Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213415
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114213415.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: K., nar.
XX. XX. XXXX a K., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova 88 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky L. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom U., N. X a otca K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Na T. XX, zastúpeného
Mgr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, so sídlom Nitra, Sládkovičova 7, o návrhu matky detí
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Nitra z 5. augusta 2015 č. k. 11P/152/2014-204, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výživného, zročného
výživného na mal. K., nar. XX. XX. XXXX a náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú K. W. do osobnej starostlivosti matke, ktorá
bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej K.
výživným v sume 120 eur mesačne od 01. 05. 2014, vždy do 15.-teho dňa príslušného mesiaca vopred
k rukám matky dieťaťa. Zročné výživné za obdobie od 01. 05. 2014 do 31. 07. 2015 v sume 750
eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Maloletého K. W. zveril do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá bude realizovaná v týždňových intervaloch, a to
od právoplatnosti rozsudku, pričom maloletý bude v osobnej starostlivosti otca každý nepárny týždeň
v príslušnom kalendárnom roku a striedavá osobná starostlivosť otca o dieťa začne v nedeľu, ktorá
predchádza danému nepárnemu týždňu o 17.00 hod. a skončí v nedeľu daného nepárneho týždňa o
17.00 hod., maloletý bude v osobnej starostlivosti matky každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom
roku, a to od nedele nepárneho týždňa, ktorý párnemu týždňu predchádza od 17.00 hod. do nedele
párneho týždňa do 17.00 hod. Maloleté dieťa bude otec dieťaťa od matky preberať a matke maloleté
dieťa odovzdávať pred miestom bydliska matky dieťaťa. Určil, že obaja rodičia budú maloletého K.
zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej zaviazal otca prispievať na výživu maloletého K. výživným
sumou 25 eur mesačne od 01. 05. 2014, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.-teho dňa príslušného
mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné pre maloletého K. neurčil. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom
na ust. § 24 ods. 2 a 4, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení, § 160 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963
Zb. (ďalej aj „OSP“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že rodičia mal. detí nie sú manželia a nežijú spolu od mesiaca apríla 2013. Okrem mal.

K. a K. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej staršej dcére L. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je na
základe predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava III uznesením č. k. 51/26/2015-23 zo dňa
02. 02. 2015 v starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné v sume 200 eur mesačne. Výdavky
na strane mal. K. predstavujú mesačne sumu 150-200 eur. Na mal. K., okrem bežných výdavkov, má
náklady na liečenie, keďže býva často chorý, berie ATB a tiež iné lieky, na ktoré musí doplácať. Rozsah
výdavkov je zhruba v takej výške ako na dcéru K.. Matka je zamestnaná v Sociálnej poisťovni pobočka
v U., kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 517,80 eura, poberá daňový bonus na deti a tiež
prídavky na deti v sume 23,52 eura mesačne na jedno dieťa. Je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu
v U., ktorý obýva so všetkými deťmi. Otec má k deťom silný citový vzťah a deti k nemu tiež. Je slobodný
a ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Je jediným spoločníkom konateľom spoločnosti ALEXA SK s.r.o.,
a dosahuje príjem 500 eur mesačne. Mal. K. po vzájomnej dohode oboch rodičov, zveril do osobnej
starostlivosti matke a mal. K. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov (ďalej aj „SOS“), pretože dieťa
má vytvorený kladný vzťah k obom rodičom a na prostredie u oboch rodičov je zvyknuté. Bydliská
rodičov sú v tesnej blízkosti, pričom obaja rodičia prejavili záujem o výkon starostlivosti o mal. dieťaťa a
v konečnom dôsledku v priebehu konania vyjadrili súhlasný postoj k výkonu SOS. Na výške výživného
pre maloletého sa zhodli. Sporné zostalo určenie výživného pre mal. dcéru K.. U mal. dcéry prihliadol
na náklady, ktoré preukázateľne na jej strane vznikajú a celkové odôvodnené potreby oboch mal. detí.
Súčasne prihliadol na príjmy oboch rodičov. Dôvodil, že matka osobnou starostlivosťou o dcéru vyvažuje
prevažnú časť jej vyživovacej povinnosti k maloletej, ale aspoň rozsahom sumy 20 eur mesačne sa
na výžive maloletej môže podieľať. Časť odôvodnených potrieb maloletej bude tiež krytá prídavkom na
dieťa, ktoré ako štátnu dávku matka na dieťa poberá v rozsahu sumy 23,52 eura mesačne. Výživné v
sume 120 eur určil otcovi za čas od 01. 05. 2014. Výšku zročného výživného určil ako rozdiel sumy, ktorú
by otec dieťaťa mal na maloletú zaplatiť za rozhodujúce obdobie od 01. 05. 2014 do 31. 07. 2015 a sumy,
ktorú reálne zaplatil. Za uvedené obdobie by otec na dcéru mal zaplatiť výživné vo výške 1800 eur (120
eur x 15 mesiacov). Podľa stavu preukázaného v tomto konaní otec na maloletú zaplatil sumy: 3x 50
eur + 9x po 100 eur. Spolu otec na maloletú zaplatil výživné 1050 eur. Rozdiel sumy 1.800 eur a sumy
otcom zaplatenej 1.050 eur predstavuje sumu 750 eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 30 eur spolu s bežným výživný pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku. Zročné výživné na syna K. súd neurčil, keďže otec sa na výžive syna v
rozhodujúcom období pre toto konanie od 01. 05. 2014 do 31. 07. 2015 podieľal, pričom na jeho výživu
za obdobie 15-tich mesiacov prispel sumou 540 eur a rodičia sa dohodli na výživnom pre mal. K. v
sume 25 eur mesačne. Styk medzi otcom a mal. K. rodičia upraviť nepožadovali, a preto ho súd svojím
rozhodnutím v tejto právnej veci neupravil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust.
§ 146 ods. 1. písm. a/ OSP.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote otec v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti
a zročného výživného na maloletú K., domáhajúc sa zmeny rozsudku v týchto častiach a určenia
vyživovacej povinnosti v sume 80 eur mesačne od 01. 05. 2014 a v časti zročného výživného jeho
zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na nové konanie. Tvrdil, že súd nesprávne právne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenia § 28, § 62 a § 63 ods. 1 Zákona o rodine a nedostatočne zistil
skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvého stupňa
sa nezaoberal jeho tvrdeniami o zanedbávaní starostlivosti o maloleté deti matkou a jej nevhodného
správania sa k deťom. Nesúhlasil s ustálením vyživovacej povinnosti zo strany matky na mal. K. v sume
20 eur, ktorá by mala byť vyvážená jej osobnou starostlivosťou. Mal za to, že súd nesprávne ustálil
príjem a majetkové pomery na strane matky, ktorá mala príjem aj z predaja slížov, ale tento nevedela
vydokladovať. Tvrdil, že v konaní bol preukázaný príjem matky cca 990 eur, pričom on má príjem cca 500
eur. určené výživné v sume 120 eur je preňho likvidačné, pričom prispieva maloletej aj na iné výdavky,
ako napr. na sústredenie a na trénera.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok v napadnutých častiach
potvrdiť. Pridržiaval sa svojho návrhu na určenie výživného na mal. K. v sume 100 eur mesačne a určené
výživné považoval za správne.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok v napadnutých častiach ako správny
potvrdiť. Uviedla, že jej príjem sa nezmenil a je uvedený správne v napadnutom rozsudku. Výroba
rezancov nie je jej príjmom, s výrobou pomáha len svojej matke. Otec deklaroval príjem 500 eur
mesačne, ale ním uvádzané výdavky podstatne prevyšujú jeho príjmy. Tvrdila, že otec si neoficiálne

privyrába rôznymi fuškami. Vyjadrila obavy, že otec účelovo manipuluje maloletého syna, kupuje mu
nevhodné videohry a maloletý je závislý na hrách. Maloletá K. je v puberte, a preto je možné, že príkazy
matky zveličuje a uvedené považuje za bežný problém každej rodiny.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, byť
viazaný dôvodmi odvolania a neviazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 2 OSP), prejednal odvolanie
otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia
(§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ostatných, odvolaním nenapadnutých častiach nadobudol rozsudok
právoplatnosť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže
sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Uvedené
ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne
argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe
príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má
vyhranený účel (úhrada osobných potrieb) a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý
osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť
úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je
právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným
a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho
hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je
podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby
tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo
čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre
poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v
rodine. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku

vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví, bez toho, aby k tomu
museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky
vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo
povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu i výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy,
ktoré upravujú výživné, majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným
a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i
jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o
výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku
výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia.

Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom
nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na to nadväzujúcich
majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá
ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane
oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené
hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík,
ktoré na seba povinný berie.

Odvolací súd mal za to, že dokazovanie prvostupňového súdu bolo veľmi starostlivo orientované na to,
aby boli spoľahlivo zistené okolnosti rozhodné pre stanovenie výživného a zročného výživného na mal.
K. Pri rozhodovaní o výške výživného odvolací súd posúdil komplexne všetky skutočnosti v pomeroch
účastníkov a stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým
súdom a nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej
časti týkajúcej sa určenia výživného, zročného výživného a náhrady trov konania, využijúc postup podľa
§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že z vykonaného dokazovania a
obsahu spisu vyplýva, že matka je v súčasnosti zamestnaná v Sociálnej poisťovni pobočka v U., kde
dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 517,80 eura, poberá daňový bonus na deti a tiež prídavky na
deti v sume 23,52 eura mesačne na jedno dieťa. Je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v U., ktorý
obýva spolu s deťmi, pričom za bývanie platí nájomné 170 eur mesačne, za plyn a rozhlas sumu 10,64
eura mesačne, za elektrinu 34,60 eura mesačne. Ročne platí smetné 69 eur a daň z nehnuteľností 21 eur.
Internet a mobilný telefón platí 60 eur mesačne. Na matku je evidované auto G. S, ktoré však nepoužíva,
ale kúpil ho a používa jej otec. Matka nemá a nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť na L. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je na základe predbežného opatrenia Okresného súdu
Bratislava III v uznesení č. k. 51/26/2015-23 zo dňa 02. 02. 2015 v jej starostlivosti a otcovi bolo určené
výživné v sume 200 eur mesačne.

V prípade otca sa odvolací súd tiež stotožnil zo skutkovým konštatovaním jeho pomerov súdom prvého
stupňa, keď z obsahu spisu vyplynulo, že otec je jediným spoločníkom konateľom spoločnosti ALEXA
SK s.r.o., pracuje v nej ako prijímací technik v autoservise, s príjmom 500 eur mesačne. Uvedená
spoločnosť má základné imanie v sume 7.000 eur, ktoré je splatené. Podľa daňového priznania uvedenej
obchodnej spoločnosti za rok 2014 bol súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov
7.464,42 eura a súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 13.604,48 eura. Výsledok
hospodárenia pred zdanením bol mínus 6.140,06 eura. V predchádzajúcom účtovnom období bol
výsledok hospodárenia mínus 10.930 eur. Podnikateľskú činnosť vykonáva v prenajatých garážach na
V., za ktoré platí nájomné 400 eur mesačne. Podľa pracovnej zmluvy a dodatku č. 5 z 31. 07. 2014 má
základnú mesačnú mzdu 620 eur od 01. 08. 2014. Podľa dodatku č. 4 bola jeho základná mesačná mzda
176 eur od 01. 01. 2014. Uvedená obchodná spoločnosť nemá na seba evidované žiadne motorové
vozidlo. Od mesiaca decembra 2014 býva v dvojizbovom byte v U., kde má náklady na bývanie 125 eur
mesačne a spláca úver v sume mesačne po 150 eur. Mesačne platí za lieky na hypertenziu 10 eur a
úrazové poistenie pre mal. K. 25 eur. Vlastní auto N. rok výroby 1997. V septembri 2014 predal dom
v U. na Q. za 165.000 eur. Úver(/42.000 eur), ktorý mal zaplatil z kúpnej ceny. Rodičia matky detí mu
požičali 92.000 eur a on vrátil z kúpnej ceny domu 85.000 eur a ešte im dlhuje 7.000 eur. V roku 2014

kúpil 1 izbový byt na L. v U. za 17.000 eur a v mesiaci septembri 2014 ho predal za 39.000 eur. Otec
iné vyživovacie povinnosti nemá.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa posúdil správne pomery aj na strane mal. K., ktorá v šk.
roku 2014/2015 navštevovala 5. ročník ZŠ a postúpila do 6. ročníka ZŠ F. v U. pre školský rok 2015/2016.
V súvislosti s návštevou školy má cestovné výdavky, výdavky za obedy 25 eur mesačne, za školský
klub 10 eur mesačne a poplatok do fitnescentra 18 eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky na stravu,
oblečenie, obuv a potreby do školy. Celkovo výdavky predstavujú mesačne sumu 150-200 eur.

S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci i podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňovým
súdom určené výživné v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby mal. K., ktoré sú determinované
jej vekom, vývinom, školskou a mimoškolskou činnosťou, vyžadujúcou si finančné náklady. Rovnako tak
zohľadňuje i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Správne určil aj výšku zročného
výživného poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti, s ktorým sa rovnako v plnej
miere stotožňuje. Odvolací súd považuje za správne napadnuté rozhodnutie aj v časti, v ktorej rozhodol
o trovách prvostupňového konania, ktoré rozhodnutie bolo správne odôvodnené s poukazom na ust. §
146 ods. 1 písm. a/ OSP, keďže sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Z týchto vyššie
uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil v
napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného, zročného výživného na mal. K. a náhrady trov konania
účastníkov, keď súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny
záver a s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP v ďalšom naň odkazuje pre správnosť dôvodov tam
uvedených.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.