Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209484
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1611209484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska Č..XX, proti odporcovi: T. Š., W.. XX.XX.XXXX, F.
Q. XXX/XXX, J. o zaplatenie 894 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 18. septembra 2014 č. k. 5C/100/2012-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi

sumu 894 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 26.09.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí prvostupňový súd taktiež zaviazal odporcu zaplatením súdneho
poplatku v sume 53,64 eur na účet Okresného súdu Malacky v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa nasledujúcich ustanovení
príslušnýchprávnychpredpisov.Podľa§420ods.1Občianskehozákonníkakaždýzodpovedázaškodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom

zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.) policajt v službe je povinný
v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo
je dôvodné podozrenie z ich páchania. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. policajt
je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala
svoju totožnosť dokladom totožnosti. Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.
z. policajt je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie
odporu a odvrátenie útoku, aby zaistil bezpečnosť inej alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po

výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých bude pokračovať. Podľa
§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov služobný úrad, služobný orgán, útvar
sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči
tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a
dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku
potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia

a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažnéhodlhuzaškodu,ktorúspôsobilporušenímprávnejpovinnosti.Podľa§420ods.3Občianskehozákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona
vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z
ich páchania.

Vzhľadom na citované ustanovenia, ako aj listinné dôkazy priložené v spise, mal prvostupňový
súd za preukázané nasledovné skutočnosti: Dňa 11.05.2010 sa nachádzal odporca v čase výkonu
kontroly kontrolného orgánu ÚPSVaR a príslušníkov OKP PZ v objekte Porážkarne jatočných zvierat.
Odporca odmietol na výzvu príslušníkov PZ predložiť doklady totožnosti a začal sa vulgárne vyjadrovať.
Odporca pri predvádzaní kládol odpor, čím bolo npor. K. spôsobené zranenie hornej končatiny.
Odporcovibolrozkazomouloženísankciezapriestupokzodňa30.06.2010,č.A/2010/0138-00003/P-35

uložená pokuta vo výške 33 eur, nakoľko svojím konaním sa dňa 11.05.2010 dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. Predmetný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25.08.2010, vzhľadom
k tomu, že odporca nepodal proti rozkazu odpor. Dňa 16.06.2011 Krajské riaditeľstvo PZ priznalo npor.
K. E. náhradu za bolesť vo výške 894 eur, ktorá mu vznikla ako služobný úraz v dôsledku vykonávania
služobnej činnosti dňa 11.05.2010, pričom v odôvodnení rozhodnutia bolo opäť uvedené, že úraz mu

bol spôsobený kladením odporu odporcom T. Š.. Služobný úrad, ktorý náhradu za bolesť vyplatil, si
následne náhradu škody vymáhal od tretej osoby (odporcu).

Na pojednávaní dňa 18.09.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa pridržiavajú podaného
návrhu a považujú za preukázaný svoj nárok na náhradu škody. Odporca uviedol, že má svedkov, ktorí

môžu dosvedčiť, že udalosť sa nestala tak, ako ju popísal navrhovateľ. Následne odporca žiadal o
pripojenie zápisnice o jeho výsluchu, ako aj o výsluchu ním navrhnutých svedkov. Prvostupňový súd
návrh odporcu zamietol, nakoľko nárok navrhovateľa považoval v konaní za dostatočne preukázaný
na základe listinných dôkazov, ako aj výpovedí svedkov prítomných pri vykonaní kontroly. Súd prvého
stupňa následne po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, a preto

muvcelomrozsahuvyhovelarozhodoltak,akojeuvedenévovýrokuodvolanímnapadnutéhorozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ bol od platenia súdneho poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č.
71/1992 Zb., bol prvostupňovým súdom zaplatením súdneho poplatku zaviazaný odporca, a to vo výške
53,64 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie. Odporca navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zo dňa 18.09.2014, č. k. 5C/100/2012-52 zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanieOkresnémusúduMalacky.Vodvolanízodňa10.11.2014odporcatvrdí,žeOkresnýsúdMalacky
vôbec neskúmal skutočnosť, keď dňa 11.05.2010 do prevádzky, v ktorej sa nachádzal odporca vnikli

