Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200694
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200694.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Výroba a obchod ŠVAGERKO,
s.r.o., so sídlom Obrancov mieru 453, Spišská Teplica, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému Národnému inšpektorátu
práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.
S/2014/01362-2.1, O-60/2014 zo dňa 25. marca 2014 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.03.2014 žalovaný ako odvolací orgán podľa § 6 ods. 1
písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania žalobcu proti
rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.k.: P: 162/2013-R,
S/9826/13/775/14 zo dňa 13.01.2014, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,- € za nesplnenie
povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce a to tým, že žalobca

neodstránil nedostatok uvedený v bode III) B) 2. v protokole prvostupňového správneho orgánu č. IPV-
XX-XX-X.X/P-EXX, Y zo dňa 25.02.2013 do 20 kalendárnych dní odo dňa prevzatia protokolu (najneskôr
do 19.03.2013) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v dňoch 26.03.2013 a 10.04.2013 vykonal prvostupňový správny orgán
u žalobcu inšpekciu práce zameranú na preverenie splnenia nariadených opatrení z predchádzajúcej

inšpekcie práce, na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, a na dodržiavanie zákazu
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri tomto výkone inšpekcie práce bol zistený jeden
nedostatok spočívajúci v nesplnení opatrenia z predchádzajúceho výkonu inšpekcie práce, ktorý
prvostupňový správny orgán zdokumentoval v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IPV-XX-XX-
X.X/P-FXX,AXX-XX zo dňa 09.04.2013, prerokovanom dňa 10.04. 2013 s G.. F. Q., splnomocneným
zástupcom žalobcu na základe písomného splnomocnenia zo dňa 19.06.2003. Tento splnomocnený
zástupca sa k skutočnostiam uvedeným v protokole vyjadril tak, že uviedol: „Beriem na vedomie.“

Ďalejuviedol,žeprvostupňovýsprávnyorgánvychádzajúczpoznatkovzískanýchpočasinšpekciepráce
začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za jeden správny delikt, právne posúdený ako nesplnenie
povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce. Oznámenie o začatísprávneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 12.11.2013. Žalobca ako reakciu na toto oznámenie
poskytol písomné stanovisko zo dňa 13.11.2013, v ktorom poukázal na to, že dotknuté zamestnankyne
v rozhodujúcom období nevykonávali prácu v rozsahu dohodnutom v pracovnej zmluve a vykázanom

v evidencii pracovného času, ale v menšom rozsahu, ktorý vyplýva z harmonogramu práce z roku
2006. Zároveň tiež podotkol, že z jeho strany dochádzalo ročne k úprave výšky prémií poskytovaných
zamestnankyniam a to tak, aby celková dosiahnutá mzda zodpovedala minimálnemu mzdovému nároku
pre 2. stupeň náročnosti pracovného miesta.

Konštatoval, že napadnutým rozhodnutím č. P: 162/2013-R, S/9826/13/775/14 zo dňa 13.01.2014
prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,- € za neslnenie povinnosti uloženej
opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce a to tým, že žalobca neodstránil
nedostatok uvedený v bode III) B) 2. protokolu č. IPV-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX-XX zo dňa 25.02.2013 do
20 kalendárnych dní odo dňa prevzatia protokolu tak, ako to bolo nariadené inšpektorom práce v tomto
protokole. Nesplnenie povinnosti zo strany žalobcu bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce na jeho

prevádzke Potraviny a rozličný tovar v sídle žalobcu, ktorá bola ukončená protokolom dňa 09.04.2013.
Pri určovaní výšky pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol na všetky relevantné skutočnosti podľa
§ 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce i na súčinnosť poskytnutú prvostupňovému správnemu orgánu a
usúdil, že sankcia ustálená na sume 500,- € je primeraná, plniaca tak preventívnu, ako aj represívnu
funkciu.

Ďalej uviedol, že žalobca sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V
odvolaní zo dňa 20.01.2014, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 22.01.2014, vyjadril svoj
nesúhlas s právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu, ku ktorým dospel v rámci inšpekcie
práce vykonanej dňa 26.03.2013 a 10.04.2013. Argumentoval obdobne ako vo vyjadrení k začatiu

konania, a to nesúladom počtu odpracovaných hodín vykázaných v evidencii dochádzky so skutočným
počtom odpracovaných hodín v zmysle harmonogramu z roku 2006.

Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a po zhodnotení právneho a skutkového stavu

dospel k týmto záverom:
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav
je toho názoru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca nesplnil povinnosť
uloženúopatreníminšpektoraprácepodľa§12ods.2písm.b/zákonaoinšpekciipráce.Vzmyslevyššie
citovaného ustanovenia je inšpektor práce oprávnený na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa

závažnosti zistených skutočností nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním
určených. Z protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IPV-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX-XX zo dňa 25.02.2013,
ktorý bol splnomocneným zástupcom žalobcu prevzatý dňa 27.02.2013 vyplýva, že inšpektorom práce
zistené porušenie povinnosti stanovenej v § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej
„Zákonníkpráce“),ktorébolopremietnutévbodeIII)B)2.tohtoprotokolu,malobyťžalobcomodstránené

v lehote 20 kalendárnych dní odo dňa doručenia protokolu (t.j. do 19.03.2013).

