Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210192
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114210192.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: Z. G., E.. XX.XX.XXXX, I. Š. XXX/XX, Y., štátny občan
Slovenskej republiky, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre konanie: A.. D. I., K. S. Ú.
F. S. Z., o zaplatenie 3.157,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 27.05.2014, č.k. 16Ro/140/2014-14.

II. Súd návrh zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

U.. K. Ú. F. Y. K. F. Z. S., S. S. Š. E.. X, I., U.: XX XXX XXX, na strane odporcu nie je prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 08.12.2013 doručeným súdu dňa 10.04.2014 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 3.157,61 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 20.06.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.01.2009 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená zmluva
o revolvingovom úvere č. 8100018295, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške
1.659,70 eur. Zmluvou sa odporca zaviazal splatiť úver spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo
výške 82,35 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve.
Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva
navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil

len sumu 893,50 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky č. 13 o viac
ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú
splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 3.224 eur dňa 20.06.2010.
Túto sumu uhradil len čiastočne vo výške 66,39 eur.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 16Ro/140/2014-14 zo dňa
27.05.2014, ktorý platobný rozkaz ktorý platobný rozkaz nebolo možné odporcovi doručiť do vlastných

rúk.

Podľa ustanovenia § 173 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku platobný rozkaz treba doručiť
odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čoi len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až
spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto súd rozhodol o zrušení
platobného rozkazu v plnom rozsahu.

Nakoľko bolo zistené, že odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a jeho súčasný pobyt sa

súdu nepodarilo zistiť ani po vykonaní všetkých dostupných šetrení, uznesením č.k. 24C/20/2014 - 29
zo dňa 17.10.2014 bola odporcovi ustanovená opatrovníčka pre konanie v záujme ochrany jeho práv
a možnosti pokračovania v konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa Návrhom zo dňa 08.12.2013, s obsahom listinných
dôkazov, a to najmä so Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100018295 zo dňa 16.01.2009, dodatkom k

zmluve zo dňa 22.01.2010, splátkovým kalendárom zo dňa 22.01.2010, s oznámením veriteľa zo dňa
16.01.2009, s kartou klienta, s oznámením o zosplatnení zo dňa 02.05.2010, s doručenkou (č.l. 13),
podaní opatrovníčky odporcu, ako i s obsahom celého spisu (s podaním vedľajšieho účastníka súdu
doručeného v deň pojednávania sa súd neoboznamoval, nakoľko toto podanie bolo konajúcej zákonnej
sudkyne predložené po pojednávaní), keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu

navrhovateľa a opatrovníčky odporcu, a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 16.01.2009 uzatvorená Zmluva o
revolvingovomúvereč.8100018295,nazákladektorejveriteľposkytolodporcovi úvervovýške1.659,70
eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať 48 mesačných splátkach vo výške 82,35 eur vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca (prvá splátka 15.02.2009). Dňa 22.01.2010 bol medzi účastníkmi konania podpísaný

dodatok k zmluve o revolvingovom úvere, ktorý sa týkal zmeny splatnosti splátok č. 11 a 12 (došlo k
odkladu týchto splátok).

Odporca uhradil celkovo ku dňu podania návrhu sumu 959,89 eur. Vzhľadom na to, že odporca neplnil
riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle

§ 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 3.224
eur dňa 20.06.2010.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej republiky národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis v § 2 písm. a)
definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b)
tohto právneho predpisu zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 tohto právneho
predpisu veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
postavení veriteľa a odporca bol v postavení spotrebiteľa. Tento právny vzťah sa spravuje ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru.

Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súd návrhzamietol, keď na premlčanie vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa prihliadol z úradnej
povinnosti bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Pri premlčaní zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného
subjektu.Splnenýpremlčanýdlhnemožnovymáhaťspäťzdôvodubezdôvodnéhoobohatenia.Námietku
premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia
veci s tým, že v určitých prípadoch (ako je tento posudzovaný) súd rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy musí prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho (navrhovateľa) voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú
prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Námietku
premlčania vzniesla aj opatrovníčka odporcu.

Bolo zistené, že navrhovateľ listom zo dňa 02.05.2010 vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru. Z
obsahu návrhu vyplýva, že okamžitá splatnosť bola vyhlásená z dôvodu, že odporca bol v omeškaní
s úhradou splátky č. 13,14,15. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia a na § 103 Občianskeho
zákonníka druhá veta, premlčacia doba ohľadne celého dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky pre neuhradenie ktorej sa stal splatný celý dlh, teda dňa 15.02.2010 (splatnosť splátky č. 13).

Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.157,61
eurspríslušenstvomzapremlčaný,nakoľkonavrhovateľpodalnávrhnasúdzjavnepouplynutítrojročnej
premlčacej doby až dňa 10.04.2014. Tu možno uviesť, že keby mal navrhovateľ právny názor o uplatnení
štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, aj táto by vzhľadom na dátum podania

návrhuuplynula.Nakoľkosúdzistil,žeuplatnenýnárokjepremlčaný,uprednostňujúchľadiskoprocesnej
ekonómie bližšie neskúmal ďalej existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

a plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne
nežiadal, i keď inak by mu na ňu vzniklo právo.

K výroku IV. rozsudku:

Právny zástupca vedľajšieho účastníka - F. Y. K. F. Z. S., U.: XX XXX XXX, oznámil súdu dňa 30.12.2014
vstup do tohto konania podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na ochranu a podporu práv
odporcu.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník

sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, v konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako
vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas

účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď O. D. a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet

vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas

(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do

konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa

stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší

účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zákon
nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na

výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z
jehoprávnehozáujmunavýsledkusporu(§93ods.1Občianskehosúdnehoporiadku),tuvyplývapriamo
zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka
nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, je
podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho
účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný
vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93

Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol
v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Je pojmovo vylúčené,
aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že
niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému

účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere
platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)
účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v

momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v
konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania.
Trebamaťtotižnapamäti,ževdôsledkurovnakýchprocesnýchprávapovinnostímôževedľajšíúčastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.

Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie
náhrady trov konania, uloženie povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005 zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamoovplyvniť výšku náhrady trov konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého
vystupuje. Účastník konania má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred
súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v

konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil
vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi
podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nanútený (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Nakoľko opatrovníčka odporcu vzniesla námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do
konania, súd vyhlásil vedľajšie účastníctvo na strane odporcu podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku za neprípustné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.