Rozhodnutie – Pestúnska starostlivosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6P/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415208166
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415208166.2

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté deti Y. F., O.. XX.X.XXXX R. G. F., O.. XX.X.XXXX, toho času v osobnej starostlivosti R.
V.,O..XX.X.XXXX,bytomF.P.Z.XX,zastúpenékolíznymopatrovníkomÚ.P.,F.X.R.E.M.,detirodičov:
nebohej Y. G., E.. Š., O.. XX.X.XXXX, K.. XX.X.XXXX R. P. F., O.. X.XX.XXXX, bytom G. XX, na návrh
R. V., O.. XX.X.XXXX, bytom F. P. Z. XX, o zverenie maloletých detí do pestúnskej starostlivosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I Súd r u š í ústavnú starostlivosť vyhlásenú nad maloletými deťmi Y. R. G. F., nariadenú rozsudkom
Okresného súdu v Kežmarku č. k. 5P/255/2014-38 zo dňa 9.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 13.2.2015.

IISúd zveruje maloletédetiY.F.,O..XX.X.XXXXR.G.F.,O..XX.X.XXXXdopestúnskejstarostlivosti
R. V.O., O.. XX.X.XXXX, Z. V. F. P. Z. XX.

III Pestúnka je p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť maloletým deťom. Je oprávnená a povinná
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach. Na nakladanie s majetkom nad
rámec bežných veciach je potrebný súhlas súdu.

IV Súd z a v ä z u j e otca maloletých detí P. F., O.. X.XX.XXXX, Z. V. G. XX prispievať na výživu
maloletých detí mesačne sumou na každé po 50,- eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred na
účet Ú. P., F. X. R. E. M., Č. Ú. F., X.: XXXX.

V Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 20.11.2015 podaným na tunajšom súde dňa 20.11.2015 sa sestra zosnulej matky

maloletí detí R. V., O.. XX.X.XX61 (ďalej len ,,navrhovateľka“) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by jej súd zveril maloleté deti do pestúnskej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na výživu detí
mesačne sumou, ktorej výšku ponechala na zváženie súdu. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 5P 255/2014-38 zo dňa 9.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.2.2015,
bola nad maloletými deťmi nariadená ústavná starostlivosť. Dôvodom nariadenia ústavnej starostlivosti
bola tá skutočnosť, že matka deti nechávala samé doma bez zabezpečenia starostlivosti o deti dospelou

osobou. Deti boli odňaté zo starostlivosti matky, ktorá bola vysťahovaná z bytu a ostala bez strechy
nad hlavou. Otec detí bol v tom čase na neznámom mieste. Deti sú od 21.5.2014 v detskom domove,
toho času v P., H.. P. XXXX/XX. Matka maloletých detí a sestra navrhovateľky dňa 16.4.2015 zomrela.
Navrhovateľka je s deťmi v kontakte od ich narodenia, je ich krstnou mamou. Aj počas pobytu detí v
detskom domove bola s nimi v kontakte, brávala ich na krátkodobý pobyt k sebe domov. Ich vzájomné
vzťahy sú veľmi dobré. Otec detí po dlhšej dobe, kedy o deti nejavil vôbec záujem a dlhodobo si neplnil

voči nim vyživovaciu povinnosť, podal návrh na Okresný súd Kežmarok o zverenie detí do jeho osobnej
starostlivosti. Konanie sa vedie na súde pod sp. zn. 3P 164/2015. Navrhovateľka pozná otca detí a jepresvedčená o tom, že deti v starostlivosti otca nebudú mať zabezpečenú riadnu starostlivosť. Samotné
maloleté deti sa vyjadrili, že nechcú ísť k otcovi, ale chcú bývať s navrhovateľkou. Aj z tohto dôvodu
navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého by jej boli deti

zverené do starostlivosti. Má vytvorené veľmi dobré podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o deti. Je
matkoupiatichdetí,všetkysúužplnoletéasamostatné.Bývavrodinnomdome,manželnavrhovateľkyje
zamestnaný v O.. Rodinné, majetkové a sociálne pomery rodiny sú dobré. Zdravotný stav navrhovateľky
je veľmi dobrý a nebráni účelu pestúnskej starostlivosti. Obidve detí sú zapísané v zozname detí, ktorým
je potrebné nájsť náhradnú rodinu formou pestúnskej starostlivosti. Navrhovateľka je názoru, že deti

nemusia byť v pestúnskej starostlivosti cudzích ľudí, keď majú ju. Maloleté deti má veľmi rada. Deti
majú k nej vytvorený tiež veľmi dobrý vzťah. S rozhodnutím navrhovateľky prevziať detí do pestúnskej
starostlivosti je stotožnený aj jej manžel.

Na pojednávaní konanom dňa 3.3.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom
prítomných účastníkov konania.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu ako aj s obsahom pripojených spisov sp. zn. 3P 164/2015 a sp. zn.
5P 255/2014, 5P 128/2014 a 5P 191/2012.

Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletých detí ani navrhovateľka. Po telefonickom rozhovore

s kolíznym opatrovníkom bolo zistené, že navrhovateľka si zmýlila hodinu pojednávania, avšak na
podanom návrhu naďalej trvá. Otec maloletých detí bol predvolaný na pojednávanie telefonicky, v
telefonickom rozhovore sa vyjadril, že deti je potrebné zveriť navrhovateľke.

Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v
neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti otca a navrhovateľky.

Kolízny opatrovník dieťaťa na pojednávaním konanom dňa 3.3.2016 poukázal na správy z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Z. R. O.. Ďalej poukázal na tunajším súdom vydané predbežné opatrenie, na
základe ktorého sú deti v osobnej starostlivosti p. V. od jeho právoplatnosti, t. j. od 3.12.2015. Kolízny
opatrovník viackrát prešetril pomery v rodine navrhovateľky. Bytové, rodinné, majetkové a sociálne

pomery navrhovateľky sú vhodné, vyhovujúce a dobré. Je schopná postarať sa o obidve deti, sú to deti
jej nebohej sestry. Navrhovateľka je dňom 24.2.2016 zapísaná na určenom úrade v P. ako žiadateľka
o vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti formou pestúnskej starostlivosti. Toto rozhodnutie zatiaľ
nie je právoplatné, ale zapísaná je. Nie je dôvod, aby nemohla vykonávať funkciu pestúna. Ďalej
poukázal na to, že v prvom rade je potrebné zrušiť ústavnú starostlivosť nad deťmi, ktorá bola nariadená

rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P/255/2014-38 zo dňa 9.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 13.2.2015. Kolízny opatrovník navrhol zrušiť ústavnú starostlivosť, zveriť obidve deti do pestúnskej
starostlivosti navrhovateľky a zaviazať otca výživným vo vzťahu k obidvom deťom, ktoré by bol otec
povinný uhrádzať na účet Ú. P., F. X. R. E. M.Ž..

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. založenej v súdnom spise na liste č. 12 spisu vyplýva,
že otec toho času obýva rodinný dom v obci G.. Dom je vo vlastníctve starej matky detí. Okrem starej
matky detí a otca bývajú v dome aj traja strýkovia detí, teta detí so svojím synom. Ide o štvorizbový
rodinný dom. V domácnosti bolo čisto, upratané. Otec je zamestnaný vo firme Z. O. s čistým príjmom
600,- eur mesačne, do práce dochádza, pracuje v zmennej prevádzke. Do obce G. sa vrátil v mesiaci

november 2015 po tom, čo sa rozišiel s priateľkou. Odkedy sa vrátil do tejto obce nepodnikol žiadne
kroky pre to, aby deti mohli v obci navštevovať školu, nehľadal im tam lekára. Rodinu neoboznámil so
svojím zámerom osobne starať sa o deti. Stará matka deti prítomná pri šetrení pomerov uviedla, že
nesúhlasí s plánom otca, nakoľko on dochádza do práce každý deň, deti sú malé a ona sa o ne nemôže
starať, nakoľko je ťažko zdravotne postihnutá, s radosťou však prijme vnučky na prázdniny alebo iný

krátkodobý pobyt. Napokon otec uviedol, že súhlasí s tým, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti
navrhovateľky.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P 255/2014-38 zo dňa 9.12.2014 bola nad maloletými deťmi
nariadená ústavná starostlivosť, nakoľko súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru,

že boli splnené podmienky, aby nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi, pretože tak ako
uviedla samotná matka detí, toho času nebola schopná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí, nemala finančné prostriedky, nemala
zabezpečené ani bytové podmienky, kde by mohla spolu s deťmi bývať. Zároveň súd pri nariadení
ústavnej starostlivosti obe maloleté deti umiestnil do zariadenia Detského domova - Centrum pre deti

v F. Š.. Toho času sú deti umiestnené v Detskom domove v P.. A oboch rodičov zaviazal povinnosťou
prispievaťnavýživudetívovýškeminimálnehovýživného.Otecmaloletýchdetíbolvkonaníonariadenie
ústavnej starostlivosti zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom, nakoľko pobyt otca bol v tom čase
súdu neznámy. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 25.9.2015 sa otec domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by mu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti. Konanie sa vedie na tunajšom súde
pod sp. zn. 3P 164/2015. V priebehu tohto konania bolo dňa 3.12.2015 nariadené predbežné opatrenie

č. k. 3P/164/2015-38, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky p. R.
V.. Predmetné predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2016 po tom, čo bolo riadne
doručené všetkým účastníkom konania, t. j. otcovi na adresu G. XX a po tom, čo márne uplynula lehota
na podanie opravného prostriedku. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/164/2015
dňa 3.12.2015 rozhodnuté tak, že návrh otca na zverenie detí do jeho starostlivosti bol zamietnutý.