Ďalej uviedol, že dňa 14.03.2013 prvostupňový správny orgán obdržal informáciu žalobcu o odstránení
nedostatkov, z ktorej je však zrejmý len nesúhlas žalobcu s uvedeným opatrením a taktiež so zisteným
skutkovým stavom týkajúcim sa neposkytnutia mzdy zamestnancom najmenej v sume minimálneho

mzdového nároku určeného pre 2. stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta predavačky
potravín. Na základe týchto zistení vykonal prvostupňový správny orgán v dňoch 26.03.2013 a
10.04.2013 u žalobcu inšpekciu práce, ktorá bola zameraná aj na preverenie splnenia nariadených
opatrení z predchádzajúcej inšpekcie práce. V rámci nej prvostupňový správny orgán zistil, že vyššie
spomenutý nedostatok, právne kvalifikovaný ako porušenie § 120 ods. 1 Zákonníka práce a zakotvený

v bode III) B) 2. protokolu zo dňa 09.04.2013, nie je zo strany žalobcu odstránený tak, ako to bolo
nariadené v protokole zo dňa 25.02.2013. V dôsledku týchto skutočností skonštatoval protiprávnosť
konania žalobcu spočívajúcu v nesplnení povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/
zákona o inšpekcii práce, ktorého sa žalobca mal dopustiť tak, ako je to popísané vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia.

Dôvodil, že zmenu posúdenia veci nemôže v tomto prípade vyvolať ani argument žalobcu týkajúci sa
nesúladu vykázaného počtu so skutočným počtom odpracovaných hodín zamestnankyňami p. X., p. M.
a p. P. (t.j. spochybnenie relevantnosti žalobcom poskytnutého dokladu - evidencie dochádzky). Aj keď zobsahu evidencie dochádzky nie je zrejmý začiatok a koniec výkonu práce v jednotlivých dňoch, možno z
nej vyvodiť skutočný počet odpracovaných hodín, čo je základným predpokladom pre správne vyčíslenie
výšky časovej mzdy, ktorá je zmluvnými stranami dohodnutá ako hodinová. Keďže žalobca na podporu

svojich tvrdení ohľadne nesprávne zisteného skutočného počtu odpracovaných hodín nepredložil žiaden
dôkaz, z ktorého by tento údaj (o hodinách odpracovaných dotknutými zamestnankyňami) vyplynul, iba
nazákladeharmonogramuprehlásil,žedotknutézamestnankynepracovalimenejhodínakojevykázané
v evidencii dochádzky, dospel k názoru, že toto tvrdenie nie je spôsobilé vyvolať zmenu právneho
posúdenia veci, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán na základe žalobcom predložených a

ďalších, v rámci inšpekcie práce obstaraných, dokladov.

Ďalej argumentoval, že zo spisového materiálu, konkrétne z pracovných zmlúv dotknutých
zamestnankýň, z ich ročného mzdového listu, listín výplatných čiastok vyúčtovania a z evidencie
dochádzky je evidentné, že žalobcom zúčtovaná a poskytnutá mzda nezodpovedá vzhľadom na
počet odpracovaných hodín sume minimálneho mzdového nároku určeného pre 2. stupeň náročnosti

pracovného miesta, kde možno dohodnutý druh práce (predavačka potravín), i s ohľadom na
existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanca nepochybne zaradiť. Pretože žalobca
okrem spochybnenia relevantnosti dôkazu -evidencie dochádzky, k vyvráteniu skutkových zistení
prvostupňovým správnym orgánom (k porušeniu § 120 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj nesplnenia
povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce) žiadnym spôsobom

nepristúpil je toho názoru, že správny delikt tak, ako je popísaný vo výroku napadnutého rozhodnutia,
je dostatočne skutkovo i právne podložený a teda preukázaný.

K veci dodal, že nelegitímnosť postupu žalobcu spočívajúceho v poskytovaní mzdy nižšej ako
je suma minimálneho mzdového nároku určeného pre 2. stupeň náročnosti práce je priznaná aj

samotným žalobcom, ktorý v podanom odvolaní v rámci prepočtu výšky hodinovej mzdy poskytovanej
zamestnankyni p. P. za obdobie roku 2012 uvádza sumu 2,2497 €, teda nižšiu ako je minimálna suma
pre 2. stupeň náročnosti pracovných miest, ustanovená nariadením vlády č. 343/2011 Z.z., ktorým sa
ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2012, a ktorá predstavuje sumu 2,256 €.

Poukázal na ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2. zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého je inšpektorát
práce povinný uložiť pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/ od
300 € do 100 000 €. V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením uviedol, že v danom prípade je
inšpektorátprácepovinnýkonaťvoveciexoffo,lenčosúsplnenépodmienky,tedalenčoboloinšpekciou

práce preukázané uvedené porušenie povinnosti. Správnemu orgánu vyplýva priamo z právnej úpravy
povinnosť začať správne konanie a vo veci rozhodnúť. Preto ani v odvolacom konaní nie je možné
upustiť od uloženia pokuty za nedostatky, ktoré sú prvostupňovým správnym orgánom jednoznačne
preukázané.

Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý na základe zistených skutočností
rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho
odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia a žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na
posúdenie veci.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorej
uviedol, že dňa 25.02.2013 vystavil prvostupňový správny orgán žalobcovi protokol č. IPV-XX-XX-X.X/
P-B (ďalej len „Protokol I.“) o priebehu kontroly u žalobcu ako zamestnávateľa, v ktorom konštatoval v
bode III) B) 2:

Zamestnávateľ porušil povinnosť poskytnúť zamestnankyniam Y. X., nar. XX.XX.XXXX za mesiace XX-
XX/XXXX, XX,XX/XXXX, W. M., nar. XX.XX.XXXX za mesiace 01-12/2012, P. Q., nar. XX.XX.XXXX
za mesiac 12/2012, T. P., nar. XX.XX.XXXX za mesiace 01-12/2010, 01-11/2011, 02-06/2012 mzdu
najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre 2. stupeň náročnosti práce príslušných
pracovných miest, ale poskytol im iba mzdu zodpovedajúcu prvému stupňu náročnosti práce, za vyššie

uvedené obdobie, čo je v rozpore s § 120 ods. 1 Zákonníka práce. Zároveň nariadil žalobcovi tento
nedostatok odstrániť.Uviedol, že so závermi vykonanej kontroly uvedenými v Protokole I. nesúhlasil a zaslal prvostupňovému
správnemu orgánu Informáciu o odstránení nedostatkov k výsledku inšpekcie práce vykonanej dňa
12.02.2013, 22.02.2013, 19.02.2013 a 25.02.2013, v ktorej namietal zistenia a závery kontroly uvedené

v bode III) B) 2. Namietal predovšetkým, že zamestnankyne vykonávali prácu podľa harmonogramu
práce z roku 2006 a v priemere odpracovali 35,33 hodín týždenne, hoci v evidencii dochádzky pre
spracovanie miezd bolo uvedené odpracovanie 40 hodín týždenne. Zamestnankyne teda dostávali
týždennú mzdu vyššiu o 4,66 hod. ako skutočne odpracovali. Dostávali aj rôzne prémie a odmeny z
tržby. Predložil prvostupňovému správnemu orgánu podrobné vyúčtovanie nárokov zamestnankýň, z

ktorého bolo zrejmé, že im bola vyplatená vyššia mzda ako im patrila za v priemere odpravovaných
35,33 hodín týždenne. Z toho vyplýva, že im vyplatil mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového
nároku určeného pre 2. stupeň náročnosti práce.

Namietal, že prvostupňový správny orgán sa s jeho námietkami k vykonanej kontrole nijako
nevysporiadal a v období od 26.03.2013 do 09.04.2013 vykonal opätovnú kontrolu zameranú aj na

zistenie, či došlo k odstráneniu nedostatkov kontroly uvedených v Protokole I. Pretože namietal, že z
jeho strany k porušeniu povinností podľa bodu III) B) 2 Protokolu I. nedošlo nemohol tieto ani odstrániť.
Prvostupňový správny orgán konštatoval neodstránenie nedostatkov špecifikovaných v bode III) B) 2
Protokolu I. a vydal dňa 09.04.2013 o následnej kontrole Protokol č. IPV-XX-XX-X.X/P-FXX,AXX-XX
(ďalej len „Protokol II.“).

Uviedol, že listom zo dňa 25.04.2013 namietal, že k porušeniu povinností podľa bodu III) B) 2 Protokolu
I. nedošlo a že všetky ostatné nedostatky zistené pri prvej kontrole boli odstránené. Dňa 08.11.2013 mu
prvostupňový správny orgán zaslal oznámenie o začatí správneho konania. Listom zo dňa 13.11.2013
opätovne namietal, že zamestnankyne vykonávali prácu podľa harmonogramu práce z roku 2006 a v

priemere odpracovali 35,33 hodín týždenne, hoci v evidencii dochádzky pre spracovanie miezd bolo
uvedené odpracovanie 40 hodín týždenne. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu, ktoré konštatoval
prvostupňový správny orgán v Protokole I. a teda nemohlo dôjsť ani k jeho odstráneniu. Predložil čestné
prehlásenia zamestnankýň o rozsahu odpracovaného času a výške vyplácaných miezd. Podotkol, že
okrem mzdy vyplácal zamestnancom aj prémie, vianočné odmeny a poskytoval rôzne výhody a zľavy.

V priebehu správneho konania jednoznačne preukázal, že vyplácal zamestnankyniam mzdu najmenej
v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre 2. stupeň náročnosti práce. Harmonogram práce
je relevantným dôkazom preukazujúcim koľko hodín skutočne odpracovali. Mzdové listy, v ktorých
bol nesprávne uvedený rozsah odpracovaných hodín opravil, čím došlo k odstráneniu rozporu medzi
právnym a faktickým stavom.

Ďalej uviedol, že dňa 13.01.2014 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým mu uložil
pokutu vo výške 500,- €. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, pričom rozhodnutím zo dňa
25.03.2014 žalovaný jeho odvolanie zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu.

Je toho názoru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, čo je
dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného, ako aj jeho
postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k zásahu do jeho práv.

Citovalust.§13ods.2a§14ods.1zákonaoinšpekciipráceaargumentoval,žepredvydanímProtokolu
II., ktorým bolo konštatované neodstránenie nedostatkov, namietal ústne aj písomne nesprávne právne
posúdenie veci, ako aj skutočnosť, že k porušeniu povinností z jeho strany nedošlo a teda nemohli
byť nedostatky odstránené, pretože neexistovali. Prvostupňový správny orgán sa s jeho námietkami

nijako nevyporiadal, konštatoval iba predloženie dokladov, avšak vôbec sa nevyjadril, či tieto považuje
za preukazujúce tvrdenia žalobcu, alebo nepreukazujúce, resp. prečo a ako ich posúdil.

Ďalej namietal, že napriek jeho námietkam a predloženiu dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia Protokol
II. neobsahuje žiadne jeho konkrétne vyjadrenia k porušeniu povinností, ktoré sa mu kladú za vinu,

ale obsahuje iba strohé vyjadrenie, ktoré v danom prípade nemôže byť považované za prejav súhlasu
s vykonanou kontrolou, najmä vzhľadom na písomný záznam o predložení dokladov rozporujúcich
závery kontroly. V súlade s § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol má obsahovať aj stanovisko
inšpektora práce k vyjadreniam kontrolovaného subjektu. Toto stanovisko je uvedené v Závere ProtokoluII. písm. a/ v znení: Inšpektor práce považuje týmto protokol za prerokovaný a uzatvára ho dňom
jeho prevzatia. Tento text je v Protokole II. predtlačený a je zjavné, že by bol obsahom protokolu aj v
prípade, ak by kontrolovaný subjekt priebeh kontroly, resp. jej závery namietal. Takýto postup správneho

orgánu je v rozpore so zákonom a porušuje právo kontrolovaného subjektu podľa § 14 ods. 1 zákona
o inšpekcii práce na vyjadrenie sa k zisteným porušeniam a ďalším skutočnostiam a právo na podanie
stanoviska inšpektora práce k namietaným skutočnostiam. Takýto postup prvostupňového správneho
orgánu spôsobuje nepreskúmateľnosť Protokolu II., resp. dôvodov začatia správneho konania o uložení
pokuty. Nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu je dôvodom na zrušenie napadnutého

rozhodnutia.

Ďalej namietal, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili vec, keď
mu uložili pokutu za neodstránenie nedostatkov, ktorých existenciu namietal v priebehu vykonávaných
kontrol ako aj celého správneho konania. Nesprávne právne posúdenie spočíva aj v samotnom závere
správnych orgánov, že žalobca porušil ustanovenia Zákonníka práce, keď porušil povinnosť poskytnúť

zamestnankyniam mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre 2. stupeň
náročnosti práce príslušných pracovných miest, ale poskytol im iba mzdu zodpovedajúcu prvému stupňu
náročnosti práce.

Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu sú pre

nedostatočné vyporiadanie sa s jeho námietkami a predloženými listinnými dôkazmi nepreskúmateľné,
čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia, je jednoznačne v rozpore so zákonom o inšpekcii práce, kedy
mu ako kontrolovanému subjektu nebolo umožnené sa k záverom kontroly, zisteným porušeniam a
ďalším skutočnostiam riadne vyjadriť iba uviesť „Beriem na vedomie.“ Predpoklad správneho orgánu,

že kontrolovaný subjekt sa nebude k záverom kontroly, zisteným porušeniam a ďalším skutočnostiam
riadne vyjadrovať, resp. mu to nebude umožnené a následne nebude potrebné, aby inšpektor k
tomuto vyjadreniu zaujal stanovisko preukazuje jednoznačne vytlačenie stanoviska inšpektora v znení
„Inšpektor práce považuje týmto protokol za prerokovaný a uzatvára ho dňom jeho prevzatia“ bez
ohľadu na vyjadrenie kontrolovaného subjektu. V prípade, aby by správny orgán predpokladal, že

inšpektor zaujme stanovisko k vyjadreniu kontrolovaného subjektu, nechal by v kolónke Záver písm.
a/ protokolu voľné miesto na uvedenie stanoviska inšpektora, tak ako je voľné miesto ponechané aj
na vyjadrenie kontrolovaného subjektu. Vada postupu správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 01.07.2014, v ktorom k žalobným námietkam
žalobcu okrem iného uviedol, že tvrdenie žalobcu ohľadne odpracovania menšieho rozsahu prác
ako je vykázaný v evidencii dochádzky je ničím nepodloženým tvrdením, ktoré nenachádza oporu v
predloženom dôkazovom materiáli (žalobca do dnešného dňa nepredložil inú evidenciu pracovného
času, ktorú by mohol prvostupňový správy orgán a následne aj žalovaný akceptovať). K spochybneniu

pravdivosti tejto argumentácie slúžia nielen mzdové listy dotknutých zamestnankýň, ale aj skutočnosť,
že harmonogram z roku 2006, v ktorom nie sú uvedené mená zamestnancov, čerpanie dovolenky, či iné
prekážky v práci, ako relevantná evidencia pracovného času právne neobstojí.

Ďalej uviedol, že z evidencie dochádzky týkajúcej sa dotknutých zamestnankýň predloženej pri inšpekcii

práce žalobcom je naopak zjavné, že nie je iba formálna, keďže hodiny (aj keď nie začiatok a
koniec pracovného času) sú evidované konkrétne, nie jednotne. Navyše, pre určenie minimálneho
mzdového nároku zamestnancov vôbec nie je relevantný priemerný počet odpracovaných hodín, na
ktorý sa odvoláva žalobca, ale tento nárok zamestnanca možno zistiť iba v prípade prepočítania
skutočne odpracovaných hodín (do ktorých nepatria sviatky, dovolenky, nadčasy a prekážky v práci) k

dosiahnutej mzde alebo inému príjmu za prácu (prémie, odmeny), bez zohľadnenia prípadnej náhrady
mzdy poskytovanej zamestnancom v prípade dovolenky, prekážok v práci, resp. mzdy a mzdového
zvýhodnenia za prácu nadčas. Pripustenie argumentácie žalobcu o tom, že harmonogram práce z roku
2006 je tým dôkazom, ktorý zachytáva skutočne odpracované hodiny (teda nie predložená evidencia)
by podľa mienky žalovaného vyvolalo celý rad ťažko zodpovedateľných otázok, a to nielen čo sa týka

realizácie výpočtov minimálneho mzdového nároku, či vyúčtovania a vyplácania mzdy za vykonanú
prácu, ale aj skutočného dôvodu, ktorý viedol žalobcu k určeniu pracovného času na 40 hodín týždenne.Ďalej k veci uviedol, že zmenu právneho posúdenia veci nemohli vyvolať ani žalobcom dodatočne
predložené čestné prehlásenia zamestnankýň p. X., p. M. a p. Q., ktoré boli na inšpektorát práce
doručené dňa 14.11.2013 o tom, že v roku 2012 odpracovali v priemere 35,33 hodín týždenne a že na

základe toho nemajú ďalšie mzdové nároky. Z rozhodnutí oboch inšpekčných orgánov vyplýva, že tieto
nepristúpili k hodnoteniu predmetných dôkazov, čo je logické aj z toho, že skutočnosti v nich uvádzané
nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba osvedčenými, navyše spochybňujúcimi inšpektorátom práce
zistený skutkový stav veci, ktorý je podložený viacerými relevantnými dôkazmi preukazujúcimi konanie
žalobcu v rozpore s ust. § 120 ods. 1 Zákonníka práce a následne aj v rozpore s nariadeným opatrením

inšpektora práce.

K námietke žalobcu týkajúce sa nevysporiadania s jeho argumentmi obsiahnutými v dokumente -
informácia o odstránení nedostatkov uviedol, že táto povinnosť je prvostupňovému správnemu orgánu
daná len v prípade námietok podaných priamo pri prerokovaní protokolu, resp. v súvislosti s ním.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žalobca oba vyhotovené protokoly (teda protokol

deklarujúci porušenie § 120 ods. 1 Zákonníka práce, ako aj protokol deklarujúci nesplnenie opatrenia
z predchádzajúcej inšpekcie práce) prerokoval bez námietok, len s vyjadrením „beriem na vedomie“,
teda inšpektor práce nemal dôvod zaujať iné stanovisko ako zaujal a protokol bez vyhotovenia dodatku
neuzavrieť.

Za účelové považuje aj tvrdenie žalobcu ohľadne nemožnosti zaujať postoj k záverom Protokolu II.
Prihliadnuc na tento dokument je totiž evidentné, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa
priamo, čo G.. Q. využil, a preto inšpektor práce vyškrtol text v písm. b/ protokolu. Ak by žalobca
žiadal lehotu na poskytnutie stanoviska, inšpektor práce mal na poslednej strane protokolu predtlačený
text, že tak môže urobiť do troch dní od doručenia protokolu a v takom prípade by bol v protokole

vyznačil túto možnosť, možnosť b/. Žalobca však tak neučinil. Je bežnou praxou, že inšpektori práce
predkladajú kontrolovanému subjektu vytlačený text protokolu a až po jeho prerokovaní, počas ktorého
oboznámia subjekt so závermi inšpekcie práce, dajú mu možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam.
Je už voľbou tohto subjektu, či tak vykoná priamo v protokole, alebo si vyžiada na vyjadrenie čas. V
prípade ak by subjekt k prerokovanému protokolu podal rozporujúce vyjadrenie, inšpektor práce by k

