Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213024
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814213024.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky: O. J., nar.

XX.X.XXXX, bytom H., K. cesta XXXX/XX, proti odporcovi: S. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., XX.
O. o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný počnúc dňom 15.7.2014 prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- EUR
mesačne vopred k rukám navrhovateľky, vždy do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho
mesiaca.

II. Zameškané výživné za obdobie od 15.7.2014 do 17.3.2015, vo výške 598,39 EUR súd p o v o ľ u j

e odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- EUR, pričom prvá splátka je splatná k poslednému
dňu mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, a ďalšie splátky spolu s bežným výživným
až do úplného vyrovnania dlhu, pričom neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

IV. Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.7.2014 domáhala, aby súd uložil

odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200,-EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že
nakoľko sa zhoršil jej zdravotný stav a nepracuje, je v zlej finančnej situácii.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dôvody na určenie príspevku na výživu nie sú
pravdivé. Navrhovateľka mala možnosť niekoľkých zamestnaní, ale ani do jedného z nich nenastúpila.
Využíva dávky v nezamestnanosti, prídavky na dieťa a výživné platené odporcom na ich spoločnú
maloletú dcéru Lenku na svoje živobytie. Zdravotné problémy mala navrhovateľka už aj pred rozvodom,

do riadneho zamestnania nechcela nastúpiť vtedy ani teraz, aj keď možnosti na to stále má. Zamestnať
sa a zabezpečiť si finančné prostriedky zamestnaním v riadnom pracovnom pomere sa jej nechce.
Odporca preto žiadal, aby súd návrh navrhovateľky zamietol.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi.

Obaja účastníci pred začatím prvého pojednávania zhodne uviedli, že k dohode o príspevku na výživu
navrhovateľky nedospeliNavrhovateľka na pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že odporca ju počas
manželstva bil. Bolo to vždy vtedy, keď ju podviedol a ona mu na to prišla. Ona mu neveru odpustila,
ale aj tak ju vždy podvádzal. Tvrdil, že sú to len jeho kamarátky. Nevera manžela bola jednou z príčin

rozvodu. Zbil ju aj po rozvode, udrel ju do ruky. Návrh však podala aj na základe jej zdravotného stavu,
ktorý sa stále zhoršuje, preto má aj problém nájsť si zamestnanie. V minulosti mala živnosť, robila
úverové zmluvy, ukončila ju 17.7.2013. Odporca tvrdí, že mala nejaké výhodné pracovné ponuky, čo
však nie je pravda. Kým mohla, snažila sa zarobiť. Napríklad robila pre Avon. Je vyučená krajčírka,
veľa šila ešte za slobodna, aj prvé roky po uzavretí manželstva, potom sa jej však zhoršil zrak. Má

veľké problémy s chrbticou, lekár jej povedal, že je to skleróza chrbtice. Má aj osteoporózu a problémy
s kolenami. Chodí na preliečenia, aj na rehabilitácie. Bola aj na ožarovaní chrbtice. S tým má spojené
aj náklady na lieky, okolo 5,- až 10,- EUR mesačne. Náklady na zdravotnú starostlivosť sú vysoké,
napríklad keď išla k neurológovi do Žiaru nad Hronom, tak musela zaplatiť 8,- EUR plus cestu. Sú
to aj rôzne poplatky za iné vyšetrenia, ktorých je veľa a postupne sa to nazbiera. Z Úradu práce už
nepoberá žiadne peniaze. Do decembra 2013 poberala dávku v hmotnej núdzi. V mesiacoch január

až apríl 2014 na základe dohody s mestom Handlová robila opatrovateľku. Vtedy mala príjem 198,-
EUR mesačne. Odvtedy je opäť nezamestnaná. Nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi, keďže má dlh
za smeti a pri posudzovaní jej príjmu spolu s maloletou dcérou Q. bolo brané do úvahy, že sú dve
osoby, a že poberá aj výživné na maloletú. Syn Marek jej platil do decembra 2014 byt, odvtedy však byt
nie je zaplatený. Je to suma 168,- eur mesačne. Elektrinu v sume 27,- EUR platí každý mesiac. Plyn

