Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/212/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8005200372
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:8005200372.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraj Sopoliga a členov senátu

JUDr. Jozef Vanca a JUDr. Drahomíra Brixiová v právnej veci žalobcu: G. A., a.s., K. 6, A., IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanému: U. G., s.r.o. Q. K., X. 8, Q. K., IČO: XX XXX XXX, zastúpený P.. V. X.,
advokátom, F. XX, A., o zakázaní používania ochrannej známky a označenia s ňou zameniteľného, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.02.2010, č. k. 29Cb/127/2005- 247,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobcu zaväzuje nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 120,60 eur k rukám
právneho zástupcu žalovaného JUDr. V. X. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomžalobuvcelomrozsahuzamietolažalobcuzaviazalnahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 677,61 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zakázal žalovanému používať

ochrannúznámkuregistrovanúpodč.XXXXXXnaÚradepriemyselnéhovlastníctvaSRalebooznačenie
s ňou zameniteľné na označovanie žalovaným vyrábaných alkoholických nápojov, t. j. umiestňovať
výhonok borievky do sklenenej fľaše (ako prvok výrobku) a tento výrobok uvádzať na trh.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný pri výrobe alkoholických nápojov používa bez súhlasu majiteľa
ochrannej známky (žalobcu) trojrozmernú ochrannú známku - výhonok borievky v sklenenej fľaši - a to

tým, že ju umiestňuje do sklenenej fľaše ako prvok výrobku a tento výrobok uvádza na spotrebiteľský trh.

Tentoprvokvšakpožívaochranuvzmyslezákonač.55/1997Z.z.oochrannýchznámkachajesúčasťou
žalobcom vyrábaného výrobku „I. C. B.", kde práve uvedený prvok je výsledkom snahy žalobcu o
identifikáciu tovaru vo vzťahu k tovarom iných podnikateľov v očiach spotrebiteľskej spoločnosti.

Žalovanývosvojomvyjadreníuviedol,žejevýrobcomliehoviny„H.Q.B.",ktorájeponúkanávobchodnej
sieti v spotrebiteľskom balení, ktorým nedochádza k porušovaniu práv žalobcu k jeho ochrannej
známke. Toto balenie nie je zameniteľné s ochrannou známkou žalobcu a jeho používanie žalovanýmv žiadnom smere nemôže uvádzať spotrebiteľa do omylu čo sa týka pôvodu a vlastnosti tovarov takto
označovaných.

Súd prvého stupňa pôvodným rozsudkom žalobu zamietol. Uznesením zo dňa 20.6.2008, č. k. lC./
XX/XXXX-XX Krajský súd v Košiciach tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, predovšetkým za účelom doplnenia dokazovania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca G. A., a.s. je výlučným majiteľom
ochrannej známky zapísanej v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky pod č. XXXXXX ako trojrozmerná ochranná známka pre tovary zapísané v triede XX -
Alkoholické nápoje s výnimkou piva a liehoviny.

Žalovaný je výrobcom alkoholického nápoja, ktorý dodáva do obchodnej siete v rámci Slovenskej
republiky s označením „H. Q. B.". Na zastavenie neoprávneného používania ochrannej známky č.
XXXXXX žalobca vyzval žalovaného listami zo dňa 2.8.2004 a 27.10.2004.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z vykonaného dokazovania a z ustanovení § 1 ods. 1, § 24 ods.
1 a § 25 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov
a z rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo dňa 23.09.2008 vo veci
X. XXXX-XXXX dospel k záveru, že predmetom ochrany ochrannej známky žalobcu č. XXXXXX je

priestorové vyobrazenie priehľadnej fľaše, ktorá svojím tvarom majúcim osobitý a netradičný charakter
dáva označeniu dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť. Vetvička vo fľaši je len opisným prvkom (vo vzťahu
k tovarom, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje) a nie je rozlišujúcim prvkom v predmetnej ochrannej
známke.

Ochrannou známkou žalobcu nie je vetvička borievky v sklenenej fľaši, ale trojrozmerné (priestorové)
vyobrazenie priehľadnej fľaše. Podľa etikety na sklenenej fľaši žalobcu a papierového obalu (kartónu),
v ktorom sa táto liehovina uvádza do spotrebiteľského obehu, predstavuje výhonok borievky zloženie
žalobcom vyrábanej liehoviny (výrobku), pričom v zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. obsah

(zloženie) výrobku ani nemôže byť ochrannou známkou.

Vtejtosúvislostipoukázalajnatechnickúdokumentáciuliehoviny„Q.B.",podľaktorejpriplneníliehoviny
„Q. B." sa do každej sklenenej fľaše vkladajú sušené bobule borievky alebo vetvičky borievky obyčajnej,

ktoré dodávajú tejto liehovine špecifický charakter a dotvárajú jej chuť a jemné sfarbenie.

Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že výrobok žalovaného nie je zhodný, resp.
totožný s ochrannou známkou žalobcu a líši sa od nej v podstatných prvkoch. Výrobok žalovaného

nie je zameniteľný a ani podobný s ochrannou známkou žalobcu a v žiadnom smere nevyvoláva
nebezpečenstvo zámeny alebo nebezpečenstvo mylnej predstavy a vzájomnej spojitosti výrobku
žalovaného v spotrebiteľskej verejnosti s ochrannou známkou žalobcu.

Umiestnenie (vkladanie) výhonkov plodov (aj borievky) do sklenených fliaš pri plnení liehovín nemá
nový, ani osobitý a ani objavný charakter, ale je len tradičným vizuálnym a esenciálnym prvkom zloženia
liehovín. Žalovaný výrobou a predajom „H. Q. B." v sklenenom obale podľa predloženého farebného
vyobrazenia neporušuje práva žalobcu z ochrannej známky registrovanej Úradom priemyselného
vlastníctva SR pod č. XXXXXX. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol

podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov
konania v sume 677,61 eur.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok a žalovanému zakázal používať ochrannú známku registrovanú pod číslom
XXXXXX na Úrade priemyselného vlastníctva SR alebo označenie s ňou zameniteľné na označovanie

žalovaným vyrábaných alkoholických nápojov, t. j. umiestňovať výhonok borievky do sklenenej fľaše
ako prvok výrobku a tento uvádzať na spotrebiteľský trh a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam(§205ods.2písm.d/O.s.p.)ajehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Za nesprávny považoval postup súdu, ktorý porovnával obal výrobku
žalobcu s obalom výrobku žalovaného. Žalobca namietal iba používanie konkrétneho prvku žalovaným,
a to výhonku borievky v sklenenej fľaši, ktorý tvorí dominantnú časť výrobku žalobcu a charakterizuje
a individualizuje tento výrobok v očiach verejnosti. Výhonok borievky je súčasťou ochrannej známky

žalobcu č. XXXXXX, a to z dôvodu prítomnosti farieb charakterizujúcich ochrannú známku. Žalovaný pri
výrobe alkoholických nápojov používa bez súhlasu majiteľa ochrannej známky (žalobcu) trojrozmernú
ochrannú známku - výhonok borievky v sklenenej fľaši - tým, že umiestňuje tento výhonok do sklenenej
fľaše ako prvok výrobku a výrobok uvádza na spotrebiteľský trh. Spotrebiteľ tak môže byť výrobkom
žalovaného uvedený do omylu, keďže výrobok žalovaného tak ako výrobok žalobcu charakterizuje

dominantný prvok - výhonok borievky. Výrobok žalovaného môže nepochybne vyvolať nebezpečenstvo
zámeny alebo mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s výrobkom žalobcu. V ďalšom spochybnil
vyjadrenie Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 30.03.2009, ktoré je nejednoznačné, nakoľko
na jednej strane považuje ochrannú známku žalobcu za priestorové vyobrazenie priehľadnej fľaše,
avšak na strane druhej tvrdí, že farby charakterizujúce ochrannú známku sa vzťahujú k vetvičke.

Úrad priemyselného vlastníctva SR je síce ústredným orgánom štátnej správy v oblasti priemyselných
práv, neznamená to však, že jeho rozhodnutia a závery sú smerodajné aj pre toto konanie. Na dôkaz
poukázal na rozhodnutia Krajského súd v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v konaní sp. zn. XXS/XX/XXXX, kde určili, že rozhodnutie úradu o zápise ochrannej známky „Q. B."
pre iný subjekt je nezákonné z dôvodu jeho zameniteľnosti s ochrannou známkou č. XXXXXX „Q.".

