Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/390/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513211305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2513211305.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o 728,20 eur, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo 16. januára 2015 č. k. 14C 223/2013-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh žalobkyne na prerušenie konania
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ust. § 109 ods. ods. 2 písm. c) O.s.p.
(zákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchzmien)avecnenezistenímdôvodov
odôvodňujúcich prerušenie prebiehajúceho súdneho konania pre nepredloženie prejudiciálnych otázok

Súdnemu dvoru európskych spoločenstiev súdom prvého stupňa z dôvodu, že jeho namietané
rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo 7. októbra 2014 č. k. 7C 6/2010-269 o prerušení konania
nie je právoplatné. Za dôvod na prerušenie konania nepovažoval ani konanie vedené na Okresnom
súde Prešov pod spis. zn. 7C 6/2010, keďže toto konanie nie je pre rozdielny predmet konania, jeho
účastníkov a charakter uplatňovaných nárokov konaním, ktorého výsledok by privodil zodpovedanie
predloženej otázky ktorú nie je oprávnený riešiť v prebiehajúcom konaní sudca ako aj z dôvodu, že

predmetné prejudiciálne otázky doposiaľ neboli predložené Súdnemu dvoru Európske únie.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhla ho zmeniť tak,
že návrhu na prerušenie konania odvolací súd vyhovie, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa, nedostatočne zisteným skutkovým stavom z dôvodu, že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, existenciou vady konania, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom opodstatnenosť svojho návrhu na
prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod spis. zn. 7C 6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie videl v tom, že v
danom konaní bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku Rozhodcovského súdu je v súlade s
komunitárnym právom, pričom predmetom konania ktoré žalobkyňa navrhuje prerušiť je náhrada škody

za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým
bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti namietala, že zodpovedanie otázky
ohľadom správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej únie bude mať význam pre
posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci a s tým súvisiacim založením zodpovednosti
žalovanej za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
205 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
kzáveru,žeodvolaniu žalobkyneniejemožnépriznaťúspech,keďženapadnutéuzneseniesúduprvého
stupňa je vo výroku vecne správne (§ 219 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa ktorým bol
návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietnutý.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis. zn. 14C 223/2013 je žaloba žalobkyne
ktorou sa domáha od žalovanej zaplatenia majetkovej škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 553,20 eur

za nesprávny úradný postup, charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok a to v zmysle zákona č. 514/2003 Zb. zákonov o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod
spis. zn. 7C 6/2010 je konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal

podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni
na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej
únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V predmetnom konaní vystupujú na strane
žalovanej v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a

žalovanej v 2. rade spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, 811 09, IČO: 35
807 598, pričom Okresný súd Prešov v predmetnom konaní svojim uznesením z 12. marca 2015 (č.k. 7C
6/2010-316, právoplatné a vykonateľné dňom 30.4.2015) rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach okrem iného aj v žalobkyňou namietanom
znení: „či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým,

ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúcemu podľa právneho poriadku
členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade
vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia
a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia-? v prípade, ak
áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje

žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu nečinnosť žalobkyne a
vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského
štátu? ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto konaní
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou ktorá je bezdôvodným obohatením? má vydanie bezdôvodného

obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody?“.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel
k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Ods. 2 pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak (c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V preskúmavanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne keď návrh
žalobkyne na prerušenie konania pre nezistenie splnenia podmienok pre postup podľa ust. § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p. ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a to najmä, že v čase rozhodovania napadnutým uznesením v prejednávanej
veci potom nielen neprebiehalo žiadne takéto konanie (v ktorom by sa mala riešiť akákoľvek otázka

významná aj pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne), ale ani z ničoho nemožno vyvodiť, že by súd prvého
stupňapovažovalzapotrebnévyriešenieakejkoľvekdosiaľspornejotázky,ktorúbynemalbyťoprávnený
vyriešiť si sám a pre ktorú by tak hodlal iniciovať začatie iného konania. Skutočnosť, že predmetom
dokazovania v obidvoch konaniach je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,nie je postačujúca na preukázanie významu, ktorý by prípadné riešenie navrhnutých prejudiciálnych
otázok mohlo mať pre predmetné konanie. Už odlišný charakter žalobcu (v konaní pred Okresným
súdom Prešov spotrebiteľ a v konaní pred súdom prvého stupňa poskytovateľ služby) vypovedá o

rozdielnej povahe posudzovaných nárokov a s tým spojenej aplikácie právnych predpisov.
Poukaz žalobkyne na rozhodovaciu prax príkladmo uvedených okresných súdov nebol náležitý, keďže
nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím iného súdu (už vôbec
nie súdu nižšieho stupňa). Základom právneho posúdenia veci bolo naplnenie zákonom stanovených
podmienok pre prerušenie konania, k čomu nedošlo.

Odvolací súd riadiaci sa opísanými úvahami preto v zhode so súdom prvého stupňa mal za to, že návrh
žalobkyne na prerušenie konania v prejednávanej veci rovnako ako námietky tejto účastníčky voči
zamietnutiu jej návrhu na prerušenie konania nemohli obstáť, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonanianerozhodoval,pretožetušlolenovyriešeniečiastkovejprocesnejotázky
v konaní majúcom po odpadnutí dôvodu jej prerušenia prebiehať naďalej, pričom v takomto konaní
samozrejme rozhodnúť o trovách konania patrí až konečnému rozhodnutiu.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

číslo 757/2004 Zbierky zákonov o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.