Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209544
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614209544.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnej veci žalobkyne: Z. T., H.. XX. XX. XXXX, C.
N. K. H. N., C. X, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova
1562/6, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.11.2014 č. k. 1C/161/2014-52 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eur a tieto zaplatiť
JUDr. Monike Marjanovič, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.2.2010 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania v
celkovej výške 371,56 eur a zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok
99,50 eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, na základe ktorej bol žalobkyni schválený
úver vo výške 1 161,79 eur so splatnosťou úveru 30 mesiacov s výškou mesačnej splátky úveru 71,00
eur, s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 19. 4. 2010 a poslednej splátky 19. 9. 2012. RPMN ku
dňu podpisu zmluvy činila 63,61 %. Žalobkyni bol schválený revolving vo výške 637,86 eur, zmluvná
odmena za poskytnutie úveru činila 1 083,28 eur a zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu

702,91 eur. Spolu s úverovou zmluvou bola účastníkmi konania uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
Táto dohoda nebola súčasťou úverovej zmluvy a nenachádzala sa na tej istej listine. Úverová zmluva aj
dohoda o zrážkach zo mzdy sú podľa súdu prvého stupňa typickými formulárovými zmluvami písanými
malými písmenami s množstvom nečitateľného textu. Na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy
žalovaný dňa 21. 1. 2014 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážky zo mzdy z dôvodu,
že si táto nesplnila riadne a včas záväzok voči žalovanému. Z výpisu z účtu zamestnávateľa žalobkyne
mal súd preukázané, že tento zrazil žalobkyni v prospech žalovaného sumu 2 x po 80,00 eur a žalobkyňa

konštatovala, že následne boli zrážky realizované ešte 2 x po 80,00 eur. Z oznámenia o zosplatnení zo
dňa 3. 6. 2012 súd prvého stupňa vzal za preukázané omeškanie žalobkyne s úhradou splátok 24, 25
a 26 v celkovej výške 213 eur a upozornenie žalobkyne na omeškanie na najstaršej splatnej splátke 76
dní s tým, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok o viac ako 3 mesiace auplynie 15 dní od doručenia od oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy aj tie, ktoré
sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Vychádzajúc z ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
Smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách (ich znenie citoval), súd
prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne preukázaný
tým, že žalovaný účastník reálne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza
a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej

inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ bude musieť rešpektovať
uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný účastník sa tak môže na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohacovať. Poukázal na to, že žalobkyňa sa iným spôsobom ako žalobou na súde zmeny
tohto stavu nemôže domôcť. Vychádzajúc z ust. § 80 O.s.p. teda zhodnotil, že žalobkyňa preukázala
naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je. Uviedol, že v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa podpísala samostatne

na inej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške mesačnej splátky
uvedenej v zmluve o úvere, t.j. 71,00 eur, že s predmetnou dohodou súhlasila a že veriteľ je oprávnený
predložiť túto dohodu zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania
mal preukázané, že spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je nútený kedykoľvek

v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej
zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp.
bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných
podmienok. Poukázal na ustálenú judikatúru systému ochrany spotrebiteľov zavedenú Smernicou Rady
93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach. Zdôraznil, že súdna kontrola štandardných zmlúv

je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, pričom rozhodujúce je, že problémová
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Poukázal
na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich pri MS SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode
9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho

zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v
čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Okrem toho súd prvého stupňa poukázal
na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 24. 2. 2010 obsahuje aj neprijateľné zmluvné
podmienky, napríklad v bode 8.1. , kde bolo dojednané, že za možnosť odkladu splatnosti maximálne

troch akýchkoľvek splátok úveru je žalobkyňa povinná uhradiť poplatok vo výške 115,02 eur a za
odklad akýchkoľvek splátok revolvingu poplatok vo výške 62,74 eur. Poukázal na to, že rozsudkom
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C/55/2013-79 zo dňa 10. 2. 2014 bol poplatok za možnosť odkladu
maximálnetrochakýchkoľveksplátokúveruurčenýzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,pričomdohodou
o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá splatnosť aj tohto poplatku určeného na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky a zabezpečená vymoženosť tohto finančného plnenia. S poukazom na uvedené
dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu
vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy
a zmluva o revolvingovom úvere sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis

žalobkyne. Uviedol, že podpisom zmluvy sa žalobkyňa dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez
možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných
zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými
mravmi.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 149 O.s.p. a žalobkyni,
ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu vo výške 371,56 eur, ktorá pozostáva z trov právneho
zastúpenia žalobkyne.

S poukazom na to, že žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení

oslobodená od platenia súdnych poplatkov zaviazal žalovaného zaplatiť Slovenskej republike na účet
súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eur.Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal k úhrade trov prvostupňového konania

alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.

V odvolaní poukázal na to, že podľa § 551 Občianskeho zákonníka zrážky zo mzdy sa môžu vykonávať
na základe uzatvorenej dohody o zrážkach a po jej predložení platiteľovi mzdy. Uviedol, že vykonávanie

zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy je proces, ktorého podmienky a predpoklady
upravuje zákon a z tejto úpravy ani žiadneho iného ustanovenia nevyplýva súdom formulovaná
podmienka ohľadne nejakej autorizácie a verifikácie. Podľa záveru žalovaného z napadnutého rozsudku
nie je možné určiť, na základe akého ustanovenia by súdom spomínaná autorizácia mala prebiehať,
čo by malo byť jej obsahom a kto by ju mal vykonávať. Z rozsudku je nepreskúmateľné, ktoré zákonné
ustanovenia neboli dodržané alebo priamo porušené a majú teda za následok neplatnosť dohody o

zrážkach zo mzdy. Poukázal na rozhodnutie NS SR z 26.3.2009 sp. zn. 1MObdoV 16/2006 a to, že
platnosťčineplatnosťprávnehoúkonumožnoposudzovaťlensozreteľomnaokolnosti,ktoréexistovaliv
čase jeho vzniku. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola v čase, keď došlo k jej uzavretiu
medzi účastníkmi konania zakázaná a ani neboli stanovené žiadne podmienky pre výkon zo zrážky zo
mzdy v podobe nejakej autorizácie alebo verifikácie, ako sa to uvádza v napadnutom rozhodnutí. Takéto

podmienky neurčuje zákon ani dnes. Súd tak založil dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy na
záveroch, ktoré nemajú podklad v právnej norme a ani sám neoznačil, ktorá právna norma stanovuje
ním formulované požiadavky. Zároveň žalovaný napadol aj tú skutočnosť, že si ohľadne uplatňovania
nárokuzneprijateľnýchpodmienokuplatňujeplnenieprostredníctvomzrážokzomzdy.Uviedol,žekeďže
zrážkou zo mzdy sa uspokojuje aj plnenie, ktoré v zmysle platnej právnej úpravy nemôže mať povahu

neprijateľnej podmienky, potom je nesporné, že určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v celosti
nemá oporu ani v tých predpokladoch, ktoré súd v rozsudku naznačuje. Uviedol, že na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami slúžia iné samostatné spôsoby, inštitúty, avšak nie je možné na ich základe
dospieť k záveru, že je neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy ako celok, teda aj pre tie ustanovenia, ktoré
v zmysle platného práva takú povahu neprijateľnej podmienky mať nemôžu. Prostredníctvom dohody o

zrážkach zo mzdy nemôže byť vymožený poplatok v zmysle čl. 8.1 dohody o poskytnutí služby. Uviedol,
žezákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľasúčinnosťouod1.5.2014bolistanovenépodmienky
pre uzatváranie dohôd o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľské právne vzťahy, z čoho vyplýva, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je prípustná aj pre oblasť spotrebiteľských vzťahov.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Zároveň
uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovaného protirozsudku beznariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 03. 02. 2016 o 9.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 27. 01. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., teda že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ust. §205 ods. 2 písm. d, O.s.p., teda že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. §205 ods. 2 písm. f/
O.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietané odvolacie dôvody však nie sú naplnené.Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená
žiadna vada uvedená v § 221 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorej by bolo potrebné rozsudok zrušiť, keďže
odôvodnenie rozsudku spĺňa náležitosti riadneho a presvedčivého odôvodnenia, pričom nebolo zistené,
aby žalovanému bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, t.j., že procesný postup súdu alebo
jeho rozhodnutie by boli také, že v ich dôsledku by nemohol uplatniť svoje konkrétne procesné práva

priznané mu O.s.p.. Preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i k odvolacím námietkam žalovaného možno
doplniť, že v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa
ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).

Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy,
dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, na ktorú správne odkázala aj
žalobkyňa v podanej žalobe (napr. rozsudky Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až
C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08
a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom
na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje,

že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1
Smernice 93/13/EHS).

Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o zrážkach zo mzdy

možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej
medzi účastníkmi.

Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa XX. XX XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným vzhľadom
na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých

obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Preto tieto ustanovenia dohody o
zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je naformulovaná,
nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 4OZ je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských
zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou
aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 OZ patria okrem iného
aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ), prípadne, ktoré
oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ OZ). Práve predmetná dohoda o zrážkach

zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením
zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je
zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná
pohľadávka voči žalobkyni, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu, že v dohode
o zrážkach zo mzdy je uvedená výška pohľadávky žalovaného 1.161,79 eur z titulu zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX, zároveň v samotnom bode I dohody je uvedené, že cit. „Pohľadávky voči dlžníkovi

zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých
dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi
a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v
súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov“. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej

pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho
prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako
spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade
s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej
kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto

odvolacísúdnemalinúmožnosť,ibakonštatovať,žedohodaozrážkachzomzdytakakojeformulovaná,
umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k
narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne
ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku, tak ako to správne ustálil
súd prvého stupňa.

Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá v rovnaký deň ako zmluva
o úvere, t. j. XX. XX. XXXX. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa
ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť,
keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohodu

o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý, alebo
zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok
zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka aj podľa
názoru odvolacieho súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu

spotrebiteľa a preto je s poukazom na ust. §53 Občianskeho zákonníka, neplatná, tak ako to správne
ustálil súd prvého stupňa.

So zreteľom na vyššie uvedené neobstojí obrana žalovaného a jeho námietky uvedené v odvolaní, že
súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi účastníkmi dňa 24.

2. 2010 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým aj absolútne neplatnú v zmysle § 53 OZ a neuviedol
dostatočné dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
ako celku. Napadnutý rozsudok (jeho odôvodnenie) spĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 1 O.s.p. tak z formálneho, ako aj z obsahového hľadiska,
keďže súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení rozsudku rozhodujúce skutkové

zistenia i právne závery, ku ktorým dospel po úplnom a správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov,
náležite a presvedčivo ich zdôvodnil zo všetkých relevantných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú
do úvahy, pri aplikácii (a dôslednom výklade) relevantných ustanovení právnych predpisov, ktoré použil,
preto napadnutý rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalovanému spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, a to za 1 úkon právnej

služby v zmysle § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 64,53 eur
a režijný paušál 8,39 eur, čo spolu činí 72,92 eur.

V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému zaplatiť trovy odvolacieho konania JUDr. Monike

Marjanovič, právnej zástupkyni žalobkyne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.