Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215663
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215663.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátkou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, v konaní o náhrada majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa

27.10.2014 č.k. 16C/175/2012-36 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením konanie zastavil a vyslovil, že po
právoplatnosti uznesenia postúpi vec na konanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2004 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tvrdiac, že v neoznačených súdnych konaniach
došlo zo strany súdu k zbytočným prieťahom, keď nerozhodol o podaniach žalobkyne alebo nevykonal
úkony o podaniach žalobkyne v lehotách, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok a Exekučný
poriadok. Preto žiadala, aby súd medzitymnym rozsudkom najprv rozhodol o tom, že žalovaná

zodpovedázaškodu,ktorávzniklažalobkyninesprávnymúradnýmpostupomvkaždejzvecí,uvedených
v predmetných návrhoch na začatie konania a zároveň v každom z takto uplatnených návrhoch žiadala
uložiť žalovanej povinnosť nahradiť majetkovú ujmu a nemajetkovú škodu v takej výške, akú uviedla
v každom z návrhov na začatie konania, ktoré boli do súdneho registra zapísané pod samostatnými
spisovými značkami.

Súd prvého stupňa s poukazom na § 15 ods. 1,2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2 a 5 zák. č. 514/2003
Z.z. účinného do 31.12.2012 a podľa § 103 a § 104 O.s.p. najprv skúmal, či v danom prípade je
splnená podmienka konania, ktorou je právomoc súdu ohľadne konania a rozhodovania o nárokoch
žalobkyne uplatnených návrhmi na začatie konania. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa
zistil, že v období od 23.4.2012 podala žalobkyňa písomné podania, ktorými požiadala žalovanú o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo veciach, v ktorých po 25.9.2012 podal návrhy

na začatie konania proti žalovanej na Okresný súd Michalovce, a to tých, ktoré sú uvedené vo veciach
spojených na spoločné konanie s vecou 16C/132/2012. Súd dospel k záveru, že vo všetkých týchto
veciach žalobca nedoručil žalovanému také podanie, ktoré by spĺňalo všetky náležitosti žiadosti o
náhradu škody v zmysle § 15, § 16 a § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012,
predtým, než podala návrhy na začatie súdneho konania. Keďže tak žalobkyňa neurobila, nemohlo jej
vzniknúť ani právo uplatniť do 31.12.2012 nároky na náhradu škody na súde. Žalobkyňa v žiadostiach

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody totiž neoznačila žiadne súdne konanie, v ktorom
malo dôjsť k nesprávnemu postupu súdu. Jej žiadosti nespĺňajú základnú zákonnú podmienku, ktorouje preskúmateľnosť. Rovnako neuviedla ani označenia exekútorských úradov a exekútorov, ktoré
v uvedených konaniach mali predkladať súdu žiadosti o vydanie poverení na vykonanie exekúcie,
prípadne mali podávať súdu podnety na vykonanie úkonov alebo odstupovať podania účastníkov

exekučných konaní na rozhodnutie súdu. Bez týchto základných údajov nemožno právne vyhodnotiť jej
podania ako kvalifikované žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy. Samotné uvedenie čísla exekučného konania u neoznačeného exekútora, osoby povinného a
čísla poverenia vydaného pre neoznačeného súdneho exekútora v neoznačenom súdnom konaní nie
je splnením podmienky súčinnosti a preskúmateľnosti ako podstatnej náležitosti žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Povinnosťou žalobkyne bolo v žiadostiach
uviesťspisovúznačkusúdnehokonania,vktorommalodôjsťkprieťahomprivykonaníúkonov.Žalobkyni
pritom nebránila žiadna prekážka, aby údaje ohľadne označenia vyššie uvedených skutočností zistila a
v žiadosti uviedla. Tiež absentuje ďalšia podstatná náležitosť žiadosti, ktorou je určité a preskúmateľné
odôvodnenie výšky uplatnených nárokov. Ministerstvo spravodlivosti SR pritom žiadalo žalobkyňu o
odstránenie vád, táto však vady neodstránila. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že v danom

prípade sú splnené zákonné podmienky pre podanie žaloby vo vyššie uvedených veciach v zmysle §
16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. V zmysle tohto zákonného ustanovenia totiž príslušný orgán môže
konať a rozhodovať iba o kvalifikovanej žiadosti o náhradu škody. Toto zákonné ustanovenie zároveň
vylučuje, aby mohla oprávnená osoba uplatniť nárok na súde aj za predpokladu, že by podala na
príslušnom orgáne neúplný alebo nepreskúmateľný návrh. V takom prípade by nebola splnená zákonná

podmienka, že príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu škody. Podľa názoru súdu prvého stupňa
postup v zmysle § 43 O.s.p. nie je na mieste aj preto, nakoľko v prípade nedoplnenia návrhu by musel
súd podanie žalobkyne odmietnuť, čím by došlo k porušeniu jej práv. Rozhodnutie súdu tak, ako je
uvedenévovýrokovejčastipodľanázorusúduprvéhostupňaneznamená,žežalobkyňasanebudemôcť
z dôvodu ňou uplatneného nároku obrátiť na súd v dôsledku prekážky res judicata, t. j. veci rozhodnutej,

v prípade predbežného prerokovania jej nároku vyplývajúceho z podanej žaloby na to oprávneným
orgánom a v prípade nespokojnosti s výsledkom prerokovania tohto nároku môže opätovne podať
žalobu na príslušný súd. Postúpením žaloby na orgán na to oprávnený a to Ministerstvo spravodlivosti
SR podľa názoru súdu prvého stupňa nedochádza k odmietnutiu spravodlivosti, nakoľko žalobkyni
zostávazachovanéjejprávožiadaťosúdnuochranupotom,čojejkonkrétnynárokvyplývajúcizpodanej

