Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2496/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210651
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012210651.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: DHL Logistics
(Slovakia) spol. s r.o., IČO: 31 354 467, Diaľničná 2, Senec, zastúpený: PricewaterhouseCoopers Legal,
s.r.o., Námestie 1. mája 18, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1084901/2012 zo

dňa 10.09.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Žalobca podal na miestne príslušnom Colnom úrade Trnava štyri žiadosti o vrátenie dovozného
cla z dôvodu nesprávneho zatriedenia tovaru označeného ako „multifunkčná laserová tlačiareň“ do
podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 pri prepúšťaní predmetného tovaru do colného
režimu voľný obeh na základe colných vyhlásení žalobcu s vymeraným a zaplateným clom so sadzbou

6%.Podľažalobcumalbyťpredmetnýtovarzatriedenýdopodpoložkykombinovanejnomenklatúry8443
31 99 - „bez cla“.
Colný úrad Trnava za účelom odborného posúdenia správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru
deklarovaného žalobcom vykonal rozsiahle dokazovanie a zároveň požiadal o stanovisko Oddelenie
colných taríf Colného úradu Bratislava, ktoré je v zmysle § 10 zákona č. 652/2004 Z.z.
o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov autoritou oprávnenou kvalifikovane sa vyjadrovať k otázkam nomenklatúrneho zatriedenia
tovaru.

Na základe stanoviska Oddelenia colných taríf Colného úradu Bratislava k otázke nomenklatúrneho
zatriedenia predmetného tovaru Colný úrad Trnava rozhodnutiami zn. 9005871/1/997224/2012 zo dňa
21.05.2012 a zn. 9005871/1/997903/2012 zo dňa 22.05.2012 žiadosti žalobcu o vrátenie dovozného

cla vyhovel len čiastočne - vrátil mu dovozné clo vymerané pri prepustení tovaru označeného ako
„LCD monitory“, avšak pri tovare označenom ako „multifunkčné laserové tlačiarne“ žiadosti žalobcu o
vrátenie dovozného cla nevyhovel a dovozné clo mu nevrátil. Konštatoval, že LCD monitor sa zatrieďuje
v súlade so všeobecnými pravidlami č. 1 a 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry a v súlade s
vysvetlivkami harmonizovaného systému k položke 852 ods. (A) a v súlade s rozsudkom Súdneho dvora
EÚ zo dňa 19.02.2009 C-376/07 do podpodložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením

85285100.ColnýúradTrnavavpredmetnýchrozhodnutiachsúčasnekonštatovalto,čovrozhodnutiach
zn. 9005871/1/1003505/2012 zo dňa 24.05.2012 a zn. 9005871/1/1003655/2012 zo dňa 24.05.2012,ktorými žiadosti žalobcu zamietol a dovozné clo mu nevrátil. Uviedol, že tovar - „multifunkčné laserové
tlačiarne“ pri prepustení do colného režimu voľný obeh boli zatriedené do podpoložky kombinovanej
nomenklatúry s číselným označením 8443 31 91 správne a v súlade so všeobecnými pravidlami č.

1 a 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry platnej v roku 2008 - nariadenie Komisie (ES) č.
1214/2007 zo dňa 20.09.2007, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I. k nariadeniu Rady (EHS) 2658/87
o colnej a štatistickej nomenklatúre a o spoločnom colnom sadzobníku a v súlade s vysvetlivkami k
položke harmonizovaného systému 8443 časť 2 písm. A ods. 1 a v súlade s vysvetlivkami k podpoložke
kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91. Konštatoval, že predmetné tlačiarne nie je možné zatriediť

do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením 8443 31 99 z dôvodu, že spĺňajú
všetky podmienky na zatriedenie do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením
8443 31 91 a tiež ich nie je možné zatriediť ani do inej podpoložky kombinovanej nomenklatúry použitím
nomenklatúry platnej pre rok 2009.

Rozhodnutím č. 1084901/2012 zo dňa 10.09.2012 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

vyššie uvedené rozhodnutia Colného úradu Trnava. Pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia
deklarovaného tovaru vychádzal zo spisového materiálu, zo všeobecných pravidiel na interpretáciu
kombinovanej nomenklatúry, ktoré vychádzajú z harmonizovaného systému colného sadzobníka,
opisu a číselného označovania tovaru zo znenia príslušných položiek, podpoložiek, poznámok k
triedam a kapitolám colného sadzobníka, ako aj z textov a vysvetliviek harmonizovaného systému

a kombinovanej nomenklatúry v znení platnom v čase dovozu predmetného tovaru a tiež vychádzal
z príslušných právnych predpisov vrátane súdnych rozhodnutí. Zistil, že predmetné tlačiarne sú
zariadeniavykonávajúcefunkciuskenovanímorigináluatlačenímkópiípresahujúcim12stránzaminútu.
Tieto tlačiarne spĺňajú podmienku elektrostatických tlačiarní a sú pripojiteľné k stroju na automatické
spracovanie údajov alebo do siete. V čase dovozu predmetného druhu tovaru, t.j. v roku 2009 sú vo

všeobecnosti kombinované stroje vykonávajúce dve alebo viac funkcií ako tlač - kopírovanie alebo
faxovanie schopné pripojenia k stroju na automatické spracovanie údajov alebo do siete zatriedené do
podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31, ktoré sa následne rozdeľujú na základe schopnosti
stroja kopírovať maximálne 12 jednofarebných strán za minútu a viac ako 12 jednofarebných strán za
minútu. Pri zatriedení do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 musí predmetný tovar

okrem už uvedených podmienok spĺňať navyše podmienku, že stroj vykonáva kopírovaciu funkciu
skenovaním originálu a tlačením kópií prostredníctvom elektrostatickej tlačiarne. Ak táto podmienka
vyplývajúca zo samotného znenia nie je splnená, t.j. stroj nevykonáva kopírovaciu funkciu skenovaním
originálu a tlačením kópií prostredníctvom elektrostatickej tlačiarne, musí byť zatriedený v zmysle opisu
tovaru do najbližšej vyhovujúcej podpoložky kombinovanej nomenklatúry a tou je podpoložka 8443 31

99.
Zostávajúca časť argumentácie žalovaného sa zhoduje s obsahom písomného vyjadrenia k žalobe.

II.
Žaloba

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.11.2012 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1084901/2012 zo dňa 10.09.2012, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 9005871/1/997224/2012 zo dňa
21.05.2012, zn. 9005871/1/997903/2012 zo dňa 22.05.2012, zn. 9005871/1/1003505/2012 zo dňa

24.05.2012 a zn. 9005871/1/1003655/2012 zo dňa 24.05.2012. Uvedenými rozhodnutiami Colný úrad
Trnava nevyhovel, resp. len čiastočne vyhovel žiadostiam žalobcu o vrátenie cla.

