Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609203482
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3609203482.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: A. O., so sídlom K., XX. augusta č. X - 10, IČO:
30807484, proti povinnému: K., s.r.o., so sídlom O., R. B. č. XXX/X, IČO: 36323161, t.č. vymazaný ku
dňu 17.03.2011, o vymoženie 6577,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. apríla 2015 č.k. 2Er/357/2009 - 12, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť JUDr. Q. A., so sídlom v L., P. B. 1, trovy exekúcie vo výške 43,43 Eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tamojší súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného. Z Obchodného registra Slovenskej
republiky zistil, že povinný bol dňa 17.03.2011 vymazaný ex offo, pričom povinný zanikol bez právneho

nástupcu, keď spoločnosť povinného bola zrušená rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn.
28CbR/334/2009 zo dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2011, bez likvidácie z
dôvodu, že povinný nemá žiaden majetok. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia § 58 ods.
1 a § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre nemajetnosť
zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra. Povinný nemá právneho nástupcu,
voči ktorému by bolo možné ďalej viesť exekúciu. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie prvostupňový súd prvého stupňa zaviazal oprávneného,
pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovení vyhlášky č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu a
náhrady vo výške 43,43 Eur, ktoré predstavujú: a/ odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, b/ hotové
výdavky vo výške 3,00 Eur ( poštovné ), c/ DPH zo sumy 36,19 Eur, t. j. 7,24 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom
z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že v prípade zániku
povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní

náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto
možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08-16 zo dňa
16.12.2008. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že podľa § 203 Exekučného
poriadku vyplýva možnosť súdu zaviazať na zaplatenie trov exekúcie oprávneného. Podľa odseku 2

tohto ustanovenia súd oprávneného na náhradu trov exekúcie zaviaže vždy, keď sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade totiž ide o situáciu,keď by súdny exekútor svoje trovy exekúcie nemohol vymôcť od povinného, pretože nemá dostatočný
majetok, čo je analogická situácia s tou, keď trovy exekúcie nemôže vymôcť od povinného preto, lebo
tento už neexistuje. V prípade, keď k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný zanikol, ale

dovtedy súdny exekútor v rámci konania vykonal určité úkony, pri zastavení exekúcie má súdny exekútor
nárok na trovy exekúcie podľa uvedenej vyhlášky a pri analogickom použití § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku musí tieto trovy znášať oprávnený. Argumentáciu oprávneného považoval za zavádzajúcu.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd odvolanie oprávneného zamietol.

Skôr, než krajský súd pristúpil k vecnému preskúmaniu rozhodnutia v dôsledku podaného odvolania,
zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie
prípustné a či spĺňa náležitosti uvedené v § 205 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu nesmeruje
voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie,

no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia krajský súd odvolanie
oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že

dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, samotným podaním odvolania
došlo k jeho zrušeniu podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP a o trovách exekúcie opätovne rozhodne
sudca súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .