Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 2, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/368/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715212253
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715212253.2

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa v rade 1/: Spoločenstvo vlastníkov bytov „ČAPAJEVOVA
3945", IČO: 36 143 987, Čapajevova 1, 036 01 Martin, v rade 2/: E. E., L.. XX.XX.XXXX, J. I.. T. X/X,
XXX XX C., v rade 3/: R. N., L.. XX.XX.XXXX, J. I.. T. X/X, XXX XX C., v rade 4/: S. D., L.. XX.XX.XXXX,
J. I.. T. X/X, XXX XX C., v rade 5/:C. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. I.. T. X/X, XXX XX C., v rade 6/: C. B., L..
XX.XX.XXXX, J. I.. T. X/X, XXX XX C., v rade 7/.: S. V., L.. XX.XX.XXXX, J. I.. T. X/XX, XXX XX C., v

rade 8/: C. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. I.. T. X/XX, XXX XX C., proti odporcovi: B. J., L.. XX.XX.XXXX, J. I..
T. XXXX/X, XXX XX C., v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Navrhovatelia v rade 1/ až 8/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh na
nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,00 eur na účet prevádzkovateľa centrálneho systému
evidenciepoplatkovč.SK3665000000000020545761,VS:8138308922,dotrochdníodprávoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17.08.2015, podaným osobne na tunajšom súde dňa 27.08.2015, sa navrhovatelia,

označení ako „M. E. Č.. X L. A. I.. T. XXXX/X, C.“ domáhali, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým
by odporcovi uložil zákaz prijímať vo svojom byte vrátane priľahlých priestorov bytu v obytnom dome
I.. T. X- X, parc. č. XXXX v kat.úz. C., návštevy cudzích osôb, tieto u seba prechovávať, a povinnosť
užívať svoj byt takým spôsobom, ktorým by neobťažoval svojich susedov najmä nadmerným hlukom.
Navrhovatelia v návrhu tiež žiadali, aby súd odporcu zaviazal povinnosťou nahradiť im trovy konania.
V dôvodoch návrhu navrhovatelia uviedli, že odporca nadobudol do vlastníctva 1 podiel bytu č. X v

obytnomdomeI..T.XXXX/X-Xakodedičstvoposvojejmatke.Odporcavčase,keďdisponovalpeniazmi,
sa opíjal spolu so svojou priateľkou, niekedy spolu s rôznymi návštevami. Správali sa hlučne, vulgárne
a arogantne. Niektorý z návštevníkov sa viackrát na schodisku vymočil. V opitosti sa odporca správal
hlučne bez ohľadu na dennú hodinu a pokoj susedov. Často bolo potrebné žiadať o pomoc políciu.
Odporca nereagoval na upozornenia susedov. Odporcovi návštevníci často v neskorej nočnej hodine sa
hlučným búchaním na zatvorené vchodové dvere domáhali vstupu do domu, pričom zobudili zo spánku

viacerých obyvateľov. Obyvatelia sa obávali poškodenia dvier. V dôsledku správania sa odporcu bolo
potrebné volať nielen políciu, ale aj lekársku službu pre kolaps obyvateľky susedného domu.
Navrhovatelia ďalej uviedli, že pre správanie sa odporcu sa vytvorila situácia, keď sa stali podmienky
bývania v susedných bytoch neznesiteľné. Všetky susedom dostupné spôsoby riešenia situácie boli
neúčinné pre neochotu odporcu prispôsobiť svoje správanie podmienkam slušného spolunažívania so
susedmi. Navrhovatelia teda vidia riešenie situácie v zamedzení návštev cudzích ľudí v byte odporcu a

zákazu púšťania do obytného domu akýchkoľvek súkromných návštev odporcu.Nakoľko podanie navrhovateľov nespĺňalo zákonom požadované náležitosti, súd uznesením č.k.
5C/368/2015 - 6 zo dňa 04.09.2015 vyzval navrhovateľov na odstránenie vád podania. V odôvodnení
uznesenia súd poučil účastníkov, že, okrem iného, je potrebné, aby riadne označili účastníkov konania

na strane navrhovateľa (navrhovateľov), riadne v návrhu označili a predložili dôkazy preukazujúce
ich tvrdenia, upresnili petit svojho podania, a to v označení nehnuteľnosti, v súvislosti s ktorou sa
má odporcovi uložiť povinnosť, resp. zákaz, v zmysle ustanovení zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľnostiaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon),presneuviedli,
čoho sa navrhovatelia mienia domáhať v konaní vo veci samej, a opísali rozhodujúce skutočnosti

odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, uviedli podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy

Na uvedené uznesenie navrhovatelia reagovali podaním doručeným súdu dňa 21.09.2015. V tomto
podaní navrhovatelia riadne označili účastníkov konania na strane navrhovateľov, navrhli dôkazy
preukazujúce ich tvrdenia a upresnili žalobný petit v tom zmysle, že žiadajú, aby súd zakázal odporcovi

prijímať vo svojom byte č. X a priľahlých priestoroch bytu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú.
C., obec C., okres C., vedenom Správou katastra C., návštevy akýchkoľvek cudzích osôb a tieto u
seba prechovávať, ďalej aby súd uložil odporcovi povinnosť užívať byt takým spôsobom, ktorým by
neobťažoval svojich susedov, najmä nadmerným hlukom, a nahradiť trovy konania.
V návrhu ďalej navrhovatelia uviedli, že ak nedôjde k náprave, bude nutné odporcu vysťahovať z

obytného domu.
Nakoľko uvedené podanie navrhovateľov bolo podpísané len W.. E. D., predsedom SVB, súd výzvou
zo dňa 08.10.2015 predložili toto podanie podpísané všetkými navrhovateľmi. Podpísané podanie bolo
súdu doručené dňa 23.10.2015.

Ako listinné dôkazy navrhovatelia do spisu predložili fotokópiu výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov
bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pred začatím konania môže súd
nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak

je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podrobnejšiu úpravu vydávania predbežných opatrení obsahujú ust. § 74 až 77 O.s.p..

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o

predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia, ktoré vyplývajú z ust. § 75 ods. 2
O. s. p. je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Podľa Občianskeho súdneho poriadku takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi
účastníkmi, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ súdu preukázať, že absencia takejto
dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného
nároku. Súčasne je nutné brať aj ohľad na skutočnosť, že zásah do práv dotknutých osôb v dôsledkunariadenia predbežného opatrenia nesmie byť celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorého
ochrana sa má nariadením predbežného opatrenia dosiahnuť.

Z dočasného charakteru predbežnej ochrany vyplýva osobitný postup súdu pri rozhodovaní o
predbežnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a
záujmov účastníkov nemusí byť zachovaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní
o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na vydanie predbežného opatrenia označiť dôkazy,
ktorých sa dovoláva, a to jednak o tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok ako aj tie, ktoré osvedčujú

existenciu reálnej bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení účastníkov. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy predbežných opatrení vyplýva,
že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené a preto súd
obmedzí svoju činnosť len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, ktoré by mohol posúdiť, či
tu prípadne môže byť nárok, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené
a že k jeho ochrane je právo potreba predbežného opatrenia.

Navrhovatelia v návrhu uvádzajú, že odporca sa správa hlučne, vulgárne, arogantne, že sa opíja a vodí
si do bytu hlučné návštevy.

Ako už bolo uvedené vyššie, pre nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, okrem iného, aj

odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V danom prípade navrhovatelia nijakým
spôsobom neodôvodnili, ani neuviedli, aké konkrétne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy
im hrozí, resp. by im hrozilo, ak by súd nevyhovel ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Navrhovatelia v podstate len konštatujú, že odporca ruší pokojné bývanie ostatných obyvateľov domu.
Neuviedli však, v čom konkrétne by malo prípadné nebezpečenstvo spočívať, aká reálna bezprostredná

ujma na ich právnom alebo faktickom postavení, ktorá by odôvodňovala nariadenie predbežného
opatrenia, im správaním odporcu hrozí.

Navrhovatelia ďalej uviedli, že ak nedôjde k náprave, bude nutné odporcu vysťahovať z bytového domu.
Súd má za to, že nevyhovením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebude nijako ohrozené

právo navrhovateľov na prípadné podanie návrhu na súd na nariadenie predaja bytu alebo nebytového
priestoru podľa § 11 ods. 5 zákona č. 183/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, rovnako
ani výkon takéhoto rozhodnutia.

Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom C., odbor katastrálny, súd

zistil, že odporca je spoluvlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa vo vchode č. X bytového domu súp.
č. XXXX v C. v podiele 1. Obmedzenie vlastníka v jeho práve užívať svoj majetok je vždy zásahom
do jeho ústavného práva vlastniť majetok. Takéto zásahy musia byť preto dostatočne odôvodnené a pri
rozhodovaní je potrebné dôsledne skúmať primeranosť týchto zásahov. Zásahy do vlastníckeho, resp.
spoluvlastníckeho práva by mali byť realizované len v nevyhnutnej miere. Súd má za to, že navrhovatelia

dostatočne neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda dôvodnosť nariadenia
predbežného opatrenia.

Navrhovatelia napriek tomu, že konštatujú narušovanie pokojného bývania obyvateľov v bytovom dome
odporcom, konštatujú zásahy Policajného zboru, písomné upozornenia predsedu, hluk, hádky, buchot a

močenie v spoločných priestoroch, ktorých svedkami mali byť obyvatelia domu, a i napriek výzve súdu,
žiadne listiny alebo čestné vyhlásenia svedkov, prípadne správu o zásahoch Policajného zboru k svojmu
návrhu nepripojili.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovatelia nijakým spôsobom neosvedčili svoje

tvrdenia o tom, že odporca sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje
bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, a že je teda dôvod predpokladaný § 75 ods.
2 O. s. p. pre vydanie predbežného opatrenia, teda že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy navrhovateľom zo strany odporcu a je nutné dočasne takýmto spôsobom upraviť
pomery medzi navrhovateľmi a odporcom. Navrhovatelia ani presne neuviedli, v čom konkrétne by

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy malo spočívať. Nakoľko navrhovatelia neodôvodnili,
ani neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko bol návrh navrhovateľov zamietnutý, v konaní bol

plne úspešný odporca. Keďže však odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nemohol
priznať a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), súdne poplatky (ďalej len

„poplatky“) sa vyberajú sa jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony
orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového
úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 10 ods. 2 písm. f) Zákona o súdnych poplatkoch, pre nezaplatenie poplatku prvostupňový
súd konanie nezastaví, ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia

Podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych
poplatkoch, z návrhu na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia sa platí poplatok vo výške
33 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia v tomto konaní neboli úspešní, nakoľko súd návrh na

nariadenie predbežného opatrenia zamietol, súd im v súlade s vyššie cit. ustanoveniami Zákona o
súdnych poplatkoch uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku

Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.