osoby v civilnom odeve, ktoré sa nijako nelegitimovali. Odporca ďalej namieta, že konanie týchto osôb
bolo agresívne, že bol bezdôvodne a neoprávnene odvezený na policajnú stanicu a že si npor. K. E.
zranenie spôsobil sám, svojím agresívnym konaním. Odporca sa taktiež odvoláva na to, že súd neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal niektoré navrhnuté dôkazy, následkom čoho malo dôjsť k
rozhodnutiu na základe nesprávneho skutkového zistenia.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 13.11.2014 k odvolaniu odporcu uviedol, že sa stotožňuje
s rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 18.09.2014, č. k. 5C/100/2012-52, ktorý považuje za
zákonný. Navrhovateľ má za to, že v predmetnej veci súd vykonal dokazovanie, pričom boli posúdené
všetky relevantné skutočnosti vzťahujúce sa k predmetnej veci.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
Okresného súdu Malacky potvrdzuje.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa má odvolací súd za zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom na začatie
konania voči odporcovi domáha nároku na náhradu škody podľa zák. č. 328/2002 Z. z., ktorá mu vznikla
výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku zavinenéhoprotiprávnehokonaniaodporcuzodňa11.05.2010.Navrhovateľvnávrhunavydanieplatobnéhorozkazu
zo dňa 12.10.2011 žiadal podľa § 172 O. s. p. o vydanie platobného rozkazu voči odporcovi na zaplatenie
istiny 894 eur s príslušenstvom. Na základe odporu, ktorý voči vydanému platobnému rozkazu podal

odporca, prvostupňový súd nariadil vo veci pojednávanie. Dňa 18.09.2014 rozhodol rozsudkom č. k.
5C/100/2012-52, proti ktorému sa odporca odvolal. K námietke odporcu, že Okresný súd Malacky
neskúmal jeho tvrdenie a to, že do priestorov prevádzkarne vnikli osoby v civilnom odeve bez toho,
aby sa legitimovali, odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť mal súd prvého stupňa za preukázanú, či
už z výpovedí svedkov alebo aj z listinných dôkazov (rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa

30.06.2010, č. A/2010/01838-00003/P-355, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť).

Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ odporca nesúhlasí so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v
rozkaze o uložení sankcie za priestupok zo dňa 30.06.2010, č. A/2010/01838-00003/P-355 a so
skutočnosťami a výpoveďami, na základe ktorých bol daný rozkaz vydaný, mal odporca využiť svoje
právo podať voči tomuto rozhodnutiu odpor. Ohľadom zranenia npor. K. E. v odvolaní sám odporca

uvádza, že zranenie bolo npor. K. E. spôsobené počas predvádzania odporcu na oddelenie policajného
zboru, pričom prvostupňový súd mal za preukázané, že voči odporcovi pri jeho predvádzaní museli byť
z dôvodu jeho aktívneho odporu použité hmaty a chvaty.

Odvolací súd k argumentácií odporcu, že Okresný súd Malacky vychádzal pri svojom rozhodovaní

z nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom k tomu, že sa mal nesprávne zistiť skutkový
stav nevykonaním niektorých odporcom navrhnutých dôkazov je toho názoru, že neprišlo k naplneniu
odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O. s. p.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo je okrem iného aj obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie
konania. Účelom tejto dôkaznej povinnosti je teda označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení
účastníkov v občianskom súdnom konaní. Súd však má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov

vykoná. Súd preto môže rozhodnúť o tom, že niektoré z navrhovaných dôkazov nebudú vykonané. Je
teda na uvážení samotného sudcu, ktoré dôkazy predložené účastníkmi vykoná a ktoré vzhľadom k
ich dôveryhodnosti, nestrannosti, miere doterajšieho preukázania skutkového stavu a iných okolností
vykonané nebudú.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.

1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods.
1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom, ktorí náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnili, a ani im v súvislosti s podaným odvolaním žiadne trovy nevznikli,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.