v sume 14,- EUR platí každý štvrťrok. Potom platí ešte každý mesiac koncesionárske poplatky. Musí
vynakladať aj peniaze na zakúpenie stravy a hygieny. Ak jej peniaze nevystačia, musí si požičať. Syn
Marek jej zaplatil všetky nedoplatky za predchádzajúci rok. Za odpad platí 20,- EUR ročne. Za zdravotnú
starostlivosť mesačne vynaloží najmenej 10,- EUR. Často je to však aj viac, podľa vyšetrení, ktoré musí
absolvovať. To, či u nej prichádza do úvahy možnosť, že jej bude priznaný invalidný dôchodok sa dozvie

až po absolvovaní všetkých potrebných vyšetrení. Ide napríklad o CT vyšetrenie chrbtice na odporúčanie
neurológa. Na ľavom kolene má osteoporózu, asi bude potrebná operácia. Je pravdou, že ešte v roku
2009 ju z Kooperativy aj z Prvej stavebnej sporiteľne oslovili s ponukou na prácu. Vtedy však mala
zdravotné ťažkosti, preto túto prácu nemohla zobrať.

Odporca na pojednávaniach uviedol, že navrhovateľka pri svojich aktivitách, napríklad pre Avon bola
stratová. Zarobila najviac 100,- EUR. On navrhovateľku nebil, dostala iba raz po holom zadku, keď
neposlúchala. Podľa toho, čo o ňom narozprávala, o jeho údajných neverách, by teraz, keď je sám po
rozvode musel mať aspoň päť žien denne. On však býva sám, nemá ani priateľku. Návrh na rozvod
podával on, čiže vie, aké boli príčiny rozvodu. Navrhovateľka je chorobne žiarlivá. Mala pracovné

ponuky napr. z Kooperativy v Handlovej, volali ju tiež na pohovor do Prvej stavebnej sporiteľne. Mala
ponuky robiť úverové zmluvy, keďže túto problematiku ovládala. Navrhovateľka tvrdí, že musí chodiť
na rehabilitácie, avšak prečo, keď má také ťažkosti, tak celý deň behá po meste. Aj on má zdravotné
ťažkosti, má zvýšený krvný tlak, poškodené srdce a problémy s bedrovými kĺbmi. Aj on musí brať lieky.
Každá injekcia do bedrového kĺbu ho stojí 25,- EUR. Je potrebné zohľadniť aj to, že mu bude maloletá

dcéra Q.verená do jeho osobnej starostlivosti. Momentálne nemá žiadne zamestnanie. Navrhovateľka
si zobrala úver, sama sa dostala do problémov. On nemá z čoho platiť navrhovateľke výživné. Má síce
nejaké peniaze našetrené, ale potrebuje ich pre seba a pre dcéru. Onedlho pôjde na kontrolu, či mu
injekcie do bedrového kĺbu zabrali. V prípade, že nezabrali, budú mu musieť voperovať umelý kĺb. Má
aj vazoneurózu ako chorobu z povolania. Tiež predpokladá, že keď dcéra Lenka o rok zmaturuje, bude

si chcieť zriadiť svoj kozmetický salón a na koho sa má potom obrátiť ak nie na neho.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 15C/48/2011, spis
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 14P/39/2014 a doklady predložené navrhovateľkou: platobné doklady
SIPO, Príjmové pokladničné doklady, Príjmové pokladničné doklady od lekárov, pokladničné bloky za

lieky, blok za úhradu za RTG vyšetrenie.

Premetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 14P/39/2014 bol návrh navrhovateľky na
zvýšenie výživného, ktoré bol odporca povinný platiť na ich spoločnú dcéru Q. a zároveň návrh odporcu
na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného na maloletú. Uvedené konanie

prebiehalo paralelne s týmto konaním. Navrhovateľka podala v oboch prípadoch návrh na začatie
konania na súde v ten istý deň. Aj v konaní vedenom pod sp.zn. 14P/39/2014 boli zisťované majetkové a
osobné pomery účastníkov a vykonávané dôkazy o týchto pomeroch. V uvedenom konaní bol vyhlásený
rozsudok rovnaký deň, t.j. 17.3.2015. Rozsudkom bola maloletá Q. nar. XX.X.XXXX zverená do osobnejstarostlivosti odporcu, navrhovateľke bola uložená povinnosť platiť na maloletú minimálne výživné
a návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného na maloletú bol zamietnutý. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, súd vykonal ako listinný dôkaz v tomto konaní aj obsah spisu sp.zn. 14P/39/2014.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 15C/48/2011-63 zo dňa 13.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 19Co/258/2011-83 zo dňa 31.5.2012 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Hlavnou
príčinou rozvodu podľa odôvodnenia rozsudku boli nezhody navrhovateľky a odporcu vyplývajúce z jej

neustáleho upodozrievania odporcu z manželskej nevery. Odporca to v rozvodovom konaní popieral
a nevera nebola preukázaná. Medzi účastníkmi však boli aj iné konflikty, pričom v roku 2009 odporca
navrhovateľku fyzicky napadol. Boli medzi nimi napríklad aj nezhody ohľadom užívania ich záhrady.
Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná. Nemá nárok ani na dávku v hmotnej núdzi. A to aj z
dôvodu, že má dlh na poplatku za komunálny odpad a na dani z nehnuteľností. Poplatok za bývanie
v sume 168,-EUR a inkaso za ňu uhrádzajú jej synovia. Má rôzne zdravotné ťažkosti, trpí niekoľkými

diagnózami, z ktorých najzávažnejšou je Vertebrogénny algický syndróm chrbtice, čo si vyžaduje aj
hospitalizácie, špecializované vyšetrenia a dlhodobú liečbu. Je pravdepodobné, že na základe týchto
zdravotných ťažkostí jej bude priznaný invalidný dôchodok, predtým však musí absolvovať množstvo
lekárskych vyšetrení. Navrhovateľka má finančné problémy a nemá pravidelný príjem a preto si nie je
schopná zabezpečiť všetky svoje potreby. Na ich úhradu si musí často požičiavať. Nedávno si požičala

od fyzickej osoby peniaze najmenej v sume 13.000,- EUR. Z tejto sumy však sama použila len 1.000,-
EUR na úhradu svojho dlhu a zvyšnú sumu požičala svojej známej, pani J.. Písomnú zmluvu s ňou
uzavretú nemá. Navrhovateľka na zabezpečenie dlhu založila svoj byt. Požičané peniaze má vrátiť
svojmu veriteľovi v júli 2015. Pani J. jej prisľúbila, že peniaze jej dovtedy vráti. Odporca je dôchodca, je
však aj držiteľom živnostenského oprávnenia, na základe ktorého pracoval do roku 2014 vo Francúzsku

ako pilčík. Zdravotný stav mu však nedovoľuje pokračovať, preto chce živnostenské oprávnenie prerušiť.
Podľa daňového priznania za rok 2013 boli jeho príjmy zo živnosti 17.813,50 EUR a výdavky 17.935,55
EUR. Daňová povinnosť k dani z príjmov mu preto nevznikla. Jeho súčasným príjmom je dôchodok a
renta spolu v sume 759,- EUR mesačne. Jeho mesačné náklady sú 230,- EUR ako splátka úveru, ktorý
si zobral na kúpu bytu. Ďalej splátka úveru 126,- EUR mesačne, ktorý si brali s navrhovateľkou ešte ako

manželia. Za svoj byt platí zálohové platby 120,- EUR a 22,- EUR za elektrinu. Sumu 15,- EUR mesačne
dáva na sporenie svojej dcére, 50,- EUR na svoje sporenie. Aj odporca má dlhodobé zdravotné ťažkosti.
Má problémy s bedrovým kĺbom, chodieva pravidelne každých šesť mesiacov na injekcie. Ak sa jeho
stav nezlepší, bude nutná operácia. Má chorobu z povolania, vazoneurózu.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov rozvedený manžel,
ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú
výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu

na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu

predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Citované ustanovenia Zákona o rodine určuje hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať
príspevoknavýživurozvedenéhomanžela.Možnopriznaťtedavtedy,akmanželstvoúčastníkovkonania
bolo právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti,

možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa
nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku a ak určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
je v súlade s dobrými mravmi. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela nevzniká zo
zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Súd po vykonanom
dokazovaní skúmal, či na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela navrhovateľke sú

uvedené hmotnoprávne podmienky splnené.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka sa z dôvodu svojho zdravotného stavu nie
je schopná zamestnať. Nárok na invalidný dôchodok jej zatiaľ nevznikol, ešte neabsolvovala potrebné
lekárske vyšetrenia, na to aby si už mohla podať žiadosť. Z uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľka
v súčasnosti nie je schopná sama sa živiť. Súd mal zároveň za to, že majetkové pomery odporcu

umožňujú aby mu bola uložená povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na výživu.

