Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/791/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214204501
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214204501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa: COFIDIS, a.s., IČO: 36
816 337, Suché mýto 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Q.
nad Q., t. č. bytom F. XX, o zaplatenie 672,73 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. júna 2015, č. k. 5C/91/2014-65, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie sumy
672,73eur, ktorápozostávazúveruvovýške597,57eur,úroku zaposkytnutieúveruvovýške 70euraz
poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 5,16 eur. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa
21.05.2008 uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 70146421,
na základe ktorej poskytol odporcovi úverový limit vo výške 996 eur. Odporca sa zaviazal zaplatiť
okrem úverovej istiny aj úroky vo výške 2,14% mesačne a poistné za poistenie schopnosti splácať
úver vo výške 0,65% aktuálneho dlhu za každé poistné obdobie - jeden mesiac. Podľa všeobecných

obchodných podmienok je veriteľ oprávnený v prípade omeškania dlžníka žiadať poplatok z omeškania
vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní viac ako 15
dní. Odporca uhradil 2.070,41 eur a žiadnu ďalšiu splátku neuhradil . Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Okresný súd rozhodol vo veci bez jeho prejednania na pojednávaní podľa § 115a ods. 2 O.s.p.,
keďže išlo o drobný spor a na základe listinných dôkazov, ktoré produkoval navrhovateľ. Z dokazovania
zistil, že dňa 21.05.2008 bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č.
70146421, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver s limitom 30.000 Sk (995,82 eur). V

zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. Odporca vyčerpal z úveru 1.108,97 eur a navrhovateľovi uhradil 2.070,41 eur.

Okresný súd aplikoval na svoje skutkové zistenia ustanovenia § 2 písm. b), § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 2 a 3
zákona č. 288/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dospel
k právnemu záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa nie je oprávnený , pretože v zmluve absentuje
ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporca bol tak povinný vrátiť navrhovateľovi
iba istinu úveru. Odporca z úveru čerpal 1.108,97 eur a celkom splatil 2.070,41 eur, teda viac, než bol
povinný zaplatiť. Navrhovateľ aj bez právneho dôvodu započítal platby odporcu na úroky a poplatky
a žiadal ďalšie poplatky a úroky. Všetky platby odporcu je potrebné započítať na istinu, čím bola tátocelá splatená. Okresný súd ďalej konštatoval, že v zmluve dojednané poplatky z omeškania nemajú
oporu v zákone, sú s ním v rozpore, a preto sú neplatné. Poplatky z omeškania sú sankciou iba
v prípade omeškania nájomcu bytu s platením nájomného alebo úhradou za plnenie poskytované

s užívaním bytu. Akcentoval, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch
jasne a zrozumiteľne zaviedlo náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané podľa údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Náležitosť RPMN tak mala a mohla
byť v zmluve uvedená, keď navrhovateľ mal vychádzať z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.

Úspešnému odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal, keďže si ju neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Deklaroval
uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) a § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Vo svojom odvolaní namietal záveru okresného súdu, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosť
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (rozumej zákona o spotrebiteľskom úvere). Domnieva sa, že
na predmetnú revolvingovú zmluvu nemožno aplikovať ustanovenia ZoSÚ, ale predmetná zmluva
vyžadovanú podmienku spĺňa. V zmluve je upravené, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov
sa určuje podľa článku 5.4 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou

zmluvy. V zmysle článku 5.4 VOP ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa súvisiacich s týmto
úverom je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. V príklade nákladov a splátok
je uvedená presná výška RPMN. V zmysle článku 5.4 VOP ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľa súvisiacich s týmto úverom je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského
úveru podľa vzorca uvedeného v Sadzobníku poplatkov veriteľa, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere.
Prílohou č. 4 je formulár o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere, ktorý je taktiež
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Formulár o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom
úvere v bode 3 výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúca z návrhu zmluvy

o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29%. Ustanovenie § 273 Občianskeho zákonníka stanovuje,
že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Táto zákonom stanovená podmienka
bola splnená, keďže Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú vytlačené na druhej strane

zmluvy revolvingovom úvere č. 70146421 a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť spolu s formulárom o
zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta ZoSÚ platí,
že ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch
platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a

doplnená, a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Na začiatku revolvingového vzťahu
sa údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ručiť ako tak dá, pretože výška úveru , úroky, poplatky
za obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre nie je
možné v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedený záver je ešte zvýraznený skutočnosťou, že

dlžníkovi je umožnené splácať poskytnutý úver splátkami akejkoľvek výšky za predpokladu, že táto je
vyššia ako minimálna účastníkmi dohodnutá splátka. Odporca svojim podpisom zmluvy potvrdil, že
vzal na vedomie, že Všeobecné obchodné podmienky a ostatné prílohy sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, potvrdil, že sa s nimi riadne oboznámil, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a
prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť splácať poskytnutý

úver minimálnymi mesačnými splátkami nesplnil, čím závažne porušil ustanovenia zmluvy o úvere,
navrhovateľ v súlade s článkom 8. bodu 4 VOP odstúpil dňa 06.08.2014 listom od zmluvy a odporcu
vyzval na úhradu nesplateného úveru. V zmysle čl. 7. bodu 2 VOP si navrhovateľ uplatňoval v návrhu
na začatie konania poplatok z omeškania vo výške 8% z každej minimálnej mesačnej splátky úveru, s
ktorou sa odporca dostal do omeškania o viac ako 15 dní. Odporca si svoju povinnosť splácať úver v

súlade s čl. 4. bodu 1 t. j. platiť minimálne splátky úveru riadne a včas nesplnil a navrhovateľovi vznikol
oprávnený nárok aj na zaplatenie poplatku z omeškania. Podanou žalobou sa dôvodne domáhal voči
odporcovi zaplatenia uvedeného poplatku za omeškanie so splácaním úveru. V zmysle čl. 7.2 VOP
v prípade omeškania odporcu s úhradou minimálnej splátky úveru je navrhovateľ oprávnený žiadaťod odporcu a odporca je povinný uhradiť poplatok za omeškanie vo výške 8% z každej minimálnej
splátky úveru, s ktorou sa odporca ocitol v omeškaní o viac ako 15 dní. Z uvedeného vyplýva, že
napríklad ak bola očakávaná mesačná splátka k 31.10.2008 vo výške 82,78 eur a odporcovia sa s jej

úhradou dostali do omeškania o viac ako 15 dní, navrhovateľ si účtoval poplatok z omeškania vo výške
8% z minimálnej splátky úveru, teda zo sumy 39,8 eur (39,80x8/100=3,18 eur-obdobie 10/2008 podľa
úverového účtu klienta). Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva. V tomto prípade poplatok z omeškania vo výške 8% z každej minimálnej
splátky úveru, s ktorou sa odporca ocitol v omeškaní o viac ako 15 dní, je v súlade s citovaným ust.
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe čoho si navrhovateľ sumu rovnajúcu sa poplatku z
omeškania vo výške 5,16 eur uplatnil dôvodne a má nárok na jeho zaplatenie. Do obsahu základného

práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Reálne uplatnenie
základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana
v zákonom predpokladanej kvalite poskytne. Okresný súd svojim rozhodnutím zasiahol do základného

práva žalobcu garantovaného Ústavou SR, právo na súdnu ochranu, nakoľko mal za to, že rozsudkom
nesprávne posúdil prejednávanú vec.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych
skutkových a právnych záverov, jeho odôvodnenie zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
je správne, úplné a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na dôvody rozsudku okresného
súdu poukazuje, keďže sa s nimi stotožnil. Súčasne považuje za potrebné k odvolacím námietkam
navrhovateľa uviesť nasledovné:

Je nepochybné a účastníkmi nenamietané, že v prejednávanej veci bol zmluvou o revolvingovom úvere
zo dňa 21.05.2008 založený spotrebiteľský právny vzťah, ktorého obsah sa spravoval zákonom č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda lex specialis. Nejde o obchodnoprávny vzťah založený
zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a mali by sa aplikovať na jej obsah

obchodnoprávne inštitúty, ako sa domnieva navrhovateľ.

Úprava náležitostí spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. má za cieľ
zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a sankciou za nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy je to,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Obligátnou náležitosťou je podľa § 4 ods. 2 písm.

j) uvedeného zákona aj údaj o RPMN.

V prípade revolvingového úveru , ako správne uviedol okresný súd, mala zmluva obsahovať údaj
o RPMN podľa podmienok platných v čase uzavretia zmluvy a dojednaním podmienok jej prípadných
zmien.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na VOP, v ktorých je údaj RPMN uvedený a VOP sú súčasťou
zmluvy o úvere, k tomu je potrebné uviesť, že VOP v danom prípade sú spracované netransparentne,
malým písmom, s odkazom na ďalší dokument „tzv. Príklad nákladov a splátok úveru“, ktorý podľa bodu
5.4. je 12% násobkom mesačnej úrokovej miery uvedenej v zmluve o úvere. V zmluve o úvere je

pritom takmer nečitateľným písmom uvedená úroková miera 2,14% mesačne. Takto uvedené údaje
sú jednak nečitateľné a neobsahujú transparentne „cenu úveru“, ktorá je pre spotrebiteľa potrebná na
porovnanie a ekonomicky výhodnejšie rozhodnutie, od ktorých subjektov požiada o úver. Zmyslom aúčelom tohto údaju v úverovej zmluve je preto poskytnutie transparentnej informácie spotrebiteľovi, ale
má zmysel aj z hľadiska ochrany podnikateľského prostredia a konkurencie pred takýmito praktikami.

Okresný súd preto správne považoval poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, keďže úverová
zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j) cit. zákona.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že navrhovateľ v konaní neprodukoval žiadny listinný dôkaz o tom,
že s odporcom uzavrel písomne aj zmenu zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa úverový

limit zvýšil, keď v zmysle predloženej zmluvy bol úverový limit iba 30.000 Sk (995,82 eur). Pokiaľ
odporca čerpal aj nad uvedenú sumu, potom už by šlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
na základe plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka).

V každom prípade, vzhľadom na preukázané čerpanie finančných prostriedkov vo výške 1.108,97
eur a odporcom uhradenú sumu 2.070,41 eur, keď navrhovateľov nárok predstavuje len sumu, ktorú

odporcovi poskytol, potom uplatnený nárok nemôže požívať súdnu ochranu a okresný súd ho
správne zamietol. Správne rozhodol okresný súd aj o príslušenstve uplatneného nároku, ktoré v danej
veci navrhovateľ uplatnil ako poplatok z omeškania. Poplatok z omeškania je sankciou v prípade
omeškania nájomcu s platením nájomného resp. preddavkov za služby spojené s užívaním bytu (§
697 Občianskeho zákonníka). Poplatok z omeškania je preto v danej veci v rozpore so zákonom (§ 39

Občianskeho zákonníka), preto tento nárok nie je tiež oprávnený.

Z dôvodov uvedených vyššie, je rozsudok okresného súdu správny a zákonný, a preto ho bolo potrebné
potvrdiť.

Úspešný odporca v odvolacom konaní náhradu trov nežiadal, preto podľa § 224 ods. 1 v spojení s §
142 ods. 1 a§ 151 ods. 1 mu táto náhrada nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.