Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114011825
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114011825.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému D. G. pre
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I sp. zn. 5Tk/3/2014 zo dňa 8. 9. 215 na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 26. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného D. G..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5Tk/3/2014 zo dňa 8. 9. 2015 bol obžalovaný D. G.
uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr zák., ktorého sa mal dopustiť
tak, že

v Kráľovskom Chlmci, okres Trebišov na ulici Kapušianskej č. 94 na trávnatom poraste za Čerpacou
stanicou Slovnaft benzínovým čerpadlom dňa 12. 8. 2014 v čase od 19.30 hod. do 19.52 hod. po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v úmysle usmrtiť po vykonaní orálneho styku päsťou
udrel do oblasti tváre poškodenú V. G., nar. 6. XX. XXXX, následkom čoho táto spadla na zem na
chrbát a obvinený kľačiac na tele poškodenej tejto rukou stlačil krk a následne ju päsťou veľkou
silou a prudkosťou najmenej päťkrát udrel do oblasti tváre, čím jej spôsobil tržnozmliaždené rany a

mnohopočetné zlomeniny čelovej kosti, obojstranne klinovej a spánkovej kosti, riečice, kosti nosa, oboch
jarmových kostí, čeľuste vpravo aj vľavo a sánky vpravo, spojené s pomliaždením mozgu, zlomeninu
pravého roha jazylky, zlomeninu horného roha pravej štítnej chrupky a rozlomenie štítnej chrupky, ako
aj zlomeninu kosti hrudníka, teda poranenia, v dôsledku ktorých poškodená na mieste zomrela.

Súd mu za to uložil podľa § 145 ods. 1, § 38 ods. 2,4, § 37 písm. h/, m/, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 7T/27/2015 zo dňa 16. apríla 2015, ktorým bol odsúdený podľa § 148 ods. 1, § 36
písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne,

podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúc,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému R.
G., nar. XX. júna XXXX v A., trvale bytom G. Y., ul. H. XXXX/XXX vo výške 312 eur.

Podľa § 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranný dohľad na 3 roky.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania poukázal nato,
že sa v priebehu konania priznal k tomu, že jeho pričinením došlo k úmrtiu poškodenej. Nikdy nepoprel,

že poškodenej ublížil na zdraví za okolností, ktoré podrobne popísal, avšak nestotožnil sa s tým, že
poškodenú udieral s úmyslom usmrtiť ju a tým aj s právnou kvalifikáciou jeho konania podľa § 145 Tr.
zák. V tejto súvislosti uviedol, že poškodenú nepoznal a nemal žiaden motív usmrtiť ju. Konštatoval,
že mu nebol preukázaný priamy, ani nepriamy úmysel a dodal, že poškodenú presne trikrát udrel do
tváre, pričom nemal vedomosť o tom, že by tieto tri údery mohli spôsobiť poškodenej smrť. Podľa jeho

názoru nie je vôbec obvyklý, aby pri útoku takého charakteru došlo k usmrteniu poškodenej osoby. Bola
to len nešťastná náhoda, že došlo k takým závažným dôsledkom. Uviedol, že tento prípad nie je možné
porovnávať s prípadom vedeným na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 7T/27/2015, pretože tam
došlo k ujme na zdraví nešťastnou náhodou a jeho čiastočným zapríčinením. Záverom vyjadril názor,
že jeho konanie malo byť kvalifikované ako zabitie podľa § 148 ods. 1 Tr. zák., pretože z charakteru
jeho konania je možné dospieť k záveru, že mal vedieť, že troma údermi päsťou do tváre poškodenej

môže dôjsť k ublíženiu na zdraví, ale v žiadnom prípade nemalo dôjsť k jej usmrteniu. Pokiaľ ide
o trest dospel k záveru, že okresný súd nezohľadnil pri jeho ukladaní všetky rozhodné okolnosti a
nevyhodnotil poľahčujúce okolnosti v súlade so zákonom. Uviedol, že súd mal zohľadniť, že nepomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák. a aj to, že učinil prehlásenie,
že uhradí pozostalým škodu (§ 36 písm. k/ Tr. zák.). Po podrobnej analýze poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností nie je podľa neho dôvod uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo zvýšenej trestnej sadzbe
upravenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Uložený trest považuje za neprimerane prísny a je toho názoru, že
za účelom jeho prevýchovy nie je potrebné uložiť taký prísny trest. Nemá také charakterové vlastnosti,
aby bolo potrebné izolovať ho vo výkone trestu až na 17 rokov. Rovnako aj jeho zaradenie do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia nepovažuje za zákonné.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
na jej nové prejednanie a rozhodnutie.

Naverejnomzasadnutíkrajskéhosúduobhajcaobžalovanéhozotrvalnadôvodochpodanéhoodvolania.

Doplnil, že okresný súd mal pri ukladaní trestu zohľadniť aj to, že sa priznal k spáchaniu skutku a tento
oľutoval. Poznamenal, že chce uhradiť škodu, ale zatiaľ nemá z čoho, nakoľko je nemajetný.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné. V tejto
súvislosti poukázal na znalecký posudok z odboru zdravotníctva, z ktorého je zrejmé, akým razantným

spôsobom obžalovaný zaútočil na poškodenú. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu,
stotožnil sa s názorom okresného súdu a pokiaľ ide o trest, poukázal na predchádzajúce odsúdenie
obžalovaného.

Obžalovaný súhlasil so záverečným návrhom svojho obhajcu, oľutoval, čo sa stalo a zopakoval, že si

nikdy nemyslel, že tromi údermi môže usmrtiť poškodenú. Udalosť považuje za nešťastnú náhodu.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovede obžalovaného, z
výpovede svedka R. G., V. C., I. G., R. L., zo súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, ktorý vypracovala O.. W. Y.- S. a M.. O.. M. X.,

zo súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý
vypracovali znalci O.. W. T. a O.. S. S., zo zápisníc o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie, zo
zápisu o dychovej skúške, zo správy o výsledku toxikologického vyšetrenia, zo zápisnice o prehliadke
telaazfotodokumentácie,zúčtovnýchdokladovtýkajúcichsaplatiebzapohrebazrozsudkuOkresného
súdu Trebišov sp. zn. 7T/27/2015, na podklade ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal, je trestným

činom tak, ako ho kvalifikoval prokurátor v podanej obžalobe a spáchal ho obžalovaný. V tejto súvislosti
okresný súd vyhodnotil, že obžalovaný spáchal skutok vo forme nepriameho úmyslu. Skonštatoval
pritom, že na jeho preukázanie postačí, ak páchateľ vedel o možnosti spôsobenia smrti a pre prípad,
že takýto následok nastane, bol s tým uzrozumený. Záver o vražednom úmysle obžalovaného je podľanázoru okresného súdu možné urobiť jednak z okolností subjektívnej aj objektívnej povahy. Vyhodnotil,
že v danom prípade sa podarilo jednoznačne identifikovať a zistiť okolnosti objektívnej povahy a v
tejto súvislosti poukázal na spôsob spáchania činu, ktorý je zrejmý ako z výpovede obžalovaného,

ktorý priznal, že poškodenú udrel najviac trikrát do hlavy, keď ležala omdletá na zemi, ale najmä
zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo
o bezprostredných príčinách smrti poškodenej. Zo záverov tohto posudku, aj z výpovedí znalcov na
hlavnom pojednávaní je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že obžalovaný útočil na poškodenú veľkou
intenzitou a prudkosťou a to najmenej päťkrát. K tomuto záveru znalci dospeli podľa počtu lomných

línií kostí, ktoré sa križovali vo viacerých čiarach, minimálne 5. Okresný súd ustálil, že pri takomto
počet a intenzite úderov obžalovaný musel byť prinajmenšom uzrozumený s tým, že môže spôsobiť
poškodenej smrť. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku činu okresný súd poukázal na predchádzajúce
odsúdenie obžalovaného, v rámci ktorého tiež spôsobil smrť inej osobe a to tak, že poškodenú osobu
mal len chytiť za tričko, nadvihnúť a sotiť do otvorených dverí, kedy osoba pri páde na zem narazila
hlavou o kameň a zomrela.

Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil a k odvolaniu obžalovaného uvádza
nasledovné :

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaného konania, krajský súd sa nestotožnil s obhajobou

obžalovaného, že nemohol vedieť o tom, že troma údermi do hlavy môže poškodenej spôsobiť smrť.
Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na okolnosti prípadu závery znaleckého posudku
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, aj na predchádzajúceho odsúdenie
obžalovaného.

Anikrajskýsúdneuverilobhajobeobžalovaného,žeudrelpoškodenúmaximálnetrikrátdohlavy,pretože
vykonaným dokazovaním je preukázané, že ju udrel minimálne päťkrát a to veľkou intenzitou. Pokiaľ
ide o okolnosti prípadu, obžalovaný útočil na staršiu ženu (o 30 rokov) veľkou intenzitou a opakovane
na životne dôležitý orgán, keď ležala omdletá na zemi a nemohla sa adekvátne brániť. Okrem toho
obžalovaný bez pochýb vedel už zo svojho predchádzajúceho incidentu, za ktorý bol odsúdený o tom,

že aj malým násilím môže spôsobiť fatálne a nezvratné následky.

Na podklade takto komplexne preukázaných skutočností dospel aj krajský súd k záveru, že okresný
súd správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods. 1 Tr. zák. Smrť poškodenej už v tomto prípade nebola „len“ nešťastnou náhodou, pretože tu bol

daný priamy a jediný súvis medzi intenzívnym konaním obžalovaného a jeho následkom. Žiadne iné
okolnosti nemali vplyv na následok skutku ako pri jeho predchádzajúcom odsúdení, v dôsledku ktorých
by bolo potrebné prekvalifikovať jeho konanie na iný trestný čin v zmysle jeho odvolacích návrhov. Aj
jeho správanie po skutku svedčí o tom, že bol s prípadnou smrťou poškodenej uzrozumený, pretože
v opačnom prípade by sa aspoň pokúsil tento následok zvrátiť tým, že by zavolal zdravotnú alebo inú

pomoc bez ohľadu na to, či by bola potrebná alebo nie.

Pokiaľ ide o trest z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd pri jeho ukladaní
vychádzal zo zistenia, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/27/2015 zo
dňa 16. 4. 2015 odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne so zaradením do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia pre trestný čin podľa § 148 ods. 1 Tr. zák.
Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (vo vzťahu k ukladaniu súhrnného trestu)
a to, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený. Okresný súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť
aj keď sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a to jednak z dôvodu, že už bol v minulosti varovaný,
aby nepokračoval v protiprávnom konaní a tiež preto, že jeho ľútosť nepovažoval za úprimnú. V tejto

súvislosti okresný súd poukázal na to, že obžalovaný svoj čin neoznámil bezprostredne potom, ako ho
spáchal a neprivolal zdravotnú pomoc. Jediné, čo spravil bolo to, že poškodenej pretiahol cez tvár kus
oblečenia, pretože sa na svoje „dielo“ nemohol pozerať a nechal ju ležať v krovinatom poraste, kde ju
našli iné osoby. Jeho priznanie a ľútosť boli podľa názoru okresného súdu len formálne a motivované
vylepšením pomeru medzi priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami a zlepšením vyhliadok na nižší

trest.

Krajský súd sa aj v tomto prípade s názorom okresného súdu stotožnil. Pri jeho ukladaní okresný súd
zobral do úvahy všetky podstatné okolnosti, ktoré mal na jeho určenie a nepochybil, keď obžalovanémuuložil súhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 17 rokov, pre
výkon ktorého ho správne zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia podľa §
48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Ani podľa názoru krajského súdu správanie a postoj obžalovaného po spáchaní skutku a v priebehu
konania neboli dostatočné na to, aby ich bolo možné zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l/ Tr. zák. a v tejto súvislosti poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie okresného súdu, s ktorým
sa krajský súd plne stotožňuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Pokiaľ obžalovaný navrhoval zohľadniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. krajský súd
uvádza, že napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje aktívnu účasť zameranú na trestný
čin, ktorý páchateľ sám spáchal. Spočíva predovšetkým v uvedení všetkých rozhodujúcich okolností
trestného činu v označení prameňa dôkazu a pod. Hodnotenie tejto poľahčujúcej okolnosti závisí tiež
od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa, mali orgány činné v trestnom konaní na objasnenie

trestného činu.

V danej veci správanie obžalovaného, ani okolnosti prípadu neboli takej povahy, aby mohli byť
subsumované pod ustanovenie § 36 písm. n/ Tr. zák. Predovšetkým obžalovaný svoje konanie
neoznámil a zároveň orgány činné v trestnom konaní zabezpečili bez pričinenia obžalovaného toľko

iných presvedčivých dôkazov, že samotné priznanie obžalovaného, resp. to, že uviedol rozhodujúce
okolnosti, nemalo takmer žiaden vplyv na dĺžku prejednania prípadu, na jeho objasnenie a posúdenie.

Ani prehlásenie obžalovaného, že pozostalým uhradí spôsobenú škodu, nie je možné vyhodnotiť
ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zák., ako sa domnieval obžalovaný v podanom

odvolaní. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti totiž predpokladá jednak skutočnú náhradu škody a
odstránenie nemateriálnej škody, t. j. iných škodlivých následkov trestného činu. Nestačí len prehlásenie
obžalovaného, že chce a plánuje nahradiť škodu, pretože zákon takéto prehlásenie závislé na splnení
neistej budúcej podmienky (nadobudnutie majetku na náhradu škody) nepozná.

Po takto vyhodnotených poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, okresný súd postupoval správne,
ak pri ukladaní trestu vychádzal zo zvýšenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. zákonom stanovenú
trestnú sadzbu 15 rokov, posunul na 16 rokov a 8 mesiacov a uložil obžalovanému trest mierne nad
túto hranicu.

Aj krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov je v danej veci nevyhnutný
na dosiahnutie účelu trestu, aj keď sa obžalovaný snažil súd presvedčiť o opaku. Krajský súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že obžalovaný v krátkom čase po sebe pripravil o život dve ženy, jednu
neúmyselne, druhú už úmyselne. Navyše tohto konania sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho
odsúdenia, pretože z č.l. 295 spisu je zrejmé, že obžalovaný bol odsúdený aj trestným rozkazom

Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/105/2013 na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú
dobu dvoch rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 12. 9. 2013 a skúšobná doba uplynula 12.
9. 2015. Skutku z konania vedeného pod sp. zn. 7T/27/2015 sa obžalovaný dopustil 17. 6. 2014 a teraz
posudzovaného skutku 12. 8. 2014.

Krajský súd nezistil žiadne významné okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré by umožňovali
prijať záver, že použitie zvýšenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. by bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Konanie obžalovaného bolo tak závažné, že si pre jeho nápravu, aj pre zamedzenie ďalších fatálnych
následkov „nešťastnými náhodami“ (ako ich zľahčuje obžalovaný) vyžaduje dlhú izoláciu od spoločnosti
a zároveň dĺžka trestu je dostatočnou výstrahou pre odradenie iných potencionálnych páchateľov od
podobného konania.

Pokiaľ obžalovaný namietal svoje zaradenie do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia
krajský súd poukazuje na § 48 ods. 4 posledná veta Tr. zák., podľa ktorej súd nemôže do ústavu na
výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa obzvlášť závažného
zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov.Tobolidôvody,prektorékrajskýsúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.