nemu zaujal stanovisko na osobitnom liste papiera, ktorý by sa stal súčasťou protokolu, prípadne by
v protokole uviedol, že sa vyjadrí dodatočne, pričom toto svoje stanovisko (dodatok k protokolu) by
následne doručil aj samotnému subjektu. Vzhľadom však na skutočnosť, že žalobca pri prerokovaní
protokolu žiadne nesúhlasné vyjadrenie neposkytol, inšpektor práce nemal dôvod postupovať vyššie
uvedeným spôsobom a vypracovať dodatok k protokolu tak, ako to tvrdí právny zástupca žalobcu.

Konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu, ako aj z jeho strany bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca, ktorý vystupuje v pozícii zamestnávateľa, nesplnil povinnosť uloženú mu
opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce a to tým, že neodstránil nedostatok
uvedený v bode III) B) 2. Protokolu zo dňa 25.02.2013 do 20 dní odo dňa jeho prevzatia tak, ako to bolo

nariadené inšpektorom práce. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov

územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
je nesporné, že správne orgány v danom prípade rozhodovali podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“)

a uložili žalobcovi pokutu vo výške 500,- € podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona o inšpekcii práce
za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce a to
z dôvodu, že žalobca neodstránil nedostatok uvedený v bode III) B) 2. v Protokole Inšpektorátu práce
Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. IPV-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX-XX zo dňa 25.02.2013
do 20 dní odo dňa prevzatia protokolu (najskôr dňa 19.03.2013) tak ako to bolo nariadené inšpektorom
práce v tomto protokole.

Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2. zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za nesplnenie
povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/ od 300,- € do 100 000,- €.

Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a
podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal

v dňoch 12.02.2013, 22.02.2013, 27.02.2013, 19.02.2013 a 25.02.2013 u žalobcu výkon inšpekcie
zameraný na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce
v znení neskorších predpisov právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O výsledku tejto kontroly

bol spísaný protokol č.: IPV-XX-XX-X.X/P-EXX,AXX-XX zo dňa 25.02.2013. Podľa bodu III) B) 2
boli u žalobcu zistené nedostatky a to, že žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosť poskytnúť
zamestnankyniamY.X.,nar.XX.XX.XXXXzamesiace01-07/2012,11,12/2012,W.M.,nar.XX.XX.XXXX
zamesiace01-12/2012,P.Q.,nar.XX.XX.XXXX.zamesiac12/2012,T.P.,nar.XX.XX.XXXXzamesiace
01-12/2010, 01-11/2011, 02-06/2012 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného

pre 2. stupeň náročnosti práce príslušných pracovných miezd, ale poskytol im iba mzdu zodpovedajúcu
1. stupňu náročnosti práce za vyššie uvedené obdobie, čo je v rozpore s ust. § 120 ods. 1 zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

Z bodu V) citovaného protokolu vyplýva, že žalobcovi boli inšpektorom práce uložené opatrenia v súlade

s ust. § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce, v ktorých nariadil žalobcovi ako zamestnávateľovi
odstrániť zistené nedostatky v bodoch III) B) 1, 2, 4 v lehote do 20 kalendárnych dní od doručenia
protokolu.Protokolbolprerokovanýdňa27.02.2013sosplnomocnenýmštatutárnymzástupcomžalobcu
G.. F. Q., ktorý sa v protokole vyjadril ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v
prerokovanom protokole tak, že uviedol „Beriem na vedomie“ a protokol vlastnoručne podpísal.

Ďalej súd zistil z obsahu administratívneho spisu, že dňa 14.03.2013 bola prvostupňovému správnemu
orgánu doručená informácia žalobcu o odstránení nedostatkov k výsledku inšpekcie práce vykonanej
dňa 12.02.2013, 22.02.2013, 19.02.2013 a 25.02.2013, v ktorej sa k bodu III) B) 2 vyjadril, že
neporušil povinnosť poskytnúť zamestnancom mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku

určeného pre 2. stupeň náročnosti práce príslušných pracovných miest. Urobil chyby iba pri uzatváraní
zmlúv. Uviedol, že na základe harmonogramu odpracovali zamestnankyne týždenne priemerne 35,33
hodín. Pre výpočet mzdy uplatňoval 40 hodinový pracovný týždeň, čo znamená, že každý týždeň
mali zamestnankyne zaplatené viac o 4,66 hodín. Neodpracovali nikdy ani jednu hodinu nad rámec
harmonogramu, len ak bol nadčas počas štátnych sviatkov, ktorý bol vyplatený.