Rozsudok dosiaľ nie je právoplatný. Navrhovateľka je sestrou nebohej matky maloletých detí, s deťmi
je v kontakte od ich narodenia. Ako vyplýva aj zo správ Detského domova v P. založených v súdnom
spise sp. zn. 3P 164/2015 navrhovateľka deti v detskom domove osobne navštevovala a brávala ich na
prázdninové pobyty k sebe. Otec o deti nejavil záujem do mesiaca september 2015, kedy navštívil deti
v detskom domove so svojou družkou. Odvtedy je s deťmi iba v telefonickom kontakte. Navrhovateľka

vychovala päť vlastných detí. Ako vyplýva zo šetrenia kolízneho opatrovníka, bytové, rodinné, majetkové
a sociálne pomery navrhovateľky sú vhodné, vyhovujúce a dobré, navrhovateľka je schopná postarať
sa o obidve deti. Navrhovateľka je dňom 24.2.2016 zapísaná na určenom úrade v Prešove ako
žiadateľka o vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti formou pestúnskej starostlivosti. Otec sa síce
na pojednávanie konané na súde nedostavil, avšak ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Z. otec vyjadril súhlas s tým, aby boli deti zverené do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky.
Otec toho času býva v rodinnom dome, ktorý je vlastníctve starej matky detí. Je zamestnaný vo firme Z.
O. s čistým príjmom 600,- eur mesačne, do práce do O. dochádza, pracuje v zmennej prevádzke.

Podľa § 154 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákona o rodine“) náhradná osobná starostlivosť a pestúnska
starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd
povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie

je možné, do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno
zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre
ktoré bola nariadená.

Podľa § 48 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa
ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún").

Podľa § 48 ods. 2 Zákona o rodine pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom
na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné
predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku
starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v

domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe,
ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti
odňaté rozhodnutím súdu, nemožno zveriť maloleté dieťa do pestúnskej starostlivosti na čas trvania
odňatia dieťaťa.Podľa § 48 ods. 3 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj
manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný

písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý
manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené
s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Podľa § 48 ods. 4 Zákona o rodine v rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností

pestúna k maloletému dieťaťu.

Podľa § 50 ods. 1 Zákona o rodine pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa
v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je povinný najmenej 30 dní pred dočasným
premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny
na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných

významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa
a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného
zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa,
môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 50 ods. 5 Zákona o rodine počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa
vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú
právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom
nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.

Podľa § 50 ods. 6 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi
maloletého dieťaťa, výkon pestúnskej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v pestúnskej
starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine a s prihliadnutím na všetky podmienky
pestúnskej starostlivosti súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel. Podmienky na takéto
rozhodnutie považoval súd za splnené, keďže navrhovateľka je fyzickou osobou s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky, má plnú spôsobilosť na právne úkony, bola riadne zapísaná do zoznamu
žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a jej osobné predpoklady, a to tak

zdravotné, osobnostné, ako aj morálne, a tiež spôsob života zaručuje, že pestúnsku starostlivosť bude
vykonávať v záujme maloletých detí, keď aj doposiaľ bola bezproblémovo schopná zabezpečovať
náhradnú starostlivosť touto formou o maloleté deti v zmysle predbežného opatrenia tunajšieho súdu
č. k. 3P/164/2015-38 zo dňa 3.12.2015, na základe ktorého sú deti už od decembra 2015 v osobnej
starostlivosti navrhovateľky. Hoci súd konal v neprítomnosti otca, prihliadal na jeho vyjadrenie vyslovené

pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., v ktorom súhlasil s pestúnskou starostlivosťou
navrhovateľky o maloleté deti.

Nakoľko zverením maloletých detí do pestúnskej starostlivosti boli splnené podmienky predpokladané
ust. § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd vo výroku tohto rozhodnutia súčasne zrušil ústavnú starostlivosť

nariadenú nad maloletými deťmi rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P 255/2014-38 zo dňa 9.12.2014.

Podľa§51Zákonaorodinesúdprirozhodovaníozverenímaloletéhodieťaťadopestúnskejstarostlivosti
určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah
ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného

do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie však do
dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú
rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletých detí) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k

rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové
pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich
fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,

ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky

rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Otec toho času býva v rodinnom dome, ktorý je vlastníctve starej matky detí. Je zamestnaný vo firme
Z. O. s čistým príjmom 600,- eur mesačne, do práce do O. dochádza, pracuje v zmennej prevádzke.

S ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj celkové potreby maloletých detí
vyplývajúce z ich veku, za primerané výživné súd považoval výživné vo výške 50,- eur mesačne pre
každé dieťa. Preto súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí, na výživu každého dieťaťa
sumou 50,- eur mesačne v súlade s jeho schopnosťami a možnosťami a súčasne mu uložil povinnosť,
aby výživné poukazoval na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M..

Nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, o trovách konania súd rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.,
§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.