zn. XK/XX/XXXX, bol na majetok družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie
správcu bol ustanovený Mgr. Pavel Vrška a veritelia družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v
lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ si prihlásil voči družstvu pohľadávku vo výške
žalovanej sumy, ktorá nebola správcom konkurznej podstaty popretá.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody. Vychádzal
pritom z ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XCz XXX/
XX) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má

navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného uviedol, že navrhovateľ sa ako bývalý člen družstva, s ktorým bol
v právnom vzťahu a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči družstvu, nakoľko družstvo je vo vzťahu k
nemu v pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ si uplatnil pohľadávku voči družstvu v konkurze vyhlásenom na

majetok družstva, avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich
práv, a to z dôvodu obsahu vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - družstva zo dňa 30.6.2014.
Mal tak za zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - družstva, s ktorým bol navrhovateľ
v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná i v
prebiehajúcomkonanítitulomnáhradyškodyzanesprávnyúradnýpostup.Navrhovateľzároveňnepodal

ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods.
2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Skonštatoval, že navrhovateľ teda primárne mal
uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a
až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie
náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu). Z tohto dôvodu

nemohol súd prvého stupňa v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi
škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči štátu. Bol toho názoru, že ak neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom
nároku navrhovateľa na jej náhradu, nárok bol uplatnený predčasne. Uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ
v súvislosti s existenciou vzniku škody odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.

zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z dôvodu vyjadrenia správcu
konkurznej podstaty družstva (úpadcu), z ktorého je zrejmé, že konkurzné konanie nie je doposiaľ
ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní
domáha náhrady škody.

Dospel tiež k záveru, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľom, jeho návrhu by nebolo možné
vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporkyne, pričom v
danom smere sa stotožnil s jej tvrdeniami a argumentáciou.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti družstva, uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej

ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým
povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125cods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania
Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej
skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície,

ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo družstvo tieto uviesť v dodatku
Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na družstvo,
ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS.
Ak štatutárny orgán družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil
dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom,

najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti družstva. Uviedol, že štatutárny
orgándružstvapočascelejdobyverejnejponukyzodpovedalzapravdivosťaúplnosťúdajovvProspekte
investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície
nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv
zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a) bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS

totiž podľa neho nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Družstvo až
do 15.4.2010, kedy PDSI požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS
zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na
mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by
mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie

však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnieval navrhovateľ), pretože zo žiadnych ustanovení zákona č.
566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje
len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.). NBS vyzvala družstvo na
predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície a ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo
dňa 26.8.2010, č. O.-XXXX/X-X/XXX, družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce

predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké
nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek
viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.
Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa

30.5.2011, č. O.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé,
že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný
nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu

protiprávnehostavupozisteniachvPrerokovanínedostatkovpodľazápisuzodňa24.8.2007,súdprvého
stupňa uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporkyne, a nie obchodníka s
CP; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len družstvu, a nie navrhovateľovi.
Navrhovateľ totiž nebol podľa neho v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s CP.
Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len družstvo, a preto

z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol
limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci
predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade družstvu
ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených

povinností. Zákon družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne
krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila
nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom
období roka 2007 nemohla uložiť družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície
sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny

orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad
rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti
družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu družstva dňa 24.8.2007 a súčasne
dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Mal za to, že NBS v danom období (po 24.8.2007) preto
nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt

za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia
použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.Napokon pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporkyne spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči
družstvu, mal súd prvého stupňa za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou

navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na jeho
strane. Zároveň poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení
pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. O. XXXX/X/XXXX) vo výške 300.000,-
Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. O.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s
CP sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č.

747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými
subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom
konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt
alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac bol toho názoru, že vzhľadom
na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s CP a družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo
primárne povinnosťou družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s CP, aby

zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči družstvu. V tomto
smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen družstva
mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady
"práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných
práv súvisiacich s družstvom. Súd prvého stupňa na uvedenom základe posúdil nárok navrhovateľa

ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázal vznik škody, nesprávny
úradný postup, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou a postupom, teda základné predpoklady
vyvodenia zodpovednosti odporkyne za škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej

otázky Súdnemu dvoru Európskej únie konštatujúc, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o navrhovateľom
položenýchotázkachniejenevyhnutnépremeritórnerozhodnutieveci.Návrhnazačatieprejudiciálneho
konania zamietol aj z dôvodu, že v prejednávanej veci rozhoduje ako súd prvého stupňa; navrhovateľ
nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie a preto nie je konajúci súd povinný obrátiť sa so
žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak prejudiciálne konanie o nastolených otázkach.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal z
dôvodu, že si náhradu trov konania neuplatnila a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku v časti zamietnutia návrhu vo veci samej podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok
v napadnutej časti zmeniť, odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody 13.375 eur

s príslušenstvom, alternatívne žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súdu prvého stupňa vytkol neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že NBS
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď
základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j. že

ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzal z garancie NBS ako orgánu
dohľadu, spoliehal sa, že nedôjde ku škode na jeho úkor; uviedol, že nemohol predpokladať, že dohľad
nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu,
pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval.
Postup NBS bol preto z jeho pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa na ňu z hľadiska

stability a ochrany investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad
činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou
posúdil ako úplne irelevantný, ak nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasil
so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením

zákonných povinností NBS, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Za obzvlášť nepochopiteľný považoval
záver, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode
došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadua nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu
nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o
cenných papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona. Vychádzal

zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach,
ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného zákona (platného
v tomto znení od 1.5.2007) družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj
obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS napriek tomu, že v

priebehu celého konania odporkyňa tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky informácie a podklady
o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu (Prospekt investícií,
vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný NBS) a obchodníkovi
s CP. Mal za to, že povinný zákonný dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný tak široko, že
má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť,
vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka

s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj
samotného navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bolo výpoveďou svedka Ing. Q. C., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007
pri kontrole družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré
bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom

čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od
navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom.
NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio
bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených
spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY, s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o.,

pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová
spoločnosť a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom
Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Poukázal tiež na to, že NBS
naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov
s CI HOLDING, akciová spoločnosť a obchodníkom s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné

rozhodnutie voči obchodníkovi s CP (v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre
svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre družstvo porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých
podstatných ohľadoch), ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur,
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom

zakázať činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP
alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka s CP). Mal za zrejmé, že následné
podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do
nedostupnosti ním vložených prostriedkov do družstva, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným
prístupomksvojimkompetenciámzapríčinilaajto,žeužnemoholrozpoznaťrizikosvojejinvestície,resp.

žetútoinvestíciumubankasvojimzanedbateľnýmdohľadomanivminimálnejmožnejmiereneochránila.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na
činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných
papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala porušovanie právnych predpisov minimálne od
roku 2008 do roku 2011 a v prípade družstva dokonca od roku 2007 až do roku 2011.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. O.-XXXXX-X/XXXX
vydanom v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt
z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené a
družstvo nepredložilo NBS žiadosť o schválenie dodatku Prospektu investície. NBS ustálila trvanie

neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v
skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa
24.8.2007 k stretnutiu s predsedom predstavenstva družstva (ktorého vtedajšie obchodné meno bolo
ešte KRUPINSKÉ PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE) s Ing. R. M.Á. za účelom
prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o ponúkaných majetkových hodnotách,

údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti
družstva ako aj údaje o finančnej situácii družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt boli neaktuálne už k 31.12.2006. Na uvedenom základe mal za to, že družstvo svojim konanímporušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s §
127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách od 31.12.2006, avšak
NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti).

Navrhovateľ mal tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľovi, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a
nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa

v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na
konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012,
sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej
podstaty o stave daného konkurzu. Z vedeného vyvodil, že žiadna platná právna norma neumožňuje
vysloviťzáveropredčasnostipodanianávrhuatoanivtedy,akdoposiaľnemalamožnosťvymôcťplnenie
od subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru odporkyne a súdu prvého stupňa) povinný jej dané plnenie

vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo
podanieobčianskoprávnej,čiinejžalobyonáhraduškody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizácii
fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v
platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to podľa

navrhovateľa znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna
zodpovednosť, je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Záverom v odvolaní
poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M Cdo/11/2010 a na
to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že ním vyžiadané listinné dôkazy,
resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a

preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,

riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky
pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľom alebo ním.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny
stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na
súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických

veciach. Odporkyňa vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo
a právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči družstvu, čo znamená, že nepreukázal vznik škody.
K námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že zo zápisnice z pojednávania jasne
vyplýva skutočnosť, že súd prvého stupňa oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v

súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval, o aké doklady išlo a oboznámil ich
obsah.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2015 (§ 211 ods.

2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch

podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá
veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo
všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, akpri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade
nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do

úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela
zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej
ponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženúpovinnosťdodržiavaťschválenýProspektinvestície.
Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona

č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009
na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) cit.

zákona) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na
rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).
Preto tieto neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva

navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či družstvo plní informačné
povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z. Je potrebné poukázať i na
to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší
alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001
Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené

novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho navrhovateľ vedomý
nebol, nemožno to pričítať na ťarchu odporkyne v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona
neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o rozsahu dohľadu NBS
nad činnosťou družstva nemal vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je
nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak

na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu
nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol
zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim
do základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ
vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac

povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi družstvom a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a
iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP

obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné družstvo,
ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého
finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). V danom
prípade išlo o služby, ktoré družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím,
že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Navrhovateľ si ako člen družstva, ktoré za týmto

účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou
predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s
cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. O.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovejrady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. I. - XXX/XXXX, vykonával obchodník s CP túto
činnosť ako regulovanú NBS. Činnosť družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom,
spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia,

pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j.
riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže
nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť
družstva voči navrhovateľovi.

Odvolací súd ďalej v názorovej zhode so súdom prvého stupňa poznamenáva, že ani prípadný
nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho
konania pre úspech navrhovateľa v konaní právne významný, pretože na strane navrhovateľa nemohlo
dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným
postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkom s CP) ani podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a ani podľa
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže navrhovateľ v rozhodnom období nebol

(a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP. Zisťovanie naplnenia nesprávneho
úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad obchodníkom s CP preto nebolo dôležité.
Napriek uvedenému sa však s námietkou navrhovateľa, o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu
protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči PDSI, nie
je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný

rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. O.-XXXX/X/XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo
výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. O.-XXXX-X/XXXX, ktorým uložila
obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. O.-
XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady

škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa
týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu
rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,
právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákon č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX, na ktorý v odvolaní poukazoval
navrhovateľ, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka
náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že
so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného
rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej

moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti
pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja odo dňa, keď poškodený
obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. XXCdo/
XXXX/XXXX nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie
R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná

aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že
miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu,
prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok
speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a
pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného

rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať
v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR teda vyplýva,
že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v
tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej
výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného

rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní
vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej
podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to
nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky navrhovateľanie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na
to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa i v tom, že návrh na
začatie konania bol podaný predčasne.

K námietke navrhovateľa, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca

na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že
návrh na začatie konania, následné podania navrhovateľa a vyjadrenie sa odporkyne boli vzájomne
účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci
samej. Zo zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 13.10.2014 jednoznačne vyplýva, že súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na čl. 21-62,
čl. 84-85, 86-89, 90-91, 92-108, 109-119, 146-150, 157-163 ako aj listinnými dôkazmi doloženými

navrhovateľom na pojednávaní a dôkazy pôvodne založené do súdneho spisu 4C/79/2012. Uvedené
znamená, že navrhovateľom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní
dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129
ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých
súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §

142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.