Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/307/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202322
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202322.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného D. V., s.r.o., so sídlom R., H. XXX/A, B. : XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. H. L., PhD., advokátkou so sídlom R., G. XX, proti povinnému C. H., bytom
D., R. XXX/XX, o vymoženie 1082,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske č.k. 4Er/184/2015-15 zo dňa 07. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104
ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci oprávnený sa návrhom zo dňa 15.03.2015 domáhal vykonania
exekúcie voči povinnému, a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IDBO 410078 zo dňa 08.04.2011. O náhrade

trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 6Er/343/2011 súd zistil, že
oprávnený sa na podklade rovnakého exekučného titulu domáhal vykonania exekúcie proti tomu istému
povinnému.Vuvedenejexekučnejvecisúduuznesenímzodňa19.12.2011č.k.6Er/343/2011-28žiadosť
súdneho exekutora zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka bola absolútne neplatná. Následne
uznesením zo dňa 16.04.2013, č.k. 6Er/343/2011-65 súd exekučné konanie zastavil. Súd v prvom

rade posúdil podmienky konania a dospel k záveru, že v konaní nie je možné pokračovať, pretože je tu
prekážka veci rozhodnutej. Súd vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6Er/343/2011 posudzoval
vykonateľnosť exekučného titulu, ktorý bol predložený na vykonanie v tejto exekučnej veci. Dospel k
záveru, že exekučný titul je nevykonateľný, pretože bol vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej
doložky. V tejto exekučnej veci súd má skúmať rovnaký exekučný titul (rovnaké podmienky na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie), ako vo veci, v ktorej už raz o týchto podmienkach rozhodol. Nedošlo

pritom od ostatného rozhodnutia k žiadnej zmene ani skutkového, ani právneho stavu relevantného
pre rozhodnutie. Keďže v rovnakej veci (totožnosť účastníkov aj veci /exekučného titulu/) už súd raz
o podmienkach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatne rozhodol (žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol), tvorí toto rozhodnutie prekážku veci
rozhodnutej vo vzťahu k tomuto exekučnému konaniu. Prekážka veci rozhodnutej je neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania, ktorej následkom je zastavenie konania. Z uvedených dôvodov súd

konanie zastavil.

Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený.Podanéodvolanieodôvodnilpodľa
§ 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie

alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne
rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale

predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku
úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu. V štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, nie je exekučný súd

oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani
rozhodcovského súdu. Exekučný súd ani nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku považoval oprávnený za naformulovanú a dojednanú na
základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Oprávnený zdôraznil, že jeho právny predchodca postupoval pri uzatváraní rozhodcovskej doložky
v súlade s § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, účinného v čase uzatvárania

zmluvy o úvere a mal za to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím porušil zákaz retroaktivity.
Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako aj nálezy sp. zn. III. ÚS
153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06 a na niekoľké rozhodnutia slovenských krajských súdov. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v prvom rade mal
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale predmetným

uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že súd prvého
stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcievyhovie,alternatívne,abynapadnutéuznesenievcelomrozsahuzrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.
B.. C. I., PhD. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1082,94
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 08.04.2011,
sp. zn. IDB0410078, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 29,06,2011 a
vykonateľnosť dňa 03.07.2011. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie,
keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí

č. k. 6Er/343/2011-15 zo dňa 19.12.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci
a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 6Er/343/2011 vyplýva, že oprávnený
sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu domáhal vykonania exekúcie proti povinnému.

V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 6Er/343/2011-15 zo dňa 19.12.2011
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa č. k. 2CoE/128/2012-41. Následne súd prvého stupňa uznesením č.k. 6Er/343/2011-65
zo dňa 16.04.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2013, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci

(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.

v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom

konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi
v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného

návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Toto predchádzajúce
exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa č. k. 6Er/343/2011-15 zo dňa
19.12.2011, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/128/2012-41
zo dňa 02.05.2012, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka,

ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Následne súd
prvého stupňa uznesením č. k. 6Er/343/2011-65 zo dňa 16.04.2013, právoplatným dňa 03.05.2013,
exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia
exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6Er/343/2011, nemôže byť nijako
konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo
medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučnéhotitulu predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej
veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní
nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .