Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515010060
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2515010060.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému Y. X. pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného Y. X. proti
rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 2T/12/2015, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 25.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Y. X., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Y. X. uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 08.09.2014 v čase asi o 08.35 hod. v Piešťanoch, na Krajinskej ceste č. 5, v budove Obvodného
oddelenia PZ Piešťany, vo vrecku nohavíc prechovával pre vlastnú potrebu mikroténový sáčok so
sušeným konope (marihuanou), pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ Bratislava, č.p. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/13515 bolo zistené, že igelitové vrecko obsahovalo
sušené konope (marihuanu) s hmotnosťou 415 mg s obsahom účinnej látky viac ako 10 mg, čo

zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, kde Cannabis (konopa) je zaradená v zmysle zákona č.
138/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
do I. skupiny omamných látok.

Za to súd u obžalovaného podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa
§ 42 Trestného zákona, pretože považoval trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.

zn. 2T/41/2013 zo dňa 14.10.2014, právoplatným dňa 30.10.2014, na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,
ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a zastavenia trestného stíhania. V dôvodoch
odvolania poukázal na to, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo rozumie pod

obvykle jednorazovou dávkou drogy, preto bolo nevyhnutné, aby bol tento právny pojem definovaný
súdnou praxou. Súdna prax dlhodobo vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany
je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom
pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky
marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 gramu)
vysušenej marihuany, pričom tento záver vyplýva napríklad z judikatúry trestnoprávneho kolégia

Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 1To/86/2011, ako i ďalších rozhodnutí súdov Krajského súdu v
Bratislave. U obžalovaného policajti našli pritom len 0,415 gramov marihuany, teda u seba nemal ani 0,5gramu tejto drogy, preto s poukazom na súdnu prax nenaplnil skutkovú podstatu prečinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. V ďalšej časti poukázal na nezákonný postup príslušníkov polície

v predmetnej veci, kde konštatuje, že príslušníci policajného zboru formálne deklarovali, že u Y. X.
vykonávali bezpečnostnú prehliadku, avšak materiálne išlo o vykonávania osobnej prehliadky, na ktorej
vykonanie neboli oprávnení. Podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku, môže za dôkaz slúžiť len to, čo
bolo získané zákonným spôsobom, t. j. v súlade s ustanovením Trestného poriadku, prípadne podľa
osobitného zákona. Ak bol taký dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom, či v rozpore s osobitným

dôkazom nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko
rozsudok súdu I. stupňa považoval za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ
podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, a tak zistil, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku

rozsudku.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré
z nej vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.

Súd I. stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku

jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a

tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Z usvedčujúcich dôkazov
poukazuje predovšetkým na samotnú výpoveď obžalovaného Y. X., ktorý v podstate spáchanie

uvedeného skutku doznal, na svoju obranu len uviedol, že prišiel z Českej republiky, kde si marihuanu
zakúpil v hodnote 200,-- Kč, pričom na Slovensko došiel za účelom vybavenia si dokladov na polícii
a zabudol, že vo vačku má uvedenú drogu. Keď mu policajti povedali, že je na neho vydaný zatykač
vyzvali ho, aby predložil, čo má pri sebe a po tejto výzve preto vyložil i túto marihuanu. Látku užíval
len rekreačne.

Vyššie uvedené skutočnosti potvrdili i svedkovia U. V. a Bc. P. X., príslušníci polície, ktorí vykonávali v
čase službu a ktorým bolo oznámené, že na polícii je osoba, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. Po
zistení jeho totožnosti tohto vyzvali, aby vyložil, čo má pri sebe, pričom z vrecka im dobrovoľne vydal aj
sušinu, pričom uviedol, že prišiel z Čiech, kde táto sušina je legálna. Poučili ho a spísali s ním zápisnicu

a na základe toho ho potom eskortovali na Okresný súd v Trenčíne.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru Kriminalistického a expertízneho ústavu v
Bratislave, z ktorého vyplynulo, že zadržaná konope marihuana o hmotnosti 415 mg obsahuje viac
ako 10 mg účinnej látky, čo Kriminalistický a expertízny ústav považoval za minimálne jednu obvyklú

jednorazovú dávku drogy. Predložené konope je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť stav ľudskej psychiky,
pôsobením na centrálny nervový systém, so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.Ďalej bol vypracovaný znalecký posudok znalcami z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie MUDr.
Ľubicou Ondrisovou, z ktorej vyplynulo, že spôsob ktorým obžalovaný užíva marihuanu sa nazýva
príležitostným, rekreačným užívaním látky a nespĺňa charakteristiku závislosti. Preto nebolo u neho

navrhované ani ochranné liečenie.

Na základe takto vykonaného dokazovania i krajský súd dospel k záveru, že vina obžalovanému bola
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu
obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom, a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť,

osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z obžaloby a prvostupňového rozsudku.

K samotnej argumentácii a obhajobným návrhom alebo námietkam obžalovaného je potrebné uviesť,
že s týmito sa krajský súd nemohol stotožniť. V prvom rade je potrebné uviesť, že v zmysle § 171 ods. 1
Trestného zákona kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku,
jedaleboprekurzor,potrestásaodňatímslobodyažna3roky.Vtejtosúvislostijetedapotrebnépoukázať

na to, že znaleckom posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave bolo nepochybné,
že bolo zaistených 415 mg konope obsahujúcej viac ako 10 mg účinnej látky, čo Kriminalistický
a expertízny ústav PZ považoval za minimálnej jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom
predložené konope je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť stav ľudskej psychiky a pôsobením na centrálny
nervový systém, s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, ktorá skutočnosť

teda nepochybne zakladá skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. Z judikátu trestnoprávneho
kolégia Krajského súdu v Žiline, na ktorý obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania poukazuje vyplýva,
že obvykle jednorazovú dávku konope - marihuany je potrebné ustanovovať v závislosti od hmotnosti
zaisteného sušeného materiálu konope. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t.j. metodiky
výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konope, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje

množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 gramu) vysušenej konope. Je nepochybné, že i v
tomto smere argumentácia obžalovaného neobstojí, pretože sa tu jednalo o dávku konope o celkovej
hmotnosti 415 g, čo zodpovedá maximálne 500 mg vysušenej konope.

Z uvedeného dôvodu preto takáto argumentácia obžalovaného je neakceptovateľná.

Rovnako neakceptovateľné je i tvrdenie obžalovaného v tom smere, pokiaľ považoval zákrok
príslušníkov polície pri jeho bezpečnostnej previerke za nezákonný a dôkaz v tomto smere nepoužiteľný.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v zmysle súdnej praxe i stanoviska Najvyššieho súdu SR
je nepochybné, že forma presvedčenia sa o držbe zbrane, ktorá predpokladá bezpečnostnú previerku

však musí zodpovedať miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu sledovania služobnou činnosťou v
zmysle § 8 ods. 1 Zákona o policajnom zbore. Vzhľadom aj na legálnu definíciu zbrane podľa § 122 ods.
23 časť vety za bodkočiarkou Trestného zákona je primerané, aby bola osoba vyzvaná na vyloženie
všetkého, čo má pri sebe, vrátane vecí z kabelky. Ak je takto získaná, okrem alebo namiesto zbrane, iná
vec s možným súvisom so spáchaním trestného činu, treba postupovať v intenciách § 21 ods. 2 Zákona

o policajnom zbore a v nadväznosti na to podľa § 92 Trestného poriadku.

V súvislosti s touto skutočnosťou preto krajský súd postup príslušníkov polície pri vykonaní
bezpečnostnej prehliadky obžalovaného, na ktorého bol vydaný príkaz na zatknutie bol správny a
zákonný, pričom aj dôkaz, ktorý v rámci tejto bezpečnostnej previerky bol získaný, je dôkazom

zákonným, ktorý žiadnym spôsobom nie je možné spochybňovať.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu je potrebné poukázať na to, že obžalovaný bol po spáchaní skutku
odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 14.10.2014 na trest odňatia slobody v trvaní
5 rokov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a

zároveň mu bol uložený ochranný dohľad na 1 rok, pričom vzhľadom na túto skutočnosť by bolo potrebné
ukladať súhrnný trest.

Okresný súd však správne použil ustanovenie § 44 Trestného zákona a upustil od uloženia súhrnného
trestu podľa § 42 Trestného zákona, alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného poriadku,

nakoľko i podľa názoru krajského súdu uložený trest skorším rozsudkom je trestom primeraným
a postačujúcim pre nápravu obžalovaného. V danom prípade preto krajský súd v plnom rozsahu
akceptoval i výrok o treste, a keďže nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozsudku,
odvolanie obžalovaného Y. X. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.