Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, December 21, 2012

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811204196
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2012:5811204196.5

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., A. XXX/XX, toho času J., K. XXX, právne zastúpený: B.. P. A., advokát, V.
C., P. 17XX/XX, proti žalovanej: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., K. XXX/XX, právne zastúpená:
Q. kancelária B.. Z., s.r.o., V. C., P. XX, IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 18.697,21 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.121,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.587,66 Eur, a to ich zaplatením k rukám právneho zástupcu žalovanej
Q. kancelária B.. Z., s.r.o., V. C., P. XX, IČO: XX XXX XXX, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
čiastky XX.XXX,XX Eur a trov konania s odôvodnením, že so žalovanou ako poloviční podieloví
spoluvlastníci odpredali manželom Y. byt č. XX na A. ulici č. XXX/XX v G. za kúpnu cenu 43.152,- Eur.
Časť kúpnej ceny v sume 32.769,24 Eur bola vyplatená na účet žalovanej, ktorá mu však nevyplatila
žalovanú čiastku pripadajúcu na jeho podiel po odpočítaní nákladov 500,- Eur na realitnú kanceláriu,

čiastky 1.687,35 Eur pripadajúcej na jeho dlh v A. bytovom družstve a čiastky 691,44 Eur ako jeho
ďalšieho dlhu.

Súd v súlade so žalobným návrhom vydal vo veci dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz, voči ktorému
podala žalovaná včas odôvodnený odpor. Namietala, že pri predaji bytu sa so žalobcom dohodli, že
finančné prostriedky získané z predaja bytu sa použijú na úhradu záväzkov, na kúpu iného bytu a na

kúpu určitých vecí a na úhradu výdavkov ich spoločných detí L. a M.. V súlade s dohodou a so súhlasom
žalobcu finančné prostriedky aj použila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, súvisiacim
spisom A. katastra G. č. V XXXX/XX, výsluchom účastníkov a ich detí ako aj svedkyne K. M. a zistil
nasledovné:

Nebolo sporné, že žalobca a žalovaná ako poloviční podieloví spoluvlastníci odpredali predmetný byt
manželom Y. kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX zavkladovanou v katastri nehnuteľností pod č. V
XXXX/XX za kúpnu cenu 43.152,- Eur.

Podľa kúpnej zmluvy podpísanej účastníkmi konania dňa XX.XX.XXXX bola kúpna cena splatná

v deviatich častiach. Bolo nesporné, že kúpna cena bola kupujúcimi riadne zaplatená spôsobomdohodnutým v kúpnej zmluve s tým, že siedma časť kúpnej ceny vo výške 32.769,24 Eur bola kupujúcimi
vložená v hotovosti na účet žalovanej dňa XX.XX.XXXX, o čom svedčí aj výpis z účtu žalovanej.

Z výpovedí účastníkov konania a z predložených súdnych rozhodnutí vyplynulo, že v čase predaja bytu
boli v rozvodovom konaní a od júla roku XXXX už nebývali v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XC/X/XXXX-XX v spojení s uznesením
C. súdu sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že požaduje iba polovicu z kúpnej ceny, na ktorej boli so žalovanou
dohodnutí. Popieral, že by niekedy povedal, že ponecháva peniaze žalobkyni či deťom. Pred predajom
bytu v ňom bývali a rozhodli sa ho predať, lebo už nevedeli spolu vydržať. Na otázku súdu uviedol, že
polovica kúpnej ceny sa neprevádzala na jeho účet lebo v tom čase žalovanej veril a v podstate sa s ňou
ani nechcel rozvádzať. Stále dúfal, že sa k nemu žalovaná vráti a preto od nej peniaze hneď nežiadal.

