Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/202/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204799
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814204799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov Mgr.

AngelikySopoligovejaJUDr.LadislavaDuditšavprávnejvecižalobcuL.Č.,nar.XX.X.XXXX,bytomvL.,
M. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/135/2014-29 z
29.12.2014 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 75,00 eur istiny
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
uhradiť žalobcovi 75,00 eur istiny v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 75,00 eur titulom
bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Zároveň aby určil, že zmluvná podmienka uvedená
v bode 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 25.7.2013 č.
XXXXXXXXX v znení: .... a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (ďalej len „administratívny

poriadok“), predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobu odôvodňoval titulom uzavretej Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.7.2013 č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi úver vo výške 800,00 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 12 - mesačných splátkach vo
výške 125,00 eur, pričom celková suma, ktorú mal žalobca žalovanému zaplatiť predstavovala sumu
1 500,00 eur, s ročnou percentuálnou mierou nákladov úveru vo výške 87,5%, celkovými nákladmi
úveru vo výške 700,00 eur, ktoré pozostávali z úroku vo výške 39,15% v hodnote 313,20 eur a
administratívneho poplatku za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v hodnote

386,80 eur. Žalobca ku dňu podania žaloby zaplatil žalovanému sumu vo výške 875,00 eur a preto
bezdôvodné obohatenie si žalobca voči žalovanému uplatnil vo výške rozdielu medzi uhradenou sumou
875,00euravýškouposkytnutéhoúveru800,00eur,tedavovýške75,00eur,nakoľkoposkytnutýúversa
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov ato v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosti vyžadované
§ 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a
tiež podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, keďže žalovaný uviedol do zmluvy o spotrebiteľskom úvere

klamlivý a zavádzajúci údaj o hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov 87,5%, hoci podľa výpočtu
pri výške úveru 800,00 eur a 12 splátkach vo výške 125,00 eur, mesačne predstavuje výška ročnej
percentuálnej miery nákladov hodnotu 261,43 eur.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol v zmysle ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) a ust. § 200ea ods. 1 až 3 O.s.p.,
keďže pojednávanie v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať a v tomto konaní predmet konania
nepresiahol sumu 1 000,00 eur a preto ide o drobný spor.

Súdprvéhostupňapovykonanomdokazovanívecprávneposúdilvzmysle§451ods.1a2Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 52 ods. 1, 3, 4 OZ, § 53 ods. 1 prvá veta, ods. 5 OZ, § 54 ods. 1, 2

OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 9 ods. 1 až 9, § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch a dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.7.2013 uzavretá medzi
účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa

režimom Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.7.2013 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením,
t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.NavyševsamotnejZmluveoúvereniejeuvedenávýška,
počet, termín splatnosti ani len samotných splátok. Tieto údaje sú uvedené iba v Dohode o splátkach,
kde je uvedená mesačná splátka sumou 125,00 eur a je tam uvedený počet splátok 12. Ani v Dohode
o splátkach ale nie je uvedený termín ich splatnosti. Termíny splatnosti niektorých z dohodnutých 12
splátok sú uvedené len v Splátkovom kalendári, ktorý však žalobcom nebol podpísaný. V Zmluve o

úvere bolo určené iba, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo výške 313,20 eur
a administratívneho poplatku vo výške 386,80 eur. Z uvedeného však nevyplýva, aká je výška splátok
istiny, úrokov a ďalších poplatkov. Žalovaný totiž do Dohody o splátkach uviedol celkovú splátku, z ktorej
nie je možné zistiť jednotlivé zložky, pričom výšku jednotlivých zložiek mesačnej splátky si priemerný
spotrebiteľ nemá možnosť vypočítať. Žalobca ako spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu

trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie
úveru.

Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 OZ a s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona

o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 okrem iných aj písm. k/, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v

zmluve o úvere, o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a keďže žalobca úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom
úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, ale poskytnutý úver považoval podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom
k tomu žalovaný v súlade s ust. § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v

spojení s § 52 a nasl. OZ má podľa súdu prvého stupňa nárok len na plnenie, ktoré poskytol žalobcovi,
čo v danom prípade predstavuje 800,00 eur a keďže žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil
vo výške 875,00 eur, sumu 75,00 eur z titulu úrokov a poplatkov poskytnutého úveru poňal na strane
žalovaného ako jeho bezdôvodné obohatenie.

Vzhľadom na vyhovujúci výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 75,00 eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia z iného dôvodu, aký bol uvedený v návrhu žalobcu na určenie zmluvnej
podmienky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, s odkazom na ust. § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. súd prvéhostupňa dospel k záveru, že žalobcovi chýba naliehavý právny záujem na takomto určení v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu rovnakého pomeru
úspechu účastníkov konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Proti napadnutému rozsudku podal v celom jeho rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný s odkazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a uviedol,
že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia bráni účastníkom účinne sa brániť, čo možno považovať za
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., čím je daný aj
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Ďalej poukazoval na nesprávne právne posúdenie
veci a mal za to, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.7.2013 obsahuje všetky zákonom

požadované náležitosti. Uviedol, že podstatou zmluvy je platobná povinnosť žalobcu v podobe jedinej
splátky so splatnosťou do 25.7.2014, ak nie je dohodnuté inak (bod 2 Zmluvy), čím je splnená podmienka
požadovaná zákonom, aby v zmluve bol uvedený počet splátok a termín splatnosti, z čoho je zrejmé,
že výška jednej splátky je vo výške 1 500,00 eur. Podotkol, že účastníci konania sa však dohodli inak a
uzavreli samostatné zmluvné dojednanie, zachytené na samostatnej listine - Dohoda, ktorá má právnu

povahu dodatku k Zmluve, kde veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej
splátkyriadneavčaspodobudlhšiuako3mesiace,tentododatokzanikáodpočiatku.Podstatoudohody
bolo umožniť žalobcovi miesto splatenia úveru jednou (vysokou) splátkou, ako aj postupné splácanie
úveru v jednotlivých pravidelných (menších) splátkach. Zmluva : 800,00 eur (úver) + 700,00 eur (odplata)
= 1 500,00 eur, pričom 1 500,00 eur = 313,20 eur (úrok 39,15% p.a.) + 386,80 eur (poplatok); splatnosť

= 25.7.2014 v jednej splátke. Dohoda: 1 500,00 eur/12 mesačných splátok = 25,00 eur/mesačne vždy
k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 25.8.2013. Preto mal za to, že nemôže ísť v danom
prípade o nekalú obchodnú praktiku, keďže poskytol žalobcovi všetky potrebné informácie (vrátane
úrokovej sadzby, výšky poplatku, RPMN v porovnaní s priemernou RPMN), ktoré sú uvedené v Zmluve
a Dohode. Poukazoval na to, že žalobca splátku splatnú dňa 25.3.2014 do dnešného dňa neuhradil (t.j.

je v omeškaní viac ako 3 mesiace), v dôsledku čoho privodil splnenie rozväzovacej podmienky. Trval na
tom, že predmetnú zmluvu tak nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov a preto má nárok na
vrátenie nielen istiny, ale aj všetkých dohodnutých poplatkov. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3
O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s

ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v intenciách ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Z odvolania žalovaného je zrejmé, že žalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého
rozsudku. Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 2 Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 25.7.2013 č. XXXXXXXXX v znení: ...
a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou (ďalej len „administratívny poriadok“), je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti

tomuto výroku, keďže ním nebol dotknutý na svojich právach, a preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/
O.s.p. odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odmietol.

