Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Janka Kočišová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/1029/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207252
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814207252.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: U. B. J. a.s., Q. XXXX/
XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Eva Q., nar. 6.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX
H., o zaplatenie 296,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
12.9.2014, č.k. 9C/234/2014-40 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 156,75 eur s 5,15%
úrokom z omeškania od 9.9.2014 do zaplatenia s tým, že povoľuje žalovanej splácať dlh v splátkach po
10,- eur mesačne do posledného dňa toho ktorého mesiaca počnúc 1.10.2014 do splatenia dlhu, pod
následkom výhody splátok, v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky a žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 296,52 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo
výške 38,59 eur a úroku z omeškania 8,75% zo sumy 296,52 eur od 9.7.2014 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel 3.6.2011 úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Súčasťou zmluvy sú úverové
zmluvné podmienky spoločnosti, žalovaná zároveň obdŕžala príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je
sadzobník poplatkov. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 320,-
eur prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splatiť poskytnutý úver v
mesačných splátkach a vo výške určenej v zmluve a tiež zaplatiť úroky a poplatky.
Žalovaná bola v omeškaní s úhradou záväzku, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári. V
zmysle zmluvy bola žalovaná vyzvaná listom z 27.12.2012 k splateniu celého zostatku úveru. Žalobca
eviduje voči žalovanej dlh vo výške - istina 265,13 eur, úrok vo výške 9,92 eur, úrok za hotovostné
transakcie 21,47 eur, spolu 296,52 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania 38,59 eur.
Oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, citoval ust. § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho
zákonníka, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 a 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a dospel k záveru, že úverová zmluva z 3.6.2011 uzavretá medzi účastníkmi konania je
spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka.V zmysle zmluvy výška úverového rámca bola dohodnutá 320,- eur a výška mesačnej splátky úveru
vo výške 4% dlžnej čiastky. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania nevyplýva, z akých
položiek pozostáva navýšenie úveru, preto tieto zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú. Zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. sumu, počet a termíny splátok úrokov a iných
poplatkov, preto v dôsledku absencie týchto údajov je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona.
Súd má za preukázané, že žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 560,75 eur a uhradila
žalobcovi 404,00 eur, čo vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad predloženého žalobcom. Po
zohľadnení uhradenej časti úveru je neuhradený zostatok 156,75 eur, preto zaviazal žalovanú zaplatiť
túto sumu.
Dlžnúsumuzaviazalžalovanúzaplatiťs5,15%zákonnýmúrokomzomeškaniavsúladesust.§517ods.
2Občianskehozákonníkaa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.od9.9.2014(ododňanasledujúceho
po doručení žaloby žalovanej) do zaplatenia, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že výzvu na úhradu
dlžnej sumy doručil žalovanej pred týmto dátumom a preto žalobu ohľadom úrokov z omeškania v
prevyšujúcej časti zamietol.
Vychádzajúc z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach
po 10,- eur do posledného dňa toho ktorého mesiaca do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty
výhod splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky, vychádzajúc z jej osobných, majetkových a
zárobkových pomerov, ktoré uviedla vo svojom podaní z 12.9.2014.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..
Protirozsudkupodalodvolaniežalobcazdôvodovpodľa§205ods.2písm.d),f),a)b)O.s.p..Sozávermi
súdu prvého stupňa sa nestotožňuje a pokladá ich okrem iného za nesprávne právne posúdenie veci.
K záveru prvostupňového súdu, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2
písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. pokladá za kľúčové v časti odôvodnenia rozsudku tvrdenie o nedostatku
náležitosti, t.j. sumu, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, lebo súd prvého stupňa následne
vyvodzuje právne dôsledky „preto v dôsledku absencie údajov je potrebné považovať úver za bezúročný
a bez poplatkov,“ na základe čoho žalobu v časti zamietol.