Odporca počas konania žiadal, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil, že navrhovateľka ho nepravdivo a
opakovane obviňuje z nevery. Súd však konštatuje, že obvinenia odporcu navrhovateľkou z údajnej
manželskej nevery neboli jedinou príčinou rozvodu ich manželstva. Súd pri rozhodovaní o rozvode a

pri skúmaní príčin rozvratu manželstva zohľadnil aj fyzické napadnutia navrhovateľky odporcom. Preto
podľa názoru súdu určenie príspevku na výživu navrhovateľke nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Za splnenia citovaných zákonných podmienok a najmä s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľke je
úplne bez príjmu, dospel súd k záveru že jej návrh je aspoň sčasti dôvodný a že jej príspevok na výživu

rozvedeného manžela možno priznať. Avšak nie v sume 200,-EUR mesačne ako s domáhala. Súd na
jednej strane musel zobrať do úvahy, že príspevok sa poskytuje len na „primeranú“ výživu oprávneného
bývalého manžela a pričom je však zároveň potrebné vziať do úvahy aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery bývalého manžela, ktorému je platenie príspevku súdom uložené. Výdavky uvedené
navrhovateľom uznal súd za oprávnené, najmä splátku úveru, ktorý si zobral na kúpu bytu. Zároveň bol

potrebné prihliadnuť na to, že rozsudkom vyhláseným v konaní sp.zn. 14P/39/2014 dňa 17.3.2015, ktorý
síce ešte nenadobudol právoplatnosť, no súd je ním v zmysle § 158 ods. 4 OSP viazaný, bola do osobnej
starostlivosti odporcu zverená maloleté dcéra účastníkov konania. Po zohľadnení uvedených okolností
považoval súd za primeranú sumu príspevku na výživu navrhovateľky sumu 70,-EUR mesačne, v tejto
sume jej teda príspevok aj priznal a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Odporca v konaní argumentoval aj nezodpovedným a neuváženým konaním navrhovateľky, ktorá si
zobrala úver vo veľkej sume, zabezpečila ho záložným právom na svoj byt a požičané peniaze potom
odovzdala cudzej osobe, pričom je málo pravdepodobné, že táto osoba peniaze navrhovateľke aj vráti.
Súd sa zaoberal aj touto skutočnosť, pričom aj podľa názoru súdu ide o vrcholne nezodpovedné konanie

navrhovateľky, ktorým ohrozila svoje bývanie a hrozí že príde o strechu nad hlavou. Z dokazovania podľa
názoru súdu tiež vyplynulo, že navrhovateľka má problém riadne hospodáriť s finančnými prostriedkami.
Na druhej strane stále to však nemení nič na skutočnosti, že v súčasnosti nemá žiadne prostriedky na
živobytie.

Súd zdôrazňuje, že výška príspevku na výživu je určená s ohľadom na aktuálne pomery navrhovateľky
a odporcu. Preto akákoľvek zmena pomerov, predovšetkým na stane navrhovateľky, ktorá bude mať
za následok zlepšenie je príjmovej resp. majetkovej situácie, napríklad priznanie niektorej z dávok
sociálneho zabezpečenia či vznik nároku na invalidný dôchodok, zakladá pre odporcu oprávnenie
domáhať sa zníženia, či zrušenia príspevku na výživu.

Súd priznal navrhovateľke príspevok na výživu odo dňa podania návrhu na súde, t.j. od 15.7.2014. Dlžná
suma príspevku za obdobie od 15.7.2014 až do vyhlásenia rozsudku dňa 17.3.2015 je 598,39 EUR. Ide
o príspevok za 17 dní mesiaca júl 2014 (70 EUR/31x17=38,39 EUR) a príspevok za mesiace august
2014 až marec 2015 (príspevok na marec bol splatný do konca februára), teda 8x70 EUR = 560,- EUR.

Teda 38,39 EUR + 560,-EUR = 598,39 EUR. Zameškanú sumu príspevku súd umožnil odporcovi splácať
v mesačných splátkach po 50,-EUR splatných spolu s príspevkom na výživu.Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Navrhovateľka sa domáhala určenia príspevku na výživu v sumy 200,-EUR. Súd jej ho priznal v sume
70,-EUR, teda vo zvyšnej časti 130,-EUR jej návrh zamietol. Navrhovateľka bola teda úspešná len v
rozsahu 35% a úspech odporcu bol v rozsahu 65%, jeho čistý úspech je teda 30%. Z uvedeného dôvodu
by mal voči navrhovateľke nárok na náhradu 30% účelne vynaložených trov konania. Keďže mu však

žiadne trovy nevznikli, resp. si ich neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie.