Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216010
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912216010.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ , s.r.o.,

IČO : 35 807 598, Bratislava, ul. Pribinova 25, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o. , IČO:36864421, so
sídlom Bratislava, ul. Grösslingova 4 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu zamieta.

II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Svoju žalobu

odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora zo
Zmluvy z úvere č. 9081493 s dlžníkom: Q. X., B.. XX.XX.XXXX pod č. exekúcie súdneho exekútora EX
4967/2011 nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.
V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej
výške175Eur,ktorápredstavujenáhradu účelnevynaloženýchnákladovspojenýchsčinnosťoužalobcu
ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Zároveň si

uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 663,84 Eur za obdobie, kedy bol súd nečinný
- podľa žalobcu bol súd nečinný viac ako 361 dní, vychádzajúc z Nálezov Ústavného súdu podľa ktorých
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur/12 mesiacov v roku =55,32 Eur za mesiac. Žalobca
ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do
podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Okresný súd Trebišov Uznesením č. 10C/152/2012-8 zo dňa 05.10.2012 rozhodol o spojení vecí
špecifikovaných v rozhodnutí na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod č. 10C/152/2012.
Uznesením č. 10C/152/2012-49 zo dňa 07.10.2015 súd rozhodol o vylúčení vecí špecifikovaných v
rozhodnutí na samostatné konanie, z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktoré súd veci spojil na spoločné
konanie; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2015.

Žalobca v tejto svojej žalobe namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Trebišov, pričom o tejto
námietke bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č. konania:
5NcC/78/2012-14 tak, že sudkyňa Okresného súdu Trebišov JUDr. Edita Pavková nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.: 10C/152/2012.Rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.01.2013, doručenka sa nachádza v
sp. č. 10C/152/2012.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2015 uviedla, že z dôvodu nepreukázania podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003 Z. z. považuje žalovaná žalobu
za právne neopodstatnenú a žiada aby ju súd zamietol.

Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise ako aj
oboznámením sa s pripojený spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn.: 17Er/744/2007 a zistil tento
skutkový stav:

Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci č. exekučného spisu EX

4967/2011 - sp. zn. súdu 17Er/744/2007 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote na rozhodnutie o tomto návrhu a k rozhodnutiu
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX 4967/2011
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa
žalobcu v tomto prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Poukázal na znenie ustanovenia § 44 ods.7 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005

ako aj na znenie ustanovenia § 44 ods.8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006, v zmysle
ktorých je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora do 30 dní odo doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Žalobca ďalej uviedol, že
o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenia
škody, po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného

postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu
majetkovej škody, túto si uplatňuje vo výške 175 Eur. Ide o náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. Žalobca v tomto období vynaložil - na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 Eur; na udržanie a správu
informačného systému sumu 40 Eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde

sumu 15 Eur. Žalobca uviedol, že táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a
pri rozhodnutí o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Keďže exekučný súd
ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať
žalobca svojou aktivitou cielene na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečovanie usmerňovaním
exekútora a ďalších účastných orgánov. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto si žalobca

uplatňuje v sume 663,84 Eur za obdobie nečinnosti exekučného súdu, ktorý bol nečinný viac ako 361 dní
a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky. Pri výpočte náhrady vychádzal žalobca z doktríny ústavného súdu, podľa ktorej

pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,84 Eur, pri omeškaní súdu po dobu viac ako 361 dní
to predstavuje sumu 663,84 Eur (663,88 Eur/12 mesiacov = 55,32 Eur na mesiac). Žalobca ďalej
uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto

žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Podľa žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.2 ústavy SR apráva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.10.2015 uviedol, že návrh žalobcu je
zmätočný. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Tvrdenie žalobcu že nepozná
spisovú značku v ňom uvádzanom konaní sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a
zavádzajúceho tvrdenia, pretože sám žalobca uvádza, že mu bolo doručené uznesenie o zmene

súdneho exekútora. Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. V podaní žalovaná ďalej
uviedla, že jej nie je jasný titul nároku na náhradu škody, pretože jednak žalobca namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote ale zároveň namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Pokiaľ ide o prieťahy
v konaní žalobca uviedol, že v tomto smere podnikol kroky na ich odstránenie v podobe žiadosti o

informáciu o stave konania, avšak takýto úkon nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý
by zabránil tvrdeným prieťahom. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca žalobu nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca

neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na
zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
K nesprávnemu úradnému postupu, ktorý podľa žalobcu spočíva v tom, že súd nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedla, že v praxi je zaužívaný model,
v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť
pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne

s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách
doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a
na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcej exekučnému
súdu z ustanovenia § 44 ods.9 Exekučného poriadku a vec po rozhodnutí postúpi novému súdnemu
exekútorovi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne

poverený. Žalovaná pripustila, že v niektorých prípadoch mohlo dôjsť k rozhodnutiu o návrhu na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
najmä v prípade, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a v takých
prípadoch exekučný súd nemohol objektívne dodržať zákonnú 30 - dňovú lehotu. Žalobcovi však nič
nebránilo v tom, aby využil účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti

predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení,
čo došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods.2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone alebo v ústave,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v

týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Žalovaná ďalej uviedla, že v tomto prípade žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva či právoplatné

rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a preto má žalovaná za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov. Otázku či v danom konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný
súd. Vzhľadom k tomu má žalovaná za to, že nebola v tomto konaní preukázaná existencia prieťahov

v konaní. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných
žalobcom, žalobca sa musel o niektorých prípadoch škody dozvedieť pred dňom 23.4.2009 a v tejto
súvislosti preto žalovaná poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu nazmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). K uplatnenej škode žalovaná uviedla, že pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné preukázať existenciu

škody a jej výšku, čo však žalobca v tomto konaní nepreukázal a preto je potrebné jeho nároky
považovať za hypotetické. Podľa žalovanej žalobca nemá preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy
ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada v peniazoch. Pokiaľ ide o majetkovú ujmu, žalovaná vo
vyjadrení uviedla, že žalobca neuvádza, či ním uplatňovaná škoda predstavuje skutočnú škodu alebo
ušlý zisk a teda v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobcom uvedenú paušalizáciu

nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku ani za ušlý zisk. Žalobca ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi používa pri svojej činnosti informačný systém, ktorý poskytuje
prehľad poskytnutých úverov a tento musela využívať nielen v období domnelých prieťahov ale aj pred
týmto obdobím, ako aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii ale
aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov.
Akákoľvek výška uplatňovaná žalobcom na správu systému je preto účelová. Pokiaľ ide o náklady

na udržiavanie systému, túto činnosť vykonáva žalobca na dennej báze a preto je aj táto náhrada
požadovaná žalobcom nesprávna a účelová. Podľa žalovanej žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vznik škody a ani jej výšku. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy podľa žalovanej vychádzať z
paušálnej sumy 663,88 Eur je nesprávna úvaha, pretože každé prípadové okolnosti sú osobité. Pokiaľ
žalobca uvádza zánik podnikateľských plánov, tieto nie sú bližšie konkretizované a takisto ani žalobca

neupresnil v čom a ako situácia ovplyvnila jeho podnikateľské plány. Žalobca nepreukázal ani príčinnú
súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z. z. žalovaná žalobu považuje za
neopodstatnenú. Žalovaná ešte vo svojom podaní poukázala na to, že vzhľadom na charakteristiku

podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaná zároveň uviedla, že
si uplatňuje právo na náhradu trov konania.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 17Er/744/2007 bolo zistené, že Okresnému súdu v
Trebišove bola dňa 10.04.2007 doručená žiadosť súdneho exekútora: JUDr. Renáta Ďurková pod č.
EX 293/2007 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 05.01.2007, sp.zn. SR 7057/06. Podaním zo dňa 08.10.2009
doručeným súdu dňa 20.10.2009 bol súdu doručený návrh spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. na zmenu

súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Trebišov č. 17Er/744/2007-14 zo dňa 04.10.2010 súd
rozhodol tak, že vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora; rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.11.2010.

Podľa ust. §3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. §3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. §4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
Podľa ust. §9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje ajporušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. §9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa ust. §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ust.§ 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľaust.§17ods.4zákonač.514/2003Z.z.,výškanáhradynemajetkovejujmypriznanápodľaodseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 19 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený

môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa ust. § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd
v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,

ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným
nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní č. EX 4967/2011.Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania v tomto konaní, bolo povinnosťou súdu sa vysporiadať
s touto námietkou premlčania. Z obsahu podania žalovanej zo dňa 16.10.2015 je zrejmé, že žalovaná
vznáša námietky premlčania voči všetkým nárokom, ku ktorým došlo k uplynutiu zákonom stanovenej

lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky predo dňom, kedy
boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Prvé nároky na predbežné
prerokovanie boli žalovanej doručené dňa 23.4.2012. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že návrh
žalobcu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 08.10.2009 t.j. až po dni
23.04.2009 a preto vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že v tomto prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde, súd
poukazuje na to, že je pravdou, že žaloba v tejto veci bola podaná na súde dňa 27.09.2012 a predbežné
prerokovanianárokovužalovanejbolipodanédňa23.04.2012,tedapreduplynutímzákonomstanovenej
lehoty 6 mesiacov na prerokovanie týchto nárokov (ustanovenie § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. ),
avšak konanie na súde prebiehalo odo dňa podania žaloby , t.j. odo dňa 27.09.2012 aj naďalej a súd
rozhodol vo veci dňa 19.11.2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej 6 mesačnej lehoty na predbežné

prerokovanie nárokov na náhradu škody za situácie, z ktorej je zrejmé - vyplýva to z vyjadrenia žalovanej
zo dňa 16.10.2015, že žalovaná nemieni týmto nárokom žalobcu vyhovieť a to tak, že žalobu zamietol.
Preto v predmetnej veci nejde o žalobu, ktorú by v čase rozhodovania súdu bolo možné považovať za
predčasne podanú.
Prevznikzodpovednostištátuzaškodupodľazákonač.514/2003Z.z.savyžaduje,abybolikumulatívne

splnené tieto podmienky: 1. nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody
a 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným
rozhodnutím.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, súd uvádza, že ustanovenie §9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.
z. účinného v čase posudzovania návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora, kedy ešte neplatilo

súčasné znenie ustanovenia §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré bolo do zákona zavedené až s
účinnosťou od 01.01.2013 v tomto rozhodnom čase neobsahovalo, ako je zrejme z vyššie uvedenej
citácie tohto znenia, čo možno považovať za nesprávny úradný postup, to však neznamená, že súd
nemôže podporne na výklad tohto pojmu použiť právne významné okolnosti uvedené v ustanovení §9
ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd

vykonať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v rámci danom mu ustanovením §9 ods.1
zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi
konania v preskúmanej exekučnej veci. Vychádzajúc z tohto mal súd po vykonanom dokazovaní za
to, že nebola preukázaná prvá podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom a to nesprávny úradný postup súdu. Súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného po preskúmaní exekučnej veci má súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie prvej
podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup. V konaní nebolo
zistené a ani to žalobca nepreukázal súdu, aby v tejto exekučnej veci došlo k sťažnostiam na prieťahy

v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v
konaní konštatoval. Z exekučného spisu je síce zrejmé, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora
bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty , avšak po jeho doručení došlo k
vykonaniu jednotlivých procesných úkonov, k vyzvaniu pôvodného exekútora k predloženiu exekučného

spisu a k vyúčtovaniu trov exekučného konania. Súd má za to, že v konaní o uplatnenom nároku na
náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup
súdu spočívajúci v porušení povinnosti vykonať úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote. Súd sa na tomto mieste stotožňuje s rozhodnutím Ústavného súdu SR a to s rozhodnutím I. ÚS
16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú
uvedené v zákone alebo v ústave, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods.2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Súd má preto za to, že nemožno všeobecne

rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný
postup súdu. Súd tu poukazuje aj na to, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora je
potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, zaslanie spisu novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu na zmenusúdneho exekútora nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný
postup.
Po tomto zhodnotení mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho,

že v tomto prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.

Pokiaľ ide o škodu, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a ani
výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom. Žalobca
v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali, škodu

uplatnil len paušalizovaním ním tvrdených nákladov. Takisto ani neprodukoval žiadne dôkazy ohľadne
vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe
aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za už
predtým v iných veciach konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku
predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ani nezaoberal,
keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň súd nevyhovel žiadosti žalobcu

o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, pretože nebol preukázaný prvý z atribútov podmienok
zodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomatonesprávnyúradnýpostup
a teda keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne, za takejto situácie
by vykonanie dokazovania znaleckým posudkom bolo nehospodárne.

Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bol úspešný žalovaný, náhradu trov konania si neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli, preto

mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./.