Poukazuje tu na rétorický formalizmus súdu prvého stupňa, z ktorého si vyvodzuje bezodplatnosť
zmluvy, ktorá neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom, t.j. sumu, počet a termíny splátok, úrokov a
poukazuje na správne znenie § 9 ods. 2 písm. k), ktorý používa pojem výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov. Súd nemôže stotožniť termín „sumu“ s termínom „výška“, bez toho, aby to zdôvodnil,
úmyselným použitím termínu „suma“ podporil svoj mylný výklad právnej normy o absencii číselne
vyjadreného úroku.
Žalobca v úverovej zmluve explicitne uviedol s ohľadom na druh poskytnutého úveru nasledujúcim
spôsobom údaje: bod 39. druh úveru - bezúčelový revolvingový, bod 40. výška kreditného limitu - 320,00
eur, bod 41. výška mesačnej splátky - 4% z dlžnej čiastky, termín splatnosti splátky je vždy k 20. dňu
mesiaca, bod 42 ročná úroková sadzba 26,28%, 11,88% v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď
sadzobník. Spoločnosť zasiela klientovi raz mesačne výpis z úverového účtu obsahujúcimi informácie
o uskutočnených platbách a výške zostatku účtu.
Súd prvého stupňa rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem, v
právnom štáte sudca musí vedieť sám dostatočne zvážiť naliehavosť konkrétnej právnej veci. Prepätý
formalizmus nemá svoje opodstatnenie, môže vyvolať nenapraviteľný stav, vo verejnosti otriasa dôverou
v štátne orgány, ktorých úlohou je poskytovať ochranu subjektívnym právam.
Poukazuje na základný princíp právnej úpravy zákona a smernice, a to je ochrana spotrebiteľa
prostredníctvom jeho informovanosti; žalobca uviedol stručne do ÚZ podstatné náležitosti v súlade s
týmto princípom, v súlade so znením smernice a pojmovou nejednotnosťou zákona a v súlade s ratiolegis ako je vyjadrený v dôvodovej správe zákona: „spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky
a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy, a to v bodoch 39,40,41,42 zmluvy.
Nestotožňuje sa ani s tvrdením súdu, že zo zmluvy nevyplýva z akých položiek pozostáva navýšenie
úveru, žalobca jasne a stručne uviedol údaje relevantné pre spotrebiteľa v sadzobníku poplatkov a
odmien.
Za nesprávny pokladá aj záver súdu, keď dlžnú sumu zaviazal žalovanú zaplatiť s 5,15% zákonným
úrokom z omeškania od 9.9.2014. Podľa zmluvy je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
veriteľa i v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej po dobu
dlhšiu ako tri mesiace. Dohoda je v súlade s § 563 OZ.
Pridodržanízákonnéhopostupu,takakojeuvedenýv§53ods.9OZ-akideoplneniezospotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť práva podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaný splátky nezaplatil, bol v omeškaní od 20.9.2012,
pred samotným zosplatnením žalobca kontaktoval (list, telefonát, SMS) žalovaného s upozornením na
jeho dlžnú čiastku a na možnosť zosplatnenia úveru, tento postup nebol súdom spochybnený. Následne
v zmysle zmluvy bol žalovaný listom z 27.12.2012 vyzvaný k splateniu celého dlhu v lehote 15 dní
od odoslania výzvy. To, že odoslal výzvu na adresu žalovaného preukazuje poštový podací hárok č.
5890341, pripojený k návrhu.
Výzvu k splateniu celého úveru je potrebné posudzovať v zmysle § 45 ods. 1 OZ - prejav vôle pôsobí
voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. K tomu poukazuje na nález Ústavného súdu
SR, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi tak, že sa dostane do sféry jeho dispozície.
Slovné spojenie „dostane sa do sféry jeho dispozície“ nie je možné stotožňovať s pojmom doručenia
v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je tým treba rozumieť možnosť adresáta zoznámiť sa s jemu
adresovaným právnym úkonom. Takou možnosťou nie je iba samotné prevzatie písomného úkonu
adresátom, ale aj prípady, keď doručením listu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta členovi jeho
domácnosti, či do jeho poštovej schránky, prípadne vhodením oznámenia o uložení zásielky do poštovej
schránky, nadobudol adresát úkonu objektívnu možnosť, resp. príležitosť zoznámiť sa s obsahom
zásielky.