Žalobca tiež spochybnil Technickú dokumentáciu liehoviny „Q." ako dôkaz, nakoľko táto dokumentácia
bola predmetom posudzovania zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR, keďže s ňou nesúhlasili
všetky kompetentné profesijné organizácie. Žiadal, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na ním uvedené
argumenty a dôkazy a posúdil na základe logického uváženia charakter ochrannej známky žalobcu bez
vplyvu nejednoznačných tvrdení a názorov Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktorého rozhodnutia

boli spochybnené aj v súdnom konaní.

Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že dokazovaním v predmetnom
konaní bolo preukázané, že predmetom ochrany ochrannej známky žalobcu č. XXXXXX je priestorové

vyobrazenie priehľadnej fľaše, ktorá svojím tvarom majúcim osobitný a netradičný charakter dáva
označeniu dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť. Vetvička vo fľaši je len opisným prvkom vo vzťahu k
tovarom, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje a nie je teda rozlišujúcim prvkom tejto ochrannej
známky. Ochrannou známkou žalobcu nie je výhonok borievky v sklenenej fľaši, ale trojrozmerné
(priestorové) vyobrazenie priehľadnej sklenenej fľaše.

Zdôraznil, že podľa platnej technickej dokumentácie liehoviny „Q. B." vyhotovenej v súlade s nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 110/2008 z 15.01.2008 a prijatej Európskou komisiou, ktorá
je súčasťou zavedeného a registrovaného zemepisného označenia „Q. B." zapísaného v prílohe č. III

tohto nariadenia sa pri plnení liehoviny „Q. B." do každej sklenenej fľaše vkladajú sušené bobule alebo
vetvičky borievky obyčajnej, ktoré dodávajú tejto liehovine špecifický charakter a dotvárajú jej chuť a
jemné sfarbenie. Akékoľvek spochybňovanie tejto dokumentácie žalobcom predstavuje iba jeho účelovú
obranu, ktorú nikdy nepreukázal a podľa žalovaného ani preukázať nemohol, nakoľko žiadne konanie o
posudzovanie platnej technickej dokumentácie liehoviny „Q." ani neprebieha. Vychádzajúc z uvedeného

považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a navrhol ho potvrdiť.Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti rozsudku a

dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu žalobcu uvádza len nasledovné:

Predmetom odvolacieho konania je v prvom rade určiť, čo je predmetom ochrannej známky, nakoľko
táto skutočnosť ostala medzi účastníkmi sporná, a následne posúdiť, či výrobok žalovaného svojím
vzhľadom zasahuje do práva žalobcu na ochrannú známku.

Žalobca v konaní vždy tvrdil, že túto ochrannú známku predstavuje „výhonok borievky v sklenenej fľaši".

Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 03.05.2010 uviedol, že predmetom ochrany ochrannej známky

žalobcu je priestorové vyobrazenie priehľadnej fľaši a vetvička vo fľaši je len opisným prvkom vo vzťahu
k tovaru.

Súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozsudku mal za to, že ochranou známkou nemôže byť obsah

(zloženie) výrobku.

Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (účinný od 1. januára 2010), práva
a vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Vznik týchto práv a vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa predpisov platných v čase ich vzniku.
Ochranná známka zapísaná do registra podľa predchádzajúcich právnych predpisov nebude vyhlásená
za neplatnú, ak je v súlade s týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach (účinný do 31. decembra 2009),
ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová
vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné
kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby,

zapísané do registra ochranných známok.

Ochranná známka je označením, ktorého základnou funkciou je identifikovať obchodný pôvod výrobkov
a služieb, ktoré označuje (ESD, C-XXX/XX). Slúži predovšetkým subjektom, ktorí so svojimi výrobkami

a službami vstupujú na trh, t. j. vstupujú do súťažného vzťahu s producentmi obdobných výrobkov alebo
poskytovateľmi obdobných služieb.

