Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/125/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813221019
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813221019.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Mgr. M. O. B., nar.

X.X.XXXX, bytom A., S. XX/X, zastúpený opatrovníčkou I. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A., S. XX/X, proti
odporkyni: R. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A., B. X/XX, o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Odporkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.9.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni
povinnosť verejne sa mu ospravedlniť a nahradiť mu nemajetkovú ujmu v sume 10.000,- EUR.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.9.2013 obdržal jeho syn M. B. zo súdu tlačivá rôznych
nadácií, ktoré im pomohli v ich ťažkom živote. Menované informácie o ich finančnom položení boli
oznámené verejnosti v Prievidzi odporkyňou cez jej advokátku A. a pracovníkmi OS Prievidza. Ide o
priamy zásah do ich súkromia, keď sa veci ich domácnosti rozniesli po verejnosti v Prievidzi. Odporkyňa
so svojou advokátkou zasiahla do ich súkromia. Odporkyňa to využila na zneváženie a poníženie ich
osôb a dala zverejniť ich súkromné finančné informácie, čím im vo verejnosti spôsobila veľké problémy

cestou závisti druhých ľudí. Zvlášť rodina odporkyne ohovárala rodinu navrhovateľa a zvlášť jeho osobu.
Mnoho ľudí v Prievidzi sa ho už pýtalo, či je pravda, čo o nich roztrusujú príbuzní odporkyne a advokátka
A.cestousúduvPrievidzi.NaadvokátkupodalnavrhovateľsťažnosťnadisciplinárnukomisiuSlovenskej
advokátskej komory. Odporkyňa svojim činom dala podnet na zneváženie a poníženie navrhovateľovej
rodiny na verejnosti a nezákonne zasiahla do súkromia jej identity. Náhradu nemajetkovej ujmy žiadal
navrhovateľ za zníženie dôstojnosti jeho osoby a celej jeho rodiny ako aj zníženie vážnosti v spoločnosti.

Podaním zo dňa 10.2.2014 doplnil navrhovateľ svoj návrh, že od odporkyne žiada, aby sa mu
ospravedlnila verejne v Okresnej tlači v Prievidzi a na internete.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 10.9.2014 uviedla, že s
návrhom nesúhlasí v plnom rozsahu. Tlačivá z rôznych nadácií, ktoré navrhovateľ uviedol ako dôkaz
a podstatu návrhu predložila odporkyňa Okresnému súdu Prievidza v konaní sp.zn. 6C/173/2011 ako
dôkazový materiál k jej vyjadreniu k odvolaniu M. B. - syna navrhovateľa a jej ešte stále manžela. M.

Grabec, syn navrhovateľa v tomto spise vo svojom odvolaní predložil ako dôkaz čestné prehlásenie
navrhovateľa, že svojmu synovi daroval 7.000,-EUR na nákup chatky. Počas spolužitia v manželstve
odporkyňa s manželom podporovali navrhovateľa aj s jeho manželkou v ich ťažkej finančnej situácii
a nosili im pri každej návšteve nákupy s potravinami. Jediným cieľom odporkyne bolo dokázať, ženavrhovateľ ani jeho manželka nikdy nemali a ani nemajú toľko financií, aby mohli svojmu synovi
darovať takúto sumu. Tieto tlačivá sú voľne prístupné na internete, stačí do „Googla“ zadať meno
navrhovateľa alebo jeho manželky a zobrazia sa stovky odkazov priamo na príspevky pre nich od

organizácií a nadácií. Tieto tlačivá odporkyňa neukradla ani podlo nezískala. Ide o voľne prístupné listiny,
ktoré použila na ochranu svojich práv. Odporkyňa navrhovateľa ani jeho manželku nikde neohovára.
Nijako ho nekontaktuje, ani neoslovuje, ani písomnou, ani ústnou formou. Práve naopak, navrhovateľ
je ten, kto o odporkyni do spisov vypisuje vyjadrenia a čestné prehlásenia, v ktorých ju hnusnými a
nepravdivými tvrdeniami uráža, ohovára a klame o nej a jej rodine. Tieto jeho vyjadrenia sršia nenávisťou

voči odporkyni a jej rodine.