Záver súdu, že žalobca v konaní nepreukázal, že výzvu na plnenie doručil žalovanému, nemá oporu v
zákonoch SR. Zastáva názor, že k omeškaniu dlžníka došlo tak, ako je uvedené v návrhu, a to deň po
15. dni odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru. Žalobca uniesol bremeno tvrdenia, keď tvrdil,
že došlo k zosplatneniu úveru v súlade so zmluvou a bremeno dôkazu uniesol priložením poštového
podacieho hárku. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku je
vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil..
V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, dôkazy hodnotil v súlade s
ust. § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj s jeho odôvodnením.
Vzhľadom na obsah odvolania odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa správne uviedol s
poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, že v prejednávanom spore je zmluva
uzatvorená medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného
zákonníka.
Taktiež správne poukázal na znenie ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a nepochybil, keď konštatoval, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje
náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Táto skutočnosť vyplýva z predmetnej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania a použitievýrazu suma v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, namiesto výrazu výška uvedeného v citovanom
zákonnom ustanovení nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia.
Žalobca v odvolaní poukazuje na ustanovenia smernice 2008/48/ES, ktorá je záväzná pre každý členský
štát a členské štáty majú povinnosť ju prebrať do vnútroštátneho právneho poriadku a podľa ktorej
zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie.
V predmetnej úverovej zmluve je uvedený druh úveru - bezúčelový revolvingový, výška kreditného limitu
320,00 eur, výška mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky a ročná úroková sadzba 26,28%, 11,88%.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že takéto znenie úverovej zmluvy nespĺňa
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zo zmluvy
nevyplýva z akých položiek pozostáva navýšenie úveru.
Súd prvého stupňa nepochybil, keď priznal žalobcovi úrok z omeškania od 17.6.2014 (dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému) do zaplatenia, keďže žalobca nepreukázal, že výzvu
na plnenie doručil žalovanému pred týmto dátumom.
Žalobca v odvolaní uvádza, že výzvu k splateniu celého úveru je potrebné posudzovať v zmysle § 45
ods. 1 OZ, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, resp.
dostane sa do sféry jeho dispozície. Slovné spojenie „dostane sa do sféry jeho dispozície“ nie je možné
stotožňovať s pojmom doručenia v zmysle procesnoprávnych predpisov, ako to v predmetnom konaní
posudzuje súd prvého stupňa.
Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa úverových zmluvných podmienok spoločnosti
Home B. J. a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, je v § 5 hlava 14, upravené
doručovanie písomnosti tak, že doručovanie písomnosti medzi spoločnosťou a klientom sa uskutočňuje
poštou, prípadne osobne. Pri doručovaní poštou adresátovi, ktorý nebol zastihnutý, napriek tomu, že
sa v mieste doručenia zdržuje, sa použije primerane ustanovenie občianskeho súdneho poriadku o
doručovaní písomnosti fyzickým osobám do vlastných rúk s tým, že ak si nevyzdvihne adresát zásielku
do 10 dní odo dňa jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát
o uložení zásielky nedozvedel.
Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že odoslanie výzvy na adresu žalovaného preukazuje poštový podací
hárok, čím uniesol bremeno dôkazu, nie je opodstatnené. V zmysle úverovej zmluvy, resp. úverových
zmluvných podmienok o doručovaní písomnosti medzi klientom a spoločnosťou samotný poštový podací
hárok nie je dôkazom o doručení písomnosti.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd prvého stupňa v súlade s citovaným zákonným ustanovením určil, že peňažné plnenie môže
žalovaná vykonať aj v splátkach vzhľadom na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery. Tým, že súd
prvého stupňa použil toto zákonné ustanovenie bez toho, že by žalobcovi zaslal žiadosť žalovanej o
poskytnutie splátok, neporušil jeho ústavné právo na spravodlivé konanie tak, aby to zakladalo odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a
keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli,
nebola ich náhrada účastníkom priznaná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.