Ochranná známka je jedným z nástrojov legitímneho konkurenčného boja medzi konkurentmi, ktorého

cieľom je získať zákazníka, teda presvedčiť ho, aby si zo širokého portfólia rovnakých výrobkov či
služieb obstaral tovar opatrený konkrétnou ochrannou známkou patriacou konkrétnemu výrobcovi či
dodávateľovi. Ochranná známka nikdy nemôže existovať samostatne ale vždy len v spojení s určitým
tovarom. Ochranná známka na strane jednej slúži k ľahšej identifikácii výrobkov zo strany spotrebiteľov
a tým uľahčuje ich orientáciu na trhu, na strane druhej umožňuje majiteľovi ochrannej známky budovať

si dobrú povesť a odlíšiť jeho výrobky a služby od výrobkov a služieb iných výrobcov (NSS ČR, sp. zn.
X A XX/XXXX).Ochranná známka vo vizuálnej podobe predstavuje označenie, ktoré možno graficky znázorniť, ktoré
tvoria slová, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie,
a ktoré má rozlišovaciu spôsobilosť.

V posudzovanom prípade z Osvedčenia o zápise ochrannej známky žalobcu č. XXXXXX do registra
Úradu priemyselného vlastníctva SR vyplýva, že ochrannú známku č. XXXXXX predstavuje sklenená
fľaša s vetvičkou borievky. Ochranná známka je zložená z dvoch prvkov, a to zo sklenenej bankovitej

fľaše a z vetvičky borievky, čo vyplýva predovšetkým z poznámky č. XXX uvedenej na výpise ochrannej
známky, ktorá definuje obrazové prvky obsiahnuté v ochrannej známke. Ide o obrazové prvky č. 19.7.10
- fľaše a flakóny baňaté a č. 5.3.22 - ihličie, vetvy s ihličím (podľa Medzinárodného triedenia obrazových
prvkov ochranných známok, tzv. Viedenské triedenie).

Prípadom, kedy ochranná známka pozostáva z viacerých prvkov, sa zaoberal aj Vrchný súd v Prahe
v rozhodnutí sp. zn. 5 A XX/XX. V rozhodnutí uviedol, že v prípade kombinovaných ochranných
známok tvorených slovným druhovým prvkom a ďalšími obrazovými prvkami je pre posúdenie zhody
či zameniteľnosti označenia rozhodné, ktoré z použitých prvkov tomu ktorému označeniu dominuje.
Aj druhový údaj môže byť dominantným vo vzťahu k ďalším prvkom, ktoré tvoria označenie, alebo

naopak prvkom submisívnym. U kombinovaných ochranných známok je pre posúdenie zhodnosti či
zameniteľnosti rozhodný celkový vizuálny dojem použitých slovných a obrazových prvkov. Podobne v
rozhodnutí sp. zn. X A X/XX uviedol, že i keď zemepisné označenie nemohlo byť samo o sebe ochrannou
známkou, mohlo byť ako označenie zeme pôvodu jedným z prvkov ochrannej známky a ako také tiež
muselo spĺňať dané podmienky.

Pre posúdenie, ktorý z prvkov tvoriacich ochrannú známku č. XXXXXX a či vôbec niektorý je dominantný
pre danú známku a spôsobilý odlíšiť predmetný výrobok od iných výrobkov, je smerodajné aj Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii,

označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89.

Súčasne v oblasti duševného vlastníctva je platné nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26.2.2009 o
ochrannej známke spoločenstva (uverejnené v Úradnom vestníku EU L 78 z 24.3.2009 str. 1-42).

V zmysle čl. 249 Zmluvy o ES sú nariadenia v plnom rozsahu záväzné pre všetky členské štáty, priamo
použiteľné v týchto štátoch a majú i všeobecnú pôsobnosť.

Súdny dvor uviedol v tejto súvislosti aj to, že „nariadenia majú priamy účinok a ako také sú spôsobilé
zakladať práva jednotlivcov, ktoré sú vnútroštátne súdy povinné chrániť“ (viď. prípad 43/71 Politi, § 9).

Ústava upravuje u sudcov (čl. 144 ods. 1), že pri rozhodovaní sú viazaní aj medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy. Z čl. 7 ods. 2 vyplýva, že právne záväzné akty Európskej spoločnosti a
Európskej únie, majú prednosť pred zákonmi SR, pričom nariadenia (regulations) sú prameňmi práva
EU,takžeideouvedenéprávnezáväznéaktyvzmyslečl.7ods.2Ústavy.Priichpriamejaplikovateľnosti
platí, že si nevyžadujú nijaké vnútroštátne legislatívne opatrenie.

Uvedeným nariadením (z roku 2009) bolo podstatným spôsobom doplnené nariadenie Rady (ES) č.
40/94 z 20.12.1993 o ochrannej známke, kde už existuje rozsiahla judikatúra súdu prvého stupňa a
Súdneho dvora (riešenie sporov o zameniteľnosti ochranných známok).

Z judikatúry vyplýva aj to, že pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti musí byť hodnotená
globálne, berúc do úvahy všetky relevantné okolnosti prípadu, pričom posúdenie rizika ich zámeny (t.j.výrobku) vnímaním príslušnej skupiny verejnosti sa vždy musí opierať o celkový dojem, ktorý vyvolávajú,
berúc do úvahy, okrem iného, ich rozlišujúce a prevládajúce prvky (viď. prípady C XXX/XX SABEL, C
XXX/XX Lloyd Schuhfabrik Meyer).

V systéme práva duševného vlastníctva požíva právnu ochranu aj tzv. zemepisné označenie, v
podmienkach Slovenskej republiky upravené v zákone č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu
výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zemepisným

označením sa v zmysle ust. § 2 písm. b/ tohto zákona rozumie názov určitého miesta, oblasti alebo vo
výnimočných prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti
alebo krajiny, ak má tento výrobok špecifickú kvalitu, povesť alebo charakteristické vlastnosti, ktoré môžu
byť pripísané tomuto miestu, oblasti alebo krajine.

Účelom vyššie citovaného nariadenia č. 110/2008 je stanoviť jasne definované kritériá na výrobu, popis,
prezentáciu a označovanie liehovín, ako aj na ochranu zemepisných označení (bod 4 nariadenia). V
prílohe II tohto nariadenia sa medzi kategóriami liehovín nachádza aj borovička (č. 19), ktorej je v
prílohe III nariadenia pre oblasť Slovenskej republiky zapísané zemepisné označenie „Q. B.", „Q.",
„Q.", „D." alebo „E.". V zmysle čl. 17 ods. 1 a čl. 20 nariadenia ku každému zemepisnému označeniu

liehoviny sa musí vyhotoviť tzv. technická dokumentácia uvádzajúca špecifiká danej liehoviny. Technická
dokumentácia k zemepisnému označeniu „Q. B." sa nachádza v spise na č. 1. 186 aje verejnosti
všeobecne prístupná na internetovej stránke Úradu priemyselného vlastníctva SR. V súdnom spise ani
na internetovej stránke Úradu priemyselného vlastníctva SR sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že
by bola táto technická dokumentácia akokoľvek spochybnená, resp. bola predmetom posudzovania na

Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako to tvrdil žalobca.

V rámci popisu liehoviny „Q." sa uvádza, že ide o „číru tekutinu bez usadenín a zákalu s obsahom
približne piatich kusov sušených plodov borievky obyčajnej alebo vetvičky borievky obyčajnej." Z

uvedeného vyplýva, že pri výrobe borovičky sa bežne fľaše tejto liehoviny plnia plodmi alebo vetvičkami
borievky obyčajnej.

Preto pri určení obsahu ochrannej známky č. XXXXXX možno uzavrieť, že táto ochranná známka sa

skladá z dvoch prvkov, a to z fľaše bankovitého tvaru a z vetvičky borievky obyčajnej. Dominantným
prvkom v tejto ochrannej známke je síce vetvička borievky obyčajnej, ktorá u spotrebiteľa vyvoláva
dojem, že ide o destilát borovičky, sama o sebe však nemá rozlišovaciu spôsobilosť a vypovedá len o
tom, že daný výrobok je destilátom borovičky. Základným prvkom tejto ochrannej známky, ktorý odlišuje
výrobok žalobcu od výrobkov iných výrobcov, je práve atypický bankovitý typ fľaše. Celkový vizuálny

dojem tejto ochrannej známky, ktorý vzniká spojením bankovitej fľaše a vetvičky borievky obyčajnej tak
vyvoláva u spotrebiteľa dojem, že ide o výrobok žalobcu - „I. C. B.".

