Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/25/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112203886
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112203886.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcov : 1/ O. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B.. D. XXXX/X, V., 2/ O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., T.. XX. K. XXXX/XX,
V., zastúpených JUDr. Ladislavom Mátrayom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 16, proti
žalovaným: 1/ B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, V. 2/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX,
V., zastúpených v konaní JUDr. Erikou Šimovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pribinova 8, o
zaplatenie 27.550,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaní v 1.a 2.rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1.a 2.rade 19.691,74
eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.2.2012 zo sumy 19.691,74 eur do zaplatenia, všetko

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.2.2012 sa domáhali žalobcovia uložiť žalovaným povinnosť
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcom istinu vo výške 27.550 eur (v
súlade so zmenou žaloby vykonanou uznesením č.k. 12C 25/2012 - 38 zo dňa 3.7.2012, kde v časti

bolo konanie o zaplatenie 1.500 eur a uložení povinnosti žalobcom v 1. a 2.rade vydať nehnuteľnosti
a v súlade so zmenou č.k. 12C 25/2012 - 79 zo dňa 24.1.2013, kde v časti o zaplatenie 4.358,29 eur
bolo konanie zastavené), po úpravách petitu zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 21.691,71
eur spolu s úrokmi z omeškania od 1.2.2012 do zaplatenia 9 % ročne.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa 12.12.2011 žalobcovia, ako kupujúci,
kúpili od žalovaných, ako predávajúcich, do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť zapísanú na

LV č. XXX k.ú. O., stavbu súpisné č. XX, rodinný dom na parcele č. XXX - v podiele 1/1, pozemok
KNC parcelu č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 765 m2 podiel, každý 1/2 a pozemok
KNC parcelné č. XXX, záhrady o výmere 540 m2 - podiele 1/2 za dohodnutú kúpnu cenu 68.500 eur.
Žalovaným bola vyplatená časť kúpnej ceny 25.000 eur, 1.050 eur za hnuteľný majetok a 1.500 eur
ako zábezpeka na účet sprostredkovateľa. Prevádzané nehnuteľnosti boli odovzdané k žalobcom do
užívania na základe preberacieho protokolu dňa 23.12.2011. Ku koncu roku 2011 začali s maľovaním
a čistením nehnuteľností, pričom zistili, že prístavba garáže, ktorá je pri dome nie je skolaudovaná,

nebolo zateplený strop v jednej z izieb, ktorý v rohoch vlhol. Zatekala strecha v časti zalomenia a bolo
premočené latovanie medzi trámami. Celý dom bol podmočený - nosné murivo vlhké pre nedostatočnú
izoláciu. Ihneď kontaktovali žalovanú v 2.rade, ktorej zistené vady oznámili, ktoré žalovaná v 2.rade
neakceptovala. O predmetnej nehnuteľnosti zistili, že žalovaní mali problémy s nehnuteľnosťou už skôr,kde práve vlhnutie domu malo byť spôsobované z dôvodu blízkosti ľadovej plochy prevádzkovanej
v zimných mesiacoch, s čím žalovaní žalobcov neoboznámili. Podľa ich názoru nehnuteľnosť nie je
dostatočne izolovaná a v dôsledku čoho preniká do stavby vlhkosť. Dňa 5.1.2012 od kúpnej zmluvy

odstúpili vzhľadom na reakciu žalovaných a požadovali v lehote pätnástich dní od doručenia odstúpenia
vrátenie zaplatenej kúpnej ceny a náklady s tým spojené.

Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili, navrhli žalobu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 13.6.2012 doručenom súdu dňa 14.6.2012 uviedli, že dňa 23.12.2011 odovzdali rodinný dom

žalobcom, čomu predchádzalo uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 12.12.2011, pri preberaní nehnuteľnosti
žalobcovia nemali žiadne pripomienky k jeho stavu a mali zato, že banka im odmietla poskytnúť úver,
žalobcovia preto hľadali dôvod ako nesplniť svoj záväzok zo zmluvy. Poukázali na to, že sa stretli so
starostom obce, s ktorým sú v súdnom spore a všemožne sa snažili spochybniť stav rodinného domu,
následne nedošlo k zaplateniu tretej splátky kúpnej ceny a snažili sa im doručiť odstúpenie od zmluvy,
prestali sa starať o dom, odstavili vykonávanie, dom nevetrali, v dôsledku čoho sa zvýšila vlhkosť v

dome. Odmietli žalovaných pustiť do domu, aby zapli kúrenie a vyvetrali. Nakoniec dňa 17.2.2012 dom
od žalobcov prevzali, tento však bol v zlom stave, nakoľko nebola dokončená maľovka, v dôsledku
vlhkosti opadával strop v obývačke, v zadnej izbe bol puknutý múr pri okne, steny boli nevyspravené,
lemovacie lišty niesli známky zvlhnutia a bola poškodená podlaha. Po ocenení prác, ktoré boli potrebné
na uvedenie do pôvodného stavu tieto predstavovali sumu 2.272,80 eur. Vyzvali žalobcov, aby odstránili

na vlastné náklady tieto škody, čo však nevykonali. S dôvodmi odstúpenia od zmluvy nikdy nesúhlasili,
avšak mali záujem zabrániť vzniku väčších škôd, neostávalo im nič iné len prevziať nehnuteľnosť do ich
starostlivosti, spustiť vykurovanie, zabezpečiť vetranie a chrániť svoj majetok.

Žalobcovia uplatnili žalobou zaplatenie sumy 27.050 eur, podaním doručeným tunajšiemu súdu

dňa 30.3.2012 zobrali svoju žalobu v časti o zaplatenie 1.500 eur späť, ktorú žalobcom vrátil
sprostredkovateľ. Následne na pojednávaní konanom dňa 9.10.2012 žalobcovia zobrali späť žalobu
v časti o zaplatenie 1.050 eur a sumy 5.308,29 eur, ktoré im boli zo strany žalovaných uhradené,
ale uplatnili sumu 2.000 eur titulom zmluvnej pokuty predmetom sporu, tak zostala suma 19.691,74
eur uplatňovaná titulom vrátenia kúpnej ceny a 2.000 eur uplatňovaná titulom zmluvnej pokuty, spolu

21.691,74 eur.

