Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114209976
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114209976.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: Q. G. V., s.r.o., Q.
XX, M., IČO: XX XXX XXX zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovaným: 1. X. V., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. 3,
Z., zastúpený R. V., nar. X.XX.XXXX, O. 3, Z. a 2. R. V., nar. X.XX.XXXX, O. 3, Z. o zaplatenie 3

083,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.10.2014 č.
k. 40C/194/2014-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov
konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že účastníci konania uzatvorili dňa 22.1.2009
zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v l. rade úver 1 659,70
eur a žalovaný v l. rade sa zaviazal úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 93,44 eur. Žalovaný v

2. rade pristúpil k záväzku žalovaného v l. rade ako spoludlžník. Súd prvého stupňa zistil, že žalovaný
v l. rade sa dostal do omeškania so splátkou č. 7 splatnou 28.8.2009 a tiež nasledujúcimi splátkami
o viac ako 74 dní, žalobca preto dňa 10.11.2009 oznámil žalovanému zosplatnenie úveru a upozornil
žalovaného v l. rade, že celý úver sa stane splatný v lehote 15 dní od doručenia oznámenia. Celý úver
sa stal splatným dňa 21.12.2009.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/ a
písm.b/a§5zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,§52ods.1až3,§100ods.1,§101,§
103a§112Občianskehozákonníkaa§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaakonštatoval,
že revolvingová zmluva uzatvorená účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Uviedol, že podľa
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je súd z úradnej moci povinný prihliadať na oslabenie práva žalobcu
proti spotrebiteľovi z dôvodu premlčania jeho nároku. Keďže ide o procesné ustanovenie, je súd povinný

toto ustanovenie aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. S poukazom na právny záver
v rozhodnutí R 1/1998 uzavrel, že začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby pripadol na
deň, kedy mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoje právo na súde, ktorý pripadol na deň zosplatnenia
úveru, t. j. na 21.12.2009. Žalobca uplatnil nárok žalobou na súde dna 15.4.2014, teda po uplynutí
všeobecnejtrojročnejpremlčacejdoby,pretonávrhžalobcuakopremlčanýzamietol.Použitieustanovení
Občianskeho zákonníka o premlčaní odôvodnil súd prvého stupňa s odkazom na ustanovenie § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka tým, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľovi musíbyť poskytnutá primeraná ochrana podľa občianskoprávnych predpisov na ochranu spotrebiteľa aj v
prípade, ak uzavrel zmluvu upravenú v Obchodnom zákonníku.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovaným, ktorí boli v
konaní úspešní, ale žiadne trovy konania im nevznikli, náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcom uplatnený nárok vrátane trov konania,

alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ a písm.
h/ O. s. p., podľa § 205 ods. 2 písm. c/, písm. d/ a písm. f/ O. s. p. V odvolaní namietal zákonnosť
postupu súdu, ktorý na premlčanie prihliadal ex offo, tento postup súdu a jeho rozhodnutie podľa žalobcu
odporujú ustanoveniam zákona č. 250/2007 Z. z. a sú v rozpore so základnými ústavnými princípmi.
Žalobca poukázal na to, že konanie vo veci sa začalo doručením žaloby súdu prvého stupňa dňa

16.4.2014 a žalovaný nevzniesol v priebehu konania námietku premlčania. Tvrdil, že súd prvého stupňa
nebol oprávnený prihliadať na premlčanie ex offo, lebo ide o postup založený na retroaktívnej aplikácii
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., keďže toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 1.5.2014
a podľa prechodného ustanovenia § 29b citovaného zákona spätná účinnosť novej úpravy sa vzťahuje
len na niektoré ustanovenia, medzi ktoré však nie je zaradené ustanovenie § 5b. Zdôraznil, že súd

prvého stupňa porušil zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem, pretože aplikácia § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. v postupe a rozhodnutí predstavuje retroaktívnu zmenu hmotnoprávneho postavenia
účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý existoval v deň podania žaloby. Podstata spätnej aplikácie tejto
právnej normy podľa žalobcu spočíva v tom, že mení subjektívne pozície žalobcu a žalovaného oproti
stavu, ktorý existoval v čase začatia konania tým, že zbavuje veriteľa práva na priznanie nároku, ak sa

dlžník premlčania nedovolá. Žalobca mal za to, že citované ustanovenie sa vzťahovalo len na postup
súdu v konaní, ktoré sa začalo od účinnosti § 5b, lebo jeho dôsledkom je zásah do hmotnoprávnej
pozície účastníkov konania, nie do ich procesného postavenia. Žalobca ďalej uviedol, že premlčanie
a jeho právna úprava sú hmotnoprávnymi inštitútmi, pričom podstata úpravy premlčania spočíva v
úpravesubjektívnehohmotnéhoprávadlžníkabrániťsaprotiuplatnenémunárokuajehoautoritatívnemu

priznaniu rozhodujúcim orgánom. Výkonom tohto práva sa dlžník dostáva do tej hmotnoprávnej pozície,
kedy nejaké právo voči nemu nie je autoritatívne vynútiteľné. Súd premlčané právo neprizná, ak je
splnená podmienka, že sa dlžník premlčania dovolá. Ustanovenie § 5b podľa žalobcu sa z hľadiska
formulácie javí len ako modifikácia všeobecných ustanovení o premlčaní, ktoré sú hmotnoprávne a
najmä situácií, kedy sa na premlčanie prihliada. Modifikácia hmotnoprávnej úpravy premlčania spočíva

v tom, že sa nevyžaduje splnenie podmienky v podobe námietky dlžníka. Vzhľadom na to, že nová
práva úprava bola zavedená od 1.5.2014, žalobca považoval postup súdu v konaní, ktoré sa začalo
pred účinnosťou novely, za retroaktívne a nezákonné. Žalobca napadol postup súdu prvého stupňa aj
z hľadiska porušenia princípu legitímneho očakávania a predvídateľnosti postupu súdu, keďže v čase
podania žaloby neplatilo žiadne ustanovenie, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie aj bez námietky

dlžníka a takéto ustanovenie žalobca nemohol ani predvídať.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, odvolanie bolo žalovanému v 2. rade (a
súčasne opatrovníkovi žalovaného v 1. rade) doručené dňa 30.12.2014.

Odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné:

Žalobca v podanom odvolaní namietal predovšetkým zákonnosť postupu súdu prvého stupňa, keď s
odkazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal na premlčanie nároku
žalobcu.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Zákon č. 102/2014 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 250/2007 Z. z. okrem iného aj o citované
ustanovenie, nadobudol účinnosť 1. mája 2014. Odvolateľ správne poukázal na to, že prechodné

ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014 (§ 29b) sa týkalo len nového § 5a zákona, teda
zákonodarcanestanovilžiadneintertemporálnepravidláprenovozavedenéustanovenie§5b.Vzhľadom
na odvolacie námietky žalobcu bolo preto potrebné posúdiť, či citované ustanovenie má povahu
hmotnoprávnu alebo procesnú a určiť časovú pôsobnosť tejto normy, teda či dopadá aj na spory začaté
pred jej účinnosťou.

O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právneho
predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma
reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym
zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré
regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytovanie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi

(Doc. JUDr. X. W., PhD., Fakulta práva Paneurópskej vysokej škody Právnickej fakulty UK v Bratislave
v článku k výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ustanovenie § 5b zákona na ochranu
spotrebiteľa má procesný charakter. Vyplýva to predovšetkým z gramatického výkladu tohto ustanovenia

„orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu...“, ktoré nepochybne
svedčí o procesnej činnosti súdu, pretože len v rámci procesnoprávneho vzťahu môže príslušný orgán,
v tomto prípade súd, konať a rozhodovať o nárokoch (zo spotrebiteľskej zmluvy). Taktiež spojenie „aj
bez návrhu“ je pojmom predovšetkým procesného práva a znamená, že súd môže na niektoré právne
skutočnosti prihliadať aj bez návrhu. Pokiaľ žalobca namietal, že premlčanie je inštitútom hmotného

práva, odvolací súd to nespochybňuje, ale poukazuje na to, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa používa pojem premlčanie len v súvislosti s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
tom zmysle, že ak nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka uplatnenú v konaní pred súdom, ak však pôjde o nárok zo spotrebiteľskej

zmluvy, súd prihliadne na márne uplynutie premlčacej lehoty - na premlčanie i bez návrhu dlžníka.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
je predovšetkým ustanovením o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy, a preto má procesnoprávny charakter.

Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nemohol aplikovať ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. v prejednávanej veci, ktorá napadla na súd skôr, ako toto ustanovenie
nadobudlo účinnosť. Táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná vzhľadom na procesný charakter
citovaného ustanovenia, ktoré znamená, že citované ustanovenie ako procesná norma pôsobí odo dňa
nadobudnutia účinnosti na všetky spory prebiehajúce na súde. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie §

5b nepôsobí spätne, ale súd je povinný ho aplikovať v spotrebiteľských sporoch, ak rozhoduje v čase
po účinnosti tohto ustanovenia, t. j. po 1.5.2014, teda aj v tých spotrebiteľských sporoch, ktoré napadli
na súd pred týmto dátumom a súd o nich nerozhodol.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvého stupňa

porušil princíp legitímneho očakávania a predvídateľnosti postupu súdu, lebo v čase podania žaloby
ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neplatilo a žalobca ani existenciu takéhoto ustanovenia
nemohol predvídať. Je pravdou, že žaloba v predmetnej veci bola doručená súdu prvého stupňa
16.4.2014, teda pred účinnosťou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Už v čase podania
žaloby však žalobcovi uplynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva proti žalovaným zo

spotrebiteľskej zmluvy, čo muselo byť žalobcovi známe. Musel preto počítať s tým, že v dôsledku
oneskoreného uplatnenia práva môže toto svoje právo stratiť, osobitne v súvislosti s uplatnením práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy právne predpisy poskytujú spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane
zvýšenú ochranu. Z uvedeného vyplýva, že postavenie žalobcu a žalovaného v čase podania žaloby a včase rozhodovania súdu prvého stupňa sa nijako nezmenilo, keďže už v čase podania žaloby sa právo
žalobcu o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (vzhľadom na to, že žalobca uplatnil nárok
po uplynutí premlčacej doby), preto okolnosť, že námietku premlčania nevzniesli žalovaní, ale v súlade s

platnou právnou úpravou na uplynutie lehoty na uplatnenie práva zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadal súd
zúradnejpovinnosti,nemohlabyťporušenádôveražalobcuzaloženánaprincípelegitímnychočakávaní,
keď sám žalobca sa neriadil zásadou vigilantibus iura scripta sunt a uplatnil na súde premlčané právo.

Súd prvého stupňa v súlade s platnou právnou úpravou prihliadol na premlčanie práva uplatneného

žalobcom podanou žalobou a žalobu z tohto dôvodu správne zamietol, preto odvolací súd preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v tomto
konaní úspešný a žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.