Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 1, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812207171
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5812207171.8

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: G.. Y.. E. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. Č.. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka,
advokát, Námestovo, Štefánikova 269/24, proti žalovaným: 1/ Y. X., bytom E. F. Č.. XXX a 2/ T. X., bytom
E. F. Č.. XXX, obaja žalovaní zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Miloš Baranec, advokát,
Banská Bystrica, Majerská cesta 96, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ViennaInsuranceGroup, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,
v konaní o zaplatenie 1587,55 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 160,59 EUR do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ O trovách konania súd r o z h o d n e osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu 07. 11. 2012 žalobca žiadal, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne 1587,55 EUR a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa

16. 07. 2012 viedol žalovaný 2/ motorové vozidlo evidenčné číslo: A. XXX Y., ktorého prevádzkovateľom
je žalovaný 1/, pričom v čase o 15,10 hod. vozidlo žalobcu evidenčné číslo: A. XXX Y. stálo odstavené
na krajnici cesty a vozidlo žalovaného 1/ idúce vo svojom smere jazdy, ktoré viedol žalovaný 2/,
narazilo do žalobcovho auta. Tým došlo k poškodeniu pravého nárazníka, pravej kapoty, pravého
reflektora, chladiča, sústavy klimatizácie, prednej časti rámu a tabuľky s evidenčným číslom na
vozidle žalobcu. Podľa správy o nehode vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný 2/, ktorému bola za

porušenie predpisov o cestnej premávke uložená sankcia. Vozidlo žalovaného 1/ bolo v čase dopravnej
nehody poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
KOOPERATIVA poisťovňa a.s.. Žalobca si nechal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise F. I.,
X. Č.. XXX, G.Č.: XXXXXXXX. Za opravu vozidla po dopravnej nehode bola žalobcovi vystavená
faktúra č. 13/2012 na sumu 2462,96 EUR s dátumom splatnosti 13. 09. 2012. Keď žalobca požiadal
poisťovňuoplnenievuvedenejsume,takodnejdostalpoistnéplnenie875,41EUR.Likvidátorpoisťovne

odôvodnil značne zníženú výšku plnenia z dôvodu neekonomickej opravy a síce, že náklady na opravu
presiahli všeobecnú hodnotu vozidla. Výška priznaného plnenia nezodpovedá skutočnej škode, ktorá
žalobcovi vznikla v dôsledku dopravnej nehody, pretože na vrátenie poškodeného motorového vozidla
do pôvodného stavu žalobca vyplatil 2 462,96 EUR. Žalobca preto žiada, aby mu žalovaný 1/ ako
prevádzkovateľ vozidla, ktorým bola škoda spôsobená spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/, ktorý
ako vodič dopravnú nehodu zapríčinil, zaplatil rozdiel medzi plnením poisťovne a skutočne vynaloženými

nákladmi na opravu vozidla, teda 1 587,55 EUR.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 4Ro/427/2012-10 zo dňa 23. 11. 2012, proti ktorému podali
žalovaní odpor. Uviedli v ňom, že medzi nimi nie je sporné, za akých okolností došlo k dopravnej
nehode ( čo je objektivizované i vykonaným vyšetrením polície namieste nehody ), ani nie je sporné, že

žalovaný 1/ riadne a včas splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči poisťovni, u ktorej mal v čase nehody
uzatvorené poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa názoru žalovaných
žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný na náhradu škody spôsobenej na vozidle žalobcu.
Žalovaný 1/ - okrem laického úsudku, na základe ktorého so žalobcom nesúhlasí, zhodne s poisťovňou
tvrdí, že v prípade vyhovenia návrhu žalobcu by sa v skutočnosti nejednalo o náhradu skutočnej škody,

ale aj o náhradu za podstatné zhodnotenie poškodenej veci v porovnaní s jej stavom v čase nehody.

Vedľajší účastník k žalobe uviedol, že s ňou nesúhlasí. Zo strany poisťovne bola poistná udalosť
vyhodnotená ako totálna škoda ( neekonomická oprava ), pričom náklady na opravu presiahli všeobecnú
hodnotuvozidla.Žalobcauvádza,žezaopravusvojhovozidlazaplatil2462,96EUR,čoďalekoprevyšuje
všeobecnú hodnotu vozidla. Inak povedané, žalobca mohol za sumu 2 462,96 EUR zakúpiť na trhu

bezmála dve porovnateľné vozidlá a nie vykonať opravu. Nemožno požadovať vyplatenie náhrady škody
nad rámec všeobecnej hodnoty, nakoľko by došlo k bezdôvodnému obohateniu. Predmetom sporu
je stanovenie všeobecnej hodnoty a použiteľných zvyškov, avšak žalobca nimi stanovenú všeobecnú
hodnotu a použiteľné zvyšky nijako nerozporoval.

Súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom Ing. U. H. - znalca z odboru cestná doprava,
odvetvie: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel
a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
len čiastočne.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáha zaplatenia náhrady

škody, spôsobenej pri dopravnej nehode na jeho motorovom vozidle, a to voči žalovanému 1/ ako
prevádzkovateľovi motorového vozidla a voči žalovanému 2/ ako voči osobe, ktorá v čase dopravnej
nehody viedla motorové vozidlo a nehodu zavinila porušením pravidiel cestnej premávky. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, ako došlo ku vzniku škody, ani skutočnosť, že žalovaný 1/ v čase dopravnej
nehody bol prevádzkovateľom motorového vozidla a žalovaný 2/ viedol motorové vozidlo, ktorým bola

spôsobená škoda a nehodu zavinil. Medzi účastníkmi ostalo sporné, či je za škodu zodpovedný nielen
žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ vozidla, ale aj žalovaný 2/, pretože žalovaní nesúhlasili s tým, že by bol
žalovaný 2/ pasívne vecne legitimovaný. Spornou medzi účastníkmi zostala aj výška spôsobenej škody.
Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, žalovaní argumentovali tým, že zodpovednostný
vzťah voči žalobcovi vznikol len žalovanému 1/, nie však žalovanému 2/. Súd s touto argumentáciou

žalovanýchnesúhlasí.Nielenžalovanému1/,ktorýjeakoprevádzkovateľvozidlaobjektívnezodpovedný
za škodu, ale aj žalovanému 2/ vznikol voči žalobcovi ako poškodenému zodpovednostný vzťah.
Žalovaný 2/ ako vodič, ktorý v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo a zavinil nehodu
porušením dopravných predpisov ( čo napokon ani nerozporuje ) je zodpovedný za škodu subjektívne,
teda za zavinenie, podľa § 420 Občianskeho zákonníka, zatiaľ čo žalovaný 1/ je za škodu zodpovedný

objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie. Čo sa týka výšky škody, zo znaleckého posudku, kde úlohou
znalca bolo určiť výšku skutočnej škody na vozidle žalobcu, súd zistil, že výška skutočnej škody na
vozidle poškodeného je 1036 EUR ( vrátane DPH ). Znalec uviedol, že vzhľadom na to, že náklady na
opravu vozidla sú podstatne vyššie ako je hodnota vozidla, je jednoduchšie vozidlo odhlásiť, predať ho
ako použiteľné zvyšky a kúpiť iné, porovnateľné vozidlo. Takýmto postupom vzniknú náklady navyše za

prihlásenie vozidla a poplatok do recyklačného fondu. Tým vznikol aj rozdiel vo výške škody, ktorú určil
znalec a výškou škody, ktorú vypočítala poisťovňa. Podľa znalca spôsob opravy vozidla, pre ktorý sa
rozhodol poškodený, bol nehospodárny, pretože náklady na opravu boli podstatne vyššie ako hodnota
vozidla pred opravou. Opravou sa takmer nezvýšila hodnota vozidla po oprave. Ak by boli použité naopravu neoriginálne diely, ktoré majú požadovanú kvalitu, bolo možné dosiahnuť to, že náklady na
opravu by mohli byť nižšie ( prípadne na úrovni ) ako plnenie od poisťovne. Aj použitím neoriginálnych
dielov bolo možné dosiahnuť to, že hodnota vozidla po oprave neklesne. Z technického hľadiska podľa

znalca takéto riešenie bolo možné. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva
v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred
spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa
vychádza aj podľa § 443. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením,
alebo uvedením veci do predošlého stavu.Naturálna náhrada škody je iba náhradným spôsobom úhrady

škody, ktorá spočíva v uvedení veci do pôvodného stavu. Vychádzajúc z týchto predpokladov nemôže
byť v posudzovanom prípade skutočnou škodou na veci suma vyfakturovaná autoservisom za opravu
vozidla, keď cena za opravu je, ako vyplynulo zo znaleckého posudku, takmer dvojnásobne vyššia ako
všeobecná hodnota vozidla pred poškodením. Taký výklad pojmu skutočná škoda, aký poskytol žalobca,
teda, že skutočná škoda je zhodná s cenou za opravu, ktorú vyfakturoval autoservis ( bez ohľadu na to,
či ceny ním vyfakturované nie sú prípadne premrštené ) by znamenal, že škodca by vždy musel uhradiť

cenu za opravu opravcom podľa výberu poškodeného, bez ohľadu na to, či ceny účtované opravcom sú
obvyklé alebo nie a tiež bez ohľadu na to, či samotná oprava vozidla bola vzhľadom na jeho poškodenie
a všeobecnú hodnotu pred poškodením ekonomická alebo nie, ako v tomto prípade. Takýto výklad by vo
svojich dôsledkoch bol voči škodcovi nespravodlivý a umožnil by obohacovanie sa napr. opravcu vozidla
na úkor škodcu, poťažne poisťovne, u ktorej je na vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, uzatvorené

povinné zmluvné poistenie. Súd je totiž názoru, aj vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že on si dopredu
nezisťoval, koľko stoja u opravcu jednotlivé náhradné diely, že obvyklý postuppri oprave vozidla je taký,
že objednávateľ opravy si od opravcu vyžiada predbežnú kalkuláciu ceny opravy, z ktorej zistí aj to, aké
sú ceny náhradných dielov v danom servise a rozhodne sa pre spôsob odstránenia škody na vozidle
buď jeho opravou, pokiaľ poškodený zhodnotí, že jej vykonanie je hospodárne, alebo likvidáciou vozidla,

pokiaľ je oprava nehospodárna. Ak by platil taký výklad pojmu skutočná škoda, aký uviedol žalobca,
umožnilo by to poškodenému vybrať si spôsob odstránenia škody bez akejkoľvek opatrnosti či rozumnej
úvahy o jej hospodárnosti, pretože vždy by náklady na opravu znášal škodca ( resp. prevádzkovateľ
vozidla poťažne jeho poisťovňa, kde má na vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie) .
Súd ešte k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Obdo 48/2012 zo dňa 28.

03. 2013, ktorým svoj právny názor k pojmu skutočná škoda podložil žalobca, poznamenáva, že ten
rieši odlišný problém než v danom konaní, a to otázku oprávnenosti uplatnenia tzv. amortizácie, teda
zohľadnenia toho, že pri oprave jazdeného vozidla, poškodeného pri dopravnej nehode, sa použili nové
náhradné diely, čo v danom prípade poisťovňa vyhodnotila ako zvýšenie všeobecnej hodnoty vozidla po
jeho poškodení. Možno sa len stotožniť so stanoviskom k tejto otázke, ktorú poskytol v danom rozsudku

Najvyšší súd SR a to, že hoci v prípade použitia nových náhradných dielov pri oprave vozidla sa síce
môže zvýšiť jeho technická, nie však všeobecná hodnota, pretože obvyklá - všeobecná cena vozidla
po havárii klesne. V posudzovanom prípade však nie je podstatná otázka amortizácie, ale celkovej
neekonomickosti opravy vozidla, pre ktorú sa rozhodol žalobca a otázka toho, že nie je spravodlivé
od žalovaných požadovať, aby znášali dôsledky tohto rozhodnutia žalobcu. Súd preto žalovaných 1/

a 2/ zaviazal zaplatiť len sumu 160,59 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi poistným plnením, ktoré
žalobcovi poskytla poisťovňa, v ktorej bolo dojednané povinné zmluvné poistenie a výškou skutočnej
škody, zistenej znaleckým posudkom. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že rozhodnutie

o trovách konania vyhradil na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o ozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).