Na pojednávaní konanom dňa 9.10.2012 zo strany žalovaných bola uplatnená kompenzačná námietka a
to spolu v sume 19.691,71 eur, ktorá pozostávala zo sumy 2.000 eur uplatnenej titulom zmluvnej pokuty
uplatnenejnazákladedojednanívkúpnejzmluve,pohľadávkyzaspotrebovanúelektrickúenergiuvčase

užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcami celkovej sume 691,71 eur a sumy 17.000 eur uplatnenej
titulom znehodnotenia predmetnej nehnuteľnosti a zníženia jej trhovej hodnoty.
Vzájomným návrhom, resp. vzájomnou žalobou v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 O.s.p. je taká žaloba,
ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná a
aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom. Za vzájomný návrh sa

v zmysle ustanovenia § 98 OSP považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky žalovaným, ktorou
za konania započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku
žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požadoval žalobca. Do
výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovaného v takomto prípade považuje
len za obranu proti návrhu. Rovnako sa za obranu žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje

započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Takouto
obranou žalovaného sa súd musí v konaní zaoberať.
Vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení v konaní sú procesnými úkonmi (aj
keď samotná kompenzačná námietka je úkonom hmotnoprávnym). Procesným úkonom účastníka sa
rozumie jeho prejav vôle adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu

procesných povinností alebo k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom právne predpisy
spájajú. (uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 3/2010)
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov a listinnými dôkazmi,
znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi, návrhom, kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2011, dohodou
o zložení zábezpeky zo dňa 8.11.2011, preberacím protokolom, rovnopisom tlačového vydania článku,

„vykurujú aj v lete“, odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 9.1.2012, výpisom LV, zmenou žalobného
petitu, preberacím protokolom zo dňa 17.2.2012 a jeho prílohou, cenovou ponukou opravy podláh,
opravy stropu a maľby, vyhotovenou stavebnou firmou TARSTAV, kópiou doručeniek, znaleckým
posudkom H.. E. Q. č. XXX/XXXX, rozhodnutím o určení súpisného čísla, zameraním nehnuteľnosti,fotodokumentáciou zo dňa 8.12.2011, fotodokumentáciou, vyjadrením žalovanej v 2.rade, zmluvou o
rezervácii bytu, kúpnou zmluvou zo dňa 25.9.2012, rozpisom položiek údajov o odbornom mieste,
znaleckým posudkom H.. Q. Q.. klimatické údaje od 23.12.2011 do 30.12.2011, stanoviskom z

emailovej komunikácie medzi právnou zástupkyňou žalovaných a právnym zástupcom žalobcom zo dňa
17.1.2012-19.1.2012, emailovou komunikáciou zo dňa 24.1.2012, potvrdením o obhliadke nehnuteľnosti
zo dňa 25.8.2014, prehľadom cien elektriny za rok 2012 a údajmi o odbernom mieste, preberacím
protokolom o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti, výzvou na náhradu škody a listom adresovaným
žalovanou v 2.rade žalobcom podaným na pošte dňa 20.4.2012 a ostatným obsahom spisu pričom zistil

tento skutkový stav veci:

Žalovaní, ako predávajúci a žalobcovia, ako kupujúci uzatvorili dňa 12.12.2011 (č. listu spisu 3 až 5)
kúpnu zmluvu v zmysle, ktorej podľa čl. I. bodu 4 predmetom bol prejav vôle predávajúceho previesť
nehnuteľnosti určené v čl. I. až čl. II. Zmluvy za kúpnu cenu uvedenú v čl. III. na kupujúceho a súčasne
prejav vôle kupujúceho tieto nehnuteľnosti za uvedených podmienok nadobudnúť od predávajúceho

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa čl. II. bodu 1 Zmluvy prevádzaný bol rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku KNC par. č.
XXX, nachádzajúci sa v obci O.. Dom jednopodlažný, čiastočne zrekonštruovaný. Nachádzajú sa v ňom
3 izby, kuchyňa, špajza, kúpeľňa, WC a vstupná veranda. Pri dome sa nachádza garáž a dielňa. Dom

je vykurovaný elektricky, prípadne na tuhé palivo. Napojený na elektrickú prípojku, vodovodnú prípojku,
má vlastný septik. Pozemok je oplotený. Predávajúci na základe tejto zmluvy na kupujúceho prevádza aj
vlastnícke právo k nasledovným zariadením a spotrebičom, ktoré sa nachádzajú v dome a sú zarátané
do kúpnej ceny: kuchynská linka so sporákom, sanita vo WC a kúpeľni, vybavenie kúpeľne a WC.

Podľa čl. II. bodu 2 predávajúci touto zmluvou prevádzal na kupujúceho vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam tak, ako boli určené v ods. 1 tohto článku zmluvy do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nasledovne: a/ rodinný dom - stavba súpisné č. XX, v O., ktorý sa nachádza na pozemku KN-
C s parc. č. XXX, v podiele 1/1, t. j. v celku. b/ pozemok KN-C s parcelným č. XXX, druh pozemku -
záhrady, s výmerou 540 m2 podiele 1/1, t.j. v celku, c/pozemok KN-C parc. č. XXX, druh pozemku -

zastavané plochy a nádvoria s výmerou 765 m2, v podiele role 1/1, t. j. celku.

Podľa čl. II. bodu 3 Zmluvy kupujúci prehlásil, že pred uzatvorením tejto zmluvy sa oboznámil so stavom
nehnuteľnosti najmä osobnou ohliadkou, stav mu je dobre známy a nehnuteľnosti v tomto stave kupuje.

Podľa článku II. bodu 4 predávajúci prehlásil, že mu nie sú známe také vady a poškodenia nehnuteľností,
na ktoré by mal kupujúceho osobitne upozorniť.