Dňa 22.6.2015 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým doplnil skutkové dôvody svojho
návrhu a uviedol, že odporkyňa získala podvodným spôsobom o ňom policajný spis a teraz ho zneužíva,
špiní jeho osobu na verejnosti a chce ho zastrašiť a terorizovať týmto spisom ako aj jeho rodinu.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom
svedkov a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojom návrhu avšak s tým, že na náhrade nemajetkovej ujmy
10.000 eur netrvá, pokiaľ sa mu odporkyňa osobne ospravedlní a prestane s tým, čo robila. Ďalej uviedol,

že dostal zo súdu spis, kde mala odporkyňa advokátku, doktorku A. a kde zisťovali o navrhovateľovi
informácie o tom, kto mu poskytol financie. Obrátil sa na advokátsku komoru a tam mu povedali, že to
nie je možné, že to má byť utajené. Stalo sa mu, že ho ľudia v meste pristavovali a pýtali sa ho, či si toľko
peňazí nahrabal. On si ich však nenahrabal, riešil svoju ťažkú situáciu. Mesačne za lieky vynaloží 200
EUR, jeho zdravotný stav sa zhoršil, bol na CT-vyšetrení. Jeho nádor sa zväčšil a je na tom horšie ako

pred operáciou. Stalo sa mu, že ho zastavil sused, a pýtal sa ho, či je trestaný. Žiada odporkyňu, aby
povedala, kto jej poskytol policajný spis, ktorý mal byť v trezore. Odporkyňa ho po Prievidzi ohovára, že
bol trestaný. Ľudia mu hovorili, že takéto veci o ňom šíri bývala manželka jeho syna. Odporkyňa o ňom
vypisuje na súdy a na „sociálku“. Napr. písala na súd v konaní, kde je účastníkom jeho syn, že jeho syn
je taký istý ako otec. Navrhovateľ chodieva zo zdravotných dôvodov na prechádzky, ľudia sa ho osobne

v rozhovoroch pýtajú, či je trestaný. Odporkyňa ho ohovárala, že chodil do antikvariátu a do záložne.
Nie je pravda, že všetky jeho diagnózy už boli súdu známe. Napríklad doteraz tajil, že má cukrovku, že
slepne, a že je na hranici smrti. Aj odporkyňa bola psychiatricky liečená.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.2.2016 požiadal navrhovateľ, aby mu súd ustanovil opatrovníka

na jeho zastupovanie v konaní z dôvodu jeho vážneho zdravotného stavu. Obával sa, či sa bude môcť
zúčastniť na prípadnom ďalšom pojednávaní, keďže má v krátkom čase podstúpiť operáciu očí. Ako
vhodné osoby navrhol súdu svoju manželku I. alebo svojho syna M.. Manželka navrhovateľa, ktorá bola
na pojednávaní prítomná, súhlasila so ustanovením za opatrovníčku.

Súd teda uznesením ustanovil navrhovateľovi opatrovníčku v osobe jeho manželky I., nar. X.XX.XXXX, z
dôvodov podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ aj opatrovníčka sa po vyhlásení
uznesenia vzdali práva podať proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že odkedy podala návrh na rozvod manželstva so synom

navrhovateľa, navrhovateľ a jeho syn o nej vypisujú rôzne klamstvá do rôznych spisov. Niektoré
predložila aj do tohto konania. V týchto listoch je vykreslená ako najhoršia osoba na svete, z jedného
listu navrhovateľa jej matka skolabovala. Obrátila sa na políciu, ako to má riešiť. Policajti jej povedali,
že buď v trestnom konaní, alebo cez súd. Navrhovateľ má však znalecký posudok z trestného konania,
že nie je trestne zodpovedný. A policajti jej povedali, že navrhovateľ môže aj zostrojiť bombu a nebude

stíhaný. Navrhovateľ na jej meno vypisuje listy aj do konaní, kde nie je účastníkom, zástupcom a ani
svedkom. Do jedného konania za mesiac aj 6 listov. K tvrdeniam navrhovateľa uviedla, že na „sociálku“
nenapísala ani jeden list. A listy na súd boli písané ako vyjadrenia na výzvu súdu. Navrhovateľa nikdy
neohovárala a nehovorila ňom nepravdivé veci. Doklady od rôznych inštitúcii, použila v spore s jeho
synom, či chata patrí do BSM. Navrhovateľ v tomto spore napísal čestné prehlásenie, že svojmu synovi

daroval 7000 EUR. Nie je to však pravda, čo vie, keď ešte žila so svojím manželom. Navrhovateľ mal
finančné ťažkosti a častokrát im nosili jedlo. Doklady od inštitúcii predkladala do spomínaného súdneho
konania ako dôkaz, že navrhovateľ nemohol disponovať sumou 7000 EUR, keďže mu bola poskytnutá
finančná pomoc. Doklady našla cez vyhľadávač Google na internete tak, že zadala meno navrhovateľaa jeho manželky. Našlo jej asi 100 odkazov, vytlačila len niektoré. Nič neukradla, všetko je verejne
prístupné.Jetamuvedenásumaaúčel,naakýbolafinančnápomocposkytnutá.Tietodokladypredložila
iba súdu, nikde ďalej ich nešírila. Keďže sú doklady verejne prístupné, hociktorý človek si ich môže

nájsť. Odporkyni išlo o to, aby v konaní o tom, či chatka patrí do BSM, odhalila klamstvo navrhovateľa.
Navrhovateľ tvrdí, že dostal zo súdu list, nemal však dostať aký list, nie je tam účastníkom konania,
musel mu ho ukázať jeho syn. Odporkyňa sa so žiadnymi ľuďmi o navrhovateľovi nebaví. Má dosť
problémov s jeho synom a nič o ňom nešíri. Vedela by uviesť svedkov, ktorí by potvrdili, že ju navrhovateľ
ohovára. Policajný spis, ktorý spomína navrhovateľ, je spis, ktorý navrhla v tomto konaní ako dôkaz.

Ona ako účastník konania do spisu normálne nahliadala a vyhotovovala si kópie. Sú o tom úradné
záznamy. Nemieni sa navrhovateľovi verejne ospravedlňovať. Je si vedomá, že nič nespravila a nič o
navrhovateľovi nešírila.

Svedok M., syn navrhovateľa a manžel odporkyne, s ktorou je v súčasnosti v rozvodovom konaní
na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že odporkyňa šírila o navrhovateľovi klamstvá. Je to

zadokumentované vo viacerých súdnych konaniach a aj v trestných spisoch. Odporkyňa špinila
svedkovu rodinu, navrhovateľa a aj svedka. Posielala SMS správy, ohovárala ich pred W., svedkovou
prvou manželkou. Oni boli predtým nepriateľky a teraz sa proti svedkovi spojili. Odporkyňa ohovárala
navrhovateľa na pojednávaniach. Vyťahovala nejaký policajný spis, ktorý však nemá právo mať. Nevie,
ako k nemu prišla. Špiní na nich aj na facebooku. Vysmieva sa im a pokrikuje na nich po ulici. Na

súdoch šíri o nich nepravdivé tvrdenia. Posielala svedkovi urážlivé SMS správy na mobil, kde ohovárala
navrhovateľa.

K výpovedi svedka M. B. odporkyňa uviedla, že všetko čo svedok uvádza, sú jeho výmysly a klamstvá,
ktoré uvádza od začiatku ich rozvodového konania. Existuje znalecký posudok od znalca T. V.,

vypracovaný pre políciu. V ňom je konštatovanie, že všetky SMS správy, ktoré boli jej doručené a ňou
odoslané svedkovi, boli svedkom upravované. Tento posudok sa nachádza v trestnom spise, kde je
svedok M. B. obvinený zo psychického týrania a odporkyňa tam vystupuje ako poškodená. Odporkyňa
navrhovateľovi žiadnu SMS správu nikdy nenapísala a nemá na neho ani telefónne číslo. Svedok
klamal o tom, že mu na súde dala čítať spis o zdravotnom stave navrhovateľa. Ide o to, že v trestnom

konaní odporkyňa upozornila sudcu na iné trestné konanie, kde bol vypracovaný znalecký posudok na
navrhovateľa, s tým, aby ho bral do úvahy pri posudzovaní listov, ktoré píše navrhovateľ o odporkyni.

Svedkyňa I. manželka navrhovateľa uviedla, že odporkyňa ich ohovára spolu s pani A.. Sú to všetko
výmysly, že vraj svedkyňa varila brečky. Odporkyňa narozprávala o navrhovateľovi, že bol odsúdený, že

je taký a taký. Očierňuje ich cez SMS správy, ktoré posiela ich synovi. Stále ich ponižuje.

Svedkyňa Mgr. G., pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Odbor sociálnych
vecí a rodiny uviedla, že navrhovateľa pozná zo svojej pracovnej činnosti, vykonávala šerenie v jeho
domácnosti približne pred 18 rokmi, z dôvodu, že požiadal o poskytnutie sociálnej pomoci. Navrhovateľa

pozná aj z konaní, v ktorých vystupuje jeho syn vo veci maloletého W. B., kde navrhovateľ svojho
syna niekoľkokrát sprevádzal na úkonoch v týchto konaniach. Odporkyňu vidí asi tretíkrát, doteraz
ju vždy videla len na chodbe. Doposiaľ spolu osobne nekomunikovali a v spisovej dokumentácií
maloletého W. B., ktorého má svedkyňa vo svojej pôsobnosti, sa nenachádza žiadne písomné podanie
odporkyne týkajúce sa navrhovateľa. Nestalo sa, že by sa odporkyňa v prítomnosti svedkyne vyjadrila,

že navrhovateľ bol trestaný. Pravdepodobne si navrhovateľ odporkyňu pomýlil s pani A..

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: prílohy návrhu č.l. 3 - 16, odvolanie M. B. zo spisu
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 6C/173/2011 zo dňa 16.8.2013, vyjadrenie R. B. k odvolaniu zo dňa
15.9.2013, čestné prehlásenie navrhovateľa č.l. 43 - 44, vyjadrenie navrhovateľa č.l. 45, stanovisko

navrhovateľa č.l. 47, návrh M. v konaní sp.zn. 5C/210/2012, uznesenie sp.zn. 5C/210/2012 zo
dňa 8.10.2013, uznesenie OR PZ Prievidza ČVS:ORP-932/OVK-PD-2012 zo dňa 10.9.2013 č.l. 53,
uznesenie OR PZ Prievidza ČVS: ORP-34/OVK-PD-2013 zo dňa 12.7.2013, zápisnica o výsluchu
svedka č.l. 57, listiny pripojené z vyšetrovacieho spisu ČVS:OUV-845/01 č.l. 85 - 108, vyjadrenie
navrhovateľa zo spisu sp.zn. 6C/145/2015 č.l. 131, odpoveď na vyjadrenie odporcu zo dňa 18.5.2015 č.l.

132, vyjadrenie navrhovateľa v spise sp.zn. 6C/145/2015 č.l. 134, časť listu odporkyne z konania sp.zn.
6C/145/2015 č.l. 139, potvrdenie o podaní trestného oznámenia DU-3228/PD-2011 zo dňa 12.11.2011,
výpis SMS správ zo dňa 27.2.2012 č.l. 149c, návrh na zastavenie trestného stíhania vo veci ORP-932/
OVK-PD-2012 č.l. 149b, rozsudok OS Prievidza č.k. 2T/132/2014-237 zo dňa 8.4.2015, uznesenieKS Trenčín č.k. 3To/61/2015-252 zo dňa 14.10.2015, vyjadrenie ÚPSVaR Prievidza - OSV zo dňa
12.1.2016, podanie odporkyne adresované do konania sp.zn. 8P/17/2011 č.l. 188, mailová komunikácia
pracovníčok ÚPSVaR Prievidza č.l. 195, odpoveď SAK zo dňa 19.1.2016 č.l. 197, výpis z registra trestov

týkajúci sa navrhovateľa, trestný spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T/61/2015.

Súd pred prvým pojednávaním opomenul splniť svoju poučovaciu povinnosť podľa § 118a Občianskeho
súdneho poriadku a nedoručil účastníkom spolu s predvolaním na prvé pojednávanie poučenie podľa
§ 118a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Aby účastníci konania neboli ukrátení na svojich

procesných právach, súd ich poučil na konci prvého pojednávania, neskôr písomne spolu s predvolaním
na druhé pojednávanie, ktoré sa konalo 23.2.2016 a aj ústne, priamo na začiatku pojednávania, o tom,
že dôkazné návrhy môžu podávať len do skončenia tohto, v poradí druhého pojednávania.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: V konaní vedenom na
Okresnom súde Prievidza, pod sp.zn. 6C/173/2011, ktorého predmetom bolo určenie, či nehnuteľnosti

patria do BSM odporkyne a jej manžela M. podal M.c, vystupujúci v konaní ako odporca odvolanie proti
rozsudku. Odporkyňa, ktorá v uvádzanom konaní vystupuje v postavení navrhovateľky, sa k odvolaniu
vyjadrila dňa 5.9.2013 a k vyjadreniu predložila doklady o tom, že navrhovateľovi a jeho manželke boli
viackrát poskytnuté príspevky z rôznych nadácií a inštitúcií. Zároveň pripojila aj listiny, svedčiace o
takýchto príspevkoch. Vo vyjadrení okrem iného uviedla, že má vedomosť tom, že navrhovateľ a jeho

manželka chodili do záložne založiť knihy, aby mali finančnú hotovosť na živobytie. Odporkyňa v tomto
vyjadrení zároveň uvádza, že tieto skutočnosti preukazujú, že navrhovateľ s manželkou ako rodičia M.
B., ktorí boli sami dlhodobo odkázaní na finančnú výpomoc, nemohli svojmu synovi darovať v hotovosti
sumu 7.000,-EUR.

V tomto súdnom konaní, t.j. konaní vedenom pod sp.zn. 14C/125/2013, navrhla odporkyňa ako pripojiť
dôkaz vyšetrovací spis OR PZ Prievidza ČVS: OUV-845/2001. V uvedenom trestnom konaní vystupoval
v pozícii obvineného navrhovateľ. Odporkyňa bola v trestnom konaní vypočutá ako svedkyňa. Mala tak
vedomosť, že toto trestné konanie bolo prerušené z dôvodu, že navrhovateľ pre duševnú chorobu, ktorá
nastala až po spáchaní činu nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania. Odporkyňa poukázala

na túto skutočnosť a žiadala, aby si súd pripojil predmetný trestný spis ako dôkaz. Súd si teda spis
pripojil a vyhotovil z neho kópie uznesení a znaleckých posudkov z odvetvia psychiatria a psychológia,
týkajúcich sa navrhovateľa. Odporkyňa si následne pri preštudovaní súdneho spisu nechala vyhotoviť
pre svoju potrebu kópie znaleckých posudkov a na súdnom pojednávaní v trestnej veci obvineného
Jozefa Grabeca, predložila súdu tieto znalecké posudky.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu
do tohto práva. Takýto zásah musí byť zároveň objektívne spôsobilý privodiť dotknutej fyzickej osobe
(nemajetkovú) ujmu na právach uvedených v § 11 OZ. Vyvolanie následkov takýmto zásahom sa
nevyžaduje. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len voči takým konaniam (zásahom), ktoré sa

dotýkajú osobnosti fyzickej osoby tým, že znižujú jej česť, dôstojnosť a vážnosť z hľadiska jej vzťahu k
spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.Zákon chráni česť fyzickej osoby najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení, a to bez rozdielu
akými prostriedkami k nemu dôjde. Zverejnenie (vedomé alebo nevedomé) nepravdivej informácie o
fyzickej osobe treba v zásade vždy považovať za zásah do osobnostných práv a to aj v prípade,

ak príslušná informácia nebude mať vyslovene difamačný charakter. Podstatné je to, že takýmto
spôsobom sa o konkrétnej osobe vysloví nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu dotknutú
fyzickú osobu posudzovať skreslene. Ústne a písomne vyvolaný zásah môže spočívať v rozširovaní
nepravdivých informácií, ktoré sa týkajú fyzickej osoby, ale aj v šírení nepravdivých obviňovaní z
nečestného konania. Skutočnosť, že pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo

išlo len o nedbanlivostné preberanie a rozširovanie informácií je bezvýznamná.

K zásahu do práva na ochranu osobnosti však môže dôjsť aj šírením pravdivej informácie, a to v prípade,
že je neoprávnene šírená pravdivá informácia dôvernej povahy alebo o intímnej sfére dotknutej osoby.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporkyňa zasiahla do jeho práva na ochranu osobnosti tým, že oznámila

verejnosti informácie o finančnej situácii navrhovateľa a jeho rodiny, že šírila nepravdivé tvrdenia o tom,
že bol trestaný a tiež tým, že získala podvodným spôsobom policajný spis o navrhovateľovi a teraz ho
zneužíva a snaží sa navrhovateľa zastrašiť.

Ako už bolo uvedené, súd považoval za preukázané, že odporkyňa predložila ako dôkaz do konania

vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 6C/173/2011 doklady o tom, že navrhovateľovi a jeho manželke
boli viackrát poskytnuté príspevky z rôznych nadácií a inštitúcií. Zároveň súd považoval za preukázané,
že odporkyňa si zo spisu v tomto konaní, t.j. sp.zn. 14C/125/2013 vyhotovila kópie znalecký posudkov
vypracovaných na osobu navrhovateľa do trestného konania pod ČVS: OUV-845/2001 a tieto posudky
predložila v trestnom konaní, kde je obvineným jej manžel M. ktorý je synom navrhovateľa. Súd

teda skúmal, či opísaným konaním odporkyne mohlo dôjsť k zásahu do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľa.

Súd v prvom rade konštatuje, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybňoval, že by uvedené
listiny, či už doklady o finančných príspevkoch alebo znalecké posudky boli nepravdivé. Súd zároveň ani

nemal pochybnosti o pravdivosti obsahu týchto listín. Nemožno preto povedať, že by odporkyňa šírila o
navrhovateľovi prostredníctvom týchto listín nepravdivé tvrdenia. Možno ďalej konštatovať, že v prípade,
že by odporkyňa šírila znalecké posudky týkajúce sa osoby navrhovateľa verejne, mohla sa tým dopustiť
zásahu do práva navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti. Stali by sa tak verejne známe informácie o
zdravotnom stave navrhovateľa a to v citlivej sfére jeho duševného zdravia.

Odporkyňa však uvedené listiny predložila len v súdnom konaní. Konanie pred súdom musí zabezpečiť
pre účastníkov spravodlivú ochranu ich práv a záujmov. Na zabezpečenie tejto ochrany Občiansky
súdny poriadok priznáva účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k
tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom

z nich vyplývajúcich. Subjektívnym právom účastníka je preto aj jeho právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, dôkazom, ako aj uvádzať skutočnosti, ktoré zo svojho uhla pohľadu považuje za dôležité
pre rozhodnutie o predmete sporu. Za zásah nespôsobilý narušiť alebo ohroziť práva na ochranu
osobnosti chránené ustanovením § 11 OZ súdy považujú prípady, keď zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré
boli prednesené napríklad za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym

spôsobomdôjsťkzníženiuvážnostifyzickejosoby,napríkladmedziostatnýmispoluobčanmi(zrozsudku
Najvyššieho súdu SR z 20.3.2007, sp.zn. 5Cdo/180/2007).

Súd teda vzhľadom na uvedené konštatuje, že predložením uvedených listín týkajúcich sa navrhovateľa
odporkyňouakodôkazuvsúdnychkonaniachnemohlodôjsťkzásahudoprávanavrhovateľanaochranu

jeho osobnosti.

Odporkyňa zároveň tvrdila, že informácie o peňažných príspevkoch pre navrhovateľa sú verejne
prístupné na internete. Navrhovateľ toto tvrdenie nerozporoval, súd ho preto považoval za preukázané.
Odporkyňa sa teda nemohla dopustiť zásahu do práva na ochranu osobnosti šírením verejne prístupnej

a súčasne pravdivej informácie. Súd však zároveň konštatuje, že preukázané bolo len použitie týchto
informácií v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 6C/173/2011.Súd sa ďalej zaoberal tvrdeniami navrhovateľa, že do práva na ochranu jeho osobnosti zasiahla
navrhovateľka aj tým, že o ňom šíri nejaké tvrdenia verejne, medzi obyvateľmi mesta Prievidza. Malo
ísť o informácie o finančnej situácii navrhovateľa a šírenie nepravdivého tvrdenia o tom, že bol trestaný.

OdporkyňamalapodľatvrdenianavrhovateľaoňomtiežvypisovaťlistynasúdyaÚradpráce,sociálnych
vecí a rodiny.

Súd tieto tvrdenia navrhovateľa nepovažoval za preukázané. Navrhovateľ neuviedol dostatočné
skutkové tvrdenia ani nepredložil dôkazy, ktorými by ich osvedčil. Navrhovateľ napríklad neuviedol, kto

konkrétne sa ho mal v meste pýtať, či si údajne nahrabal peniaze, alebo či je trestaný, ani nepredložil
dôkaz o tom, že sa tak naozaj stalo. Nebolo preukázané, že sa o navrhovateľovi takéto reči vôbec
šíria, ani to, že by ich mala šíriť odporkyňa. Tvrdenia navrhovateľa neboli preukázané ani výpoveďami
svedkov, ktorých navrhol.

Z výpovede svedka M. nevyplynuli konkrétne skutočnosti o konaní odporkyne voči navrhovateľovi.

Svedok uviedol len neurčité tvrdenia, že odporkyňa „špinila“ na navrhovateľa, že „špiní“ na nich aj na
facebooku, že sa im vysmieva a pokrikuje na nich po ulici. Neuviedol kedy a akým konkrétnym spôsobom
tak odporkyňa mala robiť. Svedok vo svojej výpovedi zároveň spomína SMS správy, ktorých obsahom
mali byť urážky na adresu navrhovateľa. Súd konštatuje, že obsah SMS správ bol medzi listinami
predloženými navrhovateľom dňa 21.9.2015 (č.l. 149c). Podľa ich obsahu ide o SMS správy adresované

svedkovi Jozefovi Grabecovi. Nie však je jasné či sú vôbec autentické, z akého telefónneho čísla a na
aké telefónne číslo boli odoslané. Navrhovateľa sa napokon týka len jedna z týchto správ. Z nej zároveň
vyplýva, že ju nepísala odporkyňa, keďže sa o odporkyni v správe hovorí ako o„Žane“, t.j. v tretej osobe.

Konkrétne skutočnosti preukazujúce tvrdenia navrhovateľa nevyplynuli ani z výpovede svedkyne EU.,

ktorá uviedla, že ju a navrhovateľa odporkyňa ohovára, a že narozprávala o navrhovateľovi, že bol
odsúdený. Svedkyňa však neuviedla komu a kedy mala o tom odporkyňa rozprávať, resp. pred kým ich
ohovárať.

Svedkyňa Mgr. G. O. tvrdenia navrhovateľa vo svojej výpovedi takisto vôbec nepotvrdila.

Nebolo tiež preukázané, že by odporkyňa písala o navrhovateľovi listy rôznym inštitúciám, ktorými by
zasiahla do jeho práva na ochranu osobnosti. Z listín písaných odporkyňou, ktoré sa nachádzajú v
súdnom spise sa navrhovateľ spomína iba v liste zo dňa 18.5.2015, adresovanom do konania sp.zn.
6C/145/2015 (č.l. 139) a v liste adresovanom do konania sp.zn. 8P/17/2011, ktorý nie je datovaný (č.l.

192). V oboch listoch je konštatované, že navrhovateľ bol trestné stíhaný, že toto trestné stíhanie bolo
prerušené z dôvodu jeho duševného stavu, že navrhovateľ píše vyjadrenia do konaní, v ktorých je
účastníčkou aj odporkyňa, a že navrhovateľ s manželkou žiadali rôzne inštitúcie o finančné príspevky.
Uvedené informácie sú pravdivé, boli odporkyňou uvedené len v súdnych konaniach a nešírila ich
verejne. Preto podľa názoru súdu týmito listami odporkyne nedošlo k zásahu do práva na ochranu

osobnosti navrhovateľa.

Súd teda na základe uvedených skutočností konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by sa bola
odporkyňa dopustila neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Súd preto
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Navrhovateľ na pojednávaní navrhol vykonať ako
dôkaz znalecký posudok znalca PhDr. Benkoviča, ktorý sa mal týkať odporkyne. Súd mal pripojený
trestný spis tunajšieho súdu z sp.zn. 3T/61/2015, v ktorom boli dva znalecké posudky PhDr. Benkoviča,
týkajúce sa odporkyne. Navrhovateľ však tvrdil, že on má k dispozícii iný znalecký posudok a ten

navrhuje ako dôkaz. Na pojednávaní však nechcel uviesť, v akom konaní bol tento posudok vypracovaný
a ani aké tvrdenia navrhovateľa má tento posudok ako dôkaz preukázať. Súd preto návrh navrhovateľa
na doplnenie dokazovania zamietol.

Odporkyňa vo svojich písomných podaniach (na č.l. 109, 129, 185 a 201) opakovane navrhovala, aby

súd predvolal znalcov MUDr. Hrabovskú a MUDr. Frankoviča a aby vykonal znalecké dokazovanie za
účelom skúmania duševného stavu navrhovateľa. Súd konštatuje, že právnym posúdením spôsobilosti
navrhovateľa v trestnom konaní nie je viazaný. Okrem toho príčetnosť páchateľa v trestnom práve
je odlišná kategória od spôsobilosti na právne úkony podľa občianskeho práva. Ak teda nebolov samostatnom konaní rozhodnuté o pozbavení, prípadne obmedzení spôsobilosti navrhovateľa na
právne úkony, súd si úsudok o spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony a teda aj o jeho procesnej
spôsobilosti musí urobiť v príslušnom konaní sám. Súd na základe konania navrhovateľa v priebehu

súdneho konania nedospel k záveru o nedostatku jeho procesnej spôsobilosti. Preto nevykonal dôkazy
navrhované odporkyňou.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže odporkyňa mala vo veci plný úspech, mala by tak nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konania. Náhradu trov si však neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.