Odvolací súd uvádza, že následne len preskúmaval napadnutý rozsudok v jeho ďalších výrokoch a to vo
výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 75,00 eur istiny, ako aj vo výroku o náhrade

trov konania, pričom v odvolacom konaní je súd pri prieskume napadnutých výrokov rozhodnutia viazaný
tak rozsahom odvolania, ako aj dôvodmi odvolania. V posudzovanej veci žalovaný odôvodnil odvolanie
odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t.j. nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia s odkazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd uvádza, že napadnutý rozsudok obsahuje úplné a výstižné odôvodnenie a v odôvodnení

napadnutého rozsudku sú jasne a zrozumiteľne dané odpovede na všetky právne a skutkové relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku má
náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom k tomu nemožno hovoriť o naplnení odvolacieho dôvodu, v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/

O.s.p., keďže odvolací dôvod, týkajúci sa nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s
odkazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je naplnením odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/
O.s.p., nakoľko ide len o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) už dávnejšie dospela k záveru, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladá len inú vadu konania vyjadrenú v ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (napr.
sp.zn. 3Cdo/249/2008, 3Cdo/290/2009, 3Cdo/138/2010, 3Cdo/49/2011, 3Cdo/165/2011, 3Cdo/84/2012,
3Cdo/49/2013, 3Cdo/18/2013, 1Cdo/140/2009, 1Cdo/181/2010, 2MCdo/18/2008, 2Cdo/83/2010,
4Cdo/310/2009, 5Cdo/290/2008, 5Cdo/216/2010, 6Cdo/25/2012, 7Cdo/52/2011, 7Cdo/109/2011).
Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej

dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 184/2010, III.ÚS 184/2011, I.ÚS
264/2011, I.ÚS 141/2011, IV.ÚS 481/2011, III.ÚS 148/2012, IV.ÚS 481/2011, IV.ÚS 208/2012, IV.ÚS
90/2013, rovnako v náleze z 30.1.2013 sp.zn. III.ÚS 551/2012 a v náleze z 27.3.2014 IV.ÚS 196/2014.

Vychádzajúc z hore uvedeného odôvodnenia odvolací súd konštatuje, že v danej veci nie je daný

odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odôvodnený nepreskúmateľnosťou rozsudku,
keďže napadnutý rozsudok spĺňa náležitosti vyžadované v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie) a zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Nesprávnym právnym posúdením

veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil
na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval právny predpis, ale ho
nesprávnevyložil,prípadnevtedy,akzoskutočnostidostatočnepreukázanýchvyvodilnesprávneprávne
závery.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na ktorý aplikoval správny
právny predpis, ktorý aj správne vyložil a vzhľadom k tomu zo skutočností dostatočne preukázaných
vyvodil správne právne závery v kontexte ust. § 451 ods. 1 a 2 OZ s odkazom na ust. 53 ods. 5 OZ, §
11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch a § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalovaný má v zmysle ust. § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1
písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 52 a nasl. OZ nárok len na plnenie, ktoré
poskytol žalobcovi, čo v danom prípade predstavuje 800,00 eur. Žalovaný od žalobcu v splátkach prijal
sumu spolu vo výške 875,00 eur, v rozsahu sumy 75,00 eur - titulom úrokov a poplatkov poskytnutého

úveru. Treba zdôrazniť, že z ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, teda
aj písm. k/, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov, čo bolo naplnené aj v danej veci, čo sa týka poskytnutého úveru.

Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.7.2013 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ zákona ospotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením,
t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V samotnej Zmluve o úvere totiž nie je uvedená výška,
počet ani termín splatnosti ani len samotných splátok, tieto údaje sú uvedené iba v Dohode o splátkach,
kde je uvedená mesačná splátka sumou 125,00 eur a je tam uvedený počet splátok 12. V predmetnej
Dohode o splátkach taktiež nie je uvedený termín splatnosti splátok, pričom termíny splatnosti niektorých
zdohodnutých12splátoksúuvedenélenvSplátkovomkalendári,ktorývšakžalobcomnebolpodpísaný.

V Zmluve o úvere bolo určené iba, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo výške
313,20 eur a administratívneho poplatku vo výške 386,80 eur, z uvedeného však nevyplýva, aká je výška
splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca ako spotrebiteľ v čase uzatvárania
zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške

pozostáva navýšenie úveru a preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov s odkazom na ust. §
11 ods. 1 písm. b/ a ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uznania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 25.7.2013.

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým

bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 75,00 eur istiny a z dôvodu vecnej správnosti aj súvisiaci výrok
o náhrade trov konania v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Úspešný žalobca si náhradu trov konania neuplatnil

a keďže neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol,
že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.