Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Ľubov Vargová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/93/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207136
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814207136.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: D. Č., T..
XX.X.XXXX, H. R. T. U., Š. XXX/X, F.: R. Č., T.. XX.X.XXXX, H. R. T. U., H. XXX/XX, proti žalovanému:
V. I., T.. XX.XX.XXXX, H. C., I. X, o zaplatenie 1.890,- € s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500,- € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 5.8.2014 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na
zaplatenie sumu 1.890,- € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a aby bol zaviazaný na náhradu
trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 113,- €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca so žalovaným dňa 4.4.2013 uzavreli dohodu o zriadení
spoločného nájmu bytu na dobu určitú, a to na obdobie 12 mesiacov. V dohode sa žalovaný zaviazal,
že bude mesačne uhrádzať nájomné žalobcovi vo výške 100,- €, k tomu 140,- € bytovému družstvu a
25,- € úhradu za elektrinu, rozhlas, čo mesačne predstavovalo spolu sumu 270,- €.
Za dva mesiace, a to apríl a máj, žalovaný nájomné zaplatil. V mesiaci jún 2013 prestal uhrádzať
nájomné a v októbri 2013 odišiel. Keďže žalobcovi neodovzdal kľúče od bytu, žalobca bol nútený
vymeniť na byte zámok.
Žalobca požaduje zaplatenie nájomného za obdobie 7 mesiacov po 270,- €, čo predstavuje sumu 1.890,-
€.
Spolu so žalobou bola súdu doložená „Dohoda o zriadení spoločného nájmu bytu“ - čl. 3-5.
Splnomocnenkyňa žalobcu súdu predložila potvrdenie Vsl. energetiky, a.s. - čl. 35, z ktorého vyplýva
stav účtu odberateľa D. Č.J. ku dňu 13.1.2016, stav po lehote splatnosti - 0,- €, stav pohľadávok v
lehote splatnosti - 20,40 €. Ďalej doložila potvrdenie Spoločenstva vlastníkov bytov - čl. 36, z ktorého
vyplýva, že vlastník bytu č. X T. X.C. bytového domu Š. XXX/X, R.B. T. U., má vyrovnaný nedoplatok k
28.1.2016, aj upomienku - platobný doklad SIPO II - čl. 37 k úhrade sumy 4,64 €.
Z Katastrálneho portálu, k.ú. R. T. U., B. R. T. U., B. D. T. U., súd zistil, že vlastníkom bytu č. X T. X.C.,
zapísaného na LV č. XXXX, G.. Č. XXX, je žalobca.Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd
neprihliada.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje
tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už
z dôvodu nečinnosti dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115
a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
V konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.890,- €, predstavujúcej nájomné vo výške
100,- € + 145,- € pre bytové družstvo a 25,- € za elektrinu a rozhlas, čo mesačne malo predstavovať
sumu 270,- €.
V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný zaplatil nájomné za dva mesiace, a to mesiac apríl a máj (a v
júni prestal nájomné platiť. V októbri 2013, teda po piatich mesiacoch, odišiel). Žalobcom bolo ďalej
uvedené, že zostáva nezaplatené nájomné za 7 mesiacov po 270,- €, teda 1.890,- €.
V konaní bola žalobcom predložená dohoda o zriadení spoločného nájmu bytu, v ktorej v bode II.
zmluvy je uvedené, ...“ že medzi prenajímateľom a doterajším nájomcom bola uzavretá zmluva o nájme
bytu, predmetom ktorej bol záväzok prenajímateľa prenechať doterajšiemu nájomcovi do užívania byť
číslo X T. X. nadzemnom podlaží bytového domu nachádzajúceho sa na Š. O.. B. Č. XXX D.
R. T. U., G. Č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere XXX I., spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a to vo veľkosti
69,63 spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcelné číslo XXX/X. Záväzok doterajšieho nájomcu
uhrádzať prenajímateľovi nájomné vo výške 100,- € mesačne podľa článku II. Tejto zmluvy, to všetko
za podmienok stanovených v tejto zmluve“.......
V bode 3. Zmluvy .... Okrem nájomného doterajší nájomca je povinný uhrádzať aj platby za plnenia
poskytované s užívaním bytu (elektrickú energiu, vykurovanie, poplatky SIPO, vodné aj stočné,
odvoz smetí), a to priamo poskytovateľom týchto služieb na základe jednotlivých faktúr vystavených
poskytovateľom.“Vzmluveboloďalejuvedené, ....„žesazriaďujespoločnýnájombytu,atotak,žespoločnýminájomcami
bytu budú doterajší nájomca a pristupujúci nájomca.“
V danom prípade tak, ako je to už vyššie uvedené, bolo súdom zistené, že žalobca je vlastníkom bytu
č. X na druhom poschodí súp. XXX zapísaného na LV XXXX, Y..Ú.. R. T. U..
V konaní bola doložená kópia dohody o zriadení spoločného nájmu bytu podľa ust. § 700 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Súd posúdil, že vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným, bol vzťahom medzi prenajímateľom
a nájomcom, a nie spoločný nájom bytu.
Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.
Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa ust. § 685 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.
Súd považoval žalobu za dôvodnú v rozsahu 500,- €, a to uplatneného nároku žalobcom do sumy
100,- €, dojednaných v dohode ako nájomné za obdobie od mesiaca jún až október, teda za obdobie
piatich mesiacov v roku 2013, lebo žalobca sám v žalobe uviedol, že za obdobie za mesiace apríl a
máj v roku 2013 žalovaný nájomné zaplatil.
Žalobca súdu nepreukázal ním uplatnený nárok nad sumu 500,- €, a teda, že plnil za žalovaného to, čo
mal žalovaný plniť sám, teda, nebolo preukázané, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného,
pričom táto skutočnosť nevyplynula ani zo žalobcom predložených listinných dôkazov doložených na
čl. 35 -37, preto súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy 500,- €, čo predstavuje pri
žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 1.890,- € úspech 26,45 % a neúspech v pomerne
73,55%,tedažalovanýmalvkonaníväčšíúspechoprotižalobcovi,alekeďžesitrovykonanianeuplatnil,
súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.