žaloby bude predbežne prerokovaný a v prípade jej nespokojnosti jej zostane zachované právo domáhať
sa súdnej ochrany. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvého stupňa podľa § 104 ods. 1 O. s. p.
konanie zastavil a vec postúpil na konanie príslušnému orgánu, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods.

2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. a
odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvého stupňa, že bez vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že žalobkyňa pred podaním návrhu nepodala na príslušnom orgáne žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorý si uplatňuje v tomto konaní. Žalobkyňa žalovanej podala žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú skutočnosť preukázala predložením zoznamu
jednotlivých žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo. Naviac, žalovaná nikdy nenamietala
túto skutočnosť a táto otázka sa v konaní ani nestala spornou. Žalobkyňa viackrát označila dôkaz, ktorý
žiadala v konaní vykonať, a to oboznámenie sa s príslušným spisom Ministerstva spravodlivosti SR k
podanej žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku. Súd však tento dôkaz nevykonal, preto dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa preukázaním podania žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody preukázala, že nárok bol predbežne prerokovaný. V danom prípade bola
žiadosťjednoznačnepodaná,čopotvrdzujeajžalovanávobsahusvojichvyjadrení.Namietalatiež,ževo
veci rozhodol vylúčený sudca. Sudcu, ktorému bola totiž vec pridelená systémom súdneho manažmentu
naprejednaniearozhodnutie,jepotrebnévylúčiť.Vytklasúduprvéhostupňatiež,ženesprávneaplikoval

ust. § 101 ods. 2 v danej veci a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobkyne meritórne
rozhodol bez splnenia zákonných podmienok. Žalobkyňa tak nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal. Týmto spôsobom žalobkyni došlo k odňatiu
možnosti konať pred súdom žalobkyni.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa založil svoj záver o nesplnení podmienok konania na
skutkových zisteniach, ktoré nemajú oporu a nevyplynuli z vykonaného dokazovania a následne vec
nesprávne právne posúdil. Rozhodol preto predčasne, pokiaľ konanie zastavil a postúpil vec na konanie
Ministerstvu spravodlivosti SR z dôvodu nedostatku právomoci súdu vo veci konať.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným

orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 5 cit. zákona žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhradu podľa ods. 1 a 2.

Vyššie cit. zákonné ustanovenia vylučujú súdne uplatnenie nároku na náhradu škody dotiaľ, kým
sa nárok predbežne neprerokuje medzi poškodeným a príslušným ústredným orgánom. Z výkladu

vyššie cit. zák. ustanovení je možné vyvodiť, že zákonodarca inštitútom predbežného prejedania nároku
zamýšľal upraviť neformálny postup ústredného orgánu, ktorý buď požadovaný nárok mimosúdne
uspokojí a náhradu poskytne, a tak predíde súdnemu sporu, alebo náhradu neposkytne. Ak príslušný
ústredný orgán prizná poškodenému plnú náhradu škody, štát musí nahradiť poškodenému škodu do
šiestich mesiacov od uplatnenia práva; ak tak neurobí celkom alebo sčasti, môže sa poškodený po

uplynutí 6 - mesačnej lehoty domáhať priznania práva, resp. jeho neuspokojenej časti na príslušnom
súde.Možnopretouzavrieť,žepredbežnéuplatnenieprávananáhraduvzniknutejškodyjepodmienkou,
aby toto právo mohlo byť súdom prejednané v občianskom súdnom konaní.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa nesplnila základnú podmienku
uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keďže nedoručila
žalovanej také podanie, ktoré by spĺňalo všetky náležitosti žiadosti o náhradu škody a z toho dôvodu
nevzniklo žalobkyni právo uplatniť náhradu škody na súde.

Ako vyplýva z cit. zákonných ustanovení, predbežné prerokovanie nároku je iba neformálnym postupom
príslušného orgánu, ktorý rozhoduje predbežne o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody. V
rámci tohto procesu tento orgán hodnotí žiadosť a k nej pripojené doklady, výsledkom ktorého je faktické
uspokojenie alebo neuspokojenie nároku, keďže príslušný orgán poškodeným predbežne uplatnený
nárok neprejednáva podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Z uvedeného dôvodu príslušný

orgán nemá ani povinnosť vyzývať poškodeného na odstraňovanie prípadných vád žiadosti a pokiaľ na
odstránenie vád podania poškodeného aj vyzve a tento v lehote ním určenej vady neodstráni, nemá to za
následok skutočnosť, že k predbežnému prejednaniu uplatneného nároku na náhradu škody nedošlo (a
teda dôvodom pre zastavenie konania), ale bol by to iba dôvod pre neuspokojenie uplatneného nároku
poškodeným v rámci predbežného prerokovania.

Ak teda žalovaná v prejednávanej veci ako príslušný orgán predbežného prejednania nároku žalobkyne
na náhradu škody bola toho názoru, že žalobkyňou uplatnená žiadosť nemala potrebné náležitosti
pre priznanie nároku na náhradu škody, bola by výsledkom tohto zistenia skutočnosť, že nedošlo kuspokojeniu uplatneného nároku na náhradu škody a nie to, že žalobkyňa ako poškodená nepožiadala
písomne o predbežné prejednanie nároku. Nesprávny je preto právny záver súdu prvého stupňa, že
ust. § 16 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vylučuje, aby mohla oprávnená osoba uplatniť nárok na súde aj

za predpokladu, že by podala na príslušnom orgáne neúplný alebo nepreskúmateľný návrh, a teda že
nebola splnená zákonná podmienka, že príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu škody. Podanie
neúplného alebo nepreskúmateľného návrhu na príslušnom orgáne ohľadom predbežného prejednania
nároku na náhradu škody má (iba) za následok faktické neuspokojenie nároku poškodeného.

Naviac, z ust. § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. nevyplýva, aké náležitosti má písomná žiadosť obsahovať. Iba
z ust. § 17 ods. 5 vyplýva, že musí obsahovať požadovanú výšku škody, prípadne nemajetkovej ujmy.
Je nesporné z hľadiska povahy veci, že žiadosť musí obsahovať označenie konania, v ktorom došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, označenie orgánu, ktorý sa dopustil nesprávneho úradného postupu,
nesprávny úradný postup musí byť konkretizovaný a musí byť presne pomenovaná činnosť, ktorá bola
v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona, pričom je potrebné tiež uviesť požadovanú výšku

náhrady.Zcitovanýchzákonnýchustanovenívšaknemožnovyvodiť,abypísomnážiadosťpoškodeného
mala spĺňať náležitosti v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p.

V konaní nebolo spochybnené žalovanou, že žalobkyňa jej doručila žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Z obsahu korešpondencie medzi

účastníkmi konania je zrejmé, že žalovaná vyzvala žalobkyňu na odstránenie nedostatkov žiadosti a
súčasne, že žalovaná listom zo dňa 22.10.2012 oznámila žalobkyni, že má považovať podané žiadosti
za vybavené z dôvodu, že nepredložila žiadané doklady a neposkytla potrebné informácie.

Bez ohľadu na vyššie uvedené, odvolací súd nepovažuje za správny názor súdu prvého stupňa, že

samotné neuvedenie súdnych konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu postupu súdu a neoznačenie
exekútorských úradov a exekútorov, ktorí mali predložiť súdu žiadosti o vydanie poverení na vykonanie
exekúcie bez ďalšieho sú takými nedostatkami týchto žiadostí, bez ktorých ich možno považovať za
nepreskúmateľné. Pokiaľ totiž žalobkyňa v žiadostiach uviedla ďalšie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
možno jednotlivé súdne konania a exekútorov identifikovať, nemožno takéto žiadosti považovať za

neurčité, najmä ak sama žalobkyňa uviedla, že týmito údajmi nedisponuje.

Dôkazom týchto tvrdení je aj samotná skutočnosť, že súdu prvého stupňa sa po lustrácii podarilo pripojiť
príslušný exekučný spis Okresného súdu Michalovce sp. zn. 20Er/597/2006.

Odvolací súd je preto toho názoru, že žiadosť formulovaná zo strany žalobkyne o predbežné
prerokovanie nároku v danej veci spĺňa požiadavky na riadne uplatnenie písomnej žiadosti poškodeného
o predbežné prejednanie nároku, lebo z tejto žiadosti je zrejmé, v ktorom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu (tento orgán je možné identifikovať podľa údajov uvedených žalobkyňou), nesprávny
úradný postup bol konkretizovaný, bola pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami

konkrétneho zákona a zároveň bola uvedená aj požadovaná výška náhrady.

Už v tomto štádiu konania, bez ohľadu na vyššie uvedené možno uzavrieť, že prístup žalovanej k
vybaveniu žiadostí by bol prísne formálny, pokiaľ by tieto vybavila bez ich prejednania a neprihliadala
k ďalším skutočnostiam uvedených žalobkyňou, na základe ktorých bolo možno vytknuté nedostatky

odstrániť.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa jeho úlohou bude po doplnení dokazovania v naznačenom smere za
účelom preskúmania splnenia podmienok pre vedenie konania opätovne preskúmať, či nárok žalobkyne
ako poškodenej bol vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti príslušným orgánom
- Ministerstvom spravodlivosti SR a či do 6 mesiacov od prijatia žiadosti došlo k uspokojeniu jej nároku
na náhradu škody. Len v tom prípade by sa žalobkyňa mohla domáhať uspokojenia svojich nárokov na

súde (§ 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.