Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210515
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514210515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o.,
IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, Politických vězňu 1272/21, Nové Mesto, Praha 1,
Česká republika, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi B. M., I..
XX.X.XXXX,Z.Š.XXXX/X,Z.ozaplatenie652,13EURspríslušenstvomainéaoodvolanínavrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 88/2014-34, zo dňa 21.4.2015,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 88/2014-34 zo

dňa21.4.2015 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú odmenu 2,82 EUR, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl.
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu

zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 652,13 EUR, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 847,13
EUR od 11.1.2011 do 10.4.2011, zo sumy 782,13EUR od 11.4.2011 do 9.5.2011, zo sumy 717,13 EUR
od 10.5.2011 do 8.6.2011, zo sumy 652,13 EUR od 9.6.2011 do zaplatenia, zákonného úroku 6 %
ročne zo sumy 847,13 EUR od 2.3.2011 do 10.4.2011 , zmenkovej odmeny 2,82 EUR a náhradu
trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil
odporca 30.7.2010 na zmenkovú sumu 847,13 EUR, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne od 11.1.2011. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, avšak bezúspešne. Ako dôkaz
bol k návrhu pripojený originál zmenky. Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo
C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca právo
odpovedať nevyužil. Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom
sa konanie vedie. Súd sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné, súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné
a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán. Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v § 156 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu.Ďalej uviedol, že navrhovateľ si návrhom uplatnil nároky zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave
dňa 30.7.2010 a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej aj remitent) zaplatiť

pri predložení 847,13 EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 11.1.2011. Zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Zmenka, okrem údaju
splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj

splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie
je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale
vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1
zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie
lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou,
a.s.. Rozsudkom č. k. SR 08429/11 zo 6.9.2011 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil 966,09 EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo

sumy 652,13 EUR od 10.6.2011 do zaplatenia a zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 652,13 EUR od
10.6.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.9.2011 a dňa
29.9.2011 sa stal vykonateľným. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok

zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§
159 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 37Er/4252/2010 vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému Štefanovi Žákovi, o udelenie poverenia pre 702,31 EUR

s príslušenstvom zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č.k. SR 15887/09 zo 4.11.2009
ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd
uznesenímč.k.37Er/4252/2010-10z8.10.2010,právoplatným15.12.2010,žiadosťexekútoraoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky je

ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná a neplatný je aj úrok 0,25%
denne. Oprávnený podal proti uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie
uznesením č.k. 18CoE/12/2013-29 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nakoľko
v čase zisťovania, či sú splnené podmienky konania, nebolo o návrhu exekútora na udelenie poverenia
znovu rozhodnuté, súd prvého stupňa predmetné konanie uznesením z 3.9.2014 podľa § 109 ods.

2 písm. c/ O.s.p. prerušil až do opätovného rozhodnutia o návrhu súdneho exekútora. Prihliadol na
skutočnosť, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá súd zákonné oprávnenie posudzovať
platnosť rozhodcovskej zmluvy, pretože to vylučuje osobitná úprava obsiahnutá v § 21 ods. 2, resp. § 40
ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností
prípadu uzavrie, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým

neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul, potom nemôže
byť ani materiálne vykonateľný následkom čoho je nezáväzný a neúčinný. V predmetnom konaní súd
pokračoval po tom, čo exekučný súd dňa 18.9.2014 vydal exekútorovi povolenie na vykonanie exekúcie
na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. č. SR
08429/11 zo dňa 6.9.2011. Podľa § 109 ods. 3, O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže

sa prejednať znova. Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania a zmenka bola naňho
prevedená nedatovaným indosamentom, pričom podľa čl. I § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie
je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím
lehoty k protestu. V tomto prípade nebolo podľa súdu prvého stupňa preukazovať opak už preto, že
samotný navrhovateľ priamo v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant

(POHOTOVOSŤ, s.r.o.), čím potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky nebol jej majiteľom. Indosament, ku
ktorému došlo až po splatnosti zmenky má podľa druhej vety čl. I § 20 ods. 1 zmenkového zákona účinky
len obyčajného postupu. Preto navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom zmenkových práv, on iba
vstúpil do práv indosanta a je jeho právnym nástupcom. Preto právoplatný a vykonateľný rozhodcovskýrozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 652,13 EUR, zmenkového úroku 0,25% denne
zo sumy 847,13 EUR od 11.1.2011 do 10.4.2011, zo sumy 782,13 EUR od 11.4.2011 do 9.5.2011, zo
sumy 717,13 EUR od 10.5.2011 do 8.6.2011 a zo sumy 652,13 EUR od 9.6.2011 do zaplatenia, ako

aj zákonného úroku 6% ročne zo sumy 847,13 EUR od 2.3.2011 do 10.4.2011, zo sumy 782,13 EUR
od 11.4.2011 do 9.5.2011, zo sumy 717,13 EUR od 10.5.2011 do 8.6.2011 a zo sumy 652,13 EUR od
9.6.2011 do zaplatenia, znovu rozhodoval, preto v tejto časti ako neprípustný podľa článku 4 ods. 4
Nariadenia zamietol.

Predmetom rozhodcovského konania ale nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 2,82 EUR a navrhovateľ
ako majiteľ zmenky má podľa čl. I § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo
postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, preto súd odporcu
na zaplatenie tejto odmeny počítanej zo zmenkovej sumy 847,13 EUR zaviazal. O trovách konania bolo
rozhodnuté podľa čl. 16 Nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní
úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a preto právo na náhradu trov by mal odporca,

ktorému však v konaní náhrada priznaná nebola, nakoľko o ich náhradu nepožiadal.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku
o náhrade trov konania odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že súd v týchto častiach
jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, pričom si uplatnil i náhradu

trov odvolacieho konania. Úvodom odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nariadenie pojednávania, čo
podľa článku 7 ods. 3 nariadenia legálne nemohol urobiť, nakoľko odporkyňa nedoručila súdu žiadnu
žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia. Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa
vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom
takéto dokazovanie žiadny z účastníkov nenavrhol. V ďalšej obsiahlej časti svojho odvolania zopakoval

svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanej veci nemôže ísť o rei iudicatae, tak ako to tvrdil pred súdom
prvého stupňa tiež s poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil a v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia,môžesavodôvodneníobmedziťlen naskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom
č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Nebola dôvodná námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie,
čo legálne nemohol urobiť, keď odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade
s § 156 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa, týkajúcu sa vykonávania dôkazov, keď
ako vyplýva z obsahu spisu, súd nevykonával dokazovanie, zadovážil si len podklady nevyhnutné
pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, skutočnosť ktorú musí skúmaťbez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal
podmienky konania, na základe ktorých zistil, že vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci
podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo.

Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.