Podľa článku III. bodu 1 písm. a/, b/, c/ zmluvné strany sa dohodli na základe vzájomnej dohody na
kúpnej cene 68.500 eur, ktorá mala byť vyplatená vo výške 1.500 eur kupujúcim dňa 14.11.2011

bankovým prevodom, druhá časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 25.000 eur kupujúcim na bankový
účet predávajúceho v deň podpisu kúpnej zmluvy pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva v
prospech kupujúceho do katastra nehnuteľnosti bankovým prevodom z účtu kupujúceho a tretia časť
dohodnutej kúpnej ceny vo výške 42.000 eur mali kupujúci uhradiť na bankový účet predávajúceho
bezodkladne po podpise kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy najneskôr však v lehote tridsiatich dní od

podpisu tejto zmluvy a podaním návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa a
vlastnícke práva v prospech kupujúceho v katastri nehnuteľnosti.

Podľa článku V. bodu 1 Zmluvy predávajúci má právo od zmluvy odstúpiť v prípade, ak do šesťdesiatich
dní od podpisu zmluvy nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena.

Podľa článku V. bodu 2 Zmluvy zmluvné strany si dojednali pre prípad, že príslušný katastrálny úrad
právoplatne zamietne návrh na vklad vlastníckeho práva kupujúceho, podľa tejto zmluvy, zaväzujú,
že uzatvoria najneskôr do štrnástich dní od výzvy ktorejkoľvek zo strán zmluvu kúpnu zmluvu alebo
dodatokrovnakéhoobsahu,ktorýsplnízákonomstanovenépodmienkyprepovolenievkladu,poprípade,

že na pokyn príslušného katastrálneho úradu v priebehu konania do štrnástich dní, najneskôr však
v stanovenej lehote, odstránia nedostatky, ktoré bránia rozhodnutiu o vklade alebo náležite doplnia
návrh na vklad. Ak nedôjde z akéhokoľvek dôvodu k vzniku vlastníckeho práva kupujúceho, ani k vyššie
uvedenému postupu, sú zmluvné strany povinné si vrátiť bezodkladne navzájom poskytnuté plneniaa každá zo strany oprávnená odstúpiť od tejto zmluvy. Rovnakú povinnosť majú aj vtedy, ak by po
právoplatnom povolení vkladu do katastra bola táto zmluva v inom konaní prehlásená za neplatnú.
Nesplnenie povinností vyplývajúcich (ako zo strany kupujúceho, tak zo strany predávajúceho) z tohto

ustanovenia zmluvy je sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 2.000 eur. Zaplatením zmluvnej
pokuty nezanikajú záväzky a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy a nie je tým dotknutý ani nárok na
náhradu škody.

Podľa čl. V. bodu 3 Zmluvy si zmluvné strany dojednali, že kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy v

prípade, sa ktorékoľvek z vyhlásení predávajúceho, podľa článku IV. ods. 5 ukáže ako nepravdivé
alebo, ak predávajúci do nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim nehnuteľnosť scudzí, zaťaží alebo
dá do užívania 3. osobám.

Podľa čl. V. bodu 4 odstúpenie od zmluvy treba druhej strane oznámiť písomne. Odstúpením od zmluvy
sa zmluva od začiatku zrušuje a každý z účastníkov je povinný vydať 2. všetko, čo podľa tejto zmluvy

dostal. Pri vydávaní sa primerane použije ustanovenie § 560 Občianskeho zákonníka.

Podľa čl. V. bodu 5 písomnosti sa považujú za doručené dňom prevzatia druhou zmluvnou stranou.
Písomnosti sa považujú za doručené aj dňom odmietnutia prevzatia písomnosti alebo dňom vrátenia
zásielky odosielateľovi z dôvodu neprevzatia príjemcom stanovenej odbernej lehote.

Podľa čl. IV. bodu 5 písm. a/ predávajúci výslovne vyhlásila a ubezpečil kupujúceho, že vlastníctvo
k nehnuteľnostiam uvedených a 2 čl. I a II. A spôsoby užívania ide v súlade s platnými právnymi
predpismi, rozhodnutiami správnych orgánov a že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by k vydaniu
protichodného dokumentu štátneho orgánu mohli viesť.

Žalobcovia v 1. a 2.rade uvádzali, že došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy (č. listu spisu 10) z toho
dôvodu, že na nehnuteľnosti sa vyskytli vady, na, ktoré zo strany žalovaných neboli upozornení. Bolo
zistené, že stavba garáže nebola skolaudovaná. Nebol zateplený strop v jednej z izieb v rohoch bol
preto mokrý, zatekala strecha v časti zalomenia. Celý dom bol podmočený - nosné múry, čo svedčalo

o ich nedostatočnej izolácií.

Poukázali na to, že žalovaná v 2.rade, ktorá fyzicky nehnuteľnosť odovzdávala, ich ubezpečovala,
že dom je suchý, a odovzdala im kľúče. Pritom pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy sa informovali
komplexne o celú nehnuteľnosť, zo strany žalovanej v 2.rade boli utvrdení v tom, že všetky listiny sú

v poriadku. Poukázali na to, že po fyzickom prevzatí nehnuteľnosti dňa 23.12.2011(preberací protokol
č. listu spisu 7) a následne po vymaľovaní jednotlivých miestností, sa na stenách začala prejavovať
vlhkosť, ktorá nebola spôsobená maľovaním, ale zmenou vonkajšieho počasia. Najviac sa prejavila
v obývacej izbe na severnej strane, ale aj po obvode všetkých múrov, v spálni od podláh ako aj od
stropov. O tejto skutočnosti potom informovali žalovanú v 2.rade, ako aj sprostredkovateľov predaja.

Obaja žalobcovia zhodne potvrdili, že žalovaná v 2.rade navrhla odstránenie týchto závad, ktoré by
sama zabezpečila a na druhej strane ich ubezpečovala, že nehnuteľnosť je suchá. Niekoľko dní po tomto
oznámení nehnuteľnosť navštívili, pričom tam boli prítomní stavební pracovníci, ktorí zo severnej strany
rodinného domu odkopávali základy (dňa 5.1.2012). So žalovanou v 2.rade, sa pokúšali dohodnúť na
nestrannom znalcovi, ktorý by ohodnotil predmetnú nehnuteľnosť a ceny opráv, ktoré boli nevyhnutné,

táto však nesúhlasila, poukazovala na to, že nemá záujem na znížení kúpnej ceny, a bola ochotná
poskytnúť len zľavu v sume 2.000 eur, ktorú neakceptovali.

Žalovaný v 1.rade manžel žalovanej v 2.rade, bol vo veci vypočutý, k podstatným skutočnostiam sa však
nevedel vyjadriť, uviedol, že v rodinnom dome bývali do decembra 2011, rodinný dom bol v dobrom

stave, osobne sa nezúčastnil rokovania ohľadom predaja.

Žalovaná v 2.rade nepopierala, že záležitosti týkajúce sa predaja nehnuteľnosti zabezpečovala sama.
Žalobcov informovala o skutočnosti, že žalovaný v 1.rade je ťažko chorý, z týchto dôvodov mala záujem
na urýchlenom vyriešení predaja. Potvrdila, že po konečnej dohode požiadali žalobcovia o skoršie

odovzdanie nehnuteľnosti, čo sa udialo dňa 23.12.2012, dom bol prázdny, následne odchádzali na
dovolenku kde telefonicky bola informovaná zo strany žalobcov a požiadaná, aby prišla prehliadnuť
nehnuteľnosť z dôvodov, že do domu zateká zo strechy. Potvrdila, že v minulosti, keď obec zriadila
v susedstve ihrisko, ktoré bolo zimných mesiacoch prevádzkované ako klzisko, do domu zatekalo, sobcou mala preto spor a boli vykonávané práce za účelom odvádzania vody - drenáže, avšak do domu
stále zatekalo. Uviedla, že v čase, keď nasnežilo, steny domu naberali vlhkosť, potvrdila, že celková
oprava bola v sume 6.000 eur. Nepopierala, že úpravy boli vykonávané aj v čase, keď už odovzdala

kľúče žalobcom dňa 5.1.2012 (nehnuteľnosť bola protokolárne odovzdaná dňa 23.12.2011). Žalovaná
v 2.rade uviedla vo svojej výpovedi uviedla : „nemala som to srdce, odovzdať im takýto dom“ (zápisnica
čl. 74).

Čo sa týkalo kolaudačného rozhodnutia stavby garáže, žalovaná v 2.rade potvrdila, že pôvodne to bola

hospodárska budova prestavaná na garáž a po zabezpečení potvrdenia na obecnom úrade, ktoré sama
zabezpečila, toto bolo doložené dodatočne, ale až po uzatvorení kúpnej zmluvy na žiadosť žalobcov.

Vadu pozostávajúcu zo zalomenia strechy a následné zatekanie neuznala, poukazovala na to, že takáto
vada sa nikdy vyskytla, ani po opätovnom prevzatí k nehnuteľnosti.

Vo veci bol vypočutý svedok H.. Š. Z., zástupca sprostredkovateľa Tatranet Real EU s.r.o., ktorý potvrdil,
že nehnuteľnosť ohliadol, informoval sa u predávajúcich (žalovaných) o technických parametroch
nehnuteľností a aj ich stave. Žalovanou v 2.rade bol utvrdený, že nehnuteľnosť nemá žiadne vady,
čo sa vyjadrila po predchádzajúcom upozornení, že bude nutné prehlásenie, ktoré bude súčasťou
zmluvy, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne technické ani právne vady. Pri prvom ohliadnutí

nehnuteľnosti si nevšimol žiadne závady týkajúce sa vlhkosti. Dňa 2.11.2011 žalobcovia potvrdili záujem
o kúpu predmetnej nehnuteľnosti po predchádzajúcich dvoch ohliadkach. Potvrdil, že dňa 23.12.2011
bola nehnuteľnosť odovzdaná a zodpovedala stavu zachytenému v protokole, ohľadom vykurovania
nehnuteľnosti boli žalobcovia informovaní zo strany žalovanej pri preberaní nehnuteľnosti. Následne,
však dňom 27.12.2011 a 28.12.2011 bol informovaný zo strany žalobcov o tom, že dom zateká, múry

domu sú vlhké, o čom sa presvedčil a konštatoval, že veľkosť spôsobuje vzlínavosť vlhkosti od základov
(č. listu spisu 76).

Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež zistené, že na nehnuteľnosti sa v minulosti prejavovala
zvýšená vlhkosť, o čom svedčí súdny spor medzi žalovanými a obcou, kde príčinou vlhkosti v zimných

mesiacoch mala byť blízkosť klziska zriadeného obcou, žalovaní tieto okolnosť nepopierali. Uvedené
potvrdil starosta obce vypočutý, ako svedok B. Q., ktorý uviedol, že pre zabránenie vlhkosti bola
vykonaná drenáž v roku 2007, kedy jeden až dva roky bolo všetko v poriadku. Následne sa žalovaná
v 2.rade opäť začala sťažovať, že táto drenáž je neúčinná, respektíve nebola vyhotovená kvalitne a
sťažovala sa, že dom vlhne. Poukázal na to, že v tamojšom súdnom konaní bolo vykonané dokazovanie,

kde bolo zistené, že podstatou problému je to, že na rodinnom dome nie je zabezpečená vodorovná
izolácia, čo zapríčiňuje vzlínavosť vlhkosti.

V konaní nebolo ani sporné doručenie odstúpenia do dispozičnej sféry žalovanej v 2.rade dňa 18.1.2012.

Dňa 17.2.2012 došlo k opätovnému odovzdaniu predmetných nehnuteľností účastníkmi kúpnej zmluvy,
kde v zmysle preberacieho protokolu zmluvné strany uviedli: "keďže účastníci kúpnej zmluvy sa
dňa 17.2.2012 dohodli na zrušení predmetnej kúpnej zmluvy, pristúpili k odovzdaniu predmetných
nehnuteľností“ a v poznámke iné zistenia bolo zaznamenané pred podpismi odovzdávajúci a
preberajúci, že žalovaná v 2.rade poskytnutú zálohu na kúpnu cenu je schopná kupujúcim vrátiť

po zrealizovaní predaja nehnuteľnosti (zrejme opätovného predaja inému záujemcovi) a nasleduje
poznámka, že žalobkyňa v 2.rade žiada vrátiť finančné prostriedky v zmysle odstúpenia od zmluvy.

Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu poukazovali na to, že zo svedeckých výpovedí je zrejmé,
že žalobcovia od momentu prejavu záujmu o nehnuteľnosť až do momentu jej fyzického prevzatia

dňa 23.12.2011 vykonali za prítomnosti nestranných osôb, prípadne svojich známych opakovane
niekoľko ohliadok nehnuteľností, čím sa reálne oboznámili s technickým stavom a so skutočným stavom
nehnuteľností, ktorý stav nerozporovali, čo potvrdili aj protokolárnym prevzatím nehnuteľnosti a teda
v celom rozsahu sa stotožnili s technickým a stavebným popisom nehnuteľností aj so všeobecnou
hodnotou nehnuteľností stanovenou znaleckým posudkom č. 171/2011 a tak zastávajú názor, že údajné

právne a technické vady nehnuteľnosti tak, ako tvrdia žalobcovia, neboli zistené ani znalcom z odboru
stavebníctva a ani realitným maklérom pri jednotlivých ohliadkach a nehnuteľnosť týmito vadami v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy netrpela a preto k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť.Žalovaní navrhovali zamietnuť žalobu, vzniesli kompenzačnú námietku pozostávajúcu z celkovej sumy
19.647,38 eur tým, že táto pozostáva z kompenzácie za spotrebovanú elektrickú energiu za obdobie
od 23.12.2011 zo 17.2.2012 v sume 347,38 eur, sumu 17.000 eur titulom rozdielu medzi stanovenou

všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti, podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 8.12.2011 vo
výške 67.000 eur v spojení s kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2011 a cenou na nehnuteľnosti stanovenou
dňa 25.9.2012 vo výške 50.000 eur a teda titulom zníženia trhovej hodnoty nehnuteľnosti v neprospech
žalovaných, sumu 2.000 eur titulom zmluvnej pokuty a sumu 300 eur titulom náhrady za veci (krovinorez,
skladací rebrík, náradie, drevené brikety), ktoré boli v čase, keď bola užívaná žalobcami odcudzené,

spolu t.j. 19.647,38 eur. Podaním zo dňa 16.9.2014 (č.l. spisu 289) doručeným súdu krátkou cestou,
už bola žalovanými vyčíslená spotrebovaná energia v celkovej hodnote 416,87 eur a 40 eur bolo
uplatnených z titulu náhrady za nevrátený krovinorez.

Vzhľadom na potrebu odborného posúdenia vytýkaných vád nehnuteľností a vznesenú kompenzačnú
námietku vo veci bola ustanovená znalkyňa, ktorá konštatovala, že aj v čase vypracovania znaleckého

posudku bol zistený evidentný nedostatok vzniknutý zavlhnutím na stenách od vzlínajúcej vlhkosti.
Z pohľadu závažnosti charakterizovala túto vadu za závažnú (neexistencia vodorovnej izolácie pod
zvislými konštrukciami), najlacnejšie opatrenie v súvislosti s riešením a vzlínajúcej vlhkosti mala byť
sanácia elektroosmózou, s odbornou inštaláciou v sume 1.694 eur. Lepším riešením pri, ktorom by
sa dosiahol 100 % úspech, by bolo podrezanie muriva, vsunutie hydroizolačného povlaku a vyplnenie

cementovou maltou. Pre vytvorenie vaničky, by sa museli po obvode rozobrať podlahy. Hydroizolácia
pod murivom a pod podlahou, by sa mala spojiť a podlahy by sa museli znovu zriadiť do pôvodného
stavu, kde by náklady mohli predstavovať sumu 7.362 eur. Čo sa týka zalomenia strechy, tu znalkyňa
poukazovala na to, že sa jedná o problematické miesto v zadnej dvorovej časti domu pod rímsou, kde
konštatovala zborenie strešnej roviny a vytvorenie korýtka zasahujúceho, až nad obytnú izbu, čo mohlo

spôsobiť zamočenie v izbe tak, že aj v čase predaja tento stav na streche musel existovať. Defekt
hodnotila za závažný, pretože ovplyvňuje aj ostatné konštrukcie zvislé aj vodorovné. Minimálna oprava
by bola v sume 259 eur.

Na otázku, či došlo k poklesu trhovej hodnoty v predmetnej nehnuteľnosti v čase od 12.12.2011

do 25.9.2012 znalkyňa odpovedala, že nedošlo k poklesu hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, v čase
predaja nehnuteľnosti žalobcom už bol znížený záujem o kúpu nehnuteľnosti, a následne za 9 mesiacov
dochádzalo k opätovnému predaju predmetnej nehnuteľnosti, čo nemalo vplyv.

Znalkyňa poukázala na to, že, v znaleckom posudku č. XXX/XXXX bola všeobecná hodnota

nehnuteľností uvedená sumou 19.442,59 eur, tvrdené znehodnotenie 18.000 eur žalovanými, by
znamenalo totálne znehodnotenie nehnuteľnosti. To, že žalobcovia začali s vymaľovaním priestorov,
nemalo vplyv na znehodnotenie nehnuteľnosti. Farebné vyhotovenie muroviek z obdobia vrátenia
nehnuteľnosti pôvodným majiteľom zodpovedá podľa predloženej fotodokumentácie aj farebnosti
muroviek ktorá je v súčasnosti. Rodinný dom si podľa fotodokumentácie vyhotovenej pri vrátení stavby

vyžadoval vymaľovanie, zachytáva aj situáciu v období predaja. V obytnej izbe, vedľa kuchyne sa vplyv
vlhkosti prejavoval aj na laminátovej podlahe, ktorá bola od vlhkosti vzdutá.

Podľa § 588 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len Obč. zák.).

Podľa § 597 ods. 1 Obč. zák. ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny a rozsahu vady;, ak ide o vadu,
ktorá robí vec ňou potreby, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa§597ods.2Obč.zák.právoodstúpiťodzmluvymákupujúciajvtedy,akhopredávajúciubezpečil,
že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto
ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivým.

Podľa § 451 ods. 2 Obč.

zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 457 Obč. zák.
ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 a
Obč. zák. musí sa vydať
všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného

obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 420 ods. 1 Obč.
zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč.

zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 1 Obč.
zák. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže

sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Obč.
zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 40/1964 z Zb. v i odstúpenia od zmluvy možné v prípadoch stanovených
zákonom alebo v prípadoch, keď sa na tom účastníci výslovne dohodli.
V zásade možno rozlišovať medzi odstúpením od zmluvy na základe zákona a odstúpením od zmluvy

na základe dohody zmluvných strán.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci ako je vyššie popísaný možno konštatovať, že
žalobcovia odstúpili od kúpnej zmluvy v časti na základe dohody zmluvných strán a v časti na základe
zákona.

Podľačl.V.bodu3Zmluvysivyslovenezmluvnéstranydohodli,žekupujúcimáprávoodstúpiťodzmluvy
v prípade, ak sa ktorékoľvek z vyhlásení predávajúceho podľa čl. IV ods. 5 ukáže ako nepravdivé. V
čl. IV. bodu 5 predávajúci výslovne vyhlásili a ubezpečili kupujúcich že vlastníctvo k nehnuteľnostiam
uvedených v čl. I. II. a spôsob ich užívania je v súlade s platnými právnymi predpismi, rozhodnutiami

správnych orgánov a, že nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by k vydaniu protichodného dokumentu
mohli viesť.

Žalovaní nepopierali, čo sa týka stavby garáže, že táto nebola zabezpečená kolaudačným rozhodnutím,
čo nebolo v súlade s platnými právnymi predpismi a rozhodnutiami správnych orgánov.

Čo sa týka ďalších vád, ktoré sa prejavili na nehnuteľnostiach, z dôvodu ktorých žalobcovia odstúpili od
kúpnej zmluvy, zatekanie strechy pre jej zalomenie, ako aj pre celkové vlhnutie nehnuteľnosti svedčalo
o nedostatočnej izolácií nehnuteľnosti, tieto vady znalkyňa hodnotila ako za závažné, a uviedla, že sa
museli vyskytovať na nehnuteľnosti aj v čase jej predaja.

Tu súd poukazuje na článok II. Zmluvy bodu 4, kde predávajúci vyhlásili, že im nie sú známe také vady
a poškodenia nehnuteľností, na ktoré by mali kupujúcich osobitne upozorniť.

Podľa § 499 Obč. zák., kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že veci v čase plnenia má

vlastnosti výslovne vymieňané alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo
podľa toho čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne rady.Všeobecná zodpovednosť za vady je v občianskoprávnej úprave koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť. Vznik tejto zodpovednosti právna úprava neviaže na zavinenie. V ustanovení § 499
občianskeho zákonníka sú spomínané právne vady, z toho hľadiska možno vady členiť na vady taktické

a vady právne. Faktickými vadami sú nedostatky vlastnosti veci, ktoré majú fyzickú povalu a ktoré
prenechanú vec znehodnocujú. V rámci zodpovednosti za vadné plnenie možno rozlišovať medzi
zákonnou zodpovednosťou za vady a záručnom zodpovednosťou za vady.

V tomto vyššie citovaného ustanovení zákon rieši situáciu, ak ide o vadu na predanej veci, ktorá vyjde

najavo až dodatočne, pričom zároveň musí byť splnená druhá podmienka, že na túto vadu predávajúci
kupujúceho neupozornil.

Právna úprava podľa § 597 Obč. zák.je vo vzťahu k ustanoveniam § 499 Obč. zák. a násl. osobitná
úprava.

Ustanovenie § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje prípad, kedy môže kupujúci odstúpiť od
zmluvy bez splnenia podmienky, že by vec robila táto vada neupotrebiteľnou, a to vtedy, ak predávajúci
výslovneubezpečilkupujúceho,ževecmáurčitévlastnosti,ktorébolivymienenékupujúcim aleboževec
nemá žiadne vady. Na rozdiel od prípadu uvedeného v ustanovení § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa v tomto prípade predpokladá aktívne vystupovanie predávajúceho pri dojednávaní zmluvy, pričom

jedným z motívov uzavretia zmluvy je ubezpečenie kupujúceho o vyššie uvedených skutočnostiach. V
takom prípade je potom odôvodnené, aby kupujúci mohol odstúpiť od zmluvy bez akejkoľvek ďalšej
podmienky (teda nevyžaduje sa, aby vec bola neupotrebiteľnou pozri výklad Občianskeho zákonníka,
komentár vyd. Epos, JUDr. Imrich Fekete CSc.. 2007 ). Stačí, ak ubezpečenie predávajúceho, ktoré sa
týkalo vlastnosti predávanej veci, bolo nepravdivé. Nezáleží na tom, či o tom predávajúci vedel, či nie.

Vadami je potrebné rozumieť nedostatky predmetu kúpy fyzickej a právnej povahy, teda všetko, čo
znižuje možnosť jeho využitia a upotrebenia.

Súdu je známe rozhodnutie R 24/1990, ktorým bolo judikované, že za vadu veci v zmysle ust. § 597

sa považuje aj neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa u veci určitého druhu a veku všeobecne
predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. A je tu aj rozhodnutie Rč
57/2001, kde v zmysle jeho právnej vety, ubezpečenie predávajúceho, podľa ustanovenia § 597 ods.
2 Obč. zák., že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti kupujúcim vymienené, alebo že nemá žiadne
vady, nemusí byť súčasťou uzavretej kúpnej zmluvy; postačí, ak bolo dané pri dojednaní zmluvy.

V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď žalobcu v 1.rade, ktorý uvádzal, že sa u žalovanej v 2.rade
informovali, či dom je suchý, čo potvrdila a aj poukazovala na to, že tento nemá žiadne problémy. Pritom
žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi (č. list 74 strana 6 zápisnice), uviedla, že v minulosti okolo domu
vykonávali sanácie drenážou, opakovane mali s vlhkosťou problém a bol závažný. Bol vedený súdny

spor s obcou, práve pre zatekanie do domu.

Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení kúpnej zmluvy, predávajúci jednak ubezpečili kupujúcich,
že predmetná nehnuteľnosť nemá vady a poškodenia, na ktoré by mali kupujúcich osobitne upozorniť
a následne sa na nehnuteľnosti prejavili vady závažného charakteru, čo je preukázané z výpovedí

účastníkov ale aj svedkov, ako aj zo znaleckého dokazovania, a na druhej strane sa jedná o vlastnosť
nehnuteľnosti,naktorúsažalobcoviainformovali,pritomsaajvšeobecnepredpokladá,ženehnuteľnosti,
by mali spĺňať určité parametre čo do izolačných schopností, práve pre prieniky vlhkosti.

Nelogicky vyznieva aj postoj žalovanej v 2.rade, ktorá pri predaji nehnuteľnosti konala aj za žalovaného v

1.rade, ak na jednej strane potvrdila, že v minulosti mali problém zo zavlhnutím nehnuteľnosti, prebiehal
dokonca súdny spor s obcou, dňa 5.1.2012, teda už po odovzdaní nehnuteľnosti žalobcom zabezpečila
obkopávanie predmetnej nehnuteľnosti, a dokonca v účastníckej výpovedi vyjadrila, že: „nemala som
to srdce, odovzdať im takýto dom“ (zápisnica čl. 74), a napokon sa dohodla so žalobcami dňa 17.2.2012
na odstúpení od zmluvy a nehnuteľnosť aj prevzala ten istý deň a na druhej strane v konaní zotrvávala

na argumentácii, že odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo dôvodné.Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní mali vedomosť o vadách nehnuteľnosti pozostávajúcej z nasávania
vlhkosti pre nedostatok vodorovnej izolácie pod zvislými konštrukciami, napriek tomu kupujúcich na to
neupozornili.

Vzhľadom na túto situáciu žalobcovia podaním zo dňa 9.1.2012 platne odstúpili od zmluvy a požiadali
o vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny.

Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom kupujúceho a odstúpením od zmluvy sa

zmluva od začiatku zrušuje.

Je zrejmé, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, čím sa zmluva stala neplatnou. V danom prípade
išlo o solidárny záväzok a súd dospel k záveru, že žalobcovia už svoju časť záväzku predstavujúcu
vrátenie plnenia realizovali dňa 17.2.2012, o čom svedčí preberací protokol (č. listu spisu 19), kde
sa aj žalovaná v 2.rade vyjadrila, že poskytnutú zálohu kúpnej ceny je kupujúcim schopná vrátiť z

(zrejme z opätovného) predaja predmetnej nehnuteľnosti, čo však nesplnila, následkom čoho boli nútení
žalobcovia podať túto žalobu.

V ďalšom je potrebné poukázať aj na dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenú dňa 17.2.2011
a teda aj v prípade neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy bolo by potrebné prihliadať na túto dohodu

o odstúpení od kúpnej zmluvy.

Pokiaľ sa týka námietky žalovaných to, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo doručované len žalovanej
v 2.rade, tu súd poukazuje na písomné vyhotovenie odstúpenia od kúpnej zmluvy (č. listu 10) kde bol
oslovený tak žalovaný v 1.rade, ako aj žalovaná v 2.rade. V zmysle ustálenej judikatúry je skutočne

potrebné, že ak na jednej strane účastníkmi zmluvy boli dve osoby, aby odstúpenie od tejto zmluvy bolo
adresované obom účastníkom a aby za prejav vôle odstúpiť od zmluvy dostal ich dispozície. V tomto
prípade súd mal preukázané, že odstúpenie od zmluvy bolo adresované obom účastníkom právneho
úkonu teda aj žalovanému v 1.rade a aj žalovanej v 2.rade, v jednej obálke len na adresu žalovanej v
2.rade, ktorá však žila v čase doručovania v spoločnej domácnosti so žalovaným v 1.rade, čo nebolo

sporné. Je zrejmé, že tento prejav vôle žalobcov sa dostal aj do dispozičnej sféry žalovaného v 1.rade.
O tom svedčí aj fakt, že vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.6.2012 (č. listu spisu 27) žalovaný v 1.rade
uvádzal, že žalobcovia odstúpili od zmluvy, prestali sa starať o dom, odstavili vykurovanie atď., pričom
uvedené vyjadrenie je opatrené aj jeho podpisom.

V konečnom dôsledku súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že súdna prax pripúšťa uplatnenie
hmotnoprávneho úkonu teda aj u odstúpenia od zmluvy v priebehu súdneho konania (ustanovenie § 41
ods. 3 O.s.p., hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom,
avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli). Pričom hmotnoprávny úkon odstúpenia od
kúpnej zmluvy bol vykonaný aj pri posudzovaní tohto neskoršieho dátumu v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka kompenzačnej námietky zo strany žalovaných, túto súd hodnotil ako nedôvodnú, čo sa týka
právnej kvalifikácie tohto uplatneného nároku, tento by bolo potrebné kvalifikovať ako nárok uplatnený
titulom náhrady škody.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik

zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady
sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží
na poškodenom, v danom prípade žalovaných. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalovaní uvádzali, že žalobcovia porušili záväzok vyplývajúci zo
zmluvy, a neplatne odstúpili od kúpnej zmluvy následkom čoho im mala vzniknúť škoda. Aj porušeniekontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd však nemohol konštatovať existenciu už prvého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - a to
porušenie právnej povinnosti, nakoľko uzavrel, že došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy.

Zároveň existencia resp. vznik škody ako predpokladu k vzniku nároku na náhradu škody, nebola
preukázaná vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, v zmysle ktorého znalkyňa konštatovala,

že nedošlo k poklesu všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ako to tvrdila žalovaná strana. Čo sa týka
spotrebovanej elektrickej energie tu sa v samotných výpočtoch žalovaných výška sumy rozchádzala
v predkladaných výpočtoch a na druhej strane je nesporné z výpovedí účastníkov, že kľúče od
nehnuteľnosti aj po jej odovzdaní mala k dispozícií žalovaná v 2.rade, tak výška skutočne spotrebovanej
elektrickej energie žalobcami je sporná, pričom jej výška ani nepresahuje uplatnenú sumu žalobcami,
preto ju súd posudzoval len ako súčasť obrany (nie kompenzačnej námietky).

Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty ktorú si uplatňovali tak žalobcovia ako aj žalovaní, každý z iných
dôvodov u žalobcov z dôvodu, že nedošlo k vzniku vlastníckeho práva kupujúceho a žalovaní z dôvodu,
že došlo k porušeniu k zmluvných povinnosť a to čl. 3 bodu 1 písm. c/ tretej časti zmluvy.

Pri posúdení tejto otázky súd poukazuje na to, že odstúpenie od zmluvy nemôže byť kvalifikované
ako porušenie zmluvnej povinnosti, a to bez ohľadu na to, či ide o odstúpenie na základe dojednania
účastníkov alebo na základe zákona. Ak sa odstúpenie od zmluvy opiera o konkrétny právny dôvod
ustanovený objektívnym právom, respektíve zmluvou, nemožno hovoriť o porušení zmluvnej povinnosti
v zmysle ustanovení § 544 Obč. zák.. Preto také odstúpenie od zmluvy nevyvoláva dôsledok spočívajúci

v povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad výkonu práva odstúpenia
od zmluvy, a nie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je v rozpore s ustanovením § 544 Obč. zák.,
a teda je absolútne neplatné podľa § 39 Obč. zák.

V danej právnej veci si žalobcovia uplatnili zmluvnú pokutu titulom toho, že pre porušenia povinnosti zo

strany žalovaných nedošlo resp. nemohlo dôjsť k nadobudnutiu ich vlastníckeho práva.

V zmysle dojednaní v čl. V. bodu 3 uvedených v zmluve nárok na zmluvnú pokutu vzniká za nesplnenie
povinností vyplývajúcich z tohto ustanovenia zmluvy, a dojednané bolo, pre prípad ak katastrálny úrad
právoplatne, by zamietol návrh na vklad zmluvné strany sa zaviazali uzatvoriť do štrnástich dní od tejto

výzvy novú kúpnu zmluvu tak, ak by bol odstránený jej nedostatok, uvedený stav však nenastal a z tohto
dôvodu nevznikol nárok na zmluvnú pokutu žiadnej zo strán.

V druhej časti tohto ustanovenia je dojednanie, že v prípade ak z akéhokoľvek dôvodu nevzniklo
vlastnícke právo kupujúcemu sú zmluvné strany povinné vrátiť bezodkladne navzájom poskytnuté

plnenia a každá zo strán je oprávnená odstúpiť od tejto zmluvy, v tomto smere je dojednanie nejasné
vo vzťahu, ktoré porušenie povinnosti, je sankcionované zmluvnou pokutou či v prípade, ak nevznikne
vlastnícke právo kupujúcemu, či v prípade, ak nedôjde vráteniu poskytnutých plnení, či v prípade ak
zmluvná strana odstúpi od zmluvy. Keďže toto dojednanie nie je dostatočne určité súd má za to, že v
tejto časti je toto dojednanie neplatné v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Obč. zák.

Pokiaľ ide nárok žalovaných na zmluvnú pokutu, ktorí si ju uplatnili z dôvodu nezaplatenia poslednej
častidojednanejcenypreporušenietejtopovinnostizmluvnápokutadojednanánebola, akotovyplynulo
z vyššie uvedeného.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie
s plnením dlhu ide v zásade vtedy, ak dlžník v dobe splatnosti dlhu, prípadne na požiadanie (výzvu)
veriteľa dlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh riadne

a včas nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase nezariadi
všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. K omeškaniu dlžníka dochádza uplynutím
doby splatnosti dlhu bod kabelky splatený vtedy, ak je splatený nielen včas, ale je riadne. Pre určenie
momentu, do ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania je rozhodný čas, dokedy
má dlžník splniť svoj dlh. Časť môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu,

ustanovený právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu, ustanovený
všeobecne zákonom. Občiansky zákonník neupravuje v súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia čas plnenia, ale treba per analógiam vychádzať z toho, že žalovaní boli povinní vrátiť
bezdôvodné obohatenie potom čo ich oprávnení o splnenie požiadali.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.
Vzhľadom k tomu, že žalobcovia neprodukovali žiadny dôkaz o tom, že žalovaných skorším dátumom
vyzvali na plnenie, pričom uplatňovali úrok z omeškania od 1.2.2012, súd mal zato, že dôvodné bude
priznať úrok z omeškania až nasledujúcim dňom, kedy došlo k odovzdaniu nehnuteľnosti v zmysle
protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti zo dňa 17.2.2012, v zmysle ktorého je zaznamenané, že prítomná

žalovaná v 2.rade bola vyzvaná na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 %, čo zodpovedá
sadzbe platnej od 1.1.2009 (nar. vlády 586/2008 Z. z.) odkedy sa zákonná výška úrokov z omeškania
počíta tak, že k základnej úrokovej sadzbe ECB (tzv. hlavné refinančné operácie) sa pripočíta 8
percentuálnych bodov, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Podľa ust. § 153 O.s.p.

súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Zároveň podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Súd teda rozhoduje na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení

účastníkov, a následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotí a dospeje k
rozhodnutiu, čím sa súd prvého stupňa aj riadil.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije. Keďže
predmetom sporu bolo viacero nárokov o trovách konania, súd rozhodne po právoplatnosti veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.