Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112231183
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112231183.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: C. P., L. 8, XXX XX P., IČO: XX XXXX, zast. Y.. G.
Y. L.., advokátom, X. XX, XXX XX W. proti žalovanému: L. P. s.r.o., V. XX, XXX XX P., IČO: XX XXX
XXX, v konaní o určenie zabezpečovacieho práva - vyvolaného reštrukturalizačným konaním, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 29Cbi/4/2012-189 zo dňa 13.6.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania a vec v

r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 13.6.2013 zastavil konanie o určenie zabezpečovacieho práva
vyvolaného reštrukturalizačným konaním a žalovaného zaviazal nahradiť trovy konania žalobcovi vo
výške 200,52 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Y.. G. Y., L.., AK, X. XX, W., do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil,
žepohľadávkyprihlásenéprihláškamizabezpečenýchpohľadávokzodňa27.9.2012vedenépodčíslami
2 až 15, 17 a 18 v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č.k. 31R/2/2012
voči dlžníkovi L. P. s.r.o. sú zabezpečené zabezpečovacím právom - zákonným záložným právom v
zmysle § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto zabezpečovacie právo je zistené.

Za konania pred pojednávaním vzal žalobca späť žalobu v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť
z dôvodu, že nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu, ktorým bol schválený reštrukturalizačný
plán dlžníka, v ktorom boli pohľadávky žalobcu zaradené do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých
pohľadávok a žalobca stratil naliehavý právny záujem na určení zabezpečovacieho práva. Žalobca
navrhol, aby žalovaný bol zaviazaný na úhradu trov konania.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Mal
za to, že žaloba bola doručená súdu 28.11.2012 a dlžník zaradil pohľadávky žalobcu do skupiny
reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok až pod ťarchou žaloby, na základe uznesenia veriteľského
výboru č. X/XXXX zo dňa 29.12.2012. Preto bola žaloba podaná dôvodne. Trovy konania, na zaplatenie
ktorých bol zaviazaný žalovaný v sume 200,52 eur predstavujú 3 úkony právnej služby ( 2 úkony á 58,69

eur a 1 úkon á 60,07 eur, 2x paušálnu odmenu á 7,63 eur a 1x 7,81 eur).

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., § 146 ods. 2 veta druhá
O.s.p. a § 11 ods. 1 a § 16 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa a to výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobcovináhradu trov konania nepriznáva. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v odôvodnení uznesenia, čo do náhrady trov právneho
zastúpenia uvádza, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že pohľadávky prihlásené prihláškami

zabezpečenýchpohľadávokzodňa27.9.2012vedenépodčíslami2až15,17a18vreštrukturalizačnom
konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, sp.zn. 31R/2/2012 voči dlžníkovi L. P. s.r.o., so sídlom V.
č. XX, P., IČO: XX XXX XXX sú zabezpečené zabezpečovacím právom- zákonným záložným právom v
zmysle § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto zabezpečovacie právo je zistené. Súd prvého stupňa
ďalejvodôvodnenínapadnutéhouzneseniauvádza,žezakonaniapredpojednávanímvzalžalobcaspäť

žalobu v celom rozsahu a konane navrhol zastaviť z dôvodu, že nadobudlo právoplatnosť uznesenie
súdu, ktorým bol schválený reštrukturalizačný plán dlžníka, v ktorom boli pohľadávky žalobcu zaradené
do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok a žalobca stratil naliehavý právny záujem na
určení zabezpečovacieho práva. Konajúci súd sa ustálil, že vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola
podaná dňa 28.11.2012 a k zaradeniu pohľadávok žalobcu do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých
pohľadávok došlo až na základe uznesenia č. X/XXXX veriteľského výboru konaného dňa 19.12.2012,

žalovaný preradil pohľadávky žalobcu až pod ťarchou žaloby a z toho titulu zavinil zastavenie konania.
V zmysle uvedeného s prihliadnutím na ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. súd prvého stupňa zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania.

S aplikáciou tohto zákonného ustanovenia sa žalovaný nestotožňuje. Podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta

O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý je podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca.

Podľa ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ

nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou veci vylúčených z výkonu rozhodnutia.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zákonné záložné právo vzniká na hnuteľných
veciach, ktoré sú vnesené na predmet nájmu. Rovnako však odstránením predmetných vecí zákonné

záložné právo zaniká.

Žalovaný ďalej uviedol, že v čase posudzovania prihlášok žalobcu z prihlášky žalobcu nebolo zrejmé
o aké zákonné záložné právo ide a či v čas posudzovania prihlášok existovali podmienky pre trvanie
zákonného záložného práva. Na základe uvedeného uviedol, že k zaradeniu prihlášok žalobcu do

skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok nemohlo dôjsť a ani nedošlo tak, ako to v
odôvodnení uznesenia uviedol súd prvého stupňa, pod ťarchou žaloby. Preto má žalovaný za to, že
aplikácia ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. súdom prvého stupňa nie je na mieste, nakoľko samotný
návrh žalobcu je nedôvodný.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a
priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 37,85 eur.

Uviedol, že napadnuté uznesenie je po vecnej ako aj právnej stránke správne. Je nepochybné, že
žalobca ako prenajímateľ nehnuteľností pre žalovaného má v zmysle ust. § 672 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov zákonné záložné právo na zabezpečenie nájomného k
hnuteľným veciam, ktoré sú na nehnuteľných veciach a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s nim žijú
v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Teda, žalobca má záložné
právo k hnuteľným veciam žalovaného nachádzajúcich sa v prenajatých nehnuteľnostiach za účelom
zabezpečenia pohľadávok na nájomnom. A práve toto zabezpečovacie právo bolo uplatnené aj v rámci

prihlášok v predmetnom reštrukturalizačnom konaní.

V rámci prihlášok pohľadávok v predmetnom reštrukturalizačnom konaní si žalobca uplatnil
zabezpečovacie právo presne v intenciách zákona, t.j. vo vzťahu ku všetkým hnuteľným veciam
nachádzajúcich sa v prenajatých nehnuteľnostiach. Vzhľadom na to, že začaté reštrukturalizačné

konanie vylučuje individuálny výkon záložného práva, vrátane súpisu vecí, nebolo možné hnuteľné
veci individuálne špecifikovať. Ani takáto požiadavka z právnych predpisov nevyplýva. No na druhej
strane to neznamená, že predmet záložného práva nebol dostatočne určiteľný. Totiž súčasťou návrhu na
povoleniereštrukturalizáciemuselbyť,aajbol,súpismajetkužalovaného.Zdanéhosúpisujednoznačnevyplývalo, aké vecí sa nachádzajú v prenajatých priestoroch. Rovnako súpis majetku bol vykonaný
aj počas reštrukturalizačného konania. Preto, námietka žalovaného spočívajúca v tom, že v čase
podávania prihlášok existovali pochybnosti v tom, či trvalo dané zákonné záložné právo, je právne a

skutkovo neopodstatnená. Ak by boli tvrdenia uvádzané žalovaným správne, potom by bolo absolútne
nemožné uplatniť takéto zákonné záložné právo v reštrukturalizačnom, ako aj konkurznom konaní, čo
by bolo absurdné. Predmet zákonného záložného práva bol v prihláškach špecifikovaný spôsobom
uvedeným v zákone (ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rovnako bol aj individuálne určiteľný s
prihliadnutím na vykonané súpisy majetku, ktoré v reštrukturalizačnom konaní nahrádzajú individuálny

súpishnuteľnýchvecíprivýkonezáložnéhopráva,ktorýjepočasreštrukturalizačnéhokonanianemožný.

Žalobca trvá na tom, že preradenie pohľadávok žalobcu do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých
pohľadávok bolo uskutočnené až pod ťarchou podanej žaloby. V prvom návrhu reštrukturalizačného
plánu z novembra 2012 boli pohľadávky žalobcu zaradené do skupiny nezabezpečených pohľadávok
bez zohľadnenia prihláseného zabezpečovacieho práva, ako aj podanej žaloby. Následne žalobca

dňa 18.12.2012 doručil právnemu zástupcovi predsedu veriteľského výboru list, ktorým poukázal na
porušovanie práv žalobcu zo strany žalovaného a správcu. Na to veriteľský výbor na svojom zasadnutí
konanom dňa 31.12.2012 uložil žalovanému povinnosť prepracovať návrh reštrukturalizačného plánu.
Až na základe toho bol spracovaný nový reštrukturalizačný plán, v ktorom pohľadávky žalobcu boli
zaradené do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok. Po schválení reštrukturalizačného

plánu, preto žalobca stratil naliehavý právny záujem na rozhodnutí v rozsahu navrhovaných petitov.

Vzhľadom na to, že žalobca mal svoje pohľadávky zabezpečené zákonným záložným právom v zmysle
ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že predmet záložného práva bol dostatočne
určiteľný, žalobca má za to, že žaloba bola podaná dôvodne.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu
vo výške 200,52 eur s odôvodnením, že žaloba bola doručená súdu dňa 28.11.2012 a dlžník zaradil
pohľadávky žalobcu do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok až pod ťarchou žaloby dňa
19.12.2012, na základe uznesenia veriteľského výboru č. X/XXXX.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, že by žaloba bola
doručená žalovanému a že žalovaný mal o tejto vedomosť, preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný
zaradil jeho pohľadávky do skupiny reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok pod ťarchou žaloby je
neodôvodnené.

Súdprvéhostupňasiosvojiljednostrannétvrdeniežalobcu,ktorývspäťvzatínávrhuuviedol,žežalovaný
zaradil jeho pohľadávky pod ťarchou žaloby.

Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, či žalobca k prihláške pripojil v súlade s ust. § 29 ods. 6 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, na ktorý odkazuje § 122 Zákona o reštrukturalizácii aj listiny preukazujúce

záložné právo k hnuteľným veciam.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto preveriť, na základe čoho veriteľský výbor uložil predkladateľovi
plánu (žalovanému) prepracovať reštrukturalizačný plán tak, aby žalobca bol zaradený nie v skupine
ostatných nezabezpečených pohľadávok, ale do skupiny veriteľov z verejného sektora, nakoľko tento

subjekt je predstaviteľom štátnej moci. Ďalej zistiť, že či správca následne uznal záložné právo žalobcu
a na základe čoho toto právo uznal. Taktiež zistiť, či žalovaný mal vedomosť o podanej žalobe, odkiaľ
túto vedomosť mal a či prepracoval reštrukturalizačný plán až na základe podanej žaloby.

Až po zistení uvedených skutočností, rozhodne súd prvého stupňa o náhrade trov konania súdu prvého

stupňa a odvolacích trovách.

Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.