Žalovaná vypovedala, že v čase rozvodového konania žili síce so žalobcom v predmetnom byte, no
oddelene v dvoch miestnostiach. Jedného dňa prišiel za ňou žalobca, aby rýchlo predávali byt, lebo po
ňom idú exekútori. Byt najskôr skúšala predať na inzerát, neskôr požiadala o predaj realitnú kanceláriu,
cez ktorú do mesiaca byt predali. Žalobca mal v čase predaja svoj podnikateľský účet. Deti chceli zostať
v G., dcéra v tom čase maturovala, syn bol študentom strednej školy a teda bolo dočasným riešením,

aby sa kúpil menší byt. Žalobca opakoval, že nič z bytu nechce, že má strašne rád deti a ju, že ich
miluje a aby peniaze použila na kúpu bytu pre deti. Neustále opakoval, aby si prostriedky z predaja bytu
ponechala, aby vyplatila jeho dlhy a aby si ponechala peniaze na náklady detí spojené so štúdiom a na
kúpu bytu pre nich. Do bodky splnila na čom sa dohodli, kúpila byt a tento následne na deti previedla.
Po rozvode ju žalobca dva roky nekontaktoval, nežiadal od nej žiadne financie a teda bol ústretový a

vedomý si toho, že zlyhal a že deťom chce aspoň niečo zanechať.

Tvrdenie žalovanej o zakúpení bytu je podložené kúpnou zmluvou s Q. C. zo dňa XX.XX.XXXX, od
ktorej žalovaná za sumu XX.XXX,- Eur odkúpila dvojizbový byt v G., ktorý následne previedla po polovici
na spoločné deti účastníkov konania L. K. a M. K. darovacou zmluvou, ktorej vklad do katastra

nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX.

Z výpovede matky žalovanej K. M. vyplynulo, že z rozprávania dcéry vie, že raz prišiel žalobca domov a
povedal, že po ňom idú traja exekútori pre nesplatené úvery a aby rýchlo predala byt. J. sľuboval deťom
aj žalovanej, že tú jeho polovicu im nechá na kúpu bytu, aby mali všetci traja kde bývať a on pôjde do

podnájmu. Potvrdila, že čiastka pripadajúca na podiel žalobcu mala byť použitá na zakúpenie bytu, na
dlhy a časť mala zostať deťom. Obidvaja sa dohodli, že polovica kúpnej ceny pôjde na účet žalovanej
a ona s ňou bude disponovať.

A. M. K. vypovedal, že byt museli rodičia predať z dôvodu, že obaja mali nejaké dlhy a tie sa museli

vyplatiť. Byt sa predával dosť dlhý čas, nakoniec sa niekto našiel, kupujúci poslali peniaze na matkin
účet a zároveň poskytli čas na kúpu nového bytu asi týždeň. Kúpil sa terajší byt, ktorý je písaný na
neho a jeho sestru, pretože sa rodičia nejako dohodli a to proste tak, že sa zakúpi iný byt, vyplatia sa
dlhy, ktoré obaja majú a zvyšok sa použije na ich záležitosti ako detí, napr. nájom sestry v Q., ktorá
tam študovala, veci do školy, na vodičák, sestre na notebook. Na otázku súdu svedok uviedol, že nemá

vedomosť či otec žiadal od mamy peniaze, ktoré jej prišli na účet z predaja bytu, ale vyslovil názor, že
pokiaľ by peniaze otec chcel, dal by si ich poslať na svoj účet. Jemu otec osobne nehovoril, aby sa jeho
polovica použila na zakúpenie bytu a ich osobné potreby, ale sem-tam to začul, keď sa rodičia rozprávali
v chodbe a určite to počula aj sestra. Potvrdil, že s peniazmi disponovala matka a prispievala mu z nich
na jeho výdaje súvisiace so štúdiom na strednej škole. Nevedel presne povedať, čo počul na chodbe z

rozhovoru rodičov, ale zhruba vie povedať to, že sa rozprávali o tom, že musia zaplatiť dlhy, lebo otec
mal nejaké dlhy a išli po ňom už exekútori, čiže naliehal na predaj bytu, zaplatia sa dlhy aj mamine, kúpi
sa nový byt, otec pôjde do podnájmu a za zvyšné peniaze sa má o nich matka postarať.

Dcéra účastníkov L. K. vypovedala, že byt museli predávať, lebo po otcovi išli exekútori a potom si museli

hľadať menší byt. Vyslovila vedomosť o tom, že rodičia sa dohodli, že všetky peniaze za predaj bytu
pôjdu na matkin účet a následne jej a bratovi kúpi matka ďalší byt. Mama vtedy už mala dom v J. ale oni
potrebovali bývať v G.. Museli sa vyplatiť ešte otcove dlhy a vo zvyšku boli peniaze použité na potreby
ich ako detí. Vyjadrila sa, že žili v jednej domácnosti takže počula, že sa takto rodičia dohodli, pretožesa o tom rozprávali a trvalo to niekoľko mesiacov, neudialo sa to iba zo dňa na deň. Počula ako otec
vravel, aby si všetko nechali a že pôjde do podnájmu a otec vlastne stále tvrdil, že nechce z predaja bytu
nič. Síce sa v tej dobe veľmi nerozprávali, ale počula to, čo otec mame hovoril. Otec nežiadal od matky

peniaze, lebo sa tak dohodli a matka urobila všetko v súlade s ich dohodou. S peniazmi pripadajúcimi
na otcov podiel disponovala matka. Tak svedkyňa ako aj jej brat uviedli, že druhý byt sa kupoval najskôr
na matku, lebo brat nemal vtedy 18 rokov a ona v tom čase bola v Q..

Vyhodnotiac vykonané dôkazy v zmysle ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku prihliadajúc súčasne

na to, čo počas konania uviedli účastníci mal súd za preukázané, že žalobca skutočne v súvislosti s
predajom bytu prejavil neformálne svoju vôľu darovať žalovanej ako svojej vtedajšej manželke peňažné
prostriedky z predaja spoločného bytu. Svedčí o tom celý rad dôkazov a tvrdení. Najskôr treba poukázať
na fakt, že žalobca podal túto žalobu dlho potom, čo kupujúcimi boli peňažné prostriedky za odpredaj
bytuvyplatené,pričomanijedenzdôkazovvykonanýchvkonanínepreukazuje,žebyžalobcapožadoval
od žalovanej svoju čiastku kúpnej ceny niekedy pred podaním žaloby. Žalobca poukazoval na e-mail,

ktorý mal zaslať niekedy v polovici roku XXXX svojmu právnemu zástupcovi, faktom však je, že v zásade
dva roky od odpredaja bytu nepodnikal žiadne právne kroky na to, aby tieto finančné prostriedky od
žalovanej získal. Síce to odôvodňoval tým, že si myslel, že sa k nemu žalovaná ešte vráti, no práve
toto jeho vyjadrenie je nepriamym dôkazom o jeho motivácii ponechať žalovanej svoju časť kúpnej
ceny i vzhľadom na potrebu zabezpečiť ich spoločné deti. K náprave vzťahov v manželstve nedošlo,

práve naopak manželstvo účastníkov bolo v roku XXXX rozvedené a pokiaľ ani do súčasnosti účastníci
vzájomný vzťah neobnovili, je len pochopiteľné, že žalobca si svoje slová o ponechaní prostriedkov
žalovanej „rozmyslel“ a podal túto žalobu, a to zrejme predovšetkým vychádzajúc z faktu, že žiadna
písomná dohoda takéhoto obsahu neexistuje. Ako ináč si totiž možno vysvetliť vyjadrenie žalobcu, ktorý
viackrát požadoval, aby žalovaná v konaní predložila doklad o darovaní peňazí. Ďalej súd vychádzal z

obsahu samotnej kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu spoločného bytu, kedy práve najväčšia siedma
časť kúpnej ceny bola zaplatená na účet žalovanej. Žalobca nijak nespochybnil, že v tom čase mal svoj
vlastný bankový účet. Pokiaľ by sa peňažných prostriedkov skutočne nezriekol v prospech žalovanej,
nepochybne by aj v kúpnej zmluve trval, aby jeho podiel bol poslaný na jeho vlastný účet. Ako vyplynulo
z výpovedí matky žalovanej i účastníkov, už vtedy boli vzťahy medzi nimi ako manželmi narušené, bývali

každý vo vlastnej izbe a preto súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že peniaze išli na účet žalovanej lebo jej
veril. Sám žalobca sa totiž pred súdom vyjadril, že byt sa predával, lebo „už spolu nemohli vydržať“, čo je
síce v rozpore s vyjadreniami svedkov o tom, že byt sa predával z dôvodu hroziacich exekúcií ale zasa
sa tu v súvise s ostatnými dôkazmi ponúka iba logické vysvetlenie o poukázaní prostriedkov na účet
žalovanej z dôvodu, že žalobca peniaze nechcel a preto ich prenechal žalovanej, ktorá ich následne

použila na kúpu druhého bytu pre deti a ich potreby. Tiež je faktom vyplývajúcim z kúpnej zmluvy, ktorou
došlo k predaju spoločného bytu, z výpovedí detí účastníkov i matky žalovanej, že časť kúpnej ceny
sa použila na úhradu dlhov a tak vzhľadom na už vykonané dôkazy súd považoval za nadbytočné
vykonávať ešte ďalšie listinné dôkazy (č.l. XXX až XXX) navrhované žalovanou stranou na preukázanie
toho, že aj zvyšok prostriedkov bol takpovediac „do koruny“ použitý na úhradu potrieb spoločných detí

účastníkov L. a M. K.. L. K. potvrdila, že sa rodičia dohodli na kúpe bytu, úhrade dlhov a úhrade ich
potrieb ako detí, pričom M. K. sa vyjadril v zásade rovnako, pričom i keď by súd mal dať za pravdu
strane žalobcu, že títo nič konkrétne nepočuli, niet pochýb, že v tom čase už v zásade ako dospelé
deti žijúce so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti museli mať a podľa názoru súdu aj skutočne mali
vedomosť o tom ako ich rodičia - najmä otec, chcú naložiť s prostriedkami obdŕžanými z predaja bytu. V

konečnom dôsledku obe deti účastníkov konania podľa názoru súdu nielen vzhľadom na časový odstup
ale aj vzhľadom na spôsob, akým došlo k prenechaniu peňazí ich otcom matke ani nemohli povedať,
že v konkrétny deň sa otec s matkou dohodli na prenechaní peňazí. Podľa názoru súdu stav aký nastal
medzi účastníkmi konania v súvislosti s peniazmi získanými z predaného bytu pomerne výstižne opísala
dcéra účastníkov L., ktorá sa vyjadrila, že otec stále tvrdil, že z predaja bytu nič nechce. Súd nemal

dôvod neveriť pravdivosti jej výpovede, pretože i keď označila svoj vzťah k nemu za narušený, jej v
skutočnosti kladný vzťah k otcovi bol na pojednávaní dokumentový tým, že bolo na nej zreteľné značné
citové pohnutie pri opise zažitej minulosti, pri ktorom používala označenie otca ako „tatino“. Napokon o
tom, že žalobca prenechal žalovanej celú sumu, ktorá by mu z predaja bytu prináležala svedčí aj to, že
celú dobu s vyplatenými prostriedkami disponovala žalovaná v prospech spoločných detí, čo žalobca

v konaní ani nespochybňoval.

Podľa § 35 ods. 1 Obč. zákonníka platí, že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.Podľa názoru súdu potom vzhľadom na vykonané dôkazy žalobca svojim správaním sa pred predajom i
po predaji bytu dal nepochybne najavo svoju vôľu, že prenecháva žalovanej zvyšné finančné prostriedky

pripadajúce na jeho podiel po odpočítaní dlhov. Takýmto konkludentným spôsobom došlo z jeho strany
k návrhu na uzavretie zmluvy (§ 43a Občianskeho zákonníka), ktorý rovnako konkludentným spôsobom
žalovaná aj prijala (§ 43c Občianskeho zákonníka). Tým došlo medzi účastníkmi k vzniku darovacej
zmluvy, ktorej podstatou je dobrovoľnosť a bezodplatnosť a Občiansky zákonník ju upravuje v § 628 ods.
1 tak, že darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar

alebo sľub prijíma. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia platí, že darovacia zmluva musí byť písomná
ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní. Vyššie uvedený neformálny spôsob vzniku darovacej zmluvy medzi účastníkmi bol prípustný a
nevyžadovala sa na jej uzavretie žiadna špecifická (písomná) forma, pretože jej predmetom boli finančné
prostriedkyatietoužbolivdispozíciižalovanej.Súdpretovkonanínemalpreukázané,žežalovanásana
úkoržalobcubezdôvodneobohatilapodľa§451ods.1a2Občianskehozákonníkatým,žebezprávneho

dôvodu obdŕžala za odpredaný byt po odpočítaní dlhov väčšiu čiastku aká by jej náležala podľa § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako polovičnej podielovej spoluvlastníčke. Žalovaná si ponechala zvyšok
vyplatenej kúpnej ceny na základe platného právneho úkonu, ktorým bola v danom prípade darovacia
zmluva a teda neexistuje jej povinnosť zaplatiť žalovanú čiastku žalobcovi podľa § 451 ods. 1 a § 456
Občianskeho zákonníka. Súd preto žalobu zamietol. Záverom súd k námietke premlčania dodáva, že

v zásade nemožno vylúčiť jej dôvodnosť, pokiaľ už pri podpise kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX mal
žalobca vedomosť o vložení peňazí kupujúcimi na účet žalovanej (a teda žaloba bola podaná po uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), no pre posúdenie
jej dôvodnosti by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (minimálne vypočutím manželov Y. ktoré
vzhľadom na vznesenie námietky až v záverečnej reči vykonané nebolo a nebolo potrebné už vzhľadom

na preukázanú neexistenciu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
úspešnej účastníčke konania súd priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania za súdny
poplatok 1.121,50 Eur z odporu proti platobnému rozkazu a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

1.587,66 Eur za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa XX.XX.XXXX v čiastke 353,54 Eur (pri základe určenom podľa
§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len
„vyhláška“)) + 7,63 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 361,17 Eur,
- odpor proti platobnému rozkazu zo dňa XX.XX.XXXX v čiastke 353,54 Eur + 7,63 Eur režijný paušál,

spolu 361,17 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v čiastke 353,54 Eur + 7,63 Eur režijný paušál +
náhrada cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) vyhlášky) za cestu na trase V. C. - G. a späť (35 km x 2) pri
spotrebe motorového vozidla 7,2 litra/100 km a cene paliva 1,599 Eur/liter predstavuje za spotrebované
pohonnéhmoty8,06Euranáhradazaopotrebeniemotorovéhovozidla(0,183Eur/kmx70km)12,81Eur

+ náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 4 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny
12,71 Eur (§ 15 písm. a) a § 17 ods. 1 vyhlášky), čo je spolu 432,88 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v čiastke 353,54 Eur + 7,63 Eur režijný paušál +
náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase V. C. - G. a späť (35 km x 2) pri spotrebe motorového
vozidla 7,2 litra/100 km a cene paliva 1,513 Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 7,62

Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 70 km) 12,81 Eur + náhrada za stratu
času za cestu na pojednávanie a späť za 4 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 12,71 Eur (§ 15 písm.
a) a § 17 ods. 1 vyhlášky), čo je spolu 432,44 Eur,
čo je spolu na trovách právneho zastúpenia 1.587,66 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný
prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresnéhosúdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.