Prvostupňový správny orgán vykonal inšpekciu práce opätovne u žalobcu v dňoch 26.03.2013,
10.04.2013 a 09.04.2013 zameranú na preverenie splnenia nariadených opatrení z predchádzajúcej
inšpekcie práce na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v zmysle zákona č. 311/2001 Z.z.Zákonníka práce v znení neskorších predpisov právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O výsledku

výkonu tejto inšpekcie bol spísaný protokol č.: IPV-XX-XX-X.X/P-FXX,AXX-XX zo dňa 09.04.2013, v
ktorom bode III) A) bod 1 je konštatované nesplnené opatrenie z predchádzajúceho výkonu inšpekcie
z protokolu č. IPV-XX-XX-X.X/P-B zo dňa 25.02.2013, kde žalobcom ako zamestnávateľom nebol
odstránený nedostatok a to, že porušil povinnosť poskytnúť zamestnankyniam Y. X., W. M., P. Q. a T.
P. mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre 2. stupeň náročnosti práce

príslušných pracovných miezd, ale poskytol im iba mzdu zodpovedajúcu 1. stupňu náročnosti práce za
vyššie uvedené obdobie, čo je v rozpore s ust. 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v
znení neskorších predpisov. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 10.04.2013. K obsahu protokolu sa
vyjadril štatutárny zástupca žalobcu tak, že uviedol „Beriem na vedomie“ a toto vyjadrenie vlastnoručne
podpísal.

Prvostupňovému správnemu orgánu bola opätovne dňa 02.05.2013 doručená informácia žalobcu o
odstránení nedostatkov inšpekcie práce vykonanej dňa 26.03.2013 a 10.04.2013, v ktorej žalobca
opätovne poukazuje na to, že zamestnankyne pracujú podľa vypracovaného harmonogramu práce a že
neodpracovali 40 hodín týždenne, ale priemerne len 35,33 hodín. Zároveň uviedol, že upravil pracovné
zmluvy a vypracoval interný predpis pre zaradenie stupňov k jednotlivým profesiám.

Žalobca v žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán sa s jeho námietkami k vykonanej kontrole,
kedy mu bolo zistené porušenie povinnosti podľa § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce,
ako aj ku kontrole kedy mu bolo vytknuté neodstránenie nedostatkov, žiadnym spôsobom nevyrovnal.

Postup inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce je upravený v § 12 a nasl. ustanovení zákona o
inšpekcii práce.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracovaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobu, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu
práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov

a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol

obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktorésajejtýkajú,akideovyšetrovanieudalostiuvedenejv§7ods.3písm.b/.Akbolozistenéporušenie
zákazunelegálnejprácealebonelegálnehozamestnávaniaprotokolobsahujeajčas,keďboloporušenie
zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané aj dohodnutú
mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.Podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia, inšpektor práce

a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom doručeného v lehote určenej inšpektorom práce
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu, dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o inšpekcii práce je nesporné, že inšpektor práce prihliada
na vyjadrenia a doklady predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou
osobou počas výkonu inšpekciu do prerokovania protokolu. V protokole uvádza iba vyjadrenia
zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom k zisteným porušeniam predpisov a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole a
k týmto vyjadreniam podáva v protokole svoje vyjadrenie. Tak ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného

k žalobe zo dňa 01.07.2014, ak kontrolovaný subjekt požiada inšpektora práce o poskytnutie lehoty
na vyjadrenie, v tomto prípade v protokole inšpektor práce určí lehotu na podanie tohto písomného
vyjadrenia. Po doručení a posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného subjektu inšpektor práce
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu.

Z obsahu oboch protokolov z výkonu inšpekcie vykonanej prvostupňovým správnym orgánom
nepochybne vyplýva, že žalobca podal pri prerokovaní protokolu svoje vyjadrenie, kde uviedol, že
tento protokol „Berie na vedomie“. Za takýchto okolností inšpektor práce nemal dôvod sa k takémuto
vyjadreniu žalobcu uvedenom v protokole vyjadrovať, ani následne vyhotoviť dodatok k protokolu.
Postup prvostupňového správneho orgánu v tomto prípade bol v súlade so zákonom o inšpekcii práce

a preto námietku žalobcu považuje súd za neopodstatnenú.

Neopodstatnená je aj námietka žalobcu, že protokol o výkone inšpekcie neobsahuje žiadne konkrétne
vyjadrenie žalobcu k porušeniu povinnosti, ktoré mu ukladá za vinu, ale iba strohé vyjadrenie, ktoré v
danom prípade nemožno považovať za prejav súhlasu s vykonanou kontrolou. Taktiež že stanovisko

predtlačené v závere protokolu pod písm. a) v znení: „inšpektor práce považuje týmto protokol za
prerokovaný a uzatvára dňom jeho prevzatia“ by bol obsahom protokolu aj v prípade, ak by kontrolovaný
subjekt priebeh kontroly resp. jej závery namietal, čo je v rozpore so zákonom.