Podľa§24ods.1zákonač.55/1997Z.z.oochrannýchznámkach,majiteľochrannejznámkymávýlučné

právo označovať svoje tovary alebo služby ochrannou známkou, pre ktoré je zapísaná v registri, alebo
ju používať v spojení s týmito tovarmi alebo službami.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z., bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie

používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné
tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani označenie zhodné alebo
zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré síce nie sú podobné tým, pre
ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má v Slovenskej republike dobré
meno a jeho používanie by nepoctivo ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej

známky alebo by im bolo na ujmu. Rovnako nemôže používať toto označenie v spojení s týmito tovarmi
alebo službami, najmä umiestňovať ho na tovary alebo na ich obaly, ponúkať alebo uvádzať na trh takto
označené tovary alebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento účel, dovážať alebo vyvážať tovaryalebo obaly s týmto označením alebo používať toto označenie v obchodnom styku, korešpondencii alebo
v reklame.

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z., majiteľ ochrannej známky sa môže voči každému domáhať
zákazu používať jeho ochrannú známku alebo označenie s ňou zameniteľné pre rovnaké alebo podobné
tovary alebo služby a aby sa predmety takto označené stiahli z trhu.

Základnýmúčinkomzápisuochrannejznámkydoregistraochrannýchznámokjevýlučnéprávovlastníka
ochrannej známky užívať ochrannú známku v spojení s výrobkami alebo službami, pre ktoré bola
zapísaná, atómu zodpovedajúce právo domáhať sa zákazu rušenia tohto práva tretími osobami.
Známkovéprávomácharakterabsolútnehopráva,ktorépôsobívočivšetkým.Aktívnemuprávuvlastníka
ochrannej známky spočívajúce v možnosti užívať túto v spojení s určitými výrobkami alebo službami

zodpovedá pasívna povinnosť tretích osôb nerušiť vlastníka v jeho právach a nezasahovať do nich.

Povinnosť tretích osôb rešpektovať právo vlastníka ochrannej známky spočíva predovšetkým v zákaze
používania označenia zhodného alebo zameniteľného s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo

podobné tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra. Za „zhodné" sa
považujú označenia alebo ochranné známky, ktoré sú totožné alebo sa líšia len v nepodstatných
prvkoch nemeniacich celkový charakter označenia alebo ochrannej známky (§ 3a ods. 1 zákona č.
55/1997 Z. z.) a za „zameniteľné" sa považujú označenia alebo ochranné známky a za „podobné"
sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo

zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych
osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s
ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti (§ 3a ods. 2).

Pri porovnaní ochrannej známky žalobcu vzťahujúcej sa na výrobok „I. C. B." s výrobkom žalovaného
„H. Q. B." je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že nejde o označenia zhodné. Už vyššie bolo uvedené,
že ochranná známka žalobcu sa skladá z dvoch prvkov - z fľaše bankovitého tvaru a vetvičky borievky
obyčajnej - pričom základným rozlišovacím prvkom je fľaša bankovitého tvaru. Fľaša žalovaného má
pritom úplne odlišný tvar (ako fľaša žalobcu), preto nemožno hovoriť o označeniach zhodných.

Pre posúdenie otázky, či ide o označenia zameniteľné, je potrebné skúmať, či na strane verejnosti
existuje nebezpečenstvo zámeny, t.j. či ide o také označenie, ktoré má rovnaké alebo podstatne
blízke znaky s ochrannou známkou a ktoré by mohlo u priemerného spotrebiteľa vyvolať zámenu.

Pravdepodobnosť zámeny zahrňuje i nebezpečenstvo asociácie medzi označením a ochrannou
známkou, pričom asociáciou je potrebné rozumieť skutočnosť, že verejnosť si pri zhliadnutí jedného
označenia vybaví iné označenie, resp. ochrannú známku.

Nakoľkovýrobkyžalobcuažalovanéhosasíceodlišujúvtvarefľašeavšakmajúspoločnýjedenzákladný
prvok (vetvičku borievky obyčajnej umiestnenú v danej fľaši), možno v danom prípade hovoriť o tovaroch
podobných.

Pri skúmaní, či takéto vyhotovenie výrobku môže vyvolať nebezpečenstvo zámeny u spotrebiteľa, však
nemožno opomenúť skutočnosť, že výrobcovia umiestňujú tieto výrobky na trh spolu s príslušnými
etiketami obsahujúcimi názov a podrobnosti o zložení výrobku a informácie o výrobcovi tovaru. Pri
kúpe tovaru tak priemerný spotrebiteľ neprihliada len na fľašu s vetvičkou, ale po vizuálnej stránke má
podstatný vplyv na jeho rozhodovanie aj samotná etiketa výrobku, ktorá v mnohých prípadoch dokonca

samotnú vetvičku aj zakrýva. Pritom etiketa žalovaného je jedným zo základných prvkov jeho ochrannej
známky č. XXXXXX, ktorú tvorí fľaša s kruhovitým pôdorysom a s ornamentálnou etiketou.Porovnaním ochrannej známky žalobcu (fľaša bankovitého tvaru s vetvičkou borievky obyčajnej)
vzťahujúcej sa k výrobku „I. C. B." s označením, resp. s ochrannou známkou žalovaného (fľaša s
kruhovitým pôdorysom a s ornamentálnou etiketou) vzťahujúcej sa k výrobku „H. Q. B." možno dospieť k

záveru, že tovary, na ktoré sa tieto ochranné známky vzťahujú, sú síce podobné, avšak nie natoľko, aby
boli spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny u priemerného spotrebiteľa, a to aj vtedy, ak by žalovaný
pridal do svojho výrobku vetvičku borievky obyčajnej.

Z týchto prevládajúcich a rozlišujúcich prvkov predmetných výrobkov účastníkov konania, z hľadiska
globálneho hodnotenia, celkový dojem neumožňuje u spotrebiteľskej verejnosti pravdepodobnosť
zámeny ochranných známok, t.j. nie je dané riziko zameniteľnosti sporných výrobkov spotrebiteľmi.

Nie sú teda splnené ani kritéria čl. 9 bod 1 písm.b/ nariadenia Rady (ES) č. 207/2009, ktorá poskytuje

ochranu majiteľovi ochrannej známky len vtedy, ak existuje pravdepodobnosť zámeny verejnosťou, t.j.
ak zahŕňa pravdepodobnosť asociácie označenia s ochrannou známkou.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že zo strany žalovaného nedošlo k zásahu do žalobcových práv

chránenýchzákonomč.55/1997Z.z.oochrannýchznámkachakoajzáväznéhonariadeniaEurópskeho
spoločenstva. Žaloba je teda, pre nesplnenie právnych kritérií, vecne neopodstatnená.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (o zamietnutí
žaloby a o závislom výroku o náhrade trov konania). Nakoľko odvolací súd nezistil dôvody pre zrušenie

alebo zmenu napadnutého rozsudku, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1

O.s.p. tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo
výške 102,64 eur (žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech).

Trovy právneho zastúpenia predstavuje odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods.

1 písm. g/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení do 31.05.2010) za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu) v sume 55,49 eur (§ 10 ods. 1 vyhl.) zvýšenej o režijný paušál za rok 2010 v sume 7,21
eur (§ 16 ods. 3 vyhl.) a vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 5 písm.
b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za jeden úkon právnej služby (zastupovanie na pojednávaní, pri ktorom sa
iba vyhlásilo rozhodnutie) v sume 15,02 eur (§ 10 ods. 1 vyhl.) zvýšenej o režijný paušál za rok 2013 v

sume 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.) a DPH v sume 17,11 (20 % z 84,38 eur). Odvolací súd pri určovaní
odmeny advokáta vychádzal zo skutočnosti, že hodnotu veci alebo práva, ktorá je predmetom konania,
nie je možné vyjadriť v peniazoch, resp. ju možno zistiť len s nepo mernými ťažkosťami, preto základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje jednu trinástimi výpočtového základu
v tom ktorom roku (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.).

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.