Žalobca tvrdil, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného ako aj jeho postupom bol ukrátený na
svojich právach. V žalobe uviedol, že ako deklarant pri dovoze tovaru „multifunkčné laserové tlačiarne“

podal colné vyhlásenia, na základe ktorých Colný úrad Trnava v colných konaniach vymeral clo. Žalobca
clo zaplatil a do colného režimu „voľný obeh“ bol prepustený rôzny elektronický tovar vrátane tovaru
označeného ako „multifunkčné laserové tlačiarne“. Následne žalobca podal žiadosti o vrátenie cla s
poukazom na písomné colné vyhlásenia, ktoré odôvodnil tým, že tovar označený ako „multifunkčná
laserová tlačiareň“ mal byť zaradený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 s nulovou

sadzbou dovozného cla a nie do podpoložky 8443 31 91, na ktorú sa vzťahuje dovozné clo vo výške
6%. Žiadosti žalobcu Colný úrad Trnava zamietol a dovozné clo mu nevrátil.Žalobca tvrdil, že podstatnou skutočnosťou rozhodujúcou na účely určenia výšky dovozného cla je
zatriedenie multifunkčných laserových tlačiarní. Predmetom nomenklatúrneho zatriedenia boli dovážané
multifunkčné tlačiarne s funkciami kopírovania, tlačenia, skenovania a faxovania. Žalovaný zatriedil

tlačiarne do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, na ktorú sa vzťahuje dovozné clo
vo výške 6%, čím podľa žalobcu postupoval nesprávne, pretože neposudzoval základnú skutočnosť
rozhodujúcu pre zatriedenie a to či majú zariadenia kopírovaciu funkciu ako hlavnú funkciu, alebo nie.

Žalobca ďalej uviedol, že po aktualizovaní nomenklatúry v roku 2007 znie položka, do ktorej žalovaný

zatriediltlačiarnenasledovne:„Strojevykonávajúcekopírovaciufunkciuskenovanímorigináluatlačením
kópií prostredníctvom elektronickej tlačiarne“. Do tejto položky majú byť preto zatriedené výlučne
stroje, ktoré majú kopírovanie ako hlavnú funkciu a ktoré boli pred rokom 2007 zaradené pod položku
harmonizovaného systému 9009 a vzťahovalo sa na nich 6 %-né dovozné clo. Vzhľadom na uvedené bol
žalovaný na účely zatriedenia v čase dovozu tlačiarní povinný určiť, či je kopírovanie hlavnou funkciou
tlačiarní.

Vsúvislostisotázkou,čijehlavnoufunkcioupredmetnýchtlačiarnífunkciatlače,alebosajednáofunkciu
kopírovania, poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v prípade Kip Europe SA zo dňa 11.12.2008 vo
veci C-362/07 a C-363/07, z ktorého vyvodil, že hlavnou funkciou dovezených tlačiarní je tlač. Súdny
dvor EÚ v uvedenom rozsudku podľa žalobcu objasnil, aké kritériá by mali byť brané do úvahy pri
zatrieďovaní multifunkčných tlačiarní - či je funkcia kopírovania druhoradá v porovnaní s ostatnými

funkciami.Sútohlavnerýchlosťtlačeareprografie,existenciaautomatickéhopodávaniaoriginálovalebo
počet zásobníkov na papier. Špecifické vlastnosti dovezených tlačiarní vyplývajúce najmä z manuálu
na používanie a technickej špecifikácie tlačiarní podľa názoru žalobcu určujú, že pri aplikovaní vyššie
spomenutých kritérií je u dovezených zariadení kopírovacia funkcia druhoradá v porovnaní s ostatnými
funkciami, a preto na základe rozhodnutia v prípade Kip Europe SA (bod 47) malo dôjsť k ich zatriedeniu

pod položku 8471 so zodpovedajúcou sadzbou dovozného cla 0 %.

Žalobca ďalej poukázal na body 45 a 46 predmetného rozhodnutia, v ktorých sa uvádza, že v prípade: „...
akneexistujúdostatočnéinformáciekurčeniu,čijefunkciakopírovaniamultifunkčnejtlačiarnedruhoradá
k funkcii tlače a skenovania, t.j. ak by správny orgán posúdenie vyššie uvedených kritérií nepovažoval

za dostatočné a jednoznačné na určenie hlavnej funkcie, mali by sa zhodnotiť objektívne charakteristiky
multifunkčnej tlačiarne k zisteniu, či je funkcia kopírovania druhoradá...“
Podľa názoru žalobcu nie je možné ani na základe objektívnej charakteristiky určiť, či je funkcia
kopírovania druhoradá k funkciám tlače a kopírovania, potom súd stanovil, že by mal byť hodnotený na
základe aplikácie všeobecného pravidla 3 písm. b) - podstatný charakter produktu. Aj tu je stanovené

podľa ustálenej judikatúry, že je to možné vykonať na základe objektívnych charakteristík a vlastností
výrobku.

Tvrdenie žalovaného, v ktorom zaujal názor, že nie je možné posudzovať multifunkčné zariadenia podľa
toho, na aký účel a na ktorú funkciu ho využíva primárne konečný užívateľ, je podľa názoru žalobcu

v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-467/03 Ikegami zo dňa 17.03.2005 (bod 23),
podľa ktorého konečné použitie produktu môže byť použité ako objektívna charakteristika produktu,
na základe ktorej môže byť produkt klasifikovaný. V tomto ohľade žalobca zdôraznil, že multifunkčné
laserové tlačiarne sú predávané spotrebiteľom a malým kanceláriám, kde sú pripojené k počítačom
alebo sieťam, aby boli primárne používané ako tlačiarne. Na základe tejto skutočnosti žalobca dospel k

záveru, že dovezené tlačiarne by mali byť na základe pravidla uvedeného v bode 3 písm. b) klasifikované
pod položkou harmonizovaného systému 8471 (pred rokom 2007), čo vedie k nulovej colnej sadzbe.

Žalobca ďalej uviedol, že v situácii, keď by správny orgán mal za to, že nemôže byť určená žiadna hlavná
funkcia a podstatný charakter zariadení napriek usmerneniam poskytnutým Súdnym dvorom EÚ vo veci

Kip Europe SA, a teda dovezené tlačiarne by nebolo možné zatriediť podľa pravidla uvedeného v bode
3 písm. b), potom podľa žalobcu musia byť tlačiarne klasifikované podľa pravidla v bode 3 písm. c), to
znamená do poslednej položky v numerickom poradí položiek. To tiež vedie ku klasifikácii tlačiarní pod
podpoložku kombinovanej nomenklatúry 8543 31 99. Na základe uvedeného existujú po roku 2007 dve
kategórie multifunkčných tlačiarní:

- Stroje, ktoré majú kopírovanie ako hlavnú funkciu, klasifikované pod podpoložkou kombinovanej
nomenklatúry 8443 31 91 (clo 6%);- Stroje, ktoré nemajú kopírovanie ako hlavnú funkciu, klasifikované pod podpoložkou kombinovanej
nomenklatúry 8443 31 99 („bez cla“).

Vyššie uvedené podľa názoru žalobcu kladie dôraz na potrebu určiť hlavnú funkciu tlačiarní na účely ich
zatriedenia. Žalobca vyjadril presvedčenie, že základnou funkciou predmetných tlačiarní je tlačenie, nie
kopírovanie, a preto by tlačiarne mali byť zaradené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443
31 99. Domnieval sa preto, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, resp. že
zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Podľa

žalobcu v prípade produktov, ktoré majú kopírovanie ako hlavnú funkciu, sa použije správne na ich
zatriedenie nariadenie č. 400/2006. Ak by bola hlavnou funkciou tlač, produkt je značne odlišný od
produktu uvedeného v nariadení č. 400/2006 a nariadenie č. 400/2006 nie je aplikovateľné. Predmetné
tlačiarne teda nemožno zatriediť podľa nariadenia č. 400/2006, ako to uvádza správny orgán.

Ďalšoupodstatnouskutočnosťouahlavnýmargumentom,naktorýžalobcavodvolaníatiežvpôvodných

žiadostiach o vrátenie cla poukazoval, je jeden zo základných princípov Všeobecnej dohody o clách a
obchode „GATT“ uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 152/2000, ktorá je základným
dokumentom Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) a ktorá je záväzná pre Slovenskú
republiku ako zmluvnú stranu WTO. Podstatou tohto princípu je, že aj po zmene v nomenklatúre musí
byť na rovnaké tovary aplikovaná rovnaká colná sadzba ako pred zmenou nomenklatúry, t.j. že zmena

nemôže znamenať zvýšenie colnej sadzby na tovary, na ktoré pred zmenou bola aplikovaná nižšia
colná sadzba. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného uvedeným v rozhodnutí, že „...uvádzať vývoj
klasifikácie je irelevantné, keďže z písomných colných vyhlásení nachádzajúcich sa v spisovom materiáli
k prejednávanej veci vyplýva, že predmetný druh tovaru bol dovážaný v roku 2008...“ Žalobca uviedol,
že od zavedenia zmien v kombinovanej nomenklatúre v roku 2007 je 6%-né dovozné clo vyberané pri

dovoze výrobkov zaradených do podpoložky 8443 31 91 (resp. 8443 39 10), čo je však v rozpore s
princípmi GATT, pretože to vedie k zvýšeniu sadzby cla na rovnaké výrobky.
Uvedené zatriedenie do podpoložky s dovozným clom 6 % je podľa tvrdenia žalobcu v rozpore s
princípom GATT. Tento rozpor preukazuje vývoj klasifikácie multifunkčných zariadení, pričom správny
orgán nevzal do úvahy túto skutočnosť a ani sa s ňou v rozhodnutí náležite nevysporiadal. Táto vada

v konaní mala podľa žalobcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Keďže žalovaný nerešpektoval vyššie
uvedený základný princíp GATT, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca tvrdil, že v konaní boli porušené aj jeho procesné práva. Uviedol, že žalovaný rozhodoval o
odvolaniach proti viacerým rozhodnutiam Colného úradu Trnava v jednom spojenom konaní a rozhodol

o nich jedným rozhodnutím, hoci správny poriadok ako procesný predpis výslovne neumožňuje spojenie
administratívnych konaní. Spojenie vecí predstavuje podľa názoru žalobcu procesnú vadu, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Ďalej namietal, že ako účastník správneho konania navrhol jeho prerušenie z dôvodu, že sa začalo

konanie o predbežnej otázke, pričom predbežnou otázkou, ktorá mala mať rozhodujúci vplyv na
stanovenie hlavných funkcií tlačiarní, boli otázky, ktoré riešil Súdny dvor EÚ v prípade C-361/11.
Žalovaný však konanie neprerušil a len konštatoval, že „... v danej právnej veci sa ešte právoplatne
nerozhodlo a uvedený rozsudok preto ani nemôže byť použitý ako podporný argument v prebiehajúcom
správnom konaní...“, pričom sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, či ide alebo nejde o predbežnú

otázku.
Podľa názoru žalobcu vo vyššie uvedenom prípade Súdny dvor EÚ C-361/11 riešil skutočnosť určenia
hlavnej funkcie multifunkčných tlačiarní, teda otázku, ktorá by bola rozhodujúca aj pre zaradenie
dovezených multifunkčných tlačiarní. Tým, že správny orgán žiadnym spôsobom neposudzoval, či ide
o predbežnú otázku alebo nie a jednoducho skonštatoval, že vo veci sa ešte právoplatne nerozhodlo,

postupoval podľa názoru žalobcu nesprávne a porušil zásady správneho konania. Na základe vyššie
uvedených skutočností žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že colné orgány sa musia riadiť technickými
parametrami a údajmi o predmetnom tovare, pričom výška colnej sadzby je len následkom zaradenia
tovaru do určitej položky colného sadzobníka na základe objektívnych technických parametrov a

charakteristiky dovážaného (zatrieďovaného tovaru). Žalobcom spomenutá dohoda GATT, ktorá bola
na území ČSR uvedená do platnosti vládnou vyhláškou č. 59/1948 Sb., vôbec nerieši otázky
zatrieďovania tovarov podľa nariadenia Rady EHS č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a
o Spoločnom colnom sadzobníku, keďže v čase podpisu dohody GATT Európska únia, jej orgány a
nimi prijaté všeobecne záväzné právne akty neexistovali. Žalobca tiež necituje žiadne konkrétne znenie

dohody GATT a to ani nijaké neskôr prijaté ustanovenie, ktoré by zohľadňovalo zmeny politického a
hospodárskeho usporiadania sveta, ale uvádza len všeobecné a nekonkrétne tvrdenie o rozpore znenia
nomenklatúry pre podpoložku 8543 31 91 so zásadou dohody GATT.

Žalovaný uviedol, že táto dohoda je medzištátnou dohodou, kde vznikajú práva a povinnosti jednotlivým
zmluvným stranám - štátom ako subjektom medzinárodného práva a účastníci colných alebo iných

správnych konaní, ani príslušné colné alebo správne orgány, samostatne neriešia v týchto konaniach
prípadný existujúci alebo domnelý rozpor dohody GATT s inými medzištátnymi dohodami alebo s
vnútroštátnym právom. Žalovaný mal za to, že postup colného úradu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu
o vrátenie dovozného cla bol správny a mal oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Zo záverov prijatých panelom WTO dňa 21.09.2010 vyplýva, že Európska únia konala okrem iného

v rozpore so Všeobecnou dohodou o clách a obchode 1994 a to menej priaznivým sadzobným
zaobchádzaním, než sa ustanovuje v sadzobných záväzkoch vo vzťahu k niektorým výrobkom
informačných technológií prijatých Európskou úniou podľa dohody o informačných technológiách (ITA).
Príloha I. k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 by sa mala zmeniť a doplniť s cieľom zosúladiť ju s
medzinárodnými záväzkami Európskej únie podľa GATT 1994. Podľa správy panelu WTO by digitálne

kopírovanie nemalo predstavovať kopírovanie podľa GATT 1994 a rýchlosť kopírovania by nemala byť
jediným kritériom zatriedenia. Položka kombinovanej nomenklatúry 8443 31 prílohy I. k nariadeniu EHS
č. 2658/87 a príslušná colná sadzba by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.
Na základe uvedených skutočností Európska únia vykonala v tejto veci nápravu a vydala vykonávacie
nariadenie komisie EÚ č. 620/2011 zo dňa 24.06.2011, z ktorého vyplýva, že „keďže odporúčania v

správach prijatých orgánov WTO na urovnávanie sporov majú iba následný (prospektívny) účinok, toto
nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu) účinnosť, ani by sa so spätnou účinnosťou nemal
poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané tak, aby poskytovalo výklad usmernenia
pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného obehu pred 01.07.2011, nemalo by slúžiť
ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené pred týmto zákonom. Vykonávacie

nariadenie komisie EÚ č. 620/2011 zo dňa 24.06.2011 nadobúda účinnosť dňa 01.07.2011, pričom nemá
ani spätný účinok ani so spätnou platnosťou neposkytuje výkladové usmernenie“.

Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že zmena a doplnenie položky kombinovanej
nomenklatúry 8443 31, s čím súvisí aj výklad danej položky, je možná až po nadobudnutí účinnosti

uvedeného nariadenia, t.j. 01.07.2011. V prejednávanej právnej veci, kde bol dovoz multifunkčných
laserových tlačiarní vykonaný v roku 2009, nie je možné uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej samotný
výklad podľa znenia vykonávacieho nariadenia komisie, ktoré nadobúda účinnosť až od 01.07.2011. Zo
samotného stanoviska Európskej komisie, uvedeného v predmetnom nariadení, vyplýva, že na tovar
po prepustení do voľného obehu pred dátumom 01.07.2011 nie je možné v tomto prípade uplatňovať

refundáciu cla ani výkladové usmernenie sa neposkytuje so spätnou platnosťou.

S ohľadom na uvedené žalovaný odmietol žalobcov názor, že ak je tovar v súčasnosti zaradený do
položky harmonizovaného systému 8471, vzťahuje sa naň sadzba cla- „bez cla“, zatiaľ čo v priebehu
nasledujúceho týždňa (v dôsledku zmeny kombinovanej nomenklatúry) je takýto tovar zaradený do

položky 8443 a naďalej sa má na takýto tovar vzťahovať sadzba cla- „bez cla“. Žalobca tak navodzuje
dojem, že zmena nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru bola neočakávaná a náhla, čím
mohla spôsobiť určité nepredvídateľné náklady a z toho vyplývajúce ekonomické či hospodárske
následky pre subjekty zasiahnuté touto zmenou. Dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobcovi vrátiť
v daných konkrétnych prípadoch dovozné clo, vychádzajú podľa žalovaného z vyššie uvedených

rozhodnutí WTO i príslušných orgánov EÚ. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca
síce uviedol ako príklad zmenu nomenklatúrneho zatriedenia tovaru v priebehu týždňa, avšak ním
realizované dovozy, ktorých sa žiadosti o vrátenie dovozného cla týkali, sa uskutočnili v roku 2009
a neskôr, nie v roku 2007, kedy došlo k zmene nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru.V čase dovozu predmetného tovaru účastníkom konania v roku 2009 a neskôr už bol predmetný
tovar jednoznačne a zrozumiteľne zaradený do položky kombinovanej nomenklatúry so 6% sadzbou
dovozného cla. Účastník konania o tejto skutočnosti v čase dovozu vedel a dovozné clo bez ďalšieho

aj zaplatil.

Podľa názoru žalovaného z technického opisu tovaru označeného ako „multifunkčné laserové tlačiarne“
nemožno v žiadnom prípade vyvodiť žalobcom presadzovaný záver, že ich hlavnou funkciou je tlač.
Oboznámením sa s technickým riešením predmetných multifunkčných zariadení a s možnosťami ich

jednotlivých funkcií možno zistiť, že uvedené zariadenie dokáže rovnako plnohodnotne a účelne plniť
úlohy faxu, kopírovacieho stroja či skenovacieho zariadenia, ako aj úlohu tlačiarne.

K námietkam žalobcu spochybňujúcim procesnú stránku konania žalovaný uviedol, že prvostupňové
rozhodnutia sa líšili len v údajoch o množstve tovaru, čase jeho dovozu a v sume dovozného cla,
ktoré žalobcovi nebolo vrátené. Žiadosti žalobcu i rozhodnutia colného úradu o týchto žiadostiach

vychádzali z rovnakého skutkového i právneho stavu. Postup žalovaného, ktorý prejednal odvolania
proti rozhodnutiam colného úradu v spojenom konaní a rozhodol o nich jedným rozhodnutím, bolo podľa
žalovaného v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania, vyplývajúcej z § 3 ods. 3
správneho poriadku. Žalovaný týmto postupom zrýchlil odvolacie konanie a zároveň ušetril čas i náklady
správneho orgánu i žalobcu.

Vo vzťahu k námietke žalobcu o neprerušení správneho konania do skončenia konania pred Súdnym
dvorom EÚ vo veci C-361/11 žalovaný zotrval na tom, že nakoľko sa v danej právnej veci ešte
právoplatne nerozhodlo, výsledok tohto konania nemôže byť ani podporne dôkazom použiteľným
v prebiehajúcom správnom konaní. Ťažko možno podľa žalovaného prijať situáciu, kedy by colný

úrad ako prvostupňový orgán nerozhodol o žiadosti žalobcu o vrátenie dovozného cla len z dôvodu
prebiehajúceho súdneho konania pred Súdnym dvorom EÚ v inej veci, navyše s neistým výsledkom. Zo
skutkového i právneho stavu v danej veci v kontexte s citovanými ustanoveniami správneho poriadku je
podľa žalovaného zrejmé, že prebiehajúce konanie pred Súdnym dvorom EÚ v právnej veci C-361/11
nemožno považovať za konanie o predbežnej otázke v zmysle správneho poriadku a nemôže byť

dôvodom na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku.

IV.
Návrh na prerušenie konania a vyjadrenie žalobcu na pojednávaní

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.02.2013 navrhol žalobca konanie vo veci podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušiť do právoplatného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v právnej veci
Hewlett - Packart c/ Inspecteur van de Belastingdienst, vedenej pod značkou C-361/11. Uviedol, že dňa
08.07.2011 vnútroštátny súd v Holandsku podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor
EÚ v súvislosti s uvedeným prípadom, ktorý je z vecného hľadiska a z hľadiska zásadných právnych

otázok v zásade totožný s konaním vedeným tunajším súdom v prejednávanej veci. S ohľadom na
obsah prejudiciálnych otázok sa žalobca domnieval, že rozhodnutie súdneho dvora v predmetnej veci
predstavujerozhodnutie,ktorémázásadnývýznamprekonanieopreskúmaniezákonnostinapadnutého
rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že prerušením konania sa predíde tomu, aby nedošlo k inému
právnemu záveru o tej istej právnej otázke ako v konaní pred súdnym dvorom, čo by bolo v rozpore s

požiadavkou právnej istoty účastníkov konania.

Žalobca na pojednávaní dňa 01.10.2014 uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu a poukázal
na judikatúru Súdneho dvora EÚ už uvedenú v žalobe ako aj na rozhodnutie súdu prvého stupňa
č. T-243/01, podľa ktorého je potrebné posudzovať účel výrobku, t. j. účel, na ktorý bol vyrobený

a za akým účelom bol uvádzaný na trh. Tiež založil do spisu rozhodnutie zo dňa 17.06.2014
o čiastočnom odmietnutí žiadosti o vrátenie dovozného cla, pričom vyjadril názor, že predmetné
rozhodnutie holandského súdu potvrdzuje správnosť názorov žalobcu a vychádza z rozsudkov Súdneho
dvora EÚ uvádzaných v žalobe C-361/11. Zároveň poukázal na záver vyslovený v rozsudku C-361/11
v odsekoch 39-42, podľa ktorého Komisia nemá právomoc samostatne meniť a dopĺňať colné sadzby,

a preto je potrebné preskúmať, či predmetné tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a
objektívne vlastnosti zaradené pred 01.01.2007 do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20
alebo do podpoložky 9009 12 00.V danom prípade neboli podľa žalobcu identifikované skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť platnosť
nariadenia a nič nemení na platnosti princípu vyjadreného v odsekoch 39-42 o nevyhnutnosti
posudzovania tlačiarní podľa stavu do roku 2007. Tento rozsudok sa podľa neho vzťahuje na

multifunkčné laserové tlačiarne prepustené do voľného obehu v apríli 2009, a teda na rovnaké obdobie,
na ktoré sa vzťahuje toto konanie. Žalobca tiež predložil súdu technickú špecifikáciu multifunkčného
zariadeniaSCX4300,zktorejjezrejmé,žetotozariadenienemápodávač,atedavzmyslerozhodnutiaje
funkcia kopírovania druhoradou. Z uvedeného príkladu je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný postupoval
v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a nezohľadňoval špecifikácie jednotlivých zariadení.

V.
Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia §
244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný

vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 1 zákona č. 199/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov (colný zákon), tento zákon upravuje
pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných
na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie a tretími štátmi

na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze
a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov (colný zákon), tovar prepravovaný
cez hranice colného územia únie, ako aj cez hranice slobodného pásma, je na území SR pod colným

dohľadom.

Podľa § 9 ods. 3 písm. c) zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene
niektorých zákonov, colný úrad rozhoduje o vrátení cla alebo odpustení cla a o vrátení dane podľa
osobitného predpisu.

Podľa nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva
(ďalej aj len „Colný sadzobník“), je pri vrátení cla potrebné postupovať podľa kapitoly 5 citovaného
predpisu, pričom podľa čl. 235 sa vrátením cla rozumie úplné alebo čiastočné vrátenie zaplateného
dovozného alebo vývozného cla.

Podľa čl. 236 bod 1 Colného sadzobníka dovozné alebo vývozné clo bude vrátené, ak sa zistí, že
v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo, že
bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s čl. 220 ods. 2; dovozné alebo vývozné clo bude
odpustené, ak sa zistí, že v čase, keď toto bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe

právnych predpisov, alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie v rozpore s čl. 220 ods. 2. Vrátenie
alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu sumy cla
do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného
konania dotknutej osoby. Podľa bodu 2 dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na
základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto

cla oznámená dlžníkovi. Táto lehota bude predĺžená, ak dotknutá osoba preukáže, že nemohla podať
žiadosť v stanovenej lehote z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci. Colné orgány
vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že nastala niektorá zo skutočností
uvedených v odseku 1, prvý a druhý pododsek.Predmetom sporu je právne posúdenie otázky vrátenia dovozného cla, ktoré žalobca zaplatil za
dovezené multifunkčné laserové tlačiarne. Žalobca vo svojej žalobe hlavne spochybňoval otázku

správnosti nomenklatúrneho zatriedenia dovezeného tovaru colným úradom. Vzniesol svoju základnú
námietku spočívajúcu v tom, že podľa jeho názoru ním dovezené multifunkčné tlačiarne nemali byť
zaradené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8483 31 91 s prislúchajúcim dovozným clom vo
výške 6%, ale do položky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 so sadzbou cla- „bez cla“. Podľa
zistení žalovaného predmetom nomenklatúrneho zatriedenia boli žalobcom ako deklarantom dovážané

multifunkčné tlačiarne s funkciami kopírovania, tlačenia, skenovania, prípadne faxovania. Z technického
opisu tovaru nemožno podľa žalovaného v žiadnom prípade vyvodiť žalobcom presadzovaný záver,
že ich hlavnou funkciou je tlač. Uvedené zariadenia dokážu rovnako plnohodnotne a účelne plniť
úlohy faxu, kopírovacieho stroja či skenovacieho zariadenia, ako úlohu tlačiarne. Navyše, kým
na využitie funkcie kopírovania nie je potrebné k predmetným zariadeniam pripájať žiadne ďalšie
zariadenia alebo inštalovať nejaké osobitné ovládače, pre využitie funkcie tlačenia je potrebné pripojenie

predmetného multifunkčného zariadenia na dátovú sieť a zabezpečenie komunikácie so zariadením na
automatické spracovanie údajov, v ktorom sa tlačený text v elektronickej podobe nachádza. Kopírovať
napredmetnýchmultifunkčnýchzariadeniachmožnopriamopoichzapojenídoelektrickejsieteavložení
papiera do zásobníka. Pri kopírovaní, skenovaní alebo faxovaní vstupujú údaje priamo do predmetného
multifunkčného zariadenia, ktoré ho spracuje a zabezpečí výstup alebo snímaný text či obraz len

zdigitalizuje,prípadnehovdigitálnejpodobeodošlecezdátovúsieťdovýstupnéhozariadenia.Pritlačení
sa tlačený text nachádza v zariadení na automatické spracovanie údajov a až následne je odoslaný cez
dátové pripojenie do príslušného multifunkčného zariadenia, ktoré ho vytlačí na papier, takže ani pokiaľ
ide o samotné použitie alebo využiteľnosť predmetného tovaru (multifunkčných zariadení) konečnými
spotrebiteľmi, nemožno podľa názoru žalovaného tvrdiť, že tlač je ich hlavná funkcia, ktorá im dáva

podstatný charakter. Tlač je len jednou z mnohých funkcií predmetných multifunkčných zariadení, ktorá
si navyše vyžaduje pripojenie k inému zariadeniu.

Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania, krajský súd poukazuje na svoje zistenia, že vo veci
C-361/11 rozhodol Súdny dvor EÚ rozsudkom zo dňa 17.01.2013 tak, že preskúmanie prejudiciálnych

otázok neodhalilo nič, čo by mohlo ovplyvniť platnosť nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 z
19.09.2008, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23.07.1987 o colnej a
štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom sadzobníku, v rozsahu, v akom toto nariadenie do podpoložky
8443 31 91 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia č. 2658/87, zmeneného a
doplneného nariadením Rady (ES) č. 254/2000 z 31.01.2000, zaraďuje multifunkčné tlačiarne, ktoré

majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera a boli prepustené
do voľného obehu v apríli 2009.

Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-361/11, na ktorú poukazoval žalobca, vyplýva, že predmetom
posudzovania bolo taktiež preclenie multifunkčných tlačiarní dovezených v priebehu apríla 2009, pričom

maloísťotlačiarneurčenénadomácepoužívanie,akoajnapoužívanievmalýchastrednýchpodnikoch,
pozostávajúce z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera, s funkciou skenovania a tlače a spojením
priamo alebo prostredníctvom siete so zdrojom na automatické spracúvanie údajov, ďalej s funkciou
kopírovania, ktorú možno používať nezávisle od stroja na automatické spracúvanie údajov, pričom
niektoré z predmetných tlačiarní obsahujú aj fax (bod 25 Colného sadzobníka).

Vnútroštátny (holandský) súd uviedol, že podľa kombinovanej nomenklatúry uplatniteľnej pred
01.01.2007 sa multifunkčné tlačiarne mohli na základe svojich charakteristík a objektívnych vlastností
zaradiť do podpoložiek kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20 alebo 9009 11 00, ktoré stanovujú
sadzbu cla- „bez cla“ alebo aj do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00, na ktorú je sadzba

cla vo výške 6%. Z dôvodu zmien a doplnení kombinovanej nomenklatúry nariadením č. 1549/2006,
ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2007, tieto tlačiarne podľa holandského súdu už nemožno zaradiť do
podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20, ale patria do podpoložky 8443 31 91, na ktorú
je stanovená sadzba cla vo výške 6%. Ak by sa teda predmetné tlačiarne pred 01.01.2007 zaradili do
podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20, v dôsledku nadobudnutej účinnosti nariadenia č.

1549/2006 by sa clo zmenilo zo sadzby cla- „bez cla“ na sadzbu 6%. Vnútroštátny súd sa preto pýtal, či
v takom prípade Komisia porušila čl. 9 ods. 2 nariadenia č. 2658/87 tým, že prostredníctvom nariadenia
č. 1549/2006 zmenila a doplnila kombinovanú nomenklatúru a či je nariadenie č. 1031/2008 účinné od01.01.2009 platné v rozsahu, v akom do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 zaraďuje
predmetné multifunkčné tlačiarne prepustené do voľného obehu v apríli 2009.

Súdny dvor EÚ zistil, že ku dňu prepustenia do voľného obehu sa multifunkčné tlačiarne zaradili do
podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, na ktorú sa vzťahuje sadzba cla vo výške 6%.
Táto podpoložka neexistovala v znení kombinovanej nomenklatúry uplatniteľnom pred 01.01.2007,
do kombinovanej nomenklatúry bola zavedená nariadením č. 1549/2006 a opätovne nariadením č.
1031/2008. Právomoc Komisie prijímať opatrenia stanovené v čl. 9 ods. 1 písm. a), b), d) a e)

nariadenia č. 2658/87 jej podľa Súdneho dvora EÚ nedovoľuje meniť obsah položiek sadzobníka,
ktoré boli vypracované na základe harmonizovaného systému opisu a označovania tovaru zavedeného
Dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a označovania tovaru uzavretým 14.06.1983 v Bruseli,
pričom Európska únia sa zaviazala nemeniť ich rozsah pôsobnosti v zmysle čl. 3 tohto dohovoru.

Z uvedeného podľa Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ak by sa preukázalo, že predmetné tlačiarne

dovezené pred 01.01.2007 sa mali zaradiť do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20, a
teda mali byť so sadzbou cla- „bez cla“, zatiaľ čo rovnaké tlačiarne dovezené po tomto dátume podliehajú
clu vo výške 6%, Komisia by prekročila svoje právomoci, ktoré jej priznáva čl. 9 nariadenia č. 2658/87.
Preto považoval za potrebné tak, ako to navrhoval vnútroštátny súd, preskúmať, či tieto tlačiarne mali
byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred 01.01.2007 do podpoložky

kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20 alebo do 9009 12 00.

Súdny dvor pripomenul, že podľa jeho judikatúry položka harmonizovaného systému 9009 zahŕňala
okrem fotokopírovacích prístrojov s optickým systémom a priamou reprodukciou aj prístroje, ktoré majú
sprostredkovací nosič na priamu reprodukciu, ktorá spočíva v transformácii obrazu na digitálne údaje

(Rank Xerox, C-67/95 Zb. s. I - 5401, bod 21). Tiež rozhodol, že dotknuté nariadenie je platné, keďže
do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00 zaraďuje prístroje, ktoré môžu uskutočňovať
úkony tlače, skenovanie a reprografie na základe toho, že žiadna z funkcií zodpovedajúcich týmto
úkonom sa nemôže považovať za určujúcu podstatný charakter týchto prístrojov bez toho, aby sa v
zásadepožadovalo,ževšetkyprístrojespĺňajúcetietotrifunkciemusiabyťzaradenéakofotokopírovacie

prístroje (Kip Europe a i., C-362/07, C-363/07, Zb. s. I-9489). Z vyššie definovaných vlastností
predmetných tlačiarní podľa súdneho dvora vyplýva, že tieto zabezpečujú viaceré funkcie, konkrétne
skenovanie, tlač, kopírovanie a niektoré z nich aj faxovanie, z ktorých ani jednu nemožno považovať za
funkciu, ktorá určuje ich podstatný charakter. Za týchto podmienok sa predmetné tlačiarne mali podľa
judikatúry súdneho dvora zariadiť do položky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 v prípade, že boli

dovezené pred 01.01.2007. V dôsledku toho súdny dvor konštatoval, že Komisia tým, že multifunkčné
tlačiarne zaradila do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, nezmenila sadzbu cla vo
výške6%,ktorésananeuplatňovalo.Tátoinštitúciapodľasúdnehodvoraneprekročilasvojeprávomoci,
ktoré jej priznáva čl. 9 nariadenia č. 2658/87.

Súdny dvor zároveň uviedol, že vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 620/2011 (jeho príloha), účinné od
01.07.2011, stanovuje, že podpoložka kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 sa vypúšťa, v dôsledku
čoho by sa multifunkčné tlačiarne mohli zaradiť do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31
20, čím by podliehali sadzbe cla vo výške 2,2% alebo do podpoložky 8443 31 80, na základe čoho by
mohli byť so sadzbou cla- „bez cla“. Nariadenie č. 620/2011 však nemá retroaktívny účinok a v rámci

posudzovania platnosti nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom zaraďuje predmetné tlačiarne do
podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, sa naň nemožno odvolávať.

Zo záverov uvedeného rozhodnutia súdneho dvora, ktoré aj podľa tvrdení žalobcu predstavuje
rozhodnutie o predbežnej otázke vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu, vyplýva, že toto

rozhodnutie rieši kľúčový problém colného zatriedenia multifunkčných tlačiarní, ktoré rovnocenne
zabezpečujú viaceré funkcie a to skenovanie, tlač, kopírovanie, prípadne faxovanie. Žiadnu z týchto
funkcií nemožno považovať za natoľko dominantnú, že by určovala podstatný charakter zariadenia. V
oboch konaniach išlo o dovoz takýchto zariadení v rovnakom období - v roku 2009, čo značí, že nielen
skutkový, ale aj právny rámec rozhodovania v administratívnom konaní bol v oboch prípadoch prakticky

totožný. Holandský vnútroštátny súd i Súdny dvor EÚ na rozdiel od žalovaného skúmali, či multifunkčné
tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred 01.01.2007 do
podpoložkykombinovanejnomenklatúry84716020amaťsadzbucla-„bezcla“,alebomalibyťzaradené
do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00 s dovozným clom vo výške 6%. Vychádzali ztoho, že právomoc Komisie nezahŕňa oprávnenie meniť obsah položiek colného sadzobníka, ktoré boli
vypracované na základe Dohovoru o harmonizovanom systéme opisu a označovania tovaru, pričom
Európska únia sa zaviazala nemeniť ich rozsah pôsobnosti v zmysle čl. 3 tohto dohovoru. Súdny dvor

jednoznačne konštatoval, že z čl. 9 ods. 2 nariadenia č. 2658/87 vyplýva, že Komisia nemá právomoc
samostatne meniť a dopĺňať colné sadzby. Možno teda konštatovať, že ak by boli predmetné tlačiarne
dovezené do Európskej únie pred 01.01.2007 a vzhľadom na zaradenie do podpoložky kombinovanej
nomenklatúry 8471 60 20 by mali byť so sadzbou cla- „bez cla“, Komisia by prekročila svoje právomoci
vyplývajúce z čl. 9 nariadenia č. 2658/87, ak by mal ten istý tovar dovezený po 01.01.2007 stanovenú

sadzbu cla vo výške 6%.

Orgány slovenskej colnej správy sa v konaní dopustili chyby, keď s ohľadom na čas dovozu
multifunkčných laserových tlačiarní (rok 2009) považovali za irelevantné zaoberať sa vývojom colnej
klasifikácie tohto tovaru. Vzhľadom na uvedený chybný predpoklad žalovaný napadnuté rozhodnutie v
naznačenom smere ani náležitým spôsobom nezdôvodnil.

Berúc do úvahy doterajšiu európsku judikatúru (vrátane rozhodnutí, na ktoré žalobca poukazoval) Súdny
dvor EÚ uzavrel, že ak by boli predmetné tlačiarne dovezené do Európskej únie pred 01.01.2007, mali
byť zaradené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00. Z toho potom vyplýva, že pokiaľ
boli multifunkčné tlačiarne s vyššie opísanými vlastnosťami zaradené do podpoložky kombinovanej

nomenklatúry 8443 31 91, nezmenilo sa clo vo výške 6%, ktoré sa na tento tovar uplatňovalo aj pred
zmenou nomenklatúry v roku 2007.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že hoci colné orgány neuvažovali pri zatriedení dovezených
multifunkčných tlačiarní celkom v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ, rozhodli o nevrátení

dovozného cla podľa práva. Nebol preto právny podklad pre vyhovenie žiadostiam žalobcu o vrátenie
zaplateného dovozného cla. Záver o správnosti rozhodnutia žalovaného teda platí aj napriek tomu,
že s ohľadom na čas dovozu predmetných zariadení nebral colný úrad do úvahy nomenklatúrne
zatriedenie tovaru podľa nomenklatúry platnej pred 01.01.2007. Vzhľadom na závery súdneho dvora,
ktoré považoval krajský súd za záväzné aj pre konanie v prejednávanej veci, možno konštatovať,

že naznačená vada v postupe žalovaného i vo vydaných rozhodnutiach nemohla mať za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto súd nepovažoval za potrebné rušiť preskúmavané
rozhodnutie len preto, aby sa formálne zopakovalo konanie, ktorého výsledok by bol rovnaký.

Súdny dvor EÚ, vedomý si pokynov pre colné zatrieďovanie multifunkčných tlačiarní rozobratých

v rozsudku Kip Europe, vyslovil vyššie opísané závery k colnému zatriedeniu týchto zariadení s
rovnocennými funkciami (skenovanie, tlač, kopírovanie, faxovanie), z ktorých ani jednu nemožno
považovať za funkciu určujúcu podstatný charakter zariadenia. Žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného
cla sa týkalo dovozu zariadení s rovnakými parametrami a totožným účelom použitia, ako mali
zariadenia, o ktoré išlo v konaniach pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-361/11 (Hewlett Packard Europe

BV), aj C-362/07, C-363/07 (Kip Europe SA). Vzhľadom na vyššie uvedené závery Súdneho dvora EÚ
nepovažoval krajský súd za potrebné ďalej sa zaoberať otázkou hlavnej funkcie tlačiarní na účely ich
zatriedenia, pretože pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia to zo spomenutých dôvodov
nepovažoval za potrebné. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že pri zatriedení tovaru do konkrétnej
položky colného sadzobníka je treba vychádzať z objektívnych technických parametrov a charakteristiky

dovážaného tovaru, ktoré musia byť zrejmé už pri dovoze. Na tento účel nie je možné v colnom konaní
skúmať, akým spôsobom hodlá využívať multifunkčné zariadenia ich konečný používateľ.

Pokiaľ ide o procesné námietky žalobcu voči postupu žalovaného v colnom konaní, žiadna z nich
nemala podľa názoru krajského súdu za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietané

prejednanie viacerých odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam v jednom konaní a
rozhodnutie o nich jediným rozhodnutím sa síce neopieralo o konkrétne procesné ustanovenie, takýto
postup však bol v súlade so základnými zásadami správneho konania, najmä so zásadou hospodárnosti
(§ 3 ods. 3 správneho poriadku), pretože viedlo k riadnemu a včasnému vybaveniu prejednávanej veci.
Žalobca takýmto postupom žalovaného nemohol byť nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach,

nakoľko všetky jeho žiadosti o vrátenie dovozného cla, ako aj prvostupňové rozhodnutia colného úradu
o týchto žiadostiach, vychádzali z rovnakého skutkového i právneho stavu. Žalobca nebol vylúčený z
akéhokoľvek úkonu či iného uplatnenia svojich procesných práv v predmetnom konaní a napokon žiadne
konkrétne ukrátenie na právach v naznačenej súvislosti v žalobe ani nenamietal.V súvislosti s namietaným neprerušením správneho konania o žiadostiach o vrátenie dovozného cla,
ktoré žalobca navrhoval až do skončenia konania pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-361/11, je súd toho

názoru, že prerušenie konania v takýchto prípadoch nie je a priori vylúčené. Extenzívnym výkladom § 29
ods. 1 správneho poriadku za určitých okolností (hrozba nezvratného protiprávneho stavu, neznesiteľná
nespravodlivosť) by konanie pred súdnym dvorom mohlo zakladať dôvod pre prerušenie správneho
konania podľa, pokiaľ sa v súvisiacom konaní pred súdnym dvorom rieši otázka, ktorá pre svoju povahu
môže byť otázkou predbežnou vo vzťahu k prebiehajúcemu správnemu konaniu. Závery rozsudku

súdneho dvora vo veci C-361/11 boli vo vyššie opísanom rozsahu použité v argumentácii súdu. V tomto
prípade však nemohol súd konštatovať, že postupom správneho orgánu došlo k takej vade v konaní a
k ukráteniu žalobcu na jeho právach, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Spoukazomnatvrdeniažalobcuuvedenénapojednávanídňa01.10.2014krajskýsúdopätovneuvádza,
že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-361/11 nemá vplyv na právne posúdenie veci, nakoľko

podľa tohto rozsudku tak ako vo veci prejednávanej súdnym dvorom, tak aj vo veci prejednávanej
pred tunajším súdom, nie je možné sa za týchto okolností retroaktívne odvolávať na už minulý stav
(posúdenie) úpravy kombinovanej nomenklatúry v rámci hodnotenia platnosti nariadenia č. 1031/2008
v rozsahu, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v tomto konaní. Colný úrad Trnava vychádzal pri posudzovaní
nomenklatúrneho zatriedenia predmetného druhu tovaru z aktuálnych právnych noriem, účinných v

čase dovozu daného tovaru. Iný postup by podľa názoru súdu narušil záujem na zachovaní právnej
istoty a predvídateľnosti postupu správneho orgánu v prebiehajúcom konaní. Z uvedeného vyplýva,
že v prejednávanej veci, kde bol dovoz „mulifunkčných laserových tlačiarní“ vykonaný v roku 2009,
nemožno uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej výklad podľa znenia Vykonávacieho nariadenia Komisie
č. 620/2011 zo dňa 24.06.2011, účinného dňom 01.07.2011. Rovnako je neprípustné, aby správne

orgány oboch stupňov pri rozhodovaní o žiadostiach žalobcu zohľadňovali rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-361/11, nakoľko tento rozsudok bol vydaný neskôr (dňa 17.01.2013) ako napadnuté
rozhodnutie žalovaného.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ predmetným rozsudkom nespochybnil

zatriedenie tlačiarne do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00 v prípade, že by boli
tieto tlačiarne dovezené pred 01.01.2007, a preto má krajský súd za to, že uvedený rozsudok
nijakým spôsobom nepotvrdzuje správnosť názorov žalobcu uvedených v žalobe a na pojednávaní dňa
01.10.2014 v rozsahu, že tovar by mal byť so sadzbou cla- „bez cla“. Už zo samotného stanoviska
Komisie uvedeného vo Vykonávacom nariadení č. 620/2011 zo dňa 24.06.2011 je zrejmé, že na tovar

prepustený do voľného obehu pred dátumom 01.07.2011 nie je možné uplatňovať refundáciu cla.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté
rozhodnutieipostup,ktorýjehovydaniupredchádzal,bolivmedziachzákona.Nakoľkonámietkyžalobcu
neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu

zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na
náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému z povahy správneho
súdnictva právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.