Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210553
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514210553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
M. B., B. J. XXXX/X, B., o zaplatenie 1.287,29 eur s príslušenstvom a odmenou 12,68 eur a úrokov
4.936,20 eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k.
1CbZm/107/2014-30 zo dňa 20.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/107/2014-30 zo dňa

20.1.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú odmenu 12,68 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievo

veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal
na zaplatenie zmenkovej sumy 1.287,29 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne za obdobie od 1.12.2010
do 13.11.2012 v celkovej výške 4.662,74 eur a zo sumy 1.287,29 eur od 14.11.2012 do zaplatenia,
zákonného úroku 6% ročne za obdobie od 24.1.2011 do 13.11.2012 v celkovej výške 273,46 eur a
zo sumy 1.287,29 eur od 14.11.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 12,68 eur a na náhradu trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila
odporkyňa 14.6.2010 na zmenkovú sumu 3.804,34 eur, pričom sa zaviazala k úhrade zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne od 1.12.2010. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ
uhradil 2.517,05 eur.

Súd prvého stupňa pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 OSP povinný prihliadať
aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred
jej indosovaním uplatnil proti odporkyni na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou

rozhodcovskou, a.s.. Rozsudkom č. k. SR 03711/11 z 25.5.2011 rozhodcovský súd odporkyni uložil
povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 4.664,69 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne
zo sumy 3.654,34 eur od 15.3.2011 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 3.654,34 eur od 15.3.2011
do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.6.2011 a dňa 16.6.2011sa stal vykonateľným. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prisúdená istina 4.664,69 eur je súčtom
neuhradenej časti zmenkovej sumy 3.654,34 eur a známeho príslušenstva v celkovej výške 1.010,35
eur.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni
súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 OSP).

Zo spisu súdu sp. zn. 37Er/4758/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnej M.
B., o udelenie poverenia pre 1.937,29 eur s príslušenstvom, súd zistil, že na základe rozhodcovského

rozsudku č. k. SR 03711/11 z 25.5.2011 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. 37Er/4758/2012-11 z 30.10.2012 žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené. Oprávnený podal proti uzneseniu
odvolanie, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 21CoE/13/2013-29 napadnuté rozhodnutie potvrdil,

keď sa stotožnil s názorom exekučného súdu, že je dohoda o vyplnení blankozmenky ako neprijateľná
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná.

Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá súd zákonné oprávnenie posudzovať platnosť
rozhodcovskej zmluvy, a tým ani účinnosť a záväznosť rozhodcovského rozsudku. Vylučuje to osobitná

úprava obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z. z. (§ 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c). Táto možnosť je v
zásade vylúčená aj v exekučnom konaní, ale súčasná rozhodovacia prax vychádza z odlišnej aplikácie
ustanovenia§44ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
apodľaktorejjeexekučnýsúdexoffopovinnýskúmaťexistenciualeboplatnosťrozhodcovskejzmluvyaj

v prípade, ak si spotrebiteľ nároky podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom
konaní neuplatnil. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská
zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský
rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný, následkom čoho je
neúčinnosť, nulita exekučného titulu.

V tomto prípade exekučný súd nedospel k záveru, že je rozhodcovský rozsudok nulitným aktom, ale
skonštatoval jeho vecnú nesprávnosť.

Súd prvého stupňa v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z uznesenia

exekučného súdu vychádzal.

Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo
znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei
iudicatae.

Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 03711/11 z 25.5.2011 už odporkyni právoplatne uložil
povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatila zmenkovú sumu 3.654,34 eur, zmenkový úrok 0,25
% denne zo sumy 3.654,34 eur od 15.3.2011 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 3.654,34 eur od
15.3.2011 do zaplatenia a v tom čase známe príslušenstvo v celkovej výške 1.010,35 eur (t. j. úrok 0,25

% denne zo sumy 3.804,34 eur od 1.12.2010 do 14.3.2011 a úrok 6% ročne zo sumy 3.804, 34 eur od
24.1.2011 do 14.3.2011). Časť toho istého nároku si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní.

Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným
indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa

za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. V tomto
prípade nebolo potrebné preukazovať opak už preto, že samotný navrhovateľ priamo v návrhu uviedol,
že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.), čím navrhovateľ potvrdil,
že ku dňu splatnosti zmenky ešte majiteľom zmenky nebol.Indosament, ku ktorému došlo až po splatnosti zmenky, má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1
zmenkového zákona len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom

zmenkových práv, iba vstúpil do práv indosanta a je jeho právnym nástupcom.

Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy
1.287,29 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne za obdobie od 1.12.2010 do 13.11.2012 v celkovej výške
4.662,74 eur a zo sumy 1.287,29 eur od 14.11.2012 do zaplatenia, zákonného úroku 6% ročne za

obdobie od 24.1.2011 do 13.11.2012 v celkovej výške 273,46 eur a zo sumy 1.287,29 eur od 14.11.2012
do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto súd v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods.
4 nariadenia zamietol.

Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 12,68 eur. Navrhovateľ ako
majiteľ zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom

žiadať od odporkyne aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto
odporkyňu na zaplatenie odmeny zaviazal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný

nahradiť trovy konania odporkyni. Odporkyňa náhradu trov prisúdiť nežiadala, súd preto rozhodol tak,
že sa jej ich náhrada nepriznáva.

Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal
navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,

t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade
s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a

vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal
pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou
dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu

zmenkynenamietal,apretopodľanehoneexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke
vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil.

K prekážke res iudicata navrhovateľ opäť poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a
3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z
31.5.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver,
že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym

aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa
uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje.
Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, také rozhodnutie
je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 6M Cdo 9/2012 výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci.

Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému,
ktorý je v tomto konaní odporcom, je teda nulitným právnym aktom, ktorý nemôže zakladať prekážku
res iudicata. Prvostupňový súd bol preto podľa navrhovateľa povinný na túto nulitnosť rozhodcovského
rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.

Kzáverusúduoindosovanízmenkypouplynutílehotynaprotestnavrhovateľuviedol,žezpredloženého
originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú
prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore sozáverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho
podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu
po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú

pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal
žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa
navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 3.11.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a
oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením

veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa napriek č.l. 7 ods. 3 Nariadenia nariadil a vykonal
pojednávanie, je nedôvodná, pretože súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, ale postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Taktiež nie je dôvodné odvolanie v časti, kde navrhovateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom nad

rámec ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p.

Predmetom sporu je zmenka ako listinný cenný papier vystavený v prospech právneho predchodcu
navrhovateľa. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa skúmal, či možno návrhu
vyhovieť vzhľadom na Rozhodcovský rozsudok zo dňa 25.5.2011, ktorým bol odporca zaviazaný na

zaplatenie sumy 4 664,69 eur, zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 3 654,34 eur od 15.3.2011 do
zaplatenia ako aj 6% ročný úrok zo sumy 3 654,34 eur od 15.3.2011 do zaplatenia a trovy konania zo
zmenky, ktorá je predmetom aj tohto konania.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V danej veci je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2011 a
vykonateľnosť dňa 16.6.2011, a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola
zamietnutá.

Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd prvého stupňa bol povinný prihliadať na skutočnosť,
že v exekučnom konaní vedenom proti povinnému exekučný súd konštatoval nulitnosť rozhodcovského

rozsudku a nulitný titul nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že iba exekučný súd v exekučnom konaní je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Ani exekučný súd rozhodcovský rozsudok neruší resp. nemení, ale v rámci svojej prieskumnej
právomoci skúma obsah rozhodcovského rozsudku z hľadiska, či nezaväzuje účastníka konania na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať
otázkou, kedy došlo k indosácii zmenky. Z údajov o pohľadávke (bod 8.1. Návrhu na uplatneniepohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007) nepochybne
vyplýva, že už indosant (Pohotovosť, s.r.o.) predložil zmenku k zaplateniu, zmenka teda bola indosovaná
až po splatnosti a navrhovateľ tak iba vstúpil do práv indosanta v zmysle § 20 ods. 1 zák. č. 191/1950

Zb., čo správne v odôvodnení rozsudku konštatoval už prvostupňový súd.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď prihliadal k právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ktorý mu bránil rozhodnúť o tom istom nároku.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnil, ani mu žiadne

nevznikli.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.