Z obsahu administratívneho spisu a protokolov o výkone inšpekcie práce nesporne vyplýva, že

protokol obsahuje v závere údaje kedy bol protokol prerokovaný, vyjadrenie štatutárneho zástupcu
kontrolovaného subjektu ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v
prerokovanom protokole a vyjadrenie inšpektora práce. Pretože žalobca v protokole o výsledku výkonu
inšpekcie práce uviedol svoje vyjadrenie „Beriem na vedomie“ a neuviedol žiadne iné skutočnosti, ani
námietky, inšpektor práce považoval tento protokol za prerokovaný a uzatvoril ho dňom prevzatia. V

prípade, ak by žalobca v protokole uviedol konkrétne námietky a skutočnosti k zisteným nedostatkom,
prípadne ak by požiadal o poskytnutie lehoty na toto vyjadrenie, v danom prípade by inšpektor práce
postupoval tak, ako to je uvedené v predtlačenej formulácii, ktorá je v protokole vyškrtnutá a kde je
uvedené, že k „skutočnostiam uvedeným v bodoch tohto protokolu sa má štatutárny zástupca resp.
splnomocnený zástupca možnosť vyjadriť v lehote troch dní od doručenia tohto protokolu. Zároveň

je povinný navrhnúť a priložiť na podporu svojich tvrdení a na objasnenie skutkového stavu dôkazy,
ktoré sú mu známe. Ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží iné dôkazy ako boli predložené pri
výkone inšpekcie práce to znamená, že si je vedomý toho, že všetky skutočnosti a nedostatky uvedené
v protokole sú pravdivé a nemá už žiadne iné dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a
nedostatky uvedené v protokole. Ak inšpektorát práce v uvedenej lehote nedostane žiadne vyjadrenie,

výkon inšpekcie práce sa považuje za ukončený dňom uplynutia lehoty na vyjadrenie. V prípade
doručenia súhlasného vyjadrenia, resp. nesúhlasného vyjadrenia, ktoré nie je dôvodom na zmenu
protokolu sa výkon inšpekcie práce považuje za ukončený dňom doručenia vyjadrenia. Inšpektor práce
na prípadné námietky subjektu odpovie listom. V prípade doručenia nesúhlasného vyjadrenia, ktoré je
dôvodom pre zmenu obsahu protokolu inšpektor práce uzavrie protokol dodatkom.“

Tento postup bol v danom prípade aplikovaný podľa ust. § 13 a § 14 zákona o inšpekcii práce. Pretože sa
žalobca v protokole vyjadril „beriem na vedomie“ a neuviedol žiadne námietky, inšpektor práce protokol
uzavrel dňom jeho prerokovania a prevzatia.Z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je nesporné,
že žalobca nesplnil opatrenie, ktoré mu bolo uložené v bode III) B) 2 Protokolu č. IPV-XX-XX-X.X/P-

B zo dňa 25.02.2013 v lehote 20 kalendárnych dní odo dňa doručenia protokolu, t.j. do 19.03.2013.
Túto skutočnosť nepopieral v konaní ani žalobca. Zákon o inšpekcii práce v sut. § 19 ods. 2 písm.
b/ bod 2 ukladá inšpektorátu práce povinnosť uložiť kontrolovanému subjektu pokutu ak zistí, že
kontrolovaný subjekt nesplnil povinnosti uložené opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/ zákona
o inšpekcii práce. Vyplýva to z gramatického výkladu tohto ustanovenia uvedením slov ...inšpektorát

práce...uloží... Inšpektorát práce teda nemá možnosť s ohľadom na preukázané nesplnenie povinnosti
uloženej opatrením postupovať inak, alebo pokutu neuložiť.

Ak teda žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý žalobcovi uložil pokutu
podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona o inšpekcii práce po tom, čo mal za preukázanú objektívnu
skutočnosť a to nesplnenie povinnosti uloženej opatrením zo strany žalobcu, postupoval v súlade so

zákonom.

Súd považuje za právne irelevantné námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia
zo strany správneho orgánu vo vzťahu k vytknutému porušeniu povinnosti podľa § 120 ods. 1 zákona č.
311/2001 Zákonníka práce a to neposkytnutia zamestnankyniam mzdy najmenej v sume minimálneho

mzdového nároku určeného pre 2. stupeň náročnosti práce príslušných pracovných miezd. Tieto
námietky mal žalobca uplatňovať už v protokole zo dňa 25.02.2013, kedy mu boli zistené nedostatky
vytknuté (resp. vo vyjadrení po poskytnutí lehoty inšpektorom práce). Žalobca však takto neurobil, čo
nesporne vyplýva z vyššie uvedených skutočností, ako aj z obsahu administratívneho spisu. Toto právo
vyjadriť k zisteným skutočnostiam a vytknutým nedostatkom mu nebolo v konaní žiadnym spôsobom zo

strany správnych orgánov upreté.

Z ust. § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce vyplýva, že na konanie podľa § 19 sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní. Takýmto predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
„Správny poriadok“).

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;

lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky predpísané náležitosti
upravené v ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vyrovnal aj s námietkami žalobcu uvedenými v

odvolaní v dostatočnom rozsahu.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nemal v konaní úspech, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá právo zo zákona